Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 11, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/163/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Vargu a prísediacich

Marcely Smoľakovej a Ing. Dušana Matanina v trestnej veci obžalovaného P. Z., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona, s poukazom
naustanovenie§138písm.j)Trestnéhozákona,oobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryHumenné
č. k. 2 Pv 310/16/7702-63 zo dňa 4. novembra 2016, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 11. januára 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. Z., K.. XX.XX.XXXX B. Q.,

I. O. Š. XXXX/XX, XXX XX Q.,
I.. Č.. B. Ú. K. B. B. B. S.,

uznáva sa za vinného, že

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste si od neznámej osoby zadovážil presne
nezistené množstvo metamfetamínu, ktorý podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí do II. skupiny psychotropných
látok a ktorý dňa 24.06.2016 v čase od 02.00 hodiny na izbe číslo XXX K. W. K. X. V. B. Z. U. K. K.
W. Č.. XX B. Z. niekoľkokrát v presne nezistenom množstve sám užil, ako aj bezodplatne najmenej
dvakrát poskytol v presne nezistenom množstve k užitiu Q. O., P. Ľ. U. S. Y. a následne toho istého
dňa v čase o 09.43 hodine na izbe číslo XXX, K. W. K. X. V. B. Z. U. K. K. W. Č.. XX B. Z. pri
osobnej prehliadke dobrovoľne vydal zvyšok bielej kryštalickej látky v zatavenej injekčnej striekačke, kde
podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice sp. zn. V.-S.-S.-A.-XXXX/
XXXX zo dňa 30.06.2016 predložený predmet skúmania č. 1 - zrezaná zatavená striekačka obsahovala

kryštalickýmateriálsobsahommetamfetamínusprímesoupiracetamuocelkovejhmotnosti0,40gramov
(400 mg) a priemerným 61% obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť od 6 do 24
bežných jednotlivých dávok drogy, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny
psychotropných látok, pričom taký čin spáchal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 4T/153/2014 zo dňa 30.10.2014 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s

nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014,

teda

neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin

odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,čím spáchal

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c)
Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na §
36 písm. l) Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na trest odňatia slobody
na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, na trest prepadnutia veci: jeden kus poznámkový blok
o rozmeroch 11 cm x 17,5 cm.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné
protitoxikomanické a protialkoholické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona

vykonávať ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, súd určuje dobu ochranného dohľadu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na P. Z. obžalobu pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej
vete výroku o vine tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po tom, čo mu bolo umožnené urobiť niektoré z vyhlásení

uvedených v § 257 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku (TP) vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe a jeho spáchanie ľutuje.

Súd po predpísanom procesnom postupe prijal vyhlásenie obvineného a vykonával iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že má dvadsaťštyri rokov, je slobodný, bezdetný,
predtýmjedenásťrokovaktívnešportoval,prezranenieprestalšportovaťaprerušilšportovégymnázium.
Následne vyštudoval SOU služieb a začal VŠ štúdium v S., ktoré musel pre svoje prvé odsúdenie
prerušiť.Uvedomujesivlastnúzávislosťnaužívanípsychoaktívnychlátok,akoajnevyhnutnosťjejliečby.

Je rozhodnutý viesť normálny život.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok o závislosti obvineného na užívaní
psychoaktívnych látok č. 165/2016, ako aj posudok, ktorým bol posudzovaný duševný stav obvineného
č. 186/2016. Obidva posudky vypracovala znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria MUDr. Kornélia Fabišíková, ktorá bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 11.01.2017.
Pred výsluchom znalkyne predseda senátu oboznámil znalkyňu so znaleckým posudkom PhDr.
Antónie Solárovej, PhD. č. 82/2016 (psychologický posudok). MUDr. Kornélia Fabišíková sa v celom
rozsahu odvolala na závery svojich znaleckých posudkov, po prečítaní ktorých odpovedala na otázky
procesných strán a zdôraznila, že v prípade pravdivosti informácie obžalovaného o požití pervitínu

