Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213013
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613213013.10

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobkyne R. G., U..
XX.XX.XXXX, R. A. B., XXX XX M., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47
234 466, so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO:
31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., IČO: 47 231 785, so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského

rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp.
zn. 3C/1686/2012 zo dňa 19.01.2012 sa z r u š u j e .

VykonateľnosťRozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošice,Alžbetina41,04001Košice, IČO:
44 325 452 sp. zn. 3C/1686/2012 zo dňa 19.01.2012 o d k l a d á do právoplatnosti rozsudku vo veci

samej.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastupovania vo výške 100% .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu - SR na príjmový účet tunajšieho súdu v sume

331,50 Eur , v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.07.2013 domáhal zrušenia Rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1686/2012 zo dňa 19.01.2012 na tom skutkovom
základe, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 164,64 Eur a návrhom na splátkový kalendár zo
dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice, so sídlom Alžbetina ulica č. 41 v Košiciach

žalovaný uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 164,64 Eur. Rozsudkom Rozhodcovského súdu sp.
zn. 3C/1686/2012 bolo žalobcovi ako spotrebiteľovi uložené zaplatiť žalovanému sumu vo výške
164,64 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Za účelom preukázania dátumu
doručenia napadnutého rozsudku žiadal žalobca vyžiadať spis rozhodcovského súdu. Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola podľa názoru žalovaného daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu (spotrebiteľa), aby všetky

spory so žalovaným (dodávateľom) riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a je v absolútnom rozpore so zákonom. V súvislosti s tým poukázal na § 40 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ustanovenia § 53 ods. 1, 4 O.Z. a § 54 ods.
1, 2 O.Z. . Žalovaný, ako i konajúci rozhodcovský súd uviedli, že rozhodcovská doložka, ktorou
mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je platná, čo
odôvodňovali tým, že poisťovňa síce určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice,

avšak z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalobcu s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať. V samotnomznení uvedeného vyjadrenia rozhodcovského súdu badať nekalé konania tak žalovaného, ako i
rozhodcovskéhosúdu.Žalobcaakospotrebiteľaosoba,ktoráchcelauzavrieťpoistnúzmluvupostupujúc
na základe pokynov a v dobrej viere podpísal všetky predložené dokumenty. Žalobca nemohol ani len

tušiť k čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním všeobecných poistných podmienok, pričom ide o
12 strán nahusto a drobnými písmenami písaného textu. Nevyhnutné je taktiež uviesť, že v prípade
nepodpísania všeobecných poistných podmienok by nedošlo ani k uzavretiu samotnej poistnej zmluvy.
Aj v prípade, ak by uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť ako platný právny úkon je
zrejmé, že tvrdenie žalovaného a rozhodcovského súdu je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 2 a

ods. 3 O.Z., podľa ktorých aj v uvedenom prípade a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o
individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku, tak ako to vyžaduje pre jej platnosť Občiansky zákonník.
V súvislosti s tým poukázal na ustanovenie § 53 ods. 2 O.Z. a ustanovenia § 53 ods. 3, 5 O.Z. a §
39 O.Z. . Ako ďalšie dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku
uviedol, že rozhodcovskou doložkou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, a tým
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou

tejto doložky by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v
obvode podľa bydliska občana. Pre každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa
súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska, než konania pred rozhodcovským súdom
vzdialenom stovky kilometrov od jeho bydliska. Dohodou s takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne
a bezpochyby zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho

bydliskanapríslušnomokresnomsúde.Vdanomprípadeideozjavnúnerovnováhumedzipodnikateľom
a spotrebiteľom. Táto zmluva predstavuje príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho
zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane spotrebiteľovi. Zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť
nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení mu na podpis aj predložená.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému

známe,neboloichobsahupredpodpisominformovaný.Samozrejmosťoubolo,žežalobcanemalžiadnu
možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňovalo jeho postavenie. V
zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere
rozhodcu, v procese tohoto sporu absentuje ústavná zásada ústnosti, keďže konanie prebehlo na
základe písomností predložených žalovaným ako silnejšou zmluvnou stranou. Okrem toho je konanie

pred rozhodcovským súdom pre žalobcu ako spotrebiteľa prísnejšie, a to pre kratšiu lehotu na podanie
odporu, ktorá je len 5 dní oproti odporu v konaní pred súdom, kde je lehota 15 dní, na odpor sa prihliada
len ak bol zaplatený súdny poplatok, čo neplatí v prípade súdneho konania a pre vysoké poplatky a
zjavnú finančnú nevýhodnosť žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov. Ďalej
uviedol, že žalovaným je tento súd bez možnosti jeho zmeny dávaný do zmlúv už 10 rokov, a nie sú

známe prípady, aby daný rozhodcovský súd rozhodol v neprospech žalovaného. Rozhoduje zaujato a
bez preskúmania platnosti a existencie uplatňovaného práva, priznáva žalovanému automaticky to čo
si žalovaný uplatní. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť, prostredníctvom zmluvnej voľnosti
záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu,
ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského

súdu, nemôže taktiež pre svoju ochranu využiť inštitúty priznanému ako slabšej strane zákonom. Po
vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania
žiadať o preskúmanie rozhodnutia. V súvislosti s tým poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo
dňa 01.11.2011 č.k. 2US 2164/10. Žiadal, aby rozhodcovský rozsudok bol zrušený a aby bola odložená
vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.

Vo veci podal písomné vyjadrenie k žalobe žalovaný, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom, ale sporom o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, v ktorom už nejde primárne o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale
o vecné preskúmanie postupu a záverov rozhodcovského súdu za taxatívne vymedzených dôvodov v

zmysle ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., a preto nejde o konanie, v ktorom by bol žalobca
ako spotrebiteľ oslobodený od súdnych poplatkov. Rozhodcovský rozsudok zjavne nie je zmluvou a to z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je dvojstranný právny úkon uzavretý medzi účastníkmi konania,
pričom dikcia § 52 ods. 1 O.Z. definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu, a nie ako rozhodcovský
rozsudok. Poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 23/2013,

v ktorom bolo konštatované, že právoplatnosťou a vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia o obsahu
spotrebiteľského právneho vzťahu nadobúda tento právny vzťah v perspektíve núteného výkonu novú
kvalitu. Fyzická osoba, ktorej bola v nachádzacom konaní uložená hmotnoprávna povinnosť nerozlučne
spätá s pozíciou spotrebiteľa, sa na základe právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia stávapovinný.TaktiežpoukázalnaNález Ústavnéhosúdu SRsp.zn.II.ÚS244/09,akoajnaNálezÚstavného
súduSRsp.zn.II.ÚS499/2012zodňa10.07.2013,ktorývprípadeobdobnejrozhodcovskejdoložky,aká
bola uzatvorená v tomto prípade so žalobcom rozhodol a judikoval, že na účely ustanovenia čl. 48 ods.

