Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 8, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/388/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610205651
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1610205651.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o.,

IČO: 35 848 863, so sídlom Einsteinova 24,
851 01 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Chovancom, so sídlom Trnavská cesta 60,
821 02 Bratislava, proti žalovanému: X., o zaplatenie sumy 1.430,15 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 612,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 139,13 Eur od 18.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 456,94 Eur od 18.01.2008 do
zaplatenia a zo sumy 16,78 Eur od 12.02.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.07.2010 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.430,15 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 456,94 Eur od 18.01.2008 do
zaplatenia, zo sumy 16,78 Eur od 12.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 139,13 Eur od 18.12.2007 do
zaplatenia, zo sumy 408,65 Eur od 25.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 408,65 Eur od 25.04.2008 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 03.11.2007
dve Zmluvy o pripojení, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
žalobcom žalovanému, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas.
Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 1000186779 na sumu 456,94 Eur so splatnosťou 17.01.2008, č.
1000243767 na sumu 16,78 Eur so splatnosťou 11.02.2008 a č. 1000098191 na sumu 139,13 Eur so
splatnosťou 17.12.2007. Žalovaný na základe dodatkov k zmluvám o pripojení nadobudol od žalobcu
telekomunikačné zariadenia za zvýhodnených podmienok a zaviazal sa na využívanie dohodnutých

mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Žalovaný nesplnil povinnosti v zmysle dodatkov, preto
mu vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v sume 408,65 Eur faktúrou č. 5100133402 splatnou
24.04.2008 a zmluvnú pokutu v sume 408,65 Eur faktúrou č. 5100133416 splatnou 24.04.2008. Keďže
žalovaný riadne a včas nezaplatil za poskytnuté služby žalobcom, dostal sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu a žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 16Ro/1137/2010-3 zo dňa 03.09.2010.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 06.10.2010 odôvodnený odpor. V
rámci podaného odporu žalovaný uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí, nakoľko nikdy so žalobcom
neuzavrel žiadnu zmluvu o pripojení, v tejto dobe mu bol odcudzený občiansky preukaz, pričom tútoskutočnosť nenahlásil včas na polícií čo musel využiť neznámy páchateľ, ktorý bez jeho vedomia
podpísal so žalobcom uvedené zmluvy o pripojení. Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že podpis v zmluve
o pripojení nie je jeho a nikdy sa takto nepodpisoval.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé a účelové. Žalobca
uviedol, že žalovaný nenahlásil stratu občianskeho preukazu na polícii, a teda ju nevie preukázať.
Žalovaný napriek doručeniu niekoľkých faktúr tieto nijako nenamietal, nekontaktoval žalobcu, nenahlásil
mu stratu občianskeho preukazu a nepožiadal prípadne o blokáciu SIM kariet, aby nedochádzalo k

navyšovaniu dlžnej sumy. Podľa žalobcu občiansky preukaz žalovaného ku dňu vyjadrenia žalobcu k
odporu nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, z čoho je zrejmé, že žalovaný občiansky preukaz
stále má a používa ho.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom znalkyne F., oboznámením sa s dvomi
žiadosťami žalovaného o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 03.11.2007, dvomi dodatkami k zmluvám

o pripojení zo dňa 03.11.2007, odstúpením od zmluvy zo dňa 12.02.2008 s doručenkou, prehľadom
neuhradenýchpohľadávok,upomienkouzodňa11.04.2008,faktúramič.1000186779,č.1000243767,č.
1000098191, č. 5100133402, č. 5100133416, výpismi volaných telefónnych čísiel, podrobnými výpismi
telefónnych hovorov k faktúram, potvrdením o OP zo dňa 16.01.2008, potvrdením OR PZ v Bratislave
IV zo dňa 11.12.2007, znaleckým posudkom č. 12/2012, oznámením Orange Slovensko, a.s. zo dňa

09.02.2015, oznámením Slovak Telecom zo dňa 11.02.2015, oznámením žalobcu zo dňa 17.02.2015,
s vyšetrovacím spisom ČVS:ORP-2272/1-OSV-B4-2007 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

6. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že stratu občianskeho preukazu nenahlásil včas, túto nahlásil až

dňa 16.01.2008. Žalovaný uviedol, že jeho osobné doklady sa nachádzali v osobnom motorovom vozidle
vo vlastníctve O., ktoré bolo odcudzené dňa 02.10.2007. Odcudzené doklady žalovaného mali byť ďalej
zneužité na uzatvorenie pôžičky v jeho mene v spoločnosti X. Žalobca doplnil, že služby operátora O2
nepoužívalanavrholvykonanieznaleckéhodokazovaniazodborugrafológie.Kznaleckémuposudkusa
vyjadril tak, že nesúhlasil so záverom. Ďalej uviedol, že osobu menom P., ktorému bolo viackrát volané

z telefónnych čísel zo zmlúv o pripojení, nepozná.

