Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Cb/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210679
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414210679.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu

v 1.rade: C. D., nar.XX.X.XXXX, bytom N. W. Č..XXX, žalobkyne v 2.rade: Z. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom N. W. Č..XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ivo Osvald, so sídlom Zvolen, Trhová č.1, proti
žalovanému: W TOWER s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Dr. Jánskeho 4, IČO: 44803753, zastúpený
Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, A. Hlinku 736/3, pracovisko
Žiar nad Hronom Nám. Matice Slovenskej 4, konajúci prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Adriana
Líšku, o žalobe na zaplatenie sumy 3.964,51 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.964,51 €

s úrokom z omeškania vo výške 5,9 % ročne, počítaný od 8.9.2011 do zaplatenia, v lehote troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 3.964,51 € s
úrokom z omeškania vo výške 5,9 % ročne od 8.9.2011 do zaplatenia. Plnenia sa domáhali titulom
preplatku z vyúčtovania za rok 2010 , ktorá suma bola fakturovaná faktúrou zo dňa 24.8.2011. Poukázal

nato,žežalovanývýškuplnenianespochybňoval.Pokiaľžalovanýtvrdil,žedošlokzápočtupohľadávok,
s týmto žalobcovia nesúhlasili, s tým, že nedošlo k žiadnej dohode o započítaní pohľadávok a ani im
nebol doručený žiadny jednostranný zápočet.

2.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podanou žalobou nesúhlasil, návrh žiadal
zamietnuť. Poukázal na dohodu o započítaní záväzkov, ako aj na jednostranný zápočet, ktorý bol
urobený zo strany žalovaného. Vzniesol námietku premlčania. Výšku vyúčtovania nerozporoval.

3.Súd o žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 16Rob/546/2014 zo dňa 21.1.2015. Voči
uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, preto súd vo veci vytýčil pojednávanie.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa s
faktúrami, s Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, s rozúčtovaním nákladov za
rok 2010, s výzvou na vrátenie preplatku a s dokladom o jej odoslaní, s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. Ž.

T. R., s výpisom zo živnostenského registra žalobcu v 1. rade, so Zmluvou o výkone správy, s ostatným
spisovým materiálom.5.Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na správu domu
sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "spoločenstvo"),
ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou

alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

6.Podľa § 8 ods. 1 toho istého zákona správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu;
správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť

správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

7.Podľa § 8a ods. 1 prvá veta toho istého zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

8.Podľa§ 8b ods. 1 toho istého zákona správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v

mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na
súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania
podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o
určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome

alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného
práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v
konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome.

9.Podľa § 8a ods. 2 toho istého zákona pri správe domu je správca povinný
a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou
v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy,
b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy
pred vlastnými,

c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla
činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome,
d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,

10.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12.Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

13.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16.Z výpisu zo živnostenské registra Obvodného úradu Žiar nad Hronom, číslo živnostenského registra:
613-7309 súd zistil, že žalobca v 1.rade vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom: C. D.
-I.,miestopodnikania:XXXXXŽ.V.T.R.,S..N.X,podnikateľskýsubjektukončilsvojučinnosťk5.4.2011.Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že obchodné meno právneho predchodcu žalovaného
MANIMAX, s.r.o. bolo aktuálne od 11.7.2009 do 18.11.2013 a od 19.11.2016 došlo k zmena obchodného
mena na W TOWER, s.r.o., IČO: 44 803 753. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

17.Žalobcovia v 1. a 2. rade ako fyzické osoby a vlastníci bytov a nebytových priestorov podľa LV
č.XXXX k. ú. Ž. T. R., uzavreli s právnym predchodcom žalovaného dňa 1.6.2010 Zmluvu o výkone
správy. Žalobcom v 1. a 2. rade vzniklo právo na vrátenie preplatku za vyúčtovanie nákladov sa
služby za obdobie od 1.6.2010 do 31.12.2010 vo výške 3.964,51 €. Uvedené skutočnosti strany sporu

nerozporovali. Žalobcovia a ani žalovaný nerozporovali vyúčtovanie nákladov, obdobie, a ani výšku
preplatku na strane žalobcov.

18.Medzi stranami sporu bolo sporné, či došlo k zániku pohľadávky dohodou o započítaní, prípade
jednostranným zápočtom zo strany žalovaného, bolo sporné, či nárok žalobcovi je alebo je premlčaný,
a nejasné pre strany sporu bola existencia viacerých faktúr s rovnakým číslom.