2 Ústavy SR sa nemožno bez ďalšieho stotožniť s názorom najvyššieho súdu, že súd konajúci podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nevykonáva dokazovanie. Záveru, že i v tejto fáze exekučného konania
súd vykonáva dokazovanie nasvedčuje i znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého musí návrh na vykonanie exekúcie obsahovať aj označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený
dovoláva. V prípadoch keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom

je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a
takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Predpokladom následku - neplatnosti rozhodcovskej
doložky v zmysle § 53 ods. 4 O.Z. je predovšetkým kvalifikácia zmluvy, v ktorej je táto doložka
obsiahnutá ako spotrebiteľskej, ako aj zistenie, že takáto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru ústavného súdu
sú predpokladom aplikácie uvedených ustanovení konkrétne skutkové zistenia, ktoré na jednej strane

umožnia záver, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vymedzenom v § 52 ods. 1 O.Z., na druhej
strane záver o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach. Záver o značnej nerovnováhe nemožno
získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký
by tu existoval bez jej existencie. Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 499/2012 má dôležitý význam z
hľadiska aplikácie Smernice 93/13/EHS. Ku pripomienke ústavného súdu, že všeobecné súdy vyslovili

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky na podklade aplikácie Smernice 93/13/EHS, pričom sa však vôbec
nezaoberali, ako je to s priamym účinkom Smernice 93/13/EHS v horizontálnej úrovni, je potrebné
uviesť to, že smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom v zásade
priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že po a/ štát smernicu EÚ do svojho
právneho poriadku neimplementoval alebo ju implementoval nesprávne, po b/ smernica zakladá právo

občana, nie však jeho povinnosť a po c/ jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Smernica sama o sebe
nemá horizontálny účinok a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku,
ktorý má byť dosiahnutý. Rozšíriť judikatúru ESD o horizontálny účinok smernice na oblasť vzťahov
medzi jednotlivcami by znamenalo priznať spoločenstvu právomoc stanovovať s priamym účinkom
povinnosti ku ťarche jednotlivcov, zatiaľ čo túto právomoc má len tam, kde je právo vydávať nariadenia.

Poukázal na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, ktoré formuluje jeden zo zámerov smernice
a dotýka sa práve poistnej zmluvy a toto odôvodnenie znie, že keďže zámerom je medzi iným, aby
poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú a popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa,
neboli podriadené takému hodnoteniu, pokiaľ sa tieto podmienky berú do úvahy pri výpočte poistného
plateného spotrebiteľom. Toto devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS stanovuje výnimku pre

jedno zo spotrebiteľských zmlúv, a to poistnú zmluvu. Táto výnimka sa v rámci implementácie Smernice
93/13/EHS do vnútroštátneho práva nepremietla. Ústavný súd SR v časti III. bod 17 Nálezu II. ÚS
499/2012 uviedol, že Smernica 93/13/EHS má pre rozhodovanie v týchto prípadoch nezastupiteľný
význam. Zvýšená ochrana spotrebiteľa bola do slovenského právneho poriadku transponovaná novelou
Občianskeho zákonníka a jej právnym základom je Smernica 93/13/EHS. Ďalej poukázal na rozhodnutia

I. ÚS 255/2010, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy príkaz pri výklade aplikácii právnej normy
zohľadniť všetky súvislosti, účel a cieľ (výsledok) právnej normy. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice
93/13/EHS vyplýva, že jej zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali
tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritériá. Ak je predmetom sporu spotrebiteľská zmluva, súd
musí vyhodnotiť po a/ či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, po b/ či, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu,

nejde o poistnú zmluvu, po c/ či skúmaná podmienka v poistnej zmluve spadá pod výnimku stanovenú
smernicou a ak áno, potom smernicu neaplikovať, alebo po d/ ak podmienka výnimke podľa smernice
nevyhovuje, či nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 O.Z., po e/
ak nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, či je touto zmluvnou podmienkou spôsobená
nerovnováha, a ak áno, či ide o nerovnováhu značnú a v čom. Pre to, ktorá podmienka v poistnej

zmluve hodnoteniu podľa kritérií Smernice 93/13/EHS nepodlieha, je potrebné ustáliť, čo sa berie do
úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. V zmysle zákona o poisťovníctve je poisťovňa
povinná určiť výšku poistného na základe poistno - matematických metód. Žalovaný tvrdil, že k otázke
čo sa berie do úvahy pri výpočte poistného sa vyjadrila NBS ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom
a z jej vyjadrenia je zrejmé, že na základe správneho prekladu Smernice 93/13/EHS nie je zámerom

smernice posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ
tieto vchádzajú do kalkulácie poistného, a dohoda o rozhodcovskom konaní v poistnej zmluve preto
vstupuje do výpočtu poistného nezávisle od druhu poistenia aj v prípade poistenia osôb. Z pohľadu
Smernice 93/13/EHS je zásadné, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľaplatiť odlišné pravidlá. Súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná podmienka v poistnej
zmluve žalovaného nepodlieha výnimke uvedenej v devätnástom odôvodnení Smernice 93/13/EHS.
Ďalej poukázal na absenciu dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/

zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko samotná transpozícia Smernice 93/13/EHS do Občianskeho
zákonníka bola zaťažená hrubou prekladovou chybou pri preklade tejto smernice do slovenského
jazyka. Navrhoval vziať pri výklade cieľa a zámeru smernice do úvahy viaceré jazykové mutácie
smernice. Zákonodarca teda vo formulácii Občianskeho zákonníka v § 53 ods. 4 písm. r/ vynechal
vetu, ktorá by túto normu uvádzala do súladu so zámerom smernice, a to na ktoré sa nevzťahujú

