Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214565
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:6714214565.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľky: Y.

R., rod. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom I. M. XX, M., právne zastúpenej: JUDr. Oľga Jankovičová,
advokátka, Okružná 212, Dudince proti odporcovi: X. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. XX, v konaní
o určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia manželského výživného vo výške 150,- eur za obdobie
od 8.9.2014 do 8.10.2014.

II. Z a s t a v u j e konanie v časti zaplatenia manželského výživného vo výške 75,- eur za obdobie

od 9.10.2014 do 12.5.2015.

III. Z a s t a v u j e konanie v časti vydania osobných vecí a majetku vrátane osobného motorového
vozidla Deawoo Tico.

IV. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke manželské výživné v celkovej výške 71,29 eur za
obdobie od 9.10.2014 do 12.5.2015 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5,- eur splatných

vždy do 20-tého dňa v tom ktorom mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

VI. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 9.10.2014, postúpeným tunajšiemu súdu dňa
11.2.2015sanavrhovateľkadomáhala,abysúduložilodporcovipovinnosťprispievaťjejnavýživusumou

150,- eur mesačne od 8.6.2015, a to z titulu manželského výživného. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť jej vrátiť osobné veci a motorové vozidlo Daewoo Tico. O trovách konania žiadala
rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporcovi bol návrh spolu s prílohami do vlastných rúk doručený dňa 14.11.2014. Odporca v podaní
doručenom súdu dňa 22.4.2014 uviedol, že s navrhovateľkou podaným návrhom nesúhlasí, pričom
poukazoval na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery ako aj dobré mravy. Na týchto svojich

tvrdeniach zotrval počas celého konania

Na pojednávaní dňa 7.5.2015 zobrala navrhovateľka návrh v časti určenia manželského výživného za
obdobie od 8.9.2014 do 8.10.2014 späť ako aj v časti zaplatenia manželského výživného vo výške75,- eur za obdobie od 9.10.2014 do 12.5.2015. Navrhovateľka tak požadovala od odporcu manželské
výživné vo výške 75,- eur od 9.10.2014 do právoplatného skončenia konania o rozvode. Následne
podaním doručeným súdu dňa 15.12.2015 navrhovateľka zobrala nárok na vydanie vecí späť a v tejto

časti žiadala konanie zastaviť.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 20.4.2016, ktorého sa napriek riadnemu a
včasnému predvolaniu nezúčastnila navrhovateľka a jej právny zástupca. Svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili a o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nežiadali. Pojednávania sa zúčastnil

odporca. Súd tak v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd na pojednávaní vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dôkazy.

Na pojednávaní odporca poukázal na svoj príjem. Ďalej uviedol, že navrhovateľke nechce nič platiť, keď
jej zaplatí 70,- eur, zostane mu 100,- eur. Odišla od neho preč, tak nech sa stará sama o seba. Chcel,

aby sa celá táto vec skončila, už nechce chodiť na súd.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s prednesmi právnych
zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom žaloby ako aj s obsahom predložených
listinných dôkazov a pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.2.2011 uzavreli účastníci konania manželstvo. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7C/26/2015 zo dňa 7.5.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.5.2015. Dôvodom rozvodu účastníkov konania boli ich nezhody vo vzájomnom
spolužití. Dňa 8.10.2014 podal odporca návrh na určenie manželského výživného, pričom konania sa

viedlo na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6C/149/2015. Rozsudkom sp. zn. 6C/149/2015 zo dňa
28.9.2015 bol jeho návrh zamietnutý.

Navrhovateľka sa dňa 8.9.2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú mali s odporcom v M.,
kde bývali v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Spoločnú domácnosť viedli aj s matkou

odporcu, ktorá s nimi bývala a ktorá im aj prispievala na jej chod. Dôvodom jej odsťahovania boli ťažké
sociálne podmienky a nezodpovedné správanie odporcu. Nevedela si nájsť zamestnanie a odporca o
hľadaniezamestnanianemalzáujem.Odporcaajnapriekjejviacerýmžiadostiamsiprácuvinomregióne
odmietal nájsť. Ich spoločným príjmom do jej odchodu bola dávka v hmotnej núdzi vo výške 198,40
eur vyplácaná Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Starej Ľubovni, kde bola spoluposudzovanou

osobou s odporcom. Od jej odchodu zo spoločnej domácnosti s odporcom nemala príjem. Od 1.3.2015
bol jej priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur od 1.3.2015. Z predloženého
rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vyplýva, že je vydatá, nezamestnaná, nie je
evidovanáakouchádzačozamestnanienaúradepráce,nakoľkood1.10.2014jepráceneschopná.Ďalej
z predmetného rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka nepreukázala, že jej nepriaznivý zdravotný stav

