Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202752
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315202752.3

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu E., N..V..Q.., Z. XXX, IČO: XXXXXXXX, zast. advokátom
JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovaným 1/ Z. K., O. X, E., 2/ S.
K., O. X, E., v konaní o vydanie veci takto

r o z h o d o l :

Žalovanív1.a2.radesúpovinnívydaťžalobcovižriebä,narodenékobyleG.dňaXX.XX.XXXXsčipovým
číslom XXXXXXXXXXXXXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania v sume
939,78 eur na adresu právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.07.2013 domáhal proti žalovaným v 1., 2. rade vydania
predbežného opatrenia, ktorým by súd predbežne zakázal žalovaným v 1.a 2.rade akýmkoľvek

spôsobom nakladať s hnuteľnou vecou - žriebäťom, narodeným kobyle G. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň
žiadal vydať vo veci rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade k povinnosti vydať
žalobcovi žriebä narodené kobyle G.X. dňa XX.XX.XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a zaviazal ich aj k náhrade trov tohto konania.

Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol vydaním uznesenia dňa XX.XX.XXXX v

konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde bola pôvodná vec zapísaná, a uznesenie o vydaní
predbežného opatrenia, ktorým súd návrhu žalobcovi o vydanie predbežného opatrenia vyhovel,
nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal
pripustiť do konania na strane žalovaných ako žalovanú v 3.rade J. A. z dôvodu, že počas konania bolo

zistené, že žriebä sa nachádza v jej dispozícii na jej farme.

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby do konania vstúpila ako
žalovaná v 3.rade J. A..

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX zobral žalobca voči žalovanej v 3.rade žalobu späť, žiadal

konanie voči nej zastaviť po zistení, že žriebä sa už v čase pojednávania, konaného dňa XX.XX.XXXX
u žalovanej v 3.rade nenachádzalo.

Okresný súd E. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie proti žalovanej v
3.rade J. A. zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, a nárok žalobcu voči žalovaným v 1.a
2.rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania voči týmto

účastníkom.Konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde bola vec po vylúčení zapísaná. Žalobca požiadal
o pripustenie zmeny žalobného petitu a to na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že
v prvotnej žalobe žiadal žalobca vydať proti žalovaným v 1.a 2.rade žriebä, narodené kobyle G. dňa

XX.XX.XXXX. Keďže toto žriebä medzičasom bolo identifikované čipovým číslom, požiadal žalobca o
zmenu žalobného petitu v súlade s touto identifikáciou a súd uznesením na tomto pojednávaní túto
zmenu žalobného petitu pripustil v tom zmysle, že žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní vydať žalobcovi
žriebä, narodené kobyle G. dňa XX.XX.XXXX s čipovým číslom XXXXXXXXXXXXXXX v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca pôvodný žalobný návrh, ale aj zmenený žalobný návrh odôvodňoval tým, že dňa XX.XX.XXXX
uzavrel so žalovaným v 2.rade kúpnopredajnú zmluvu č. XX/S./XXXX, ktorej predmetom bola kúpa koňa
G. č. XXXXXXXXXXXXXXX a koňa O. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Túto kúpnopredajnú zmluvu podpísali
účastníci zmluvy a v ten istý deň došlo aj k prevzatiu koní, pričom žalovaný v 2.rade prevzal aj kúpnu
cenu, ktorá bola dohodnutá podľa kúpnej zmluvy na sumu XXXX eur, čo žalovaný v 2.rade potvrdil

vlastnoručným podpisom. V článku II. uvedenej kúpno-predajnej zmluvy je totiž uvedené, že žalovaný
v 2.rade prehlasuje, že kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní tejto kúpnej zmluvy a jej prevzatie v
plnej výške potvrdzuje svojim podpisom v závere tejto zmluvy.

Na základe uvedenej kúpnopredajnej zmluvy sa urobila zmena v U. D. H. a pre kobylu G. bol vydaný

pas J. Ž. Š.. K.. Y. dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa nachádza ako listinný dôkaz na č.l. XX, kde je uvedený
ako majiteľ koňa žalobca.