7. Zo žiadostí o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 03.11.2007 súd zistil, že žalobca poskytol
žalovanému 2 SIM karty s telefónnymi číslami XXXXXXXXXX XXXXXXXXXX. V dodatkoch k zmluvám
o pripojení odpredal žalobca žalovanému dva kusy zľavnených mobilných telefónov Samsung L760

obidva v akciovej cene po 1 Sk. Podľa oboch uvedených zmlúv a ich dodatkov sa mal žalovaný zaviazať
k využívaniu mesačného programu Pre mňa 250 s dobou viazanosti 24 mesiacov s tým, že v prípade
porušenia zmluvných podmienok z jeho strany a následného vypojenia SIM karty zo strany žalobcu mal
byť žalovaný povinný uhradiť z každého dodatku zmluvnú pokutu po 12.310,92 Sk (408,65 Eur) podľa
bodu 2.3 dodatkov. Obe zmluvy o pripojení spolu s dodatkami boli vyhotovené na meno žalovaného s

číslom občianskeho preukazu Q. a podpísané rovnakým priezviskom K..

8. Žalobca vyfakturoval žalovanému mesačné poplatky za služby faktúrami č. 1000098191 splatnej dňa
17.12.2007 na sumu 4.191,50 Sk (139,13 Eur), č. 1000186779 splatnej dňa 17.01.2008 sumu 13.765,50
Sk (456,94 Eur) a č. 1000243767 splatnej dňa 11.02.2008 sumu 505,50 Sk (16,78 Eur). Keďže žalovaný

neuhradilfaktúry,žalobcalistomzodňa12.02.2008odstúpilodzmlúvopripojení,atokudňu23.03.2008.
Žalobca spolu s odstúpením od zmluvy vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy za poskytnuté služby, a
to v lehote do 16.03.2008. Žalovaný dlžnú sumu za poskytnuté služby neuhradil, na čo žalobca vystavil
dňa 17.04.2008 faktúry č. 5100133402 na sumu 12.311,- Sk (408,65 Eur) so splatnosťou 24.04.2008 a
č. 5100133416 na sumu 12.311,- Sk (408,65 Eur) so splatnosťou 24.04.2008, ktorými si žalobca uplatnil

voči žalovanému zmluvné pokuty.

9. Z potvrdenia OR PZ Malacky zo dňa 16.01.2008 súd zistil, že tohto dňa žalovaný nahlásil stratu
občianskeho preukazu s číslom Q..

10. Z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-2272/1-OSV-B4-2007 súd zistil že O. nahlásil dňa 11.12.2007
odcudzenie motorového vozidla , ktoré malo byť odcudzené v dňoch 02.10.2007 až 03.10.2007, pričom
v motorovom vozidle sa nachádzali doklady žalovaného vrátane občianskeho preukazu.11.Zoznaleckéhoposudkuč.12/2012znalkynezodborupísmoznalectvoF.jvyplýva,žespornépodpisy,
vyhotovené k priezvisku K. obsiahnuté na žiadostiach o uzatvorenie zmlúv o pripojení zo dňa 03.11.2007
a na dodatkoch k zmluvám o pripojení zo dňa 03.11.2007 vyhotovil totožný pisateľ; pravdepodobne

žalovaný; znalkyňa nemôže vylúčiť, že sporné podpisy boli vyhotovené nedominantnou rukou, resp. že
pisateľ úmyselne menil vlastné podpisy.