pred a počas spáchania skutku (táto skutočnosť bola potvrdená toxikologickým vyšetrením čl. 197)
v takomto prípade bola ovládacia schopnosť obvineného in tempore criminis podstatne znížená.
Znalkyňa rozpoznávaciu schopnosť posúdila ako zmenšenú nepodstatnou mierou a to z toho dôvodu,
že obvinený mohol predpokladať účinky psychoaktívnych látok na jeho konanie. Podľa záverov
znalkyne obžalovaný je závislý na užívaní psychoaktívnych látok - marihuana, pervitín a alkohol. Táto

závislosť mala vplyv na spáchanie trestného činu a bola spúšťačom jeho konania. Znalkyňa odporúčaochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa hodnotí prognózu
ďalšieho vývoja osobnosti obvineného ako priaznivú, avšak za predpokladu absolvovania ústavnej
protitoxikomanickej a protialkoholickej liečby nevyhnutnej pre získanie kritického náhľadu obvineného

na užívanie drog.

Obžalovaný zobral späť návrh na osobný výsluch znalkyne PhDr. Antónie Solárovej, PhD. a vyjadril
súhlas s prečítaním znaleckého posudku.

Po súhlasnom stanovisku procesných strán, predseda senátu prečítal znalecký posudok PhDr. Antónie
Solárovej, PhD., č. 82/2016 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
ktorým bola posudzovaná osobnosť obvineného. Podľa záverov prečítaného znaleckého posudku
primárnym dôvodom motivácie obvineného spáchať daný trestný čin bola jeho niekoľkoročná psychická
a fyzická závislosť na psychoaktívnych látkach doteraz nijako efektívne terapeuticky neliečená (odpoveď
na otázku č. 7). Znalkyňa vylúčila duševné ochorenie a konštatovala, že u osobnosti obvineného v jeho

konaní prevažuje konanie na základe momentálnych impulzov, túžba po vzruchu, obvinený vyhľadáva
zmenu a riziko, je ľahkomyseľný, ba až ignoruje nebezpečenstvo. Realitné funkcie u obvineného sú
dobré a nebola zistená ani snaha javiť sa v lepšom svetle. Znalkyňa prognózu resocializácie obvineného
považuje za závislú od výsledkov ochrannej liečba a v prípade jej úspechu považuje za reálnu kvalitnú
úroveň resocializácie u obvineného.

Súd podľa § 269 TP, vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov: zápisnica o odobratí
biologického materiálu obvinenému, čl. 190, výsledok toxikologického vyšetrenia obvineného, čl. 197,
charakteristika - správa Ústav na výkon väzby, čl. 212, správa Ústav na výkon väzby, čl. 218, správa o
povesti mesto Michalovce, čl. 219, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T/174/2012 zo dňa

06.09.2012,trestnýrozkazOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.3T/48/2014zodňa08.04.2014,rozsudok
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/153/2014 zo dňa 30.10.2014, uznesenie Okresný súd Košice
II sp. zn. 8Pp/109/2015,
lustrácia v registri priestupkov, odpis registra trestov.

Prokurátor v záverečnej reči navrhol uznať obžalovaného za vinného a uložiť mu trest odňatia slobody
na dolnej hranici trestnej sadzby (desať rokov - pozn. súdu), zároveň navrhol uložiť trest prepadnutia veci
a ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prokurátor zároveň navrhol
uložiť obvinenému aj ochranný dohľad.

Obhajca obžalovaného poukázal na to, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu za
súčasného nariadenia ochrannej liečby.

Obžalovaný uviedol, že je si vedomý účinkov vyhlásenia o vine za skutok uvedený v obžalobe a je si
vedomý aj toho, aký trest je možné podľa trestného zákona za to uložiť. Myslí si však, že trestný zákon je

v jeho prípade neprimerane prísny, nie je žiadny díler a chybu spravil len v tom, že opäť podľahol svojej
závislosti. Obžalovaný predniesol aj posledné slovo - oľutoval spáchanie skutku a vyjadril odhodlanie
vyliečiť sa zo závislosti.

Súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie, ktorým neoprávnene zadovážil a prechovával po

akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
j) Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) TZ, to je, že obžalovaný sa k
spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť
atedasanestotožnilsnávrhomprokurátora,žepriťažujúcouokolnosťoumábyťskutočnosť,žeobvinený
už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m TZ). Súd poukazuje na ustanovenie § 38 ods.
1 TZ, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako

na priťažujúcu okolnosť - znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 2
písm. a) TZ, je okolnosť, že už bol za taký čin odsúdený, preto nebolo možné túto okolnosť vyhodnotiť
aj ako priťažujúcu okolnosť.Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu
poľahčujúcich okolností, preto pristúpil k úprave dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 TZ -
súčasne však súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) TZ, podľa ktorého súd môže znížiť trest

pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý
spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav
páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj
trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží
ochranné liečenie.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ)
najmävustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu súd odôvodňuje presvedčením, že úspešná liečba, ktorá súd

súčasne nariadil ako ochranné opatrenie, je tým najdôležitejším prostriedkom pre ochranu spoločnosti
pred obžalovaným, resp. jeho protiprávnym konaním. Obžalovaný je mladý človek, ktorého prognóza
resocializácie je podľa znaleckých posudkov priaznivá a skutku sa dopustil v čase, kedy jeho ovládacie
schopnosti podstatnou mierou znížené v dôsledku užitia psychoaktívnych látok a následného ich vplyvu
na jeho konanie. Pokiaľ mieru závislosti užívateľa psychoaktívnych látok súdy zohľadňujú pri posúdení

osobitného kvalifikačného pojmu (dĺžka doby páchania skutku - napríklad rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne z 19. novembra 2009,23To 121/2009 publikovaný v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. 13/2012), tak túto okolnosť, teda závislosť páchateľa na užívaní psychoaktívnych látok,
súd musí posudzovať aj pri hodnotení motivácie konania páchateľa, pri vyhodnotení jeho ovládacích
schopností a v neposlednom rade aj pri samotnom ukladaní trestu.

Obžalovaný má tri záznamy v registri trestov. Podľa prečítaných rozhodnutí všetky odsúdenia boli
spojené so skutkami, ktorých sa dopustil v súvislosti s užívaním psychoaktívnych látok.

Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za dôvodné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na

päť rokov - a to i keď pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) TZ, súd nebol viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 citovaného ustanovenia - v danom prípade toto obmedzenie bolo stanovené na
dobu päť rokov (pod ktorú súd pri danom trestnom čine nemôže trest uložiť), súd sa však s týmto limitom
stotožnil.

Súd zároveň na návrh prokurátora uložil aj trest prepadnutia veci: jeden kus poznámkový blok o
rozmeroch 11 cm x 17,5 cm.
Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto:
(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm.
d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na

slobode je nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno

dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
(3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.
(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalcov a citované zákonné ustanovenie, súd popri treste
súčasne podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, uložil obžalovanému ochrannéprotitoxikomanické a protialkoholické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona
vykonávať ústavnou formou.
Takúto kombináciu trestu a ochranného opatrenia (ochranné liečenie), súd považuje za najvhodnejšiu

na dosiahnutie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a pre vytvorenie podmienok na jeho prevýchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Podľa názoru súdu nápravu obžalovaného možno očakávať nielen
v dôsledku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale najmä v dôsledku uloženého
ochrannéhopsychiatrickéholiečenia,ktorésanaodporúčanieznalcovbuderealizovaťústavnouformou.

Súd uložil aj ďalšie ochranné opatrenie - ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a podľa
§ 78 ods. 1 Trestného zákona, súd určil dobu ochranného dohľadu na 2 (dva) roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže

podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.