Kobyle G. sa dňa XX.XX.XXXX narodilo žriebä. Túto skutočnosť žalobca oznámil U. D. H. N. v Y.
hlásením č. XXXXXX. V deň narodenia žriebätka kobyla G. uhynula. V snahe zachrániť život tohto

žriebäťa konateľka žalobcu oslovila žalovaných ohľadne stavu a následnej starostlivosti o žriebä, ktorí
sa ponúkli, že pomôžu priložiť toto žriebä ku kobyle, ktorú vlastní J. A. a v uvedený deň zobrali žriebä k
J. A.. Od tej doby už žriebä odmietajú vydať s tým, že im vlastnícky patrí.

Žalovaní v 1.a 2.rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Žalovaný v 2.rade

nepopieral, že uzavrel kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej predal kone, ktorých bol vlastníkom
žalobcovi, avšak počas celého konania tvrdil, že táto zmluva je iba fiktívna, ktorá mala ponížiť náklady
farme. Sám žalovaný v 2.rade tvrdil, že žalobca mu kúpnu cenu nikdy nezaplatil.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Z kúpnopredajnej zmluvy č. XX/S./XXXX, ktorú uzavreli ako predávajúci S. K., t.j. žalovaný v 2.rade a
žalobca, súd zistil, že predmetom kúpy bol kôň G. a kôň O., ktorého vlastníkom bol žalovaný v 2.rade
a kupujúcim bol žalobca. Účastníci zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX a v nej dohodli, že žalovaný v
2.rade odpredáva žalobcovi kone, ktorých bol vlastníkom za cenu XXXX eur, ktorú v deň podpisu zmluvy

aj prevzal. Účastníci sa dohodli, že v deň podpisu zmluvy prevezme konajúca spoločnosť aj kone.

Z výsluchu účastníkov konania, ale aj listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že účastníci
takúto zmluvu uzavreli, dňa XX.XX.XXXX ju aj podpísali. K zmluve bol pripojený aj výdavkový
pokladničný doklad o vyplatení žalovanému v 2.rade XXXX eur za účelom nákupu koní G. a O..

Z výpovede konateľky žalobcu súd zistil, že sa tejto kobyle dňa XX.XX.XXXX narodilo žriebä. Otcom
tohto žriebäťa bol kôň, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu H.. Po narodení žriebäťa žalobca dňa
XX.XX.XXXX ohlásil v U. D. H. N. v Y. túto okolnosť, nakoľko táto povinnosť nahlásiť narodenie žriebäťa
vyplýva z právnych predpisov do 15 dní, a keďže v deň narodenia žriebäťa kobyla G. uhynula, ostalo

žriebä samé. Po jej uhynutí žalobca musel zabezpečiť žeriav, kobylu odviesť do kafilérie a mal s tým
náklady. Ostalo žriebä, ktoré v tom čase konateľka nemala ako kŕmiť, keďže na farme mala už jedno
žriebä na fľaši, preto súhlasila s tým, aby žalovaní v 1. a 2.rade toto žriebä jej pomohli zachrániť tým, že
ho budú prikladať ku kobyle, ktorej vlastníkom bola J. A. a mala už 3-mesačné žriebä, preto bolo možné
zachrániť žriebä po uhynutí kobyly aj takým spôsobom, že by sa prikladalo k tej istej kobyle u J. A..

Konateľka žalobcu uviedla, že v ten istý deň zobrali žalovaní v 1.a 2.rade žriebä s jej súhlasom a odviezli
ho z farmy. Ešte v ten istý deň sa konateľka žalobcu zastavila u J. A., kde doniesla fľašu s receptom, ako
ma kŕmiť žriebä. O týždeň sa opäť zastavila u J. A., kde jej však bolo povedané, že žriebä sa nepodarilo
priložiť ku kobyle, lebo ho odmieta a bude ďalej na fľaši s mliekom. Konateľka žalobcu na to reagovalatak, že ak má byť žriebä na fľaši, tak si ho chce zobrať domov, pretože takýmto spôsobom ho môže
kŕmiť aj sama. Následne došlo medzi konateľkou žalobcu a A. K. na dvore u J. A. k hádke, ku ktorej bola
privolaná aj polícia, a keďže žalovaní v 1.a 2.rade odmietli vrátiť žriebä žalobcovi, rozhodla sa konateľka

žalobcu pre podanie žaloby. K incidentu medzi žalobcom a A. K. došlo dňa XX.XX.XXXX, na dôkaz čoho
konateľka žalobcu predložila súdu aj uznesenie OO PZ SR E. zo dňa XX.XX.XXXX ako listinný dôkaz.