12. Z výsluchu znalkyne F. súd zistil, že sporné podpisy na zmluvách o pripojení a dodatkoch vyhotovil
totožný pisateľ. Čo sa týka porovnania sporných podpisov s porovnávacími podpismi znalkyňa stanovila

záver pravdepodobný vzhľadom na zistené rozdielne znaky a zhodné znaky. Rozdielne znaky znalkyňa
zistila v sklone a tvarovaní písmen, v začiatočnom ťahu a v koncovom ťahu podpisu, tak ako je uvedené
na strane 6-7 znaleckého posudku. Tiež zistila zhodné znaky uvedené na str. 7 znaleckého posudku a
to najmä v strednej časti podpisov, v slučkovom obrate písmena P a v zavinovacom ťahu písmena O,
v slučkovom obrate strednej časti podpisu, v uhlových obratoch a v zasahovaní jednotlivých písmových
ťahov do seba. Tieto zhodné znaky sú silné v tom, že znaleckým posudkom v časti porovnania sporných

podpisovsporovnávacímipodpisminemožnoísťdozáverubezmožnostiidentifikáciepisateľa,alezáver
je pravdepodobný v tom, že mohlo by ísť úmyselne menenie vlastného podpisu, resp. o vyhotovenie
podpisu nedominantnou rukou. Predkladanie ďalších materiálov s podpismi s ďalšími porovnávacími
podpismi by bolo bezpredmetné, nakoľko porovnávacích podpisov bolo dostatok a neboli by vyvodené
iné závery. V tomto prípade nešlo o napodobňovanie podpisov, pri napodobňovaní podpisov je kvalita

čiary horšia, tlak statický, rýchlosť pomalšia, kedy sa pisateľ snaží napodobniť predlohu, pričom v tomto
prípade nie je napodobnená predloha a znalkyňa vylúčila, že ide o napodobnené podpisy.

13. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch, v znení účinnom
v dobe odcudzenia OP (ďalej len „zákon o občianskych preukazoch“), občiansky preukaz je neplatný,

občanstratilobčianskypreukazaleboakmubolodcudzenýatátoskutočnosťbolaohlásenápríslušnému
úradu alebo ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o občianskych preukazoch, občan alebo jeho opatrovník je
povinný ohlásiť neodkladne stratu alebo odcudzenie občianskeho preukazu príslušnému úradu alebo

ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru.

15. Podľa § 15 ods. 2 písm. m) zákona o občianskych preukazoch, evidencia občianskych preukazov
obsahuje čísla a série stratených a odcudzených občianskych preukazov.

16. Podľa § 15 ods. 3 zákona o občianskych preukazoch, orgány, ktoré vedú evidenciu občianskych
preukazov, poskytujú údaje z evidencie štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a iným
právnickým osobám, ak sa týkajú ich pôsobnosti; Policajnému zboru, Železničnej polícii, Vojenskej
polícii,Vojenskémuspravodajstvu,NárodnémubezpečnostnémuúraduaSlovenskejinformačnejslužbe
sa tieto údaje poskytujú nepretržite priamym vstupom.

17. V konaní sa súd musel vysporiadať najprv s otázkou, či žalovaný zmluvy o pripojení spolu s
dodatkami podpísal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný zmluvy o pripojení
spolu s dodatkami podpísal. Túto skutočnosť mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 12/2012
znalkyne F. a predovšetkým z jej znaleckej výpovede. Zmluvy a dodatky boli síce podpísané v

čase (03.11.2007), kedy malo byť motorové vozidlo spolu s dokladmi žalovaného odcudzené (dňa
02.10.2007-03.10.2007). Ku dňu podpisu zmlúv a dodatkov však ešte nebolo nahlásené odcudzenie
motorového vozidla O., ktorý tak urobil až dňa 11.12.2007 a taktiež v tom čase nebola nahlásená
strata občianskeho preukazu žalovaným, ktorý tak urobil až dňa 16.01.2008 teda skoro tri mesiace po
odcudzení motorového vozidla. Žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods.