ustanoveniaprávnychpredpisov.Preposúdenieindividuálnehodojednaniainakneprijateľnejpodmienky
rozhodcovskej doložky uviedol, že podmienka je individuálne dojednaná ak bola výslovným predmetom
rokovaní medzi stranami. Tieto rokovania môžu viesť ku zmene alebo vypusteniu podmienky navrhnutej
druhou stranou. Môžu viesť aj k tomu, že podmienka zostane nezmenená. Podpis rozhodcovskej
doložkynebolpodmienkouuzavretiapoistenia.ŽalobcamalokremmožnostiovplyvniťOsobitnézmluvné
dojednania č. 01/2007, ktoré v bode 3 obsahovali rozhodcovskú doložku tým, že povinný mal možnosť

prijať alebo neprijať tieto dojednania, aj ďalšiu dodatočnú možnosť ako ovplyvniť, aby sa rozhodcovská
doložka na jeho poistný vzťah nevzťahovala, a to možnosť túto doložku dodatočne v lehote 30 dní
odmietnuť a to aj potom, čo sa predtým Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 rozhodol povinný
prijať. Takáto možnosť na uplatnenie práva žalobcu je obsiahnutá v bode 4. Osobitných zmluvných
dojednaní a je uvedená aj v časti XV. bodu 9 všeobecných poistných podmienok. Žalobca bol v čase

uzatvárania poistnej zmluvy, tak ako to žalovaný uvádza nižšie, preukázateľne informovaný o tom,
čo obnáša mimosúdne riešenie sporov zo strany sprostredkovateľa poistenia, o čom svedčí Záznam
o požiadavkách a potrebách klienta podpísaný žalobcom a sprostredkovateľom poistenia, ktorým je
zhodou okolností v tomto prípade opäť žalobca. Tento záznam podpísal žalobca ako poistník dňa
27.01.2009 sama so sebou ako výhradným sprostredkovateľom poistenia. V súvislosti s tým poukázal na

ustanovenie § 35 ods. 2 O.Z. . Poukázal na čl. 3 Smernice 93/13/EHS, ktorý znie, že nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a
na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy. Ďalej uviedol, že aby bolo dojednanie považované za neprimerané, nepostačí,
aby z neho len vyplývala nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná.

Navrhol vykonať test primeranosti podmienky. Poukázal na to, že je nepochybne zrejmé, že žalobca
svojím podpisom na všeobecných poistných podmienkach potvrdil len to, že si všeobecné poistné
podmienkyprečítalanásledneobdržaljednovyhotovenie.Poistnázmluvabolauzatvorenáužpripojením
podpisu žalobcu pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy, a to spolu s podpisom sprostredkovateľa
poistenia vystupujúcim za poisťovňu, pričom je zjavné, že tieto ich dva podpisy mali konštitutívny

charakter. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky. Skutková a právna podstata
individuálneho dojednávania napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť len ak sa do zreteľa
pozornosti súdu dostane detailne celý proces uzatvárania poistnej zmluvy. Proces uzatvárania poistnej
zmluvy bol taký, že žalovaný formálne pripravil právnu dokumentáciu potrebnú na uzatváranie poistnej
zmluvy, pričom táto pozostávala z Formulára Návrhu poistnej zmluvy, Formulára Záznamu o potrebách

klienta, Všeobecných poistných podmienok, Osobitných zmluvných dojednaní a týmito dokumentmi
disponoval sprostredkovateľpoistenia,sktorýmmalžalovanýuzavretúsprostredkovateľskúamandátnu
zmluvu. Sprostredkovateľ poistenia bol povinný vyhľadávať potenciálnych klientov, pričom žalobkyňa
vyhľadala samu seba. Dotknutý sprostredkovateľ poistenia bol podľa § 10 ods. 13 písm. e/ zákona č.
340/2005 Z.z. povinný pred uzavretím poistnej zmluvy žalobcovi oznámiť osobitné predpisy upravujúce

mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia, pričom tieto informácie
musia byť úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné, poskytnuté v úradnom jazyku. Po splnení zákonných
podmienok bol povinný sprostredkovateľ poistenia vyhotoviť tzv. Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta, v ktorom sú uvedené podstatné body týkajúce sa splnenia náležitostí podľa § 10 citovaného
zákonazjehostranyvočižalobcovi.VzávereZáznamunadpodpisomžalobcujeuvedené,žeinformácie

sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im. Žalobca mal
dostatok času, aby si premyslel uzavretie zmluvy. žalobca nebol nútený uzavrieť poistnú zmluvu so
žalovaným, pričom v žalobcom určenom čase došlo k vyhotoveniu návrhu poistnej zmluvy, ktorá bola zo
strany žalobcu a zo strany sprostredkovateľa poistenia riadne podpísaná. Poistná zmluva je uzavretá
podpísaním návrhu poistnej zmluvy zmluvnými stranami a súčasným zaplatením prvého poistného.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva
odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel oznámené. Až po platnom uzavretí poistnej zmluvy nastala kauzálne fáza dojednávania
Osobitných zmluvných dojednaní, ktorých obsahom bola rozhodcovská doložka. Osobitné zmluvnédojednanie gramaticky i logicky nepochybne vyjadruje, že sa nejedná o súčasť VPP, teda že sa nejedná
vôbec o súčasť niečoho, ale o osobitnú entitu. Okolnosť, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o
samostatné dojednanie potvrdzuje aj to, že na platnosť tohto dojednania bolo potrebné, aby sa aj

sprostredkovateľ poistenia podpísal priamo pod ustanovenia osobitných dojednaní. Osobitné zmluvné
dojednania žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti
vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania
týchtoosobitnýchzmluvnýchdojednanížalobcombyplatnározhodcovskádoložkanebolavôbecvznikla.
Žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy vytvoril žalobcovi dostatok priestoru a možnosť na výber,

či osobitné zmluvné dojednania svojím podpisom prijme alebo nie, a tým bol naplnený základný
zmysel a účel § 53 ods. 2 O.Z. zabrániť tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému
dojednaniu, s ktorým nesúhlasí len preto, že je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť,
avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť obsah tohto dojednania, napr. ho od zmluvy oddeliť alebo
zmluvu podpísať bez takéhoto dojednania. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na platnú
judikatúru súdov a v závere uviedol, že nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcom porušuje rovnosť