19.Faktúrou č. 110900269 (č.l.4) zo dňa 24.8.2011, splatná dňa 7.9.2011, fakturoval právny predchodca
žalovaného fyzickej osobe - podnikateľovi C. D. - I. preplatok z vyúčtovania za rok 2010 vo
výške 3.964,51 €. V čase vystavenia faktúry podnikateľský subjekt C. D. - I. už neexistoval, ukončil
podnikateľskú činnosť k 5.4.2011.

20.Faktúrousrovnakýmč.110900269(č.l.24)zodňa24.8.2011,splatnádňa7.9.2011, fakturovalprávny
predchodca žalovaného fyzickej osobe - podnikateľovi C. D. - I. ako preplatok z vyúčtovania za rok
2010 sumu 148,37 €. V čase vystavenia faktúry podnikateľský subjekt C. D. - I. už neexistoval, ukončil
podnikateľskú činnosť k 5.4.2011.

21.Faktúrou s rovnakým č. 110900269 (č.l.35) zo dňa 24.8.2011, splatná dňa 7.9.2011, fakturoval právny
predchodca žalovaného už ako fyzickej osobe C. D., N. W. XXX preplatok z vyúčtovania za rok 2010 vo
výške 3.964,51 €. Uvedená faktúra už bola vystavená správne, na žalobcu v 1.rade ako nepodnikateľský
subjekt. Z uvedenej faktúry si aj žalobcovia uplatnili svoj nárok v konaní.

22.Faktúrouč.110900187(č.l.24)zodňa1.6.2011,splatnádňa15.6.2011,fakturovalprávnypredchodca
žalovaného fyzickej osobe - podnikateľovi C. D. - I. ako preplatok z vyúčtovania za rok 2010
sumu 3.816,14 €. V čase vystavenia faktúry podnikateľský subjekt C. D. - I. už neexistoval, ukončil
podnikateľskú činnosť k 5.4.2011.

23.Faktúrou č. 100100125 (č.l.24) zo dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.1.2011, fakturoval právny
predchodca žalovaného fyzickej osobe - podnikateľovi C. D. - I. za kancelárske a účtovné práce za IV.
štvrťrok 2010 sumu 3.694,76 €. V čase vystavenia faktúry podnikateľský subjekt C. D. - I. existoval.

24.Dňa 30.8.2011 vystavil právny predchodca žalovaného interný doklad č. 11IN00083, kde poukázal
na úhradu FV č. 100100125 vo výške 3694,76 €, úhradu OP č. 110900269 vo výške -148,37 € a úhradu
OP č. 110900187 vo výške -3546,39 €. Uvedenú faktúru žalobcom nedoručil.

25.Z výpovedi svedkyne J. Š., ktorá pracovala u právneho predchodcu žalovaného ako účtovníčka

vyplynulo, že k tomu, že boli vystavené dve faktúry s rovnakým číslom mohlo dôjsť takým spôsobom,
že dostala príkaz od jej nadriadenej slečny D., s tým, že sa tam menil odberateľ. Potom muselo byť
spravené aj storno jednej faktúry. Svedkyňa C. D., ktorá bola konateľkou spoločnosti MANIMAX s.r.o.
uviedla, že sa nemohlo stať, aby bolo viac faktúr s jedným číslom. K predloženým faktúram s rovnakým
číslom sa vyjadriť nevedela.

26.Medzi stranami sporu bolo sporné, či pohľadávka zanikla započítaním. Žalovaný tvrdil, že dňa
30.8.2011bolivzájomnezapočítanépohľadávkyatotak,žepohľadávkyC.D.-I.,ktorévzniklinazáklade
faktúry č. 110900187 na sumu 3.816,14 € započítaná v rozsahu 3.546,39 € a faktúra č. 110900269 na
sumu 148,37 € s pohľadávkou MANIMAXu s.r.o. voči C. D. - I. na základe faktúry č. 100100125 na sumu

3.694,76 €, pričom rozdiel vo výške 269,75 € bol uhradený na účet C. D.Y. - I.. Žalobcovia tvrdili, že
právny predchodca žalovaného subjektu C. D. - I. sumu vo výške 269,75 € nezaplatil. Žalovaný svoje
tvrdenie o úhrade uvedenej sumy žiadnym spôsobom nepreukázal.27.Žalovanýtvrdil,žeDohodaovzájomnomzapočítanízáväzkovapohľadávokzodňa30.8.2011,nebola
podpísaná žalobcom v 1.rade z dôvodu, že ukončil podnikateľskú činnosť dňa 5.4.2011, a preto bolo
vykonané započítanie z jeho strany na základe ústnej dohody (žalovaný tvrdil v podanom odpore).