1 písm. e) zákona o občianskych preukazoch a nenahlásil stratu bezodkladne. Nie je teda vylúčené, že
žalovaný v čase podpisu zmluvy mohol disponovať so svojím občianskym preukazom. Následne uzavrel
zmluvy a dodatky so žalobcom a to spôsobom popísaným v znaleckom posudku, teda ako pisateľ sa
snažilzmeniťsvojpodpis.Vneprospechžalovanéhotiežprispievafakt,žežalovanýpodoručovanífaktúr
tieto nijakým spôsobom nenamietal, žalobcu nepožiadal o deaktiváciu, pokiaľ bol presvedčený, že mu

uvedené faktúry nepatria. Taktiež nereagoval ani na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu bolo preukázateľne
doručené. Všetky uvedené skutočnosti podporujú skutočnosť preukázanú znaleckým posudkom, že
žalovaný zmluvy s dodatkami podpísal.18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinného v
čase uzavretia zmlúv o pripojení a dodatkov), podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného

dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

19. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

20. Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý

čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

21. Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Ako bolo vyššie konštatované žalobca a žalovaný uzavreli dňa 03.11.2007 zmluvy o pripojení v

zmysle § 43 ods. 1 a 2 zákona o elektronických komunikáciách. Žalovaný porušil dohodnuté podmienky,
pretože nezaplatil faktúry za poskytnuté elektronické služby a to faktúry č. 1000098191 na sumu 139,13
Eur so splatnosťou 17.12.2007, č. 1000186779 na sumu 456,94 Eur so splatnosťou 17.01.2008 a č.
1000243767 na sumu 16,78 Eur so splatnosťou 11.02.2008, vystavené žalobcom. Žalovaný v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný vykonávať

úhrady za poskytované služby. V dôsledku porušenia povinnosti, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie
uvedenej dlžnej sumy 612,85 Eur, pretože žalovaný nezaplatil za poskytnuté služby v lehote splatnosti
jednotlivých faktúr.

26. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom po uplynutí

lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade faktúry č. 1000098191 na sumu 139,13 Eur dňom
18.12.2007, č. 1000186779 na sumu 456,94 Eur dňom 18.01.2008 a faktúry č. 1000243767 na sumu
16,78 Eur dňom 12.02.2008. Výška úroku k uvedeným dňom omeškania sa riadila ustanovením § 3 ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného ustanovenia,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná ročná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 18.12.2007, 18.01.2008 a ku dňu 12.02.2008 predstavovala
0,50 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov je 8,50 %. Súd vyhovel v tejto časti žalobe žalobcu,
pretože uplatnený nárok žalobcu v tomto rozsahu považuje za dôvodný.

27. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.28.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia.

29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením. Raz
vzniknuté právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odstúpením od zmluvy nezanikne. Na druhej strane
navrhovateľom určená zmluvná pokuta dohodnutá v dodatku k zmluve o pripojení však nezohľadňuje
ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa
neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje

na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú
slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka. Faktická nerovnosť medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora
na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27).

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v
inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

34. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

35. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým
zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).

36. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu
zmluvnejpokutysúčinkamiodvznikuzmluvy,odstúpenímodspotrebiteľskejzmluvyzhoršujúpostavenie
spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho
zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane
platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc

postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy, podľa zmlúv dohodnutých medzi
účastníkmi konania sú nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

37. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej
typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho

zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť
ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a
dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného
práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď).

38. Vzhľadom na zánik práv a povinnosti z predmetných zmlúv, vrátane práv a povinnosti zo zmluvnej
pokuty, keďže bola koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda bola neplatnápre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), bola žaloba v časti o plnenie zo zmluvnej
pokuty nedôvodná.

39. Pri vysokom počte sporov mobilných operátorov vzniká otázka právnej čistoty vzťahov medzi
operátormi a telekomunikačnými spotrebiteľmi. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok
s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak
naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách
nezaväzovali".

40. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v
porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo

dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006
Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10
POHOTOVOSŤ/Korčovská).

41. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,

ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o
aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty
neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...) Slovné spojenie uvádzané v
dodatkoch k zmluvám o pripojení pod bodom 2.3 „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto

dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie
povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie
akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva
do konca doby viazanosti. Súd dospel k záveru, že podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú

pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne
v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez
ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti.

42. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných

klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných
strán.

43. Z vyššie uvedených dôvodov súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, žalobu v časti
uplatnených zmluvných pokút v sume 817,30 Eur (2 krát 408,65 Eur) spolu s úrokom z omeškania,
zamietol ako nedôvodnú.

44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

45.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal z uplatnenej sumy