Z výsluchu žalovaného v 1.rade súd zistil, že je synom žalovaného v 2.rade. Potvrdil, že kone boli
vlastníctvom jeho otca pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy. Nebol prítomný pri uzavretí tejto zmluvy

a nevedel sa vyjadriť k podrobnostiam uzavretia tejto zmluvy. Potvrdil to, že v deň, keď kobyla uhynula,
tak v snahe zachrániť žriebä ho zobrali s tým, že ho priložia ku kobyle J. A.. Potvrdil aj výpoveď konateľky
žalobcu v tom, že v ten istý deň konateľka žalobcu doniesla k J. A. fľašu, mlieko a recept, ako majú žriebä
kŕmiť, avšak uviedol, že bol svedkom toho, ako žalovaný v 2.rade povedal konateľke žalobcu, že má dosť
úhynu na farme, a že by sa chcel postarať o toto žriebä, s čím mal žalobca súhlasiť. Žalovaný v 1.rade
uviedol, že vo večerných hodinách v ten istý deň sa zišli viacerí u žalovaných, kedy mala konateľka

žalobcu povedať, že im žriebä daruje a vráti im aj koňa O..

Z výsluchu žalovaného v 2.rade súd zistil, že žalovaný v 2.rade pracoval ako živnostník pre spoločnosť
V. N..V..Q.., ktorá sa neskôr premenovala na V. Y. N..V..Q.. a zaoberala sa revíziou naftových nádrží.
Pracoval pre pána H. a jeho priateľku, t.j. konateľku žalobcu, ktorí v tom čase žili spolu. Vzťahy medzi

ním a konateľmi tejto firmy boli nadštandardné a boli veľmi priateľské. V tom čase začínali pán H., aj
pani Ž. s chovom koní, ktoré mali ustajnené v H.. Tak isto žalovaný v 2.rade začínal s chovom koní.
Dohodli sa, že si môže žalovaný v 2.rade ustajniť kone aj v spoločnosti E. N..V..Q.., ktorá bola neskôr
založená a vlastne sídlila na tej istej adrese, ako firma V., N..V..Q.. Následne podľa žalovaného v 2.rade
konatelia spoločnosti E. N..V..Q.. požiadali žalovaného v 2.rade, aby uzavrel s nimi zmluvu o kúpe a

predaji koní G. a O. v snahe, že si ponížia nejaké náklady. Sám vo svojej výpovedi uviedol, že tomu
veľmi nerozumel, avšak zmluvu podpísal, lebo dôveroval týmto konateľom a uzavrel ju v tiesni bez
preštudovania.SkonateľmispoločnostiE.N..V..Q..vychádzaldobre,robilprenichpredovšetkýmfyzické
práce a aj po uzavretí kúpnej zmluvy naďalej prichádzal k týmto koňom, ktoré odpredal a staral sa o ne
vrámci svojich možností. Počas celého konania pred súdom žalovaný v 2.rade trval na tom, že nikdy

mu žalobca nevyplatil sumu 4500 eur, a preto je táto zmluva neplatná. Poukazoval na to, že cena 4500
eur je nadhodnotená, nie je reálna, pretože tieto kone, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nadobudol
za nižšiu cenu a možno cena týchto koní v čase uzavretia kúpnej zmluvy predstavovala sumu 1500
eur. Neskôr sa vzťahy medzi konateľkou žalobcu a pánom H. narušili. Rozišli sa v osobnom živote,
aj v obchodnom, a preto žalovaný v 2.rade očakával, že žalobcovi kone už nebudú potrebné a tieto

kone žalobca vráti žalovanému v 2.rade späť. Vo svojej výpovedi však potvrdil tú skutočnosť, že nikdy
písomne nepožiadal žalobcu o vrátenie týchto koní. Tvrdil, že s tým mal psychické problémy. Po tom,
čo sa narušili vzťahy s konateľmi spoločnosti E. N..V..Q.., tak mal zákaz navštevovať túto farmu, a preto
pozoroval kone iba z istej vzdialenosti od cesty. Žalovaní v 1.a 2.rade nepopierali, že odmietajú vrátiť
žalobcovi žriebä, ktoré sa v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zdržiavalo na farme J. A., čo v konaní

nebolo sporné medzi účastníkmi a bolo doložené aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č.l. XX -
XXX spisu sp. zn. XC/XXX/XXXX. Žriebä u J. A. bolo ustajnené na základe zmluvy o ustajnení, ktorú
uzavrel žalovaný v 1.rade s konateľkou farmy koní L.. Žalovaní v 1.a 2.rade uviedli, že toho času sa
žriebä nachádza v H. u rodičov žalovaného v 2.rade a obidvaja zhodne prehlasovali opakovane, že
žriebä žalobkyni nevydajú, pretože sa cítia vlastníkmi tohto žriebäťa, nakoľko kúpnopredajnú zmluvu o

odpredaji koňa G. považujú za neplatnú.

