Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/451/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913203756
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7913203756.4

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore navrhovateľky D. Ľ., V.. XX.XX.XXXXX, R. XX,
proti odporcom 1) J. I., V.. X.X.XXXX, B., P. XXXX/XX a 2) Krajskému riaditeľstvu PZ Košice, Košice,
Kuzmányho 8, o zaplatenie 8.460 € s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice-okolie, č.k. 7C/373/2013-88 z 6.8.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že podanie navrhovateľky
postúpené Okresnému súdu Košice - okolie Okresným súdom Michalovce dňa 20.9.2013 na základe
uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 12NcC/29/2013-46 z 19.8.2013 odmietol a že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Návrhom postúpeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa 20.9.2013 na základe uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 12NcC/29/2013-46 z 19.8.2013 sa navrhovateľka zastúpená S.. Š. Č.,
so sídlom Agroreál - Trebišov, Cukrovarská 2/21, Trebišov domáhala náhrady ušlého zárobku, straty
na budúcom dôchodku, náhrady za poškodenie zdravia, náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, a nákladov na liečbu zranení spôsobených pri nehode dňa 28.1.2010 spolu vo výške 8.460,-

eur s príslušenstvom. Vzhľadom na to, že nesprávnosť a neúplnosť podania - návrhu na začatie
konania, bránili jeho vecnému vybaveniu, súd v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením č. k.
7C/373/2013-76 z 14.1.2015 vyzval navrhovateľku na jeho opravu a doplnenie s príslušným zákonným
poučením. Za týmto účelom bola navrhovateľke poskytnutá 10 dňová lehota pod následkom odmietnutia
podania v prípade jej márneho uplynutia.

3. Vady návrhu podľa uvedeného uznesenia súdu spočívajú v neúplnosti skutkového odôvodnenia
návrhu, nakoľko v ňom nie je uvedené akým titulom sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 8.460,-
eur, keďže podaným návrhom sa domáha viacerých čiastkových nárokov, absentuje jednoznačná
špecifikácia a vyčíslenie jednotlivých uplatnených nárokov; ďalej nie je uvedené akého konkrétneho
nároku /nárokov/ sa domáha titulom náhrady škody na zdraví (bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia, iné), chýba vyčíslenie každého nároku zvlášť, s tým, že pokiaľ sa domáha náhrady škody na

zdraví nie je uvedené kedy (dátum) a kde (miesto) škoda na zdraví vznikla, kedy sa dozvedela o výške
tejto škody, nároky nie sú odôvodnené (opis zdravotných následkov nehody, spôsobu a priebehu liečby,
bolesti prežívanej po nehode, príp. bolesti, ktorú prežíva v dôsledku nehody v súčasnosti, porovnanie
spôsobu života /rodinného, pracovného, a iného spoločenského./ pred a po nehode, uvedenie ako sa
sťažilo jej uplatnenie v spoločnosti, a iné.); v prípade plnenia titulom ušlého zárobku, „straty na budúcom
dôchodku“ nie je odôvodnený ten - ktorý nárok, nie je uvedený spôsob určenia výšky požadovaného

plnenia; v prípade náhrady nákladov spojených s liečením presnou tieto nie sú špecifikované, nie je
uvedené kedy a v akej výške vznikli; ostatné uplatnené nároky nie sú špecifikované a odôvodnené;požadované príslušenstvo nie je špecifikované - nie je uvedená výška sadzby príslušenstva, suma,
z ktorej je počítané, a časové obdobie, za ktoré má byť zaplatené, ďalej nie je uvedené, či
si navrhovateľka uplatňuje všetky nároky od obidvoch odporcov, ak nie, zaplatenie ktorého nároku

požaduje od odporcu v 1. rade a ktorého od odporcu v 2. rade, a z akého dôvodu. V petite návrhu (t.j.
návrhu ako má súd rozhodnúť) navrhovateľka neuviedla sumu, ktorú požaduje titulom toho - ktorého
nároku zvlášť, ďalej či sa zaplatenia istiny a jej príslušenstva domáha od odporcov jednotlivo, ak áno, v
akej výške a od ktorého, presne neoznačila príslušenstvo, zaplatenia ktorého sa od odporcov domáha,
a neuviedla výšku sadzby konkrétneho príslušenstva, z akej sumy je počítané, a za aké časové obdobie.

4. Súd citoval §§ 42 ods. 3, 79 ods. 1 O.s.p. a dôvodil, že navrhovateľka v návrhu na začatie
konania spojila viac vecí - uplatňuje si viac čiastkových nárokov, a to ušlý zárobok, stratu na budúcom
dôchodku, náhradu za poškodenie zdravia, za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné, a náhradu
nákladov na liečbu zranení spôsobených pri dopravnej nehode, vyčíslených v petite súhrnnou sumou
8.460,- eur, ktoré skutkovo vôbec neodôvodnila a nešpecifikovala konkrétne sumy dielčich nárokov. V

súvislosti s uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že bez špecifikácie čiastkových nárokov sa ani
odporcovia nemôžu k návrhu relevantne vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.
Nakoľko navrhovateľka svoje podanie neopravila a nedoplnila podľa uznesenia súdu, ktorým bola na
odstránenie vád vyzvaná, a v ktorom bola náležite poučená o spôsobe ako nedostatky návrhu odstrániť
ako aj o následkoch nedoplnenia návrhu, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podanie

navrhovateľky odmietol.

5. V podanom odvolaní navrhovateľka žiadala , aby bolo zrušené napadnuté uznesenie, ale súd môže
zrušiť toto uznesenie, keďže ona si chce nechať vypracovať znalecký posudok (v odvolaní uvedené
nesprávne „podudok“ na č. l. 93) a na základe neho bude môcť vykonať aj špecifikáciu jej návrhu. Tým,

že súd odmietol jej podanie, má za to, že jej zabránil konať pred súdom a brániť sa. Je to v rozpore
so zákonom, ako aj s Ústavou SR. Ona písomne splnomocnila pre zastupovanie svojej osoby S.. Č.,
ktorý vystupoval pred ňou ako osoba znalá práva. Ona vôbec nemohla mať ani tušenie, že menovaný
ju nemôže zastupovať. Zverila mu všetky písomnosti a dôkazné materiály, ktoré jej do dnešného dňa
neodovzdal. Menovaný splnomocnený zástupca spísal žalobu a ona nemohla vedieť, že táto žaloba nie

je dobre právne postavená, do dnešného dňa jej ju neodovzdal. Predložila odvolaciemu súdu dôkaz,
a to výzvu zo dňa 4.9.2014 a faktúru čís. 0002/2012 od menovaného splnomocneného zástupcu. Má
za to, že na jej strane je dôvod podať odvolanie, pretože má za to, že doteraz zistený skutkový stav
právne neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a preto
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie s zistil, že je vecne správne a treba ho potvrdiť podľa § 387 CSP, pričom odvolací
súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a preto sa v odôvodnení
obmedzuje na skonštatuje správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP)
a odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 musel postupovať na základe
úpravy z prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.

Odvolanie však bolo podané ešte pred 1.7.2016, ak podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky,
či bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote), je treba posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania podľa príslušných ustanovení O.s.p., dôvodom pre takýto postup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych

očakávaní strán sporu, lebo odvolacie konanie, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP). Vznikla tu aj potreba ústavne konformného výkladu
noriem vnútroštátneho práva podľa čl. 3 ods. 1 CSP.

8. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdnehorozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím

dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

9. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

10. Napadnuté uznesenie zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala
vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

11. Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného

práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).

12. Odvolací súd chápe námietky navrhovateľky v odvolaní, že musela niekoľkokrát jej zástupcu (tzv.
známeho celému Okresnému súdu Trebišov) vyzývať, aby vykonával úkony a zabezpečil jej právo na

obhajobu, ale sama si mohla byť vedomá toho, že nemá právnické vzdelanie a nie je žiadnym zástupcom
s právnickým vzdelaním. O. i. mu mala zaplatiť aj 600 € a preto ho pýtala o rozpis nejakých prác, ktoré
urobil v jej kauze (v zákonnej lehote napr. nepodal sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľa).

13. Na základe uvedeného potom jej námietky, že v celom vyšetrovacom konaní boli vážne vady,

preto vyšetrovací orgán riadne nevyšetril dopravnú nehodu a do dnešného dňa nebol vo veci podaný
znalecký posudok (opakovane nesprávne „podudok“), ktorý by z poškodenia oboch vozidiel vychádzal
a určil rýchlosť vozidla, ktoré do nej narazilo, neznamená ešte, že jej odvolanie je opodstatnené a že je
rozhodnutie súdu nesprávne a nezákonné.

14. Treba uviesť, že Krajský súd v Košiciach vo veci 12NcC/29/2013 uznesením vylúčil všetkých sudcov
z prejednávanie a rozhodovania vo veci a túto vec prikázal OS Košice-okolie vzhľadom na negatívny
vzťah k zástupcovi, okrem iného aj uznesením OS Košice-okolie z 26.9.2014 zastúpenie navrhovateľky
S.. Č. v Trebišove ani nepripustil, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť.

15. Nemôže súd prvej inštancie konať bez riadneho návrhu, bez špecifikácie čiastkových nárokov sa
ani odporcovia nemôžu k návrhu relevantne vyjadriť a uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
navrhovateľka svoje podanie neopravovala a nedoplňovala podľa uznesenia súdu, preto správne a
zákonné je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým podanie navrhovateľky odmietol.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.