Žalobca v 1. rade uvedenú skutočnosť poprel a žalovaný svoje tvrdenia o ústnej dohode o započítaní
pohľadávok nepreukázal. Súd preto konštatuje, že k zániku pohľadávky žalobcov na základe dohody o
započítaní nedošlo. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaný vyhotovil dve dohody o započítaní
v jeden deň 30.8.2011, ale s rôznym obsahom. Z výpovedi svedkyne J. Š. vyplynulo, že ona vyhotovila
dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok ( č.l.40) dňa 30.8.2011, a to na základe pokynu

slečny D., ktorá sa vyjadrila, že skôr nezaplatia, pokiaľ nezaplatia oni. Svedkyňa uviedla, že ona túto
dohodu nechala na recepcii, aby ju pán D. podpísal. On s tým nesúhlasil, a preto k podpisu dohody
nedošlo. Svedkyňa si už nepamätala, prečo boli vyhotovované dve dohody o započítaní. Svedkyňa C.
D. sa k zápočtom vyjadriť nevedela.

28.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že keďže k dohode o započítaní pohľadávok

nedošlo, tak to bol jednostranný právny úkon. Započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je, že ide o
dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej
pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). K započítaniu nedochádza automaticky, len čo

sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho
vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka
a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon
nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Žalovaný v konaní nepreukázal,
že adresoval právny úkon započítania žalobcom (prípadne jednému z nich) a že došlo k zániku

záväzku jednostranným započítaním. Sám žalovaný tvrdil, že k jednostrannému započítaniu došlo
ústne. Žalobcovia uvedenú skutočnosť namietajú. Z jednostranného započítania musí byť zrejmé,
ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie. Táto skutočnosť by nebola zrejmá
ani v prípade, pokiaľ by žalovaný svoj jednostranný právny úkon odvodzoval do obsahu písomnej
dohody o započítaní pohľadávok, pretože ako je vyššie konštatované, dňa 30.8.2011 žalovaný (jeho

právny predchodca vyhotovil dve dohody s rôzny obsahom). Preukázanie zániku záväzku jednostranný
zápočtom bola na žalovanom, pričom žalovaný ním tvrdené skutočnosti v konaní nepreukázal. Z
výpovedi svedkyne J. Š. vyplynulo, že má vedomosť o tom, že keďže nedošlo k podpísaniu dohody o
započítaní, tak oni im to aj tak započítali v zmysle interného dokladu, pričom jednostranné započítanie
im (žalobcom) nedoručovali. Vzhľadom na to súd uzatvára, že k zániku pohľadávky jednostranným

zápočtom zo strany žalovaného nedošlo.

29.Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v
zákone.Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčaniadovolá,nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Na danú vec je potrebné aplikovať premlčaciu doba trojročnú, ktorá

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobcovia podali žalobu dňa 5.9.2014 (na
poštovú prepravu). Faktúra č. 110900269 zo dňa 24.8.2011, z ktorej sa domáhajú plnenia bola splatná
dňa 7.9.2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovia podali žalobu v trojročnej lehote, a preto
námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.

30.Súd žalobu žalobcov, v časti, kde sa domáhali zaplatenia od žalovaného spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 3964,51 € považoval za dôvodnú a vyhovel jej. Žalovaný nenamietal základ nároku
ani výšku žalovanej sumy. V konaní žalovaný nepreukázal, že k zániku pohľadávky došlo započítaním,
či už dohodou alebo jednostranným právnym úkonom z jeho strany.

31.Súd považoval žalobu žalobcov za dôvodnú aj v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,9%
ročne z uplatnenej sumy počítaný od 8.9.2011 do zaplatenia. Žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov, účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013 (§
10 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., účinný od 1.2.2013). Žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania
počnúc dňom, nasledujúcim po splatnosti faktúry, preto im súd uvedený úrok z omeškania ako dôvodnýpriznal. Žalobcom vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania vo vyššej výške ako si uplatnili, avšak
vzhľadom na to, že súd je viazaný podanou žalobou, súd im priznal úrok len v žiadanej výške.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Žalobcoviabolvkonaníúspešnívplnomrozsahu,pretoimsúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).