účastníkov v súdnom konaní, predmetom konania je rozhodcovský rozsudok o nároku z poistnej
zmluvy a poistné zmluvy sú podľa devätnásteho odôvodnenia Smernice 93/13/EHS výnimočné tým,
že hodnoteniu z pohľadu spotrebiteľského práva nepodliehajú tie podmienky, ktoré sa berú do úvahy
pri výpočte poistného, žalovaný vytvoril také predpoklady, aby rozhodcovská doložka v jeho poistných
zmluvách bola dohodnutá individuálne, ak sa tak žalobca rozhodne, rozhodcovská doložka, ktorá

bola základom pre napadnutý rozhodcovský rozsudok nespôsobuje žiadnu značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa, pretože svojím obsahom nepriznáva žalovanému viac práv ako žalobcovi,
poistná zmluva má osobitné postavenie medzi inými spotrebiteľskými zmluvami tým, že jej Smernica
93/13/EHS udeľuje výnimku, žalovaný konal v dobrej viere, že záznam o požiadavkách a potrebách
klienta je pravdivý a dobrá viera je hodná súdnej ochrany, zákon č. 340/2005 Z.z. je špecifickým

zákonom, ktorý najmä svojím § 10 vytvára pri uzavieraní poistných zmlúv dostatočný inštitucionálny
rámec, ktorý garantuje práva spotrebiteľa pri uzavieraní poistenia a už samotná aplikácia tohto zákona
je ochranou záujmov spotrebiteľa.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom žalobnom návrhu v plnom rozsahu z dôvodov,

ktoré uviedla v žalobnom návrhu. Poistnú zmluvu uzavierala v Lučenci v Hypernove, kde bola prítomná
ona a dve agentky. Jednu z týchto agentiek poznala, a to Q. A., ktorá je jej vzdialená rodina, a ktorá
ju oboznámila stručne s obsahom listín, ktoré podpisovala. Oboznámila sa s nimi len priebežne a o
poskytnutie dodatočného času nežiadala a zo strany sprostredkovateľky nebol na ňu vyvíjaný žiaden
nátlak ohľadom toho, aby uzavrela túto zmluvu, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Listiny si neprečítala,

len ich podpísala a vôbec ich nečítala ani po uzavretí poistenia. Voči týmto listinám nemala výhrady.
Neskôr poistenie prestala platiť a domnievala sa tým, že poistná zmluva je zrušená. Sprostredkovateľka
poistenia ju neupozornila na to, že spory z tejto zmluvy bude rozhodovať rozhodcovský súd. Pred
vydaním rozhodcovského rozsudku jej nebolo doručené nejaké upozornenie a bol jej doručený aj
rozsudok rozhodcovského súdu. Ak chcela uzavrieť poistku, musela podpísať osobitné zmluvné

dojednania, ktoré si neprečítala. Sprostredkovateľka ju neupozornila na to, že v prípade predčasného
ukončenia poistnej zmluvy bude musieť platiť náhradu za províziu, ktorú dostala sprostredkovateľka od
poisťovne.

Splnomocnený právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanom

žalobnom návrhu v plnom rozsahu z dôvodov, ktoré uviedla v žalobnom návrhu. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že aj v prípade ak by rozhodcovský rozsudok nemal byť zrušený podľa § 31
písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, mal za to, že sú tu ďalšie dva dôvody, pre ktoré súd má
zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok, a to z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. j/, nakoľko
uplatnená pohľadávka v rozhodcovskom konaní je podľa jeho názoru neplatná, predstavuje neprijateľnú

podmienku, nakoľko finančný záväzok spotrebiteľa nemôže byť obsiahnutý v strede poistných
podmienok tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je podľa jeho názoru § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní a v danej súvislosti §
40 ods. 1 písm. g/ tohto zákona, nakoľko bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, keďže
žalobkyni bola súčasne doručená žaloba, aj rozhodcovský rozsudok, a nie najprv žaloba na podanie

žalobnej odpovede, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Na základe uvedeného
trvali na zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti.Splnomocnený právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru neexistuje
žiaden zákonný dôvod, ktorý by opodstatňoval zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, pokiaľ
právny zástupca preukázal pohľadávku uplatnenú v rozhodcovskom konaní. V danom prípade je

nárok, ktorý bol predmetom rozhodcovského konania, teda základného konania v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vecne nepreskúmateľný. Toto osobitné konanie podľa § 40 zákona o
rozhodcovskom konaní nie je ani riadnym, ani mimoriadnym opravným prostriedkom voči predmetnému
rozhodcovskému rozsudku. O pohľadávke uplatnenej v rozhodcovskom konaní už bolo právoplatne
rozhodnuté. Ak žalobkyňa alebo jej právny zástupca nesúhlasí s takýmito rozhodnutiami arbitrážneho

súdu, mali právo podať odpor voči takémuto rozhodnutiu, kde mohli uviesť všetky argumenty,
dôkazy, prípadne návrhy na vykonanie dokazovania a arbitrážny súd by tieto následne po zrušení
rozhodcovského rozsudku v tomto rozhodcovskom konaní prejednal. Žalobkyňa však toto svoje právo
nevyužila a rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, ktorý je obdobou rozkazného
konania upraveného v Občianskom súdnom poriadku, kedy v prípade, ak sa druhý účastník konania,
t.j. žalovaný nebráni a neuvádza skutočnosti, v ktorých by popieral nárok uplatnený žalobcom, súd

vychádzal zo skutočností uvedených žalobcom, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť. Rovnako
tomu bolo aj v tomto prípade. Preto žalobkyňa nemôže v tomto konaní namietať voči samotnému nároku,
nakoľko o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté. Uvedené potvrdzuje aj to, že aj v prípade, ak by súd
žalobkyni, resp. ňou podanej žalobe vyhovel, o samotnom nároku následne koná arbitrážny súd alebo
aj všeobecný súd, a to práve podľa toho, z akého zákonného dôvodu vždy bol daný rozhodcovský

rozsudokzrušený.Poukázalajnaargumentáciu,ktorúuviedlivpísomnomvyjadrení,akoajnaneurčitosť
samotného žalobného návrhu, nakoľko z petitu tohto žalobného návrhu nevyplýva, z akého konkrétneho
dôvodužalobcapredmetnýrozhodcovskýrozsudokžiadazrušiť,pričomprávetentodôvodjerozhodujúci
pre určenie prípadného ďalšieho postupu, ak by aj súd žalobe vyhovel. Uvedené spôsobuje neistotu v
právnych vzťahoch medzi účastníkmi, a aj preto navrhol túto žalobu zamietnuť, pretože je povinnosť