ZuzneseniaOOPZSRE.ČVS:Q.-XXX/E.-E.-XXXXzodňaXX.XX.XXXXsúdzistil,žedňaXX.XX.XXXX
podala na OO PZ SR v E. trestné oznámenie konateľka žalobcu vo veci podozrenia z prečinu podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť žalovaní v 1.a 2.rade tým, že dňa XX.XX.XXXX

zobrali žriebä z farmy žalobcu a skúsia ho priložiť inej kobyle v snahe zachrániť žriebä, s čím konateľka
žalobcu súhlasila a dohodli sa, že to bude iba na jeden týždeň. Po týždni však žriebä nevrátili a tým
spôsobili predbežnú škodu 1000 eur. Citovaným uznesením bolo odmietnuté trestné stíhanie z dôvodu,
že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na dôvod na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por. Z
dôvodov tohto uznesenia súd zistil, že konanie žalovaných v 1.a 2.rade nebolo kvalifikované ako trestný

čin podvodu a po vykonanom dokazovaní a výsluchu nebolo preukázané, že by si žalovaný v 2.rade
chcel privlastniť cudzie žriebä, nakoľko uvedené žriebä iba chcel zachrániť, aby žilo, pričom žriebä
pochádzalo od matky kobyly G., ktorá v minulosti patrila žalovanému v 2.rade a on k nej mal citový vzťah.V konaní bol predložený aj pas koňa G. na č.l. XX spisu XC/XXX/XXXX, ktorý vydala U. D. U. H. J. N. J.
Ž. š.p. Y., z ktorého je zrejmé, že vlastníkom koňa G., ktorá bola matkou žriebäťa, bol v čase narodenia
žriebäťa žalobca.

Z výsluchu svedkyne J. A. súd zistil, že svedkyňa je v priateľskom vzťahu so žalovanými v 1.a 2.rade.
Keďže je tak isto chovateľkou koní, potvrdila tú skutočnosť, že konateľka žalobcu žila s pánom H. v
spoločnej domácnosti a založili si firmu E. N..V..Q.., s ktorou spolupracoval žalovaný v 2.rade. Podľa
svedkyne uzavrel žalovaný v 2.rade fiktívnu kúpnu zmluvu o predaji svojich koní za 4500 eur, pričom

poukázal na to, že táto suma je nadhodnotená a mala táto zmluva slúžiť iba tomu, aby žalobca
získal dotácie od štátu. Vlastníctvo malo byť iba na papieri. Z výsluchu svedkyne bolo zistené, že dňa
XX.XX.XXXX priviezli žriebä po uhynutí kobyly G. žalovaní v 1.a 2.rade, chceli ho zachrániť priložením
žriebäťa k jej kobyle. Pokúšali sa o to dva dni, avšak kobyla žriebä odmietla, preto ostalo na umelej
výžive. V ten istý večer konateľka žalobcu mala uviesť v spoločnosti žalovaných v 1.a 2.rade a ich
priateľov, že žriebä žalovanému v 2.rade vráti, a rovnako vráti aj koňa kobylu O.. O niečo neskôr však

konateľka žalobcu prišla do dvora tejto svedkyne, išla do stajne a vyvolala hádku, keďže si chcela zobrať
žriebä späť. Svedkyňa potvrdila, že žriebä bolo u nej od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a hoci nemala
ešte dňa XX.XX.XXXX registrovanú svoju farmu, tvrdila, že k takémuto úkonu mala oprávnenie, pretože
jej to zákon nezakazoval. Podľa svedkyne žriebä pás nemá, pretože je predmetom súdneho sporu,
avšak vo februári 2014 prišla na farmu tejto svedkyne K. F. s.r., ktorá žriebä začipovala a tento čip je

verejne uvedený aj na internete. Svedkyňa je chovateľkou arabských koní, na ktoré štát dotáciu nedáva,
avšak poukázala na to, že žalobca je chovateľom slovenských teplokrvníkov, na ktoré štát dáva dotáciu
a z jej pohľadu mohla žalobkyňa a žalovaný v 2.rade uzavrieť zmluvu fiktívnu v snahe získať väčšiu
dotáciu. Poukázala tiež na to, že súd by sa mal zaoberať tým, či žalovaná zaplatila kúpnu cenu a tak
posudzovať túto zmluvu, či je platná, alebo nie.

