Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216010060
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216010060.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného R. P., stíhaného pre
prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 26.januára
2017, konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/22/2016
zo dňa 28.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného R. P., podané prostredníctvom obhajcu T.. A. P., z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. 9T/22/2016 zo dňa 28.09.2016 bol obž. R. P. uznaný
vinným z prečinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa
dopustil tak, že

ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca pod obchodným menom R. P. s miestom
podnikania P.O.Hviezdoslava 819/37, Veľký Krtíš, IČO:37 267 086, v rozpore so zákonom č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení nezaplatil v lehotách splatnosti povinné odvody poistného na nemocenské
poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a rezervný fond za mesiac
september 2011 v sume 109,07 Eur, splatné dňa 10. 10. 2011,

október 2011 v sume 109,07 Eur, splatné dňa 08. 11. 2011,
november 2011 v sume 109,07 Eur, splatné dňa 08. 12. 2011,
december 2011 v sume 109,07 Eur, splatné dňa 09. 01. 2012,
-január 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 02. 2012,
február 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 03. 2012,
marec 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 10. 04. 2012,

apríl 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 09. 05. 2012,
máj 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 06. 2012,
jún 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 09. 07. 2012,
-júl 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 08. 2012,
august 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 10. 09. 2012,
september 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 10. 2012,

október 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 11. 2012,
november 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 10. 12. 2012,
december 2012 v sume 112,66 Eur, splatné dňa 08. 01. 2013,
-január 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 02. 2013,
február 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 03. 2013,
marec 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 04. 2013,

apríl 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 09. 05. 2013,
máj 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 10. 06. 2013,-jún 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 07. 2013,
-júl 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 08. 2013,
august 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 09. 09. 2013,

september 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 10. 2013,
október 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 11. 2013,
november 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 09. 12. 2013,
december 2013 v sume 130,27 Eur, splatné dňa 08. 01. 2014,
-január 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 10. 02.2014,

február 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 10. 03. 2014,
marec 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08. 04.2014
apríl 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 09. 05. 2014,
máj 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 09. 06. 2014,
-jún 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08, 07. 2014,
-júl 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08. 08. 2014,

august 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08. 09. 2014,
september 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08. 10. 2014,
október 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 10. 11. 2014,
november 2014 v sume 133,42 Eur, splatné dňa 08. 12. 2014,
spolu nezaplatil poistné Sociálnej poisťovni, pobočka Veľký Krtíš, ul. SNP 28, IČO: 30 807 484 v celkovej

výške 4.819,06 Eur, napriek tomu, že na zaplatenie poistného mal dostatok finančných prostriedkov.

Za toto konanie ho okresný súd podľa § 278 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 36 písm.l/, § 38 ods. 2 , 3 Tr.zák.
odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm.a/ , § 50 ods. 1
Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Zároveň okresný súd rozhodol, že podľa § 288 ods. 1 Tr.por. poškodenú stranu a to Sociálnu poisťovňu,
a.s., Bratislava, s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske právne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote ako osoba na to oprávnená za obžalovaného, ktorý

nebol počas celého hlavného pojednávania prítomný a nebol prítomný ani v priebehu vyšetrovania,
keďže po prvotnom výsluchu odišiel z miesta trvalého bydliska a jeho pobyt bol neznámy, konané ako
voči ušlému, kde mu bol vo veci ustanovený obhajca a tento obhajca za obžalovaného podal voči
napadnutému rozsudku odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uviedol, ktorý sa však s obžalovaným reálne
nikdy nestretol, keďže do konania vstúpil až v priebehu pojednávania na súde, keď súd zistil, že pobyt
obžalovaného je neznámy a začal voči nemu konať ako voči ušlému, že podľa jeho názoru nie je možné
duplicitne sankcionovať obžalovaného za nezaplatenie poistného, keďže na vymoženie poistného sa
voči jeho osobe vedie exekučné konanie. Podľa obhajoby rozhodnutím z 24.03.2013 vyrúbené penále

vo výške 1 360,27 € znamená rozhodovanie o tom istom, teda ide o konanie nebis im idem, teda nie
dvakrát o tom istom, keďže je toho názoru, že penále vyrúbené za dlžné poplatky za sociálnu poisťovňu
je už určitým potrestaním obžalovaného.

Ďalej obžalovaný uviedol, že orgány činné v trestnom konaní venovali pozornosť len naplneniu

formálnych znakov konania obžalovaného, avšak v konaní absentuje dôraz na skúmanie ďalších
znakov, ktorým je subjektívna stránka a teda úmysel obžalovaného. Orgány činné v trestnom konaní
nedostatočne skúmali, či obžalovaný nie je v zmysle zákona o konkurze v úpadku, či nemá viacej
veriteľov, voči ktorým má neuhradené záväzky a či náhodou nie je platobne neschopný v rámci
uspokojovania len jedného veriteľa sociálnej poisťovne. Znalecký posudok sa jednostranne zameral

len na páchateľa ako osobu SZČO aj napriek tomu, že Tr.zákon s takýmto pojmom nepracuje. Z
vyššie uvedeného podľa obhajoby potom vyplýva, že absolútne obžaloba rezignovala na zisťovanie, či
obžalovaný bol v rozhodujúcom období v úpadku, aká bola celková suma jeho pohľadávok voči ostatným
veriteľom a aká pomerná suma z existujúceho majetku potenciálne pripadala na úhradu záväzkov voči
sociálnej poisťovni. Tento stav dôkaznej núdze pri svojom rozhodovaní súd bez ďalšieho prevzal , čím

preniesolpovinnosťdokazovaniaanevinynaosobuobžalovaného.Ďalejobhajcaobžalovanéhouviedol,
že Sociálne poisťovňa, pobočka Veľký Krtíš je ako strana v konaní nesprávne uvedená a orgány činné
v trestnom konaní, ako aj súd s touto konali v konaní ako nezákonne. Ide o tom, že v zmysle platnejlegislatívy nemá pobočka Sociálnej poisťovne Veľký Krtíš žiadnu právnu subjektivitu a teda obhajobe
nie je zrejmé, s kým vlastne súd konal na strane poškodeného.

V konečnom dôsledku obhajoba poukázala na to, že spoločenská škodlivosť daného skutku je nepatrná,
sociálna poisťovňa dlžné pohľadávky voči osobe obžalovaného vymáha v exekučných konaniach,
vyrúbila mu sankčné penále, ktoré už rovnako voči osobe obžalovaného vymáha v exekučných
konaniach. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a trestné konanie voči osobe obžalovaného zastavil, alternatívne ak dôjde k inému záveru, zrušil

rozhodnutie súdu prvého stupňa ohľadne trestu a uložil mu podmienečný trest s kratšou skúšobnou
dobou.

Tak, ako to už bolo vyššie uvedené, voči obžalovanému bolo konané ako voči ušlému v zmysle opatrenia
samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš z 10.06.2016 a zároveň bol obžalovanému aj ustanovený
obhajca T.. A. P., keďže podľa správ z miesta bydliska, ako aj z polície Veľký Krtíš bolo zistené, že

obžalovaný sa z miesta trvalého bydliska odsťahoval a jeho pobyt je neznámy.

Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúdubolprítomnýpotomlenobhajcaobžalovanéhoasamotnákrajská
prokurátorka, pričom predvolanie obžalovaného bolo vyvesené na vývesnej tabuli krajského súdu dňa
22.12.2016.

Obhajca obžalovaného potom v konečnom návrhu uviedol, že zotrváva na písomných dôvodoch
odvolania, podľa jeho názoru vymáhané penále od obžalovaného je porovnateľné, v čom vidí porušenie
princípuniedvakrátotomistom.Pokiaľideoznaleckédokazovanie,znalecsanezaoberalskutočnosťou,
že obžalovaný okrem toho, že je živnostník, bol aj občan a otec a tieto veci pri majetkových

pomeroch neskúmal a preto sa domnieva, že napadnutý rozsudok je predčasný. Naviac škodlivosť činu
obžalovaného pre spoločnosť je nepatrná a preto mal byť použitý aj materiálny korektív v zmysle ust.
§ 10 ods. 2 Tr.zák. Navrhol preto, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a voči obžalovanému bolo
trestné stíhanie zastavené, prípadne aby bol obžalovanému uložený kratší podmienečný trest s kratšou
skúšobnou dobou.

Krajská prokurátorka naopak uviedla, že s odvolaním obhajoby nesúhlasí, k porušeniu zásady nebis in
idem , teda dvakrát nie o tom istom, uviedla, že penále má reparačnú sankciu, ale nejde o trestnoprávny
postih a teda nie ani o pokutu, čím nejde o porušenie tohto princípu a preto navrhla odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného R. P. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, naviac si vyžiadal od
sociálnej poisťovne nové správy ohľadne žalovaných skutočností vo vzťahu k neplateniu poistného od
obžalovaného a tieto dôkazy mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. resp.
§ 2 ods. 12 Tr.por.

Vodvolaníokresnýsúdvsúladesust.§168ods.1Tr.por. uviedol,ktoréskutočnostivzalzapreukázané,
o ktoré okolnosti a dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so
zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov.

Krajský súd v Banskej Bystrici preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, tieto aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj podľa názoru krajského súdu je nimi
jednoznačneanepochybnepreukázané,žeobž.R.P. sadopustilprečinunezaplateniedaneapoistného

podľa § 278 ods. 1 Tr.zák., keďže vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie.Pokiaľ ide o výrok okresného súdu o uložení trestu, aj tento považoval krajský súd za správny a zákonný,
keďže obžalovaný R. P. síce už bol viackrát súdne trestaný, avšak hľadí sa na neho ako keby nebol
odsúdený.

Vzhľadomnato,ženaskutkovézisteniaakoajnaprávneposúdeniekonaniaobžalovanéhosapodrobne
apodľanázorukrajskéhosúdudostatočnepresvedčivopoukazujevodôvodnenínapadnutéhorozsudku,
odvolací súd nemá o týchto dôvodoch pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje s tým, že ich už viacej komentovať nebude.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby, tu musí krajský súd uviesť, že ide len o tvrdenia obhajoby bez
toho, aby o uvedených skutočnostiach o tom, či obžalovaný dával peniaze na výživné deťom alebo z
akých súm žil, vychádzajú len z údajov obhajoby bez toho, aby tieto skutočnosti si obhajoba verifikovala
u samotného obžalovaného, keďže sám obžalovaný sa diskvalifikoval z vyvodzovania svojej neviny
tým, že napriek tomu, že vedel, že je voči nemu vedené trestné stíhanie, keďže mu bolo doručené

uznesenie o vznesení obvinenia a bol aj v pozícii obvineného vypočutý príslušníkmi polície, zdržuje sa
na neznámom mieste, jeho pobyt nie je zrejmý ani blízkym príbuzným. Z tohto dôvodu preto ani odvolací
súd sa nemohol s argumentáciou obhajoby v tomto smere stotožniť a bral ju len ako účelovú v snahe
bezdôvodne vyviniť obžalovaného zo spáchanej trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o tvrdenie obhajoby ohľadne porušenia zásady nie dvakrát o tom istom, v tomto smere sa
krajský súd v celom rozsahu stotožnil so záverečným návrhom krajského prokurátora v tom smere, že
penále, ktoré vyrúbila sociálna poisťovňa obžalovanému, nie sú trest, nejde o pokutu, nejde o správne
konanie, nejde o iné potrestanie obžalovaného, ide o normálny bežný proces, ktorý každý občan, ktorý
neplatí riadne a včas svoje záväzky musí počítať s tým, že tieto záväzky sa mu budú úročiť a budú

takýmto spôsobom aj navýšené. Tým preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady nie dvakrát o tom istom a
preto ani krajský súd sa s touto argumentáciou obhajoby nestotožnil, ale dal za pravdu prvostupňovému
súdu.

V konečnom dôsledku aj postup v zmysle § 10 ods. 2 Tr.zák., teda že ide o vyložene vzťah medzi

sociálnou poisťovňou a dlžníkom, teda R. P. a nejde o trestný čin, keďže materiálny korektív by mal byť
podľa obhajoby minimálny, nemožno s takouto argumentáciou súhlasiť, keďže je zrejmé, že obžalovaný
v dobe takmer 3 rokov neodvádzal poistné do sociálnej poisťovni, čím teda páchal trestnú činnosť po
dlhšiu dobu a nejde preto o také konanie, ktoré by mohlo byť posúdené ako porušenie princípu ultima
ratio v trestnom konaní.

Z týchto dôvodov, keďže krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby uvedenou v odvolaní,
musel potom odvolanie obhajcu obžalovaného za obž. R. P. ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa
§ 319 Tr.por.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.