žalobkyne jasne určiť akých účinkov sa podanou žalobou domáha a čo ňou sleduje aj v zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázali. Toto porušenie zásady rovnosti účastníkov v
rámci arbitrážneho konania v danom prípade nie je možné, a žalobkyňa neuviedla ani jednu skutočnosť,
ktorá by preukázala porušenie rovnosti účastníkov konania. V danom prípade účastníci mali rovnaké
práva a povinnosti, rovnaké prostriedky na obhajobu svojich tvrdení, pričom žiaden z účastníkov nemal

viac práv ako druhý, naopak práve žalobkyňa ako spotrebiteľka mala aj v rozhodcovskom konaní
priznané niektoré práva, ktoré žalovaný nemal. Právny zástupca namietal ustanovenie § 18 ods. 4
zákona o rozhodcovskom konaní, kde k danému je nutné uviesť, že právny zástupca pravdepodobne
opomenul ustanovenie § 26 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý hovorí o tom, že Stály
rozhodcovský súd pripravuje a vedie konanie podľa svojho rokovacieho poriadku, pričom v tomto

svojom ustanovení výslovne odkazuje na ustanovenie § 14, kde je upravený rokovací poriadok Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý upravuje v zmysle tohto ustanovenia postup konania, pravidlá ohľadom
trov, zmierovacieho konania, ako aj ďalšie náležitosti. V prípade ak rozhodcovský súd postupoval v
zmysle zákona, rovnako aj jeho rokovací poriadok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, nemôže byť porušená zásada rovnosti účastníkov. Rovnaké je aj rozkazné konanie upravené

aj v Občianskom súdnom poriadku. Pokiaľ ide o údajnú neplatnosť rozhodcovskej doložky, poukázal na
všetky ich písomné a ústne prednesy, pričom v danom prípade žalobkyňa podpísala poistnú zmluvu,
čím došlo k uzavretiu poistenia, pričom poistná zmluva bola platne dojednaná už samotným podpisom
v texte tejto poistnej zmluvy. Žalobkyňa v prípade ak by aj nepodpísala osobitné zmluvné dojednania,
ako aj text nachádzajúci sa za všeobecnými poistnými podmienkami, nespôsobovalo by to žiadnu

neplatnosťužuzavretejpoistnejzmluvy.Tietopodpisyosvedčujúúplneinéskutočnosti,podpiszatextom
všeobecných poistných podmienok potvrdzuje ich prevzatie v písomnom vyhotovení, čo je uvedené
hneď na týmto podpisom, podpis osobitných zmluvných dojednaní osvedčuje pristúpenie, resp. súhlas
žalobkyne s týmito osobitnými zmluvnými dojednaniami v ods. 2, ktorý sa nachádza hneď 0,5 cm nad
podpisom žalobkyne, a je uvedené, že táto súhlasí, že všetky prípadné spory by boli prejednávané pred

rozhodcovským súdom, čím došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky. Za textom osobitných zmluvných
dojednaníjepodpissprostredkovateľapoisteniaprávepretožeosobitnézmluvnédojednaniapredstavujú
samostatný dvojstranný právny úkon oddeliteľný od zvyšku už uzavretého poistného vzťahu. Všeobecné
poistné podmienky žalovaného totiž v danom prípade umožňovali v prípade riadne uzavretej poistnej
zmluvy aj neuzavrieť osobitné zmluvné dojednania a tým aj rozhodcovskú doložku. Písomná forma

poistných vzťahov bola v tomto prípade dodržaná a všetky úkony boli zachytené písomne práve
za účelom preukázania skutočného stavu všetkých právnych úkonov. Následne uzatvorením poistnej
zmluvy žalobkyňa bez nátlaku podpísala aj tieto osobitné zmluvné dojednania, svoju slobodnú vôľu
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Žalobkyňa nepochybne mala možnosť oboznámiť sa s obsahomtýchto listín a bolo len na jej vôli, v akom rozsahu sa s nimi oboznámi a či vôbec k týmto pristúpi. Samotné
prečítanie osobitného zmluvného dojednania, a to rozhodcovskej doložky by samotnému spotrebiteľovi
netrvalo dlhšie ako 30 sekúnd. Na uzavretie osobitnej rozhodcovskej doložky sa vyžadovala aktivita a

úkon žalobkyne, táto nebola automaticky v zmluve uvedená. Poukázal na to, že došlo k individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej doložky, nakoľko žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť podstatu tejto zmluvnej
podmienky, a teda či bude založená príslušnosť rozhodcovského súdu a to tým, že sa mala rozhodnúť,
či k tejto podmienke pristúpi, alebo nepristúpi. A teda táto bola negociovateľnou, v prípade nesúhlasu
mohla túto odmietnuť. Čo sa týka povinnosti sprostredkovateľa poistenia podľa príslušných zákonov

a to toho, že sprostredkovateľ bol povinný poučiť klienta o postupe pri sťažnostiach a rovnako aj
pri možnosti mimosúdneho riešenia sporov, táto bola splnená a to v písomnej forme - zázname o
požiadavkách a potrebách klienta. V tomto taktiež nedošlo k žiadnemu porušeniu platných právnych
predpisov. Osobitnou skutočnosťou je to, že v danom prípade sa jedná o poistnú zmluvu, a nie o
úverovú zmluvu, kde sú spotrebitelia v tlaku nejakej finančnej núdze alebo inak osobitne motivovaní, aby
danú zmluvu uzavreli. Poistná zmluva naopak vyžaduje nejaké plnenie zo strany poistníka, pričom toto

poskytuje v zásade štandardnú a to poistnú ochranu v prípade dojednanej poistnej udalosti. Žalovaný
túto poistnú ochranu poskytol, pričom poistná zmluva je osobitnou spotrebiteľskou zmluvou práve v
zmysle 19. odôvodnenia Smernice 93/13 EHS, kde sa uvádza, že práve poistná zmluva v prípade ak
obsahuje podmienky, ktoré majú vplyv na určenie rizika zo strany poisťovateľa a zároveň na výšku
poistného platného poistníkom je vyňatá spod hodnotenia neprijateľných zmluvných podmienok. V

danom prípade poukazujeme aj na stanoviská NBS z októbra 2012 a roku 2013. NBS rovnako uviedla,
že rozhodcovská doložka ako poistná podmienka vstupuje do matematických vzorcov a má vplyv na
určenie výšky poistného plateného poistníkom. Toto ustanovenie smernice nebolo transponované do
slovenského právneho poriadku, a preto sa žalovaný domáha jeho priameho účinku v horizontálnej
rovine vzťahu medzi účastníkmi konania. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodňuje aj rovnako ustanovením

