Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/201/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221851
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2214221851.2

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: AB 2 B.V.,
identifikačné číslo: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, proti žalovanému: T. B.,
R.. XX. I. XXXX, bytom Š.K. XXX/X, Š.-K., o 804,52 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. V konaní prerušenom rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 sa pokračuje.

II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi (popri sumách
priznaných čiastočným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48) ďalších 86,47 € s 8,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 425,16 € od 21. novembra 2014.
III.Včastiozaplatenie306,73€a8,25%ročnéhoúrokuzomeškaniazosumy316,36€od21.novembra
2014 sa žaloba zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 5 % trov prvoinštančného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - AB 1 B. V. sa žalobou došlou súdu 2. decembra 2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 804,52 € a úroku z omeškania. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca -
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., 24. októbra 2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, na
základe ktorej mu poskytol úver 700 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré
však nesplatil. Dňa 29. októbra 2013 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., úver zosplatnila. Táto

spoločnosť postúpila nároky z uvedenej zmluvy na žalobcu, čo žalovanému oznámila. Ku dňu podania
žaloby žalovaná suma pozostáva z istiny 584,98 €, úroku do zosplatnenia 105,74 €, dlžného poistného
20,07 €, poplatku za vedenie účtu 1,99 €, poplatkov za upomienky 84 €, poplatku za možnosť zmeny
splátky 1,80 € a poplatku za možnosť odloženia splátok 5,94 €.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 7. apríla 2015, nevyjadril.

3. Súd čiastočným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 právoplatným 15. septembra 2015 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 387,74 € (výrok I), zamietol žalobu v časti 91,01 € a 8,75 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 72,95 € (výrok II) a vo zvyšku konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie v konaní sp. zn. C-42/15. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v uvedenej veci bol
vyhlásený 9. novembra 2016, v dôsledku čoho zanikol dôvod prerušenia konania. Súd tak podľa § 165

ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní v konaní (výrok I).

4. Pretože čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť, je medzi stranami vrátane žalobcu ako
právneho nástupcu pôvodného žalobcu AB 1 B. V. záväzný (§ 228 C. s. p.). Pretože skutkový stav v
ňom zistený nebol spochybnený a naďalej nie je sporný a vo veci aj naďalej ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a zostávajúci predmet konania nepresahuje 1.000 €, súd o zvyšku nároku

rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) C. s. p.].5. Pokiaľ ide o
skutkový stav,

súd odkazuje na skutkový stav uvedený v bodoch 4 a 5 rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Spoločnosť AB 1 B. V. sa počas konania zlúčila so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom,

na základe čoho súd uznesením č. k. 16 C 201/2014-55 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom.
Vyhotovením (vydaním tohto uznesenia sa ním súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), v dôsledku čoho
musel z jeho obsahu vychádzať aj pri vydaní tohto rozsudku.

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorú súd už v rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48
kvalifikoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 24. októbru
2012 a úver ňou poskytnutý ako spotrebiteľský úver v právnej forme úveru (§ 1 ods. 2 cit. zákona).

8. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala okrem iného ročnú percentuálnu mieru nákladov, vypočítanú na základe údajov ku

dňuuzavretiazmluvy;zároveňsamajúuviesťvšetkypredpokladyprejejvýpočet.Zustanoveníuvedenej
zmluvy citovaných v bode 4 rozsudku č. k. 16 C 201/2014-48 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená
zmluva neobsahuje jednoznačne určenú RPMN, ale len jej určenie rozptylom medzi dvoma hodnotami.
Ročná percentuálna miera nákladov je pritom podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri
rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho

záväzku (pozri uznesenie C-76/10, Pohotovosť proti Korčkovskej, ale aj rozsudok C-42/15, Home Credit
Slovakia proti J. D.). Absencia tejto náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu treba
považovať za primeranú v zmysle záverov cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.
V tomto smere nemožno ako odôvodnenie absencie RPMN akceptovať poznámku v úverovej zmluve,

že výška RPMN je závislá na dni poskytnutia úveru. Takáto poznámka totiž ignoruje súvislosť § 9 ods.
2 písm. j) zákona č. 129/2010 Zb. s ďalšími ustanoveniami. Už zo samotného § 9 ods. 2 písm. j) totiž
vyplýva, že RPMN sa má uviesť na základe údajov platných ku dňu uzavretia zmluvy. Ďalej časť II prílohy
č.2cit.zákonaobsahujeviaceropredpokladov,zaktorýchsamáRPMNvyčísliťajpriúveroch,priktorých
presný dátum jeho poskytnutia nie je uvedený. Napr. podľa písm. a) tejto časti, ak zmluva umožňuje