trvá k 31.3.2015, preto nemala nárok na ochranný príspevok. Tiež nepredložila žiaden doklad spojený
s užívaním bytu, hoci tvrdila že je nájomníčkou bytu, preto nemala nárok na príspevok na bývanie. Iný
príjem nepreukázala. Navrhovateľka sa tiež lieči v psychiatrickej ambulancii. Trpí schizofréniou ťažkou
posprocesuálnou formou, postschizofrenickou depresiou a poruchou osobnosti na organickom základe.
Tento stav je trvalý. Doplatok za lieky u navrhovateľky súvisiaci s liečbou je vo výške 11,05 eur. Z

lekárskej správy ďalej vyplýva, že navrhovateľka nie je schopná trvalého pracovného zaradenia ani
trvalej periodickej pracovnej činnosti. Iné svoje zárobkové a majetkov pomery nepreukázala. Tvrdila,
že ju vo všetkých oblastiach podporuje rodina. Predložila súd aj list adresovaný odporcovi, z ktorého
vyplýva, že má brigádu, avšak žiaden doklad o prípadnej výške príjmu z tejto brigády nepredložila.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Poukázal na skutočnosť, že priznanie manželského výživného

navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka od neho odišla bez akéhokoľvek
avíza. Spoločnú domácnosť opustila dobrovoľne potom ako si odmietla dobrovoľne plniť svoje
manželské povinnosti a udržiavať manželské spolužitie. Poukázal na rovnakú životnú úroveň účastníkov
konania. Obaja sú dlhodobo nezamestnaní vedení na úrade práce. Odporca je na úrade práce vedený
od mája 2010. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Od októbra 2014 do decembra 2014 poberal

dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur. Od januára 2015 do mája 2015 poberal dávku v hmotnej
núdzi vo výške 180,50 eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni o
priznaní dávky v hmotnej núdzi vyplýva, že odporca o dávku v hmotnej núdzi požiadal dňa 15.10.2015.
Pričom dávka v hmotnej núdzi je tvorená výškou dávky na jednotlivca vyplývajúcou zo zákona 61,60eur a príspevkom na bývanie vo výške 55,80 eur, nakoľko v prípade odporcu ide o domácnosť s jedným
členom a je vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, ktorý užíva na primerané bývanie a odporca
predložildokladoúhradenákladovnabývanie,atodaniznehnuteľnostiapoplatkuzakomunálnyodpad.

Iný príjem nemal. Ďalej predložil súdu kópie platobných dokladov SIPO II., z ktorých vyplýva, že uhrádza
náklady súvisiace s bývaním - plyn vo výške 71,- eur, elektrina vo výške 51,50 eur, rozhlas a TV vo
výške 4,64 eur. Je vlastníkom domu súp. č. XX a XX v obci M., ktoré nadobudol darovacou zmluvou v
roku 2001 od svojich rodičov. Z predloženej darovacej zmluvy vyplýva, že v čase prevodu nehnuteľností
na odporcu bola ich hodnota stanovená znaleckým posudkom na sumu 445 420,- Sk (14.785,24 eur).

Rodinný dom súp. č. XX bol postavený v roku 1933 a rodinný do súp. č. XX bol postavený v roku 1963. K
rodinnému domu súp. č. XX je zriadené aj vecné bremeno doživotného bývania k obidvom darcom bez
akéhokoľvek obmedzenia priestoru. Odporca prevzal na seba osobný záväzok zaopatriť oboch darcov
v chorobe a starobe až do ich smrti. Odporca sa stará už iba o matku, ktorá mu však prispieva na chod
domácnosti. Z predložených platobných dokladov SIPO II. vyplýva, že platby za elektrinu a rozhlas a
TV sú vedené na matku odporcu. Odporca tiež vlastní nehnuteľnosti v k.ú. M., kde na všetkých vlastní

iba spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v časti zaplatenia manželského výživného vo výške
150,- eur za obdobie od 8.9.2014 do 8.10.2014, v časti zaplatenia manželského výživného vo výške 75,-
eur za obdobie od 9.10.2014 do 12.5.2015 a v časti vydania osobných vecí a majetku vrátane osobného

motorového vozidla Deawoo Tico späť pred pojednávaním bolo potrebné rozhodnúť najskôr o tomto
späťvzatí žaloby.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľka vzala svoju žalobu v časti zaplatenia manželského výživného vo výške 150,- eur za
obdobie od 8.9.2014 do 8.10.2014, v časti zaplatenia manželského výživného vo výške 75,- eur za
obdobie od 9.10.2014 do 12.5.2015 a v časti vydania osobných vecí a majetku vrátane osobného

motorového vozidla Deawoo Tico späť skôr než začalo pojednávanie vo veci samej, preto súd konanie
postupom podľa § 96 ods. 1, ods. 3 O.s.p. v týchto častiach zastavil.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu ostalo priznanie výživného na manželku vo výške
75,- eur mesačne, a to od 9.10.2015.