§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pričom v uvedenom ustanovení bolo transponované
do nášho právneho poriadku z prílohy č. 1 písm. q/ tejto smernice, avšak v danom prípade preklad
slovenského znenia tejto smernice je nesprávny a mení význam, ktorý bol pôvodne týmto ustanovením
smernice mienený. Na toto rovnako podrobne poukázali v písomnom vyjadrení, kde je uvedené ako
nesprávna implementácia prekladu tohto predpisu zmenila účel, význam, ktorý bol týmto ustanovením

mienený dosiahnuť. V danom prípade je účelom právnych predpisov EÚ, ktoré boli transponované do
nášho právneho poriadku aj v podobe ustanovenia § 53 konkrétne zmieneného písmena r/ bolo to, aby
ako neprijateľná podmienka bola považovaná len tá, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby všetky spory
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. Tento dovetok v
slovenskom preklade a znení chýba. Tým došlo k zmene podstaty tohto ustanovenia. V danom prípade

arbitrážny súd nerozhodoval podľa zásad spravodlivosti, ale podľa platných právnych predpisov. A
teraz ide o konanie, ktoré je upravené právnymi predpismi. Poukázal na to, že žalovaný aj po uzavretí
tejto poistnej zmluvy Dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam umožnil svojim klientom
odstúpiť z rozhodcovskej doložky uvedenej v osobitných zmluvných dojednaniach v prípade, ak si ju títo
dojednali. V danom prípade žalobkyňa ani toto svoje dodatočné právo dodatočne ovplyvniť obsah tejto

zmluvnejpodmienkynevyužila.Žalobkyňanepostupovalaminimálneakopriemernevnímavýspotrebiteľ,
a teda nemožno jej priznať ochranu spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľské právo prizná ochranu len tomu
spotrebiteľovi, ktorý bol pri uzatváraní právnych úkonov minimálne priemerne vnímavý a obozretný.
Žalobkyňa v danom prípade mala možnosť oboznámiť sa s týmito podmienkami, mohla ich odmietnuť,
a to aj v dodatočnej lehote, pričom jej výpoveď ohľadom toho, že túto možnosť nemala, prípadne,

že nevedela čo je rozhodcovské konania, žalovaný považuje za účelovú, nakoľko v prípade iných
podmienok, ako napríklad ohľadom čoho bola poučená, čo bolo predmetom samotného poistenia
si nevedela spomenúť, avšak ohľadom rozhodcovského konania, prípadne rozhodcovskej doložky
automaticky uviedla, že na to si nespomína. Preto aj z tohto pohľadu považuje toto za účelové tzv.
selektívnu pamäť. Žalobkyňa uvádza len to, čo sa jej hodí a to čo by bolo v jej neprospech, na to si

nespomína. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal podanú žalobu zamietnuť.

Prvostupňový súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice a zároveň odložil
vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti rozsudku vo veci samej a
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia. Okresný súd dospel k

záveru, že rozhodcovskú zmluvu, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
sporného rozhodcovského rozsudku je potrebné považovať za neplatnú vzhľadom na skutočnosť, že
bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj s ohľadom na skutočnosť,že boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa , ktoré sú obsiahnuté
v Občianskom zákonníku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý predovšetkým namietal, že mu v prejednávanej
veci postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prvostupňový súd opätovne vypočul účastníkov konania.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že v prejednávanom prípade musí zo zákona všeobecný súd
pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení
rozhodcovského rozsudku nie je konečným rozsudkom súdu a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku
nie je jediný cieľ žalobcu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 243d Exekučného
poriadku nijako nevyriešilo a ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalovaným a žalobcom.

Právny záujem na prejednaní a rozhodnutí v predmetnej veci je daný naďalej, a to tak na strane žalobcu
ako i na strane žalovaného. Na podporu svojich tvrdení poukázal na platnú judikatúru súdov SR.

Žalovaný prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že v dôsledku novely § 243d
ods. 1 EP rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. V

prejednávanom prípade predmet konania odpadol a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v
čase vyhlásenia rozhodnutia. Žalovaný na základe predmetného rozhodcovského rozsudku exekučné
konanie voči žalobkyni neinicioval a návrh na začatie exekúcie nepodal, a tak predmetný rozhodcovský
rozsudok žalobcu a žalovaného nezaväzuje. V prejednávanom prípade predmet konania odpadol a
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Ďalej uviedol, že záväznosť

je predpoklad právoplatnosti a vykonateľnosti. Ak rozhodnutie - rozhodcovský rozsudok zo zákona
expressis verbis stratí svoju záväznosť, už nie je možné zrušiť ho v konaní pred súdom. Zamietnutie
žaloby je plne v súlade aj so zásadou efektívneho pôsobenia súdnej moci a zároveň aj naplnením
zásady hospodárnosti súdneho konania. Konanie pred súdnymi orgánmi musí byť účinné, inak je
v rozpore so zásadou efektívneho pôsobenia súdnej moci a zásadou hospodárnosti. Priamo zákon

stanovuje, že každý rozhodcovský rozsudok spĺňajúci podmienky stanovené v § 243d Exekučného
poriadku účastníkov nezaväzuje, a preto zákon aj de iure spôsobuje, že tieto rozhodcovské rozhodnutia
sú v podstate zrušené a nastoľuje stav, akoby neboli vydané. Zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozhodnutia len proti takému rozhodnutiu, ktoré účastníkov konania zaväzuje. Tým,
že predmetný rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť stratil, odpadol aj predmet konania - záväzné

rozhodcovské rozhodnutie. Je možné dospieť k záveru, že zákon neumožňuje konať o zrušení a
zrušiť rozhodcovské rozhodnutie, ktoré nikoho nezaväzuje. Možno rovnako konštatovať aj zánik vecnej
legitimácie účastníkov konania, nakoľko cieľom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
zrušenie,atedanajmäzánikpovinnostiupravenejvovýrokurozhodcovskéhorozsudku,pričomúčastníci
v dôsledku zmeny zákona tým, že rozhodcovský rozsudok sa stal nezáväzným už nie sú nositeľom

pôvodne priznanej povinnosti, resp. práva aj preto musí súd za tohto stavu žalobu zamietnuť. Žalobcom
sledovaný cieľ - nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastal v dôsledku uvedenej zmeny
právnej úpravy. Predmetný rozhodcovský rozsudok stratil svoje základné atribúty a to záväznosť a v
dôsledku toho vykonateľnosť. Zánikom záväznosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto
konaniastratilokonaniesvojvýznam,zanikolpredmetkonaniaakoajakýkoľvekzáujemnatomtokonaní.

V tomto prípade konajúci súd ako príslušný súd dokončí konanie, pričom musí prihliadnuť na zmenu
právnej úpravy v dôsledku ktorej sa zmenili vzťahy medzi účastníkmi, a vzhľadom na vyššie uvedené
žalobu musí zamietnuť.

Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa so žalobným
návrhom, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/1686/2012 zo dňa 19.01.2012, návrhom na uzavretie
poistnej zmluvy, fotokópiou spisu sp.zn. 3C/1686/2012 Arbitrážneho súdu Košice, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, prílohami k písomným vyjadreniam účastníkov konania, pričom zistil,
žežalovanýuzatvorilsožalobcompoistnúzmluvuč.XXXXXXXXXXN.XX.XX.XXXX.Žalovanýnávrhom

na začatie konania o zaplatenie 164,64 Eur zo dňa 02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice,
so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 si uplatnil pohľadávku vo výške 164,64 Eur s prísl., ktorá zodpovedá
nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. Podľa časti 17 odst. 7a Všeobecných
poistných podmienok uzavretých medzi žalobcom a žalovaným, s uzavretím poistnej zmluvy je pri jejvzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie

príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej
hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného
vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa
je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkachpredrozhodcovskýmsúdom.RozsudkomRozhodcovskéhoarbitrážnehosúduvKošiciach

pod sp. zn. 3C/1686/2012 zo dňa 19.01.2012 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške
164,64 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola
daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá
vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, ako aj
s poukazom na Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť Všeobecných poistných
podmienok obsahujúcich vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto

súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v
zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie
chápu ako rozhodcovskú doložku. Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobkyňa prevzala
rozhodcovský rozsudok dňa 19.06.2013 a žalobu o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku podala na
tunajšom súde dňa 12.07.2013. Žalobkyňa teda podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd sa zaoberal taktiež otázkou svojej
miestnej príslušnosti na konanie o žalobe žalobkyne. Ďalej v priebehu konania žalovaný tvrdil, že
predmet sporu odpadol v dôsledku novely Exekučného poriadku a to ustanovenia § 243d Exekučného
poriadku, keď rozhodnutie rozhodcovského súdu stratilo záväznosť a účinnosť. Naproti tomu žalobca
trval na podanom návrhu.

Z ustanovenia § 88 ods. 2 veta posledná O.s.p., na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je však
vždypríslušnýsúd,vktoréhoobvodesanachádzamiestorozhodcovskéhokonania;akjenavrhovateľom
spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd v obvode, ktorého má bydlisko.

Ide v tomto prípade o výlučnú miestnu príslušnosť, pričom priamo zo zákona je vylúčená všeobecná
miestna príslušnosť a tiež miestna príslušnosť daná na výber, pričom vychádzajúc zo skutkového stavu
tvrdeného žalobkyňou v žalobe, ako aj z právnej argumentácie oboch účastníkov konania súd nemal
pochybnosti v tom, že ide o súdny spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobkyňa vystupuje v

konaní ako spotrebiteľ. Žalobkyňa teda podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na miestne
príslušnom súde.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkov rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave

rozhodcovského rozsudku.

Súd mal preto nepochybne za to, že žaloba bola podaná na miestne príslušnom súde a v príslušnej
lehote. Príslušnosť rozhodcovského súdu bola daná na základe rozhodcovskej doložky, s poukazomna Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriace súčasť Všeobecných poistných podmienok
obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho
konania z dôvodu účelnosti, prakticky a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.

časti Všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako
rozhodcovskú doložku.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok
žalovaného sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Citované znenie Všeobecných
poistných podmienok žalobkyňa k návrhu nepriložila, a tieto sa nenachádzajú ani v spise
rozhodcovského súdu, predložil ich počas konania žalovaný.

Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 obsahujú dohodu účastníkov poistnej zmluvy o tom, že sa
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.

Súd posudzoval poistnú zmluvu, ktorú uzavreli účastníci konania ako zmluvu spotrebiteľskú.

Podľa § 52 ods. 1 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 O.Z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 O.Z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 O.Z., spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.Z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.Z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.Z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/O.Z.,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.Z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Pre úplnosť veci je potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu konania predložil úplné znenie Všeobecných
poistných podmienok, kde v čl. XV. ods. 1 bolo dohodnuté, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky
vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským

súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Arbitrážny súd v Košiciach mal byť
príslušným súdom príslušným rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní podľa XV. časti ods. 1 VPP a
Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský

súd rozhodol je formulovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX, pričom príslušnosť rozhodcovského súdu mala vyplývať z poverenia žalobcu z
01.01.2009, resp. z časti XV. predložených poistných podmienok, ktoré však Arbitrážny súd v Košiciach
v spisovom materiáli nemal. Je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný
prostriedok na riešenie sporov, pričom dojednanie rozhodcovskej doložky tejto spotrebiteľskej zmluvy je
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 O.Z. neplatná.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Podľa Prílohy Smernice k podmienkam uvedeným v čl. 3 ods. 3 k zoznamu podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé, patrí neposkytnúť spotrebiteľovi právo, alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať

žalobu,alebopodaťakýkoľvekinýopravnýprostriedok,najmävyžadovaťodspotrebiteľa,abyriešilspory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom,
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malo spočívať na inej zmluvnej strane (príloha ods. 1, písm. q/).

Podľa Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Oceáno Grupo Editoriál zo dňa 27.06.2000,
C-240/1998 až C-244/98, ZD.s I-4941 systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.

Súd bol toho názoru, že v prípade dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX v čl. 3,
kde bolo dohodnuté, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku, ktoré osobitné dojednanie je opatrené podpisom žalobkyne, potom dospel k záveru, že ide o
nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko nemožno ju považovať za individuálne dojednanú,
keďže išlo o vopred pripravené tlačivo, ktoré je určené pre množstvo cieľových spotrebiteľov a v prípade
rozhodcovského konania ide o právny inštitút občanom bez právnického vzdelania, väčšinou neznámy a

uplatňovaný len v nepatrnom rozsahu, pritom však s ďalekosiahlymi procesnými dôsledkami. Žalobkyňa
nemala žiadne informácie ohľadne významu a následkov dojednania rozhodcovskej doložky a nemala
vedomosť o obsahu tohto pojmu, čo vyplýva z jej výpovede. Nebolo zo strany žalovaného preukázané,
že by tento pri ich zaškoľovaní a poučení postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a zabezpečilich náležitú odbornú zdatnosť. V tomto smere nepostačuje len tvrdenie a odvolávka na to, že žalobkyňa
podpísala listinu, a to záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, ktorá je takisto len
formulárovým znením vopred pripraveným jednou stranou.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd zrušil rozhodcovský rozsudok je ten, že zistil, že arbitrážny súd v
rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že z písomného poverenia žalobcu zo dňa 01.01.2009, resp.
z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých
sporov Arbitrážny súd Košice. Z obsahu spisového materiálu ohľadom konania pred rozhodcovským

orgánom súd zistil, že v ňom nie sú obsiahnuté všeobecné poistné podmienky časť XV., a preto
vôbec nie je zrejmé akým spôsobom bol určený na prejednanie tohoto sporu práve Arbitrážny súd
Košice, nie je zrejmé, či tento vôbec sa oboznámil s časťou XV. Všeobecných poistných podmienok,
keďže tieto neboli obsiahnuté v spisovom materiáli. Závažným spôsobom tým bola porušená zásada
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. . Je zrejmé,
že rozhodca poznal znenie časti XV. VPP z iných konaní, to však len preukazuje tú skutočnosť, že

rozhodca nepostupoval nestranne, ale rutinne, zľahčujúco a so zámerom ukončiť čo najväčší počet vecí
bez toho, aby sa každej veci venoval s náležitou pozornosťou. Išlo o zrejmé porušenie zásady rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, keď rozhodca konal na základe poverenia jednej strany bez toho,
aby zhromažďoval a vyhodnocoval dôkazy produkované oboma stranami.

O nerovnom postavení účastníkov konania v rámci rozhodcovského konania svedčí aj to, že
rozhodcovský súd konal na základe návrhu na začatie konania, v ktorom sú citované Všeobecné
poistné podmienky účinné od 01.01.2010 alebo od 01.01.2011, avšak k uzavretiu poistnej zmluvy
došlo 30.08.2008, kedy ešte uvedené Všeobecné poistné podmienky nemohli platiť, s čím sa konajúci
rozhodcovský súd v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

Súd teda vzhľadom na to, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popieral platnosť
rozhodcovskej zmluvy a súd túto rozhodcovskú zmluvu považoval za neplatnú, ako aj vzhľadom
na to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj porušené
všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sú obsiahnuté okrem iného

aj v Občianskom zákonníku, súd podľa § 40 ods. 1 písm. c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. zrušil
Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012 sp. zn. 3C/1686/2012. Žalovaný
uvádzal, že podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi spotrebiteľských zmlúv výnimočné v tom,
že niektoré zmluvné podmienky dohodnuté medzi poisťovňou a spotrebiteľom ovplyvňujú kalkuláciu
poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu úpravy

vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa
provízie finančných agentov. Z devätnásteho odôvodnenia Smernice rady 93/13/EHS vyplýva, že na
jej účely sa hodnotenie nekalého charakteru netýka podmienok, ktoré popisujú hlavný predmet zmluvy,
ani vzťah kvalita a cena tovaru alebo dodávaných služieb. Hlavný predmet zmluvy a vzťah cena a
kvalita môže byť napriek tomu braný do úvahy pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Ďalej

zámerom je medzi iným, aby poistné zmluvy, ktorých podmienky definujú, alebo popisujú poistné riziko a
zodpovednosť poisťovateľa, neboli podriadené takémuto hodnoteniu, pokiaľ sa tieto obmedzenia neberú
do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom.

Z uvedeného teda vyplýva, že pri poistných zmluvách vzťah kvality a ceny dodaných služieb nemôžu

byť predmetom hodnotenia nekalého charakteru zmluvných podmienok. Z citovaného odôvodnenia
Smerniceniejemožnévyvodiťzáver,žebyposudzovanieplatnostirozhodcovskejdoložkybolovylúčené
z právnej úpravy obsiahnutej v Smernici 93/13/EHS v prípade, že dodávateľom je poisťovňa.

Vzhľadom na to súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41 a v zmysle

§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodol o odložení jeho vykonateľnosti, nakoľko rozhodcovský
rozsudok bol zrušený aj z dôvodov § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. a po právoplatnosti
rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať vo veci zaplatenia peňažnej
sumy 164,64 Eur.

Súd sa zaoberal námietkami žalovaného ohľadom platného znenia ust. § 243d ods. 1 Exekučného
poriadku.Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa§372w,Občianskehosúdnehoporiadku,sporyoneplatnosťspotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy

a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o
ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a
dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalovaného ohľadom toho, že zmenou exekučného poriadku konkrétne
§ 243d ods. 1 došlo k zániku predmetu konania. Uvedené ustanovenie má vplyv na exekučné konania

vedené na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, avšak v záujme zachovania práva na
spravodlivý proces u účastníkov konania súd je toho názoru, že vec je potrebné prejednať a posúdiť čo
je dôležité aj z hľadiska právnej istoty účastníkov konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. , súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov právneho zastupovania v plnej
výške, pričom o výške rozhodne samostatným uznesením.

Súd rozhodol ďalej o trovách konania podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu
súd priznal.

Štátu vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 331,50 Eur za zaplatenie súdneho poplatku z

návrhu podľa položky 3 písm.c) Zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to
písomne v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.