ZvýpovedesvedkaŠ.G.súdzistil,žetentosvedoknebolprítomnýpriuzatváraníkúpnopredajnejzmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. V čase uzavretia zmluvy pracoval pre firmu V.. Súd tohto svedka
vypočúval na návrh žalovaného v 2.rade a z výpovede svedka súd zistil, že svedok nevie nič o žriebäti,
ktorého vydanie je predmetom tohto konania. O celej záležitosti sa dozvedel od žalovaného v 2.rade.

Vo svojej výpovedi poukázal na to, že žalovaný v 2.rade bol v kamarátskom a priateľskom vzťahu s
konateľmi žalobcu - aj pánom H., aj súčasnou konateľkou žalobcu. Od žalovaného v 2.rade sa dozvedel,
že predal kone tejto firme, pričom mal žalovaný v 2.rade povedať, že išlo o fiktívnu zmluvu, na čo svedok
reagoval, že to nie je dobré, lebo tak sa to nerobí. Taktiež svedok potvrdil, že žalovaný v 2.rade sa pred
ním vyjadril, že finančné prostriedky za predaj týchto koní mu neboli vyplatené, a keďže obaja pracovali

pre firmu V., ktorá ku koncu trvania pracovného pomeru nemala dostatok finančných prostriedkov na
výplatu, tak odišli z tejto firmy bez vyplatenia finančných prostriedkov za dva mesiace, ktoré im patrili
za vykonanú prácu.

Z výsluchu svedkyne S. Q. súd zistil, že táto svedkyňa, ktorú tiež navrhol vypočuť žalovaný v 2.rade,

pracovala v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy vo firme V. s.r.o. ako účtovníčka. Vo svojej výpovedi
potvrdila, že pripravila písomnú koncepciu zmluvy, ktorú jej pravdepodobne pripravil sám konateľ
spoločnosti pán H.. Osobne potom s touto zmluvou zašla za žalovaným v 2.rade, aby ju podpísal, ktorý
ju aj bez výhrad podpísal. Podľa účtovníčky ju ani nečítal. Svedkyňa uviedla, že ona ako účtovníčka
vyhodnotila túto zmluvu ako fiktívnu a bola presvedčená, že bola uzavretá za účelom získať dotácie pre

firmu. Zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že konečné vyúčtovanie firmy V. nevykonala, pretože z firmy
odišla rovnako, ako iní zamestnanci bez vyplatenia výplaty s tým, že neskôr jej finančné prostriedky
vyplatila konateľka súčasného žalobcu. Svedkyňa sa vyjadrila aj k výdavkovému listu, ktorý uviedla, že
bol pripojený ku kúpnopredajnej zmluve. Podpísala ho a v podstate tento výdavkový doklad bol pripojený
k zmluve bez príjmového dokladu, ktorý nebol v danom prípade potrebný, keďže žalovaný v 2.rade

k zmluve urobil prehlásenie, že finančné prostriedky mu boli pri podpise zmluvy vyplatené. Svedkyňa
nebola svedkom vyplatenia peňazí. Mala však názor, že firma v tom čase nedisponovala dostatočným
množstvom finančných prostriedkov na to, aby bola vyplatila kúpnu cenu, preto sa domnievala aj z tohto
dôvodu, že išlo o fiktívnu zmluvu.

Z identifikačného listu žiadateľa, t.j. žalobcu na rok XXXX, ktorý bol pripojený k vyjadreniu žalobcu na
č.l. XX ako príloha bolo zistené, že žalobca nebol žiadateľom a teda následne ani príjemcom dotácie na
dobytčie jednotky. Bol žiadateľom a príjemcom výlučne jednotnej platby na plochu za užívanú výmeru
bez ohľadu na počet dobytčích jednotiek na užívanej ploche. V konaní žalobca poukazoval tiež na to,že kôň G. nebol teplokrvník, na ktorý by bolo možné žiadať dotáciu, a preto aj táto okolnosť vylučuje
tvrdeniežalovanéhov2.rade,ktorýtvrdil,žekúpnopredajnázmluvasauzavrelafiktívnezaúčelomzískať
dotáciu. Žalovaný v 2.rade v konaní potvrdil, že kôň G. nebol čistým teplokrvníkom, avšak tvrdil, že kôň