Podľa§71ods.1Zákonaorodine manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká uzavretím
manželstva a končí sa jeho zánikom, či už v dôsledku úmrtia jedného z manželov, rozvodom manželstva,
alebo určením manželstva za neplatné. Zásadne trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu
na to či manželia spolu žijú alebo nežijú, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Požiadavka

rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj
z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (§ 18 prvá veta Zákona o rodine). Manželia sú si
povinní navzájom si pomáhať, starať sa spoločne o deti, starať sa podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Zásada rovnakej
životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj
v tomto prípade platí ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného

súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať,
či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné
a majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Zároveň je súd povinný zaoberať sa otázkou starostlivosti o domácnosť

a otázkou osobnej starostlivosti deti (§ 19 Zákona o rodine), pričom výkon týchto činností je postavený
na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre
určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými
mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná
prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného

práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných
dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania
dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že
právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Uvedené znamená,
že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane

oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu
práva priznať výživné. Nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, tá trvá naďalej, avšak pre prekážku
rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd
prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

V predmetnej právnej veci sa navrhovateľka domáha priznania výživného na manželku vo výške 75,-
eur mesačne, a to od 9.10.2014.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či priznanie výživného navrhovateľke nebude v rozpore s
dobrými mravmi. Zo strany súdu však neboli zistené v osobe navrhovateľky, ako oprávnenej osoby z

priznaného výživného, žiadne okolnosti spočívajúce v správaní navrhovateľky k odporcovi, ktoré by
zakladali nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Skutočnosť tvrdená odporcom, že
navrhovateľka si sama zapríčinila svoje postavenie, a to v dôsledku jej odchodu zo spoločnej domácnosti
potom,čosineplnilasvojemanželsképovinnosti,podľanázorusúdunezakladározporsdobrýmimravmi
spočívajúci v správaní navrhovateľky k odporcovi, ktoré by zakladalo právo rozhodnúť o manželskom

výživnom, tak že bude tento uplatnený nárok zamietnutý.

Z konania o rozvode tiež vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo k takému vážnemu narušeniu
ich vzťahov a ich trvalému rozvratu, že tu nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Hlavný dôvodom rozvratu ich vzťahu bola rôznosť názorov na chod ich spoločnej domácnosti a s tým

spojený odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Tiež skutočnosť, že medzi účastníkmi konania
bola nezhoda v mieste ich spoločného bydliska, keď navrhovateľka chcela bývať v M. a odporca v M..
Súd tak vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti ani tu nevidel dôvod, ktorý by mal základ v správaní
navrhovateľky, ktorý by odôvodňoval nepriznanie manželského výživného z dôvodu rozporu správania
navrhovateľky k odporcovi v rozpore s dobrými mravmi.

Súd následne pristúpil k posudzovaniu životnej úrovne účastníkov konania, ako základného kritéria
pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Súd prihliadol na skutočnosť, že príjmom oboch
účastníkovkonaniajedávkavhmotnejnúdzi,pričomunavrhovateľkyjetodávkaibavjejzákladnejvýške61,60 eur, u odporcu je dávka v hmotnej núdzi vo výške 180,50 eur, od 1.1.2015, pričom po odchode
navrhovateľky z domácnosti teda od 1.10.2014 do 31.12.2014 bola vo výške 117,40 eur. Odporcovi
bol okrem dávky v hmotnej núdzi na jednotlivca vo výške 61,60 eur priznaný aj príspevok na bývanie

vo výške 55,80 eur. Následne bola odporcovi dávka v hmotnej núdzi zvýšená o aktivačný príspevok k
1.1.2015 nakoľko vykonáva menšie obecné služby. Navrhovateľke príspevok na bývanie nebol priznaný
z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia týkajúce sa jej užívania bytu. Tiež jej nebol
priznaný ochranný príspevok nakoľko nepreukázala, že jej nepriaznivý zdravotný stav aj naďalej trvá k
31.3.2015. Navyše navrhovateľka podala žiadosť o priznanie dávky v hmotnej núdzi až v mesiaci marec

2015, teda až 5 mesiacov po odchode zo spoločnej domácnosti. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť,
že odporca vlastní dva rodinné domy pričom jeden je viac ako 80 ročný a jeden viac ako 50 ročný ako
aj vlastníctvo pozemkov v príslušných spoluvlastníckych podieloch. V rodinnom dome súpisné č. XX
odporca býva spolu so svojou matkou, ku ktorej mu viazne vecné bremeno spočívajúce v povinnosti jej
zaopatrenia. Matka mu prispieva na chod domácnosti, keď uhrádza časť nákladov. Tiež súd prihliadol na
skutočnosť,žeodporcajedlhodobonezamestnanýodmája2010ažesinemôženájsťvregiónevktorom

žije prácu. Prihliadal tiež aj na skutočnosť, že navrhovateľka vzhľadom na jej ochorenie a zdravotné
problémy nie je schopná trvalého pracovného zaradenia ani trvalej periodickej pracovnej činnosti. Súd
tiež prihliadol aj na náklady navrhovateľky súvisiace s liečbou jej ochorenia.

Po preskúmaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov na strane navrhovateľky ako aj odporcu

dospel súd k záveru, že sú dôvodom na priznanie výživného na strane navrhovateľky, nie však v ňou
požadovanej výške, teda vo výške 75,- eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadol v
prvom rade na vyššie špecifikovaný príjem tak navrhovateľky ako aj odporcu. Mesačný príjem odporcu
(180,50 eur od 1.1.2015, od 1.10.2014 do 31.12.2014 bol vo výške 117,40 eur.) je vyšší ako mesačný
príjem navrhovateľky (61,60 eur), pričom u oboch ide o dávku v hmotnej núdzi. Súd však prihliadol aj na

skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázaním ňou tvrdených skutočností si zapríčinila, nižšiu výšku jej
priznaného mesačného príjmu, keď jej nebol priznaný príspevok na bývanie ako aj ochranný príspevok.
Taktiež súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka hneď po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti
nepožiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi, ale tak učinila až v mesiaci marec 2015 teda až po
piatich mesiacoch po jej odsťahovaní zo spoločnej domácnosti. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že

navrhovateľka vzhľadom na jej ochorenie nie je vôbec schopná práce, pričom odporca je schopný
práce, túto si však nemôže v regióne v ktorom žije nájsť. Tu však súd poukazuje na skutočnosť, že
odporca nijako inak nepreukázal aktivitu pri zabezpečení si príjmu trvalého pracovného pomeru, teda
že si túto prácu hľadá aj v iných regiónoch, ktoré sú z miesta jeho bydliska dostupné. Súd zohľadnil
aj majetkové pomery odporcu, ktorý vlastní dva rodinné domy ako aj pozemky, pričom pri rodinných

domoch zohľadnil aj ich vek, obývateľnosť, teda prípadný ich ekonomický prospech pre odporcu.
Tiež súd zohľadnil aj vlastníctvo pozemkov, kde sa jedná o vlastníctvo k pozemkom v príslušných
spoluvlastníckych podieloch, kde ich ekonomické využitie je otázne a kde aj prípadný nájom týchto
pozemkov by navrhovateľovi nezvýšil príjem tak, aby odôvodňoval priznanie manželského výživného
vo výške 75,- eur mesačne. Súd ďalej zohľadnil skutočnosť, že časť nákladov s prevádzkou rodinného

domu uhrádza matka odporcu.
Pri rozhodovaní výšky manželského výživného posudzuje súd pri oboch manželoch, keďže ide o
vzájomnú vyživovaciu povinnosť, tak ako to už bolo uvedené nielen príjmy, ale celkové osobné,
zárobkové a majetkové pomery, vytvárajúce obraz o ich životnej úrovni spolu s ich odôvodnenými
potrebami, ako aj schopnosťami a možnosťami zabezpečiť si tieto svoje odôvodnené potreby a

má prihliadnuť aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berú. Vychádzajúc z uvedeného
súd dospel k záveru, že výživné vo výške 10,- eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám
navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu a za daného stavu nakoniec aj vyrovnáva
životnú úroveň účastníkov konania.

Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súd preto priznal navrhovateľke výživné vo výške 10,- eur
mesačne. Výživné priznal a za obdobie od 9.10.2014 (deň podanie návrhu na súd) do 12.5.2015 (deň
právoplatnosti rozsudku sp. zn. 7C/26/2015 o rozvode manželstva) spolu vo výške 71,29 eur. Toto
výživné súd vzhľadom na majetkové pomery odporcu v zmysle § 160 O.s.p. mu umožnil navrhovateľke
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 5,- eur. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný

zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, pri porovnaní navrhovateľkou
uplatňovaného výživného vo výške 75,- eur mesačne po čiastočnom späťvzatí a súdom priznanéhovýživného vo výške 10,- eur mesačne, mal odporca neúspech len v nepatrnej časti, preto o troch konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., avšak odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil,
preto mu súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia