Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516205401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516205401.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletú E. F.,
nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov Ing. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Q. 1, zastúpeného
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad a Ing. E. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. F. nad V., V. XXXX/XX, s adresou na doručovanie M. XXA, Q., Q. republika Z.,

zastúpená advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich, s.r.o., Skautská 12, Nitra, IČO: 36 865 966, o
návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10. januára 2017, č. k. 4P/38/2016-210, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia. V rozhodnutí uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala, aby súd vydal neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne zverí maloleté deti M. a E. do jej osobnej starostlivosti. Súčasne žiadala,
aby súd dočasne uložil otcovi povinnosť strpieť výchovu jeho maloletých detí v mieste aktuálneho
trvalého bydliska maloletých detí v Spolkovej republike Z., M. XXA, Q., ako mieste pobytu detí a tiež
aby dočasne uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, na maloletú
M. vo výške 100 eur mesačne a maloletú E. vo výške 100 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa

toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že
neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených strán sporu a je
namiestehopoužiťtam,kdesavyžadujeokamžitýzásahsúdu.Neodkladnéopatrenie,ktorýmsazveruje
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého z rodičov, slúži najmä na ochranu dieťaťa v prípade,
ak mu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo ujmy. Súd musí v takomto konaní predovšetkým skúmať,
či ten, čo neodkladné opatrenie navrhuje, osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre

maloleté dieťa, teda či si naliehavosť situácie vyžaduje predbežnú úpravu pomerov k maloletému
dieťaťu. Ak nehrozí bezprostredná ujma, nie je dôvod riešiť pomery účastníkov neodkladným opatrením
a postačuje, ak budú vyriešené v rozhodnutí vo veci samej po jej prejednaní na pojednávaní a po
vykonaní dôkazov. V danej veci súd prvej inštancie práve nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy pre maloleté deti nemal osvedčené. Uviedol, že ohrozenie a narušenie priaznivého vývoja detí
uvádza matka v návrhu len hypoteticky, a to v prípade núteného presunu z Z. na Q., pravdepodobne na

základe rozhodnutia nemeckého súdu v konaní o návrat detí do miesta obvyklého pobytu, ktoré však
nie je doposiaľ ukončené. Zdôraznil, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude
v súlade s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine potrebné upraviť, pričom z citovaného ustanovenia vyplýva,
že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým
riešením a prichádza do úvahy vtedy, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode, resp. ak uzavretá dohoda
nie je v záujme maloletého dieťaťa. V danej veci zo samotného podania matky vyplýva, že sa rodičia

nateraz o úprave práv a povinností k maloletým deťom dohodli, takže okamžitý zásah súdu formou
neodkladného opatrenia nie je potrebný.2. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá
žiadala, aby súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Mala za to, že súd prvej

inštancie nesprávne vyhodnotil, že nehrozí bezprostredná ujma pre maloletú M. a E., nakoľko obe
maloleté deti žijú v Z., sú úspešne zaradené do bežného životného cyklu každodenných udalostí a
povinností, školy, škôlky, lekárov, kamarátstiev s rovesníkmi, deti sú vyslovene socializované v danom
mieste, vyrastali tu od svojho narodenia, je to miesto ich života. Maloleté sú nemeckými štátnymi
občanmi, rozprávajú po nemecky, navštevujú školskú a predškolskú dochádzku v nemeckých školách,

preto akýkoľvek trvalý prechod do iného miesta, do inej krajiny, bude znamenať silný zásah do záujmov
maloletých detí, zmenu ich doterajšieho životného štýlu, odtrhnutie od sociálnych väzieb, rovesníkov,
kamarátov, školy, škôlky a života, na ktoré sú od narodenia zvyknuté. Ďalej uviedla, že na návrh otca
- Žiadosť o návrat detí, ktorým otec oznámil „únos“ detí na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu
detí SR prebieha v Z. vydávacie konanie, ktoré je prísne formálne a v ktorom, asi ako v jedinom konaní
ktorého účastníkmi sú deti, sa nehľadí na ich záujmy, ale prebieha prísne formálnym spôsobom, pričom

v tomto konaní pred nemeckým súdom bolo dňa 07.12.2016 rozhodnuté tak, že matka maloletých je
povinná sa do dvoch týždňov spolu s maloletými deťmi vrátiť na Q.. Týmto rozhodnutím je preukázaná
bezprostredná ujma, ktorá hrozí maloletým deťom, pretože ak by maloleté deti museli opustiť Z., krajinu,
v ktorej od svojho narodenia vyrastajú a začlenili sa tam do spoločnosti a boli by nútené spolu s matkou
prísť späť na Q., kde nikdy nežili, predstavovalo by to závažný zásah do ich zdravého fyzického a

psychického vývinu. K dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí, že rodičia sa o
úpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťomdohodliuviedla,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotil
skutkové okolnosti, ktoré vychádzajú z predložených dôkazov, nakoľko už len samotná skutočnosť,
že otec podal na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu žiadosť, aby toto centrum iniciovalo v Z.
vydávacie konanie, preukazuje, že rodičia sa o úprave práv a povinností k maloletým deťom nedohodli.