čerpať úver ľubovoľne, považuje sa za vyčerpaný v plnej výške okamihom uzavretia zmluvy. Podobne
písm. c) tejto časti upravuje spôsob výpočtu RPMN pre prípad ľubovoľného čerpania s obmedzeniami.
Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že zákonodarca si bol vedomý ťažkosti, ktoré vznikajú pri vyčíslení
RPMN pri úveroch čerpaných vo vopred neurčený deň. Napriek tomu však požiadavku na jej uvedenie
v § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák. ustanovil, a práve preto v cit. ustanoveniach prílohy upravil postupy

na prekonanie týchto ťažkostí. Preto je poznámka v zmluve o nemožnosti určenia presnej RPMN
nesprávna.

9. Obsahom úverovej zmluvy je ďalej dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 39,76 %. Podľa názoru
súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie

poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v
relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov.
napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011)
totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho

nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky.

Úroková sadzba 39,76 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje takmer polovičné
zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. V relevantnom čase sa pritom podľa všeobecne
známych údajov inflácia v Slovenskej republike pohybovala na jednocifernej úrovni (1-3 % ročne). Taktovysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka,
ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike.
Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý

sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

10. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej
sadzby v úverovej zmluve z 24. októbra 2012. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. v
rozhodnom znení sa však úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Toto ustanovenie predstavuje aj lex specialis k ustanoveniu § 502 ods. 1 Obch. zák., ktoré v prípade
absencie dohody o úrokoch priznáva veriteľovi právo na bežné úroky. Neplatnosť dohody o úrokovej
sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že veriteľ nemôže požadovať úrok z poskytnutého
úveru, ani ďalšie dohodnuté poplatky.

11. Dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je, že veriteľ nemôže od dlžníka žiadať úroky

dohodnuté v zmluve, ani žiadne poplatky dohodnuté či už v zmluve, alebo v prílohách k nej (sadzobníku
a pod.). Na základe uvedeného tak veriteľ má nárok na istinu 700 € a poistné, ktoré do zosplatnenia
uplatňuje v sume 37,42 €, znížené o vykonané platby 312,26 €, teda vo výsledku (700+37,42 - 312,26
=) 425,16 €.
Okrem toho má žalobca podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení do 31. januára 2013 nárok na zaplatenie 8,15 % úroku z
omeškania, avšak len zo sumy nesplatenej istiny a poistenia. Do 20. novembra 2014 (do kedy úrok v
žalobe vyčíslil) tak vznikol nárok na úrok z omeškania len v celkovej výške 49,05 €.

12. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi

oznámiťbuďpôvodnýveriteľ(postupca),alebonovýveriteľ(postupník).Akpostúpenieoznámipostupca,
dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka
na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o
postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanej bolo postúpenie oznámené pôvodným
veriteľom Home Credit Slovakia, a.s., resp. jeho právnym zástupcom konajúcim na základe udeleného

splnomocnenia. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva, ktorá založila postupované nároky. Preto
toto oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladalo oprávnenie spoločnosti AB 1 B. V. ako
postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých z tejto zmluvy. Zlúčením (fúziou) tejto spoločnosti so
žalobcom (AB 2 B. V.) došlo podľa čl. 2:318 holandského Občianskeho zákonníka, ktorým sa spravujú
pomery tejto spoločnosti (§ 22 druhej vety Obch. zák.), k prechodu tohto oprávnenia na žalobcu ku dňu

nasledujúcemu po spísaní zápisnici o fúzii, teda k 18. októbru 2016, t. j. ešte pred vyhlásením rozsudku
(§ 217 ods. 1 C. s. p.).

13. Z uvedených dôvodov tak súd mohol žalobe žalobcu vyhovieť len v časti 425,16+49,05 = 474,21 €,
ako aj pokračujúceho 8,25 % úroku z omeškania zo sumy 425,16 € od 21. novembra 2014, a vo zvyšnej

ju bolo treba zamietnuť. Pretože však právoplatným rozsudkom č. k. 16 C 201/2014-48 súd už
a) priznal žalobcovi sumu 387,74 €, priznal mu súd v tomto rozsudku rozdiel 474,21-387,74 = 86,47 €
s pokračujúcim úrokom z omeškania (výrok II),
b) zamietol žalobu v časti 91,04 € a 8,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 63 €, zamietol ju v
tomto rozsudku len do výšky ešte nezamietnutej (výrok III).

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého patrí
žalobcovi pri čiastočnom úspechu nárok na náhradu (425,16 : 379,36, t. j. 52,8 : 47,2=) 5 % jeho účelne
vynaložených trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.