O. bol čistým teplokrvníkom. Žalobca v konaní predložil potvrdenie o výbere peňažných prostriedkov zo
N. N. na dôkaz toho, že kúpna cena bola zaplatená z prostriedkov, ktoré mala firma v hotovosti a časť
prostriedkov vo výške 2.000 eur poskytol otec konateľky žalobcu výberom z účtu dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 126 ods. 1 O. z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu proti žalovaným v 1.a 2.rade o vydanie žriebäťa s
konkrétnym čipovým číslom z dôvodu, že žriebä vlastnícky patrí žalobcovi a žalovaní v 1.a 2.rade ho
odmietajú dobrovoľne vydať.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní žalobkyňa preukázala existenciu
vlastníckeho práva k tomuto žriebäťu, čo je základom pre úspešnosť uplatnenia nároku podľa § 126 ods.
1 O. z. Žriebä sa narodilo kobyle G., ktorú žalobca odkúpil na základe kúpnej zmluvy od žalovaného
v 2.rade, uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Sám žalovaný v 2.rade v konaní nespochybnil, že podpísal
takúto zmluvu. Tvrdil však, že táto kúpnopredajná zmluva je neplatná, pretože mu nebola vyplatená

kúpna cena, a pretože bola iba fiktívna, keď takáto zmluva mala byť uzavretá len za účelom získania
dotácie na kone pre firmu E. s.r.o., Z.. Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil vykonané dôkazy
tak, že žalovaný v 2.rade nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, nakoľko
nezaplatenie kúpnej ceny ak by toto bolo aj v konaní dokázané, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy.
Nebolo zistené, že by žalovaný v 2.rade bol niekedy vyzýval žalobcu o vrátenie koňa. Nebolo zistené ani

to, aby sa domáhal súdnou cestou neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, preto súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k záveru, že zmluva, na základe ktorej žalobca získal do svojho vlastníctva kobylu G.,
je platná. Žalovaný v 2.rade poukazoval na to, že zmluva nie je platná, a preto žiadal žalobu zamietnuť,
avšak súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, aby preukázal úmysel žalobcu uzavrieť takúto zmluvu v
rozpore so zákonom. Naopak, žalobca predložil súdu listinný dôkaz o tom, že nebol žiadateľom a nebola

mu poskytnutá v období po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy žiadna dotácia od štátu na kone a žalobca
preukázal aj to, že spoločnosť E. s.r.o. ako farma schválená Š. I. a K. N. N. poberá jedinú formu finančnej
podpory zo štátnych fondom a to jednotnú platbu na plochu a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených
oblastiach. Žalobca nepoberá a nikdy nepoberal finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré by boli
viazané na vlastníctvo určitého počtu dobytčích jednotiek, alebo vlastníctvo určitého počtu koní. Taktiež

žalobca sa v konaní bránil tým, že kobyla G. nebola čistým slovenským teplokrvníkom, a preto z tohto
dôvodu nebolo možné ani žiadať na tohto koňa dotáciu od štátu. Túto okolnosť žalovaný v 2. rade
nevyvrátil. Nepreukázal, že by žalobca poberal nejakú dotáciu a potvrdil aj to, že kobyla G. nebola
čistým slovenským teplokrvníkom. Tvrdil opakovane, že mu nebola vyplatená kúpna cena, ktorá bola
nadhodnotená, avšak v praxi nepreukázal, že by sa domáhal zaplatenia tejto kúpnej ceny nejakým

spôsobom, či už výzvou, alebo podaním žaloby.