Konanie otca označila za prísne autoritatívne v tom smere, že trvá na tom, aby deti, vrátane ich matky
žili na Q. a nie v Z., pričom matka sa nikdy nesnažila a nesnaží otcovi brániť v styku. Ďalej namietala,
že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí žiadnym iným spôsobom nevysvetlil, v čom by bolo pre
maloleté deti z pohľadu ich priaznivého vývoja priaznivejšie, aby maloleté deti prišli z Z. na Q., preto
podľa jej názoru napádané uznesenie trpí aj vadou nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia.

3. V doplnení odvolania zo dňa 17.02.2017 matka prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dňa
03.02.2017 bolo vydané rozhodnutie odvolacieho súdu v Spolkovej republike Z., ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 07.12.2016, ktorým bola matke vo vydávacom konaní nariadená
povinnosť, aby do dvoch týždňov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priviedla deti späť

na Q., v opačnom prípade jej budú deti odobraté, uložená sankcia vo výške 25.000 eur a uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Po rozhodnutí odvolacieho súdu už neexistuje
akési hypotetické ohrozenie priaznivého vývoja maloletých detí, ale reálne ohrozenie zdravého vývoja
maloletých detí, ktoré bude dôsledkom núteného premiestnenia detí z Z. na Q.. Pre maloleté deti je
nevyhnutne dôležité, aby bolo vydané neodkladné opatrenie v zmysle návrhu matky detí v tomto konaní,

nakoľko len v tomto konaní sa zohľadňujú a majú sa zohľadňovať len tie najlepšie záujmy maloletých
detí. Poukázala na zhoršenie vzťahov po vydaní potvrdzujúceho rozhodnutia medzi rodičmi maloletých
detí.

4. V ďalšom doplnení odvolania zo dňa 21.02.2017 matka prostredníctvom právneho zástupcu

poukázala na ust. § 38 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého ak
je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
Poukázala na to, že obe maloleté deti boli v rámci súdnych konaní vedených v Z. vypočúvané jednak
pred súdom, ako aj prostredníctvom sociálnej pracovníčky, ktorá ich navštívila v ich domácnosti v Z.,
pričom z výsluchu detí vyplynulo, že deti sú v Z. šťastné, majú tam nadviazané sociálne vzťahy s

rovesníkmi, navštevujú školu, resp. škôlku a plne sa začlenili do sociálneho prostredia v Z.. Taktiež zo
správy sociálnej pracovníčky, ktorá zastupovala záujmy maloletých detí vyplýva, že pre deti by bolo
najlepšie, keby zostali žiť v Z.. Bola toho názoru, že keďže maloleté deti sú schopné vyjadriť samostatne
svoj názor a svoju vôľu, na základe ich vyjadrení by súd pri rozhodovaní o odvolaní voči zamietnutiu
nariadeného predbežného opatrenia na ich názor mal prihliadať.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.6. Otec prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že
odvolací súd v Spolkovej republike Z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie o návrate detí na Q.. V
súčasnosti sú už deti na Q., v meste X., v starostlivosti otca. Uvedenými právnymi a skutkovými zmenami

stratilo konanie pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, vedené t. č. pred odvolacím súdom,
význam. V prílohe priložil prvostupňové a odvolacie rozhodnutie nemeckých súdov.

7. Na výzvu súdu matka prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu otca uviedla, že naďalej trvá
na nariadení neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Potvrdila, že dňa 13.02.2017 priviedla

obe maloleté deti na Q. a zhruba po týždni pobytu na Q., keďže musela z pracovných dôvodov odísť
späť do Z., odovzdala maloleté deti dňa 18.02.2017 dočasne otcovi. Ďalej uviedla, že otca maloletých
detí informovala o zdravotných a školských potrebách detí a požiadala otca, aby s maloletou M. plnil
individuálny školský plán, odovzdala otcovi knihy, pracovné zošity, telefónne číslo na učiteľku a všetky
ostatné veci potrebné pre maloleté deti, zdravotné kartičky a podobne. Odo dňa dočasného odovzdania
maloletých detí otec neoboznamuje matku o tom, ako sa deti majú, čo robia, ako maloletá M. plní

individuálny študijný plán, či navštevujú lekárov alebo nie a pod.. Naopak z krátkych a prerušovaných
rozhovorov sa dozvedela od maloletej M., že začala chodiť do školy v X., na výslovné otázky matky
však otec odmieta uviesť, do akej škody, aké má predmety, či chodí aj na nemčinu, kto je jej triedna
učiteľka. Rozhovory matky s deťmi otec neustále mení alebo odkladá termíny, počas rozhovorov tieto
ruší, neumožňuje rozhovor bez jeho prítomnosti, úmyselne zloží telefón. V súčasnosti neexistuje dohoda

o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom. Keďže rodičia maloletých detí
spolu nežijú a na úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa nedohodli a ani sa dohodnúť nevedia,
vyslovila názor, že rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní bude jediným východiskom, v ktorom môžu
byť zohľadnené tie najlepšie záujmy maloletých detí a ktorým bude zabezpečený ich zdravý rozvoj.

8. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový
poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), aj keď z iných dôvodov ako rozhodol súd
prvej inštancie, potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa
ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

9. V preskúmavanej veci sa matka podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala
vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloleté deti M. a E. do jej osobnej
starostlivosti. Ďalej žiadala, aby súd dočasne uložil otcovi povinnosť strpieť výchovu jeho maloletých detí
v mieste aktuálneho trvalého bydliska maloletých detí v Spolkovej republike Z., M. XXA, Q., ako mieste

pobytu detí a tiež aby dočasne uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere,
na mal. M. vo výške 100 eur mesačne a na mal. E. vo výške 100 eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

10. Na navrhovanom neodkladnom opatrení v uvedenom znení matka trvala aj po zmene okolností,

ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, po tom, čo dňa 03.02.2017 bolo vydané
rozhodnutie odvolacieho súdu v Spolkovej republike Z., ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého
stupňa zo dňa 07.12.2016, ktorým bolo matke vo vydávacom konaní uložené, aby do dvoch týždňov od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia priviedla deti späť na Q., v opačnom prípade jej budú
deti odobraté, uložená sankcia vo výške 25.000 eur a uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v

trvaní 6 mesiacov.

11. Zo zhodných tvrdení účastníkov konania mal odvolací súd za preukázané, že matka na základe
citovaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia nemeckých súdov dňa 13.02.2017 obe maloleté
deti priviedla na Q., po týždni pobytu na Q. odišla späť do Z. a deti dňa 18.02.2017 odovzdala otcovi, u

ktorého maloleté deti od uvedeného obdobia v mieste trvalého bydliska otca, t. j. v X., žijú.

12. Zo spisu je zrejmé, že na súde prvej inštancie na návrh otca prebieha konanie o úpravu práv a
povinností k maloletým deťom, kde otec žiada, aby mal. M. a mal. E. boli zverené do jeho osobnej
starostlivosti a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu. Vo veci doposiaľ nebolo súdom prvej

inštancie rozhodnuté. Matka svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala dočasne
upraviť pomery k maloletým deťom do skončenia konania v tejto veci, t. j. konania o úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom, čo vyplýva z petitu jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.13. Z odvolania matky proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, z dodatkov k tomuto odvolaniu, ako aj z následného písomného vyjadrenia

matky je zrejmé, že obe maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú na území Q. republiky u svojho otca a
taktiež z vyjadrení matky nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletých detí sú zlé a rodičia
sa nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletým deťom.

14. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom

rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Z citovaného ustanovenia § 35 Zákona o rodine je zrejmé, že k tomu, aby maloletá M. a maloletá
E., ktoré sa v súčasnosti v dôsledku vydávacieho konania súdov Spolkovej republiky Z. nachádzajú na

území Q. republiky, by pre vysťahovanie z krajiny, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú, potrebovali
buď dohodu oboch rodičov alebo by o vysťahovaní musel v súlade s cit. ustanovením § 35 Zákona o
rodine na návrh niektorého z rodičov rozhodnúť súd. Takéto konanie doposiaľ nebolo začaté. Keďže
matka maloletých detí preukázateľne v súčasnej dobe žije v Spolkovej republike Z. a maloleté deti bez
dohody rodičov alebo bez rozhodnutia súdu nemôžu vycestovať na územie Z., súd ani po odvolaní

nemohol vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ňou navrhovanom znení, t.j.
dočasne zveriť maloleté deti M. a E. do jej osobnej starostlivosti, ani dočasne uložiť povinnosť otcovi
strpieť výchovu detí v mieste pobytu matky detí v Q. republike Z. a v nadväznosti na to ani dočasne
uložiť otcovi povinnosť prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia

v navrhovanom znení podľa § 387 ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil, pretože z hore
uvedených dôvodov nie je možné dočasne, t. j. do rozhodnutia vo veci samej o úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom upraviť vzťahy medzi rodičmi matkou navrhovaným neodkladným opatrením.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).