Svedkovia, ktorých súd vypočul, a to J. A. a svedok Š. G. neboli prítomní pri uzatváraní kúpnopredajnej
zmluvy a tak isto ani pri jednaní žalobcu so žalovanými, keď sa premiestňovalo žriebä do dvora J.
A.. Na základe takto vykonaných dôkazov súd mal za to, že žalobca jednoznačne preukázal v konaní

vlastnícke právo ku kobyle G., a teda aj k žriebäťu, o čom svedčí aj to, že narodenie žriebäťa dňa
XX.XX.XXXX oznamoval žalobca U. D. H. N. v Y. hlásením č. XXXXXX. Takúto povinnosť a možnosť
má iba vlastník tohto žriebäťa. Účastníci konania, aj svedkovia vypovedali zhodne v tom, že po smrti
kobyly G. došlo k ohrozeniu tohto žriebäťa, a preto žalobkyňa prijala ponuku, ktorú žalovaní v 1.a 2.rade
navrhli, aby žriebä bolo pokusne priložené ku kobyle, ktorej vlastníčkou bola J. A. a za tým účelom aj

žriebä dňa XX.XX.XXXX aj zobrali. Žalobca však tvrdil, že tento pokus mal trvať iba týždeň a potom, keď
po dvoch dňoch zistila, že kobyla odmietla prijať toto žriebä, dožadovala sa neustále vrátenia žriebäťa,
o čom svedčí aj podanie trestného oznámenia, čo bolo v konaní preukázané. Správanie sa žalobcu je
od narodenia žriebäťa jednoznačné v tom, že sa správa žalobca ako vlastník a domáha sa svojich práv,
vyplývajúcich z vlastníckeho práva k tomuto žriebäťu. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že

tak žalovaný v 1.rade, ako aj žalovaný v 2.rade bránia sa vydaním žriebäťa, súd považoval túto žalobu
za dôvodnú a zaviazal žalovaných k vydaniu žriebäťa v lehote do 3 dní v zmysle poskytnutia súdnej
ochrany vlastníckeho práva žalobcovi proti tým, ktorí neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva.Keďže žalobca bol v konaní úspešný, patrí mu aj náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Jeho
trovy pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 eur,
súdneho poplatku zo žaloby o vydanie veci vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia právneho

zástupcu žalobcu vo výške 707,28 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. a tak ako si ich právny
zástupca žalobcu uplatni:
- 3krát hlavný úkon v r. 2013 po 60,07 eur = 180,21 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie
žaloby na súd, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14. 11. 2013 +1/4 úkonu 15,02 eur za
zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 11. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej + 4krát

paušál po 7,63 eur = 30,52 eur;
- 1krát hlavný úkon v r. 2014 vo výške 61,87 eur za písomné podanie zo dňa 19. 9. 2014 + 2krát 1
hlavného úkonu po 15,47 eur = 30,94 eur za zastupovanie na pojednávaniach dňa 19. 8. 2014 a dňa
11. 9. 2014, ktoré boli odročené bez prejednania veci samej + 3krát paušál po 8,04 eur = 24,12 eur;
- 5krát hlavný úkon v r. 2015 po 64,53 eur = 322,65 eur - 1. zastupovanie na pojednávaní dňa 15.
1. 2015, 2. písomné podanie zo dňa 13. 3. 2015, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 5. 2015, 4.

písomné podanie zo dňa 30. 6. 2015, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 10. 2015 + 5krát paušál
8,39 eur = 41,95 eur;

Odmena za jeden úkon právnej služby bola priznaná právnemu zástupcovi žalobcu podľa ustanovenia
§10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu v príslušnom roku za jeden

úkon právnej služby.

Mimo týchto trov konania si žalobca uplatnil aj náhradu trov v zmysle ustanovenia § 147 a ods. 2 a
3 O.s.p. podaním dourčeným súdu na 14.11.2013 (č.l. 51). Ide o náhradu za odročené a zmarené
pojednávanie, ktoré sa malo konať na XX.XX.XXXX o XX.XX hod.

Podľa § 147a ods. 2, 3 O.s.p. účastník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo
odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od
účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade,
že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako
protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na
nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť
zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

Pojednávanie dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaných
v 1.a 2.rade Z.. A., ktorý súdu uviedol, že tesne pred pojednávaním žalovaný v 2.rade mu oznámil, že je v
zahraničí. Právny zástupca žalovaných nevedel uviesť, prečo sa na pojednávanie nedostavil žalovaný v
1.rade. Predvolanie na pojednávanie oboch žalovaných prevzala matka žalovaného v 1.rade a zároveň

manželka žalovaného v 2.rade dňa XX.XX.XXXX, a keďže bola s nimi aj v telefonickom kontakte, mal
súd za to, že práve žalovaní zmarili svojim správaním súdne pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, preto v
súlade s citovanou právnou normou patri žalobcovi aj náhrada za toto pojednávanie v sume 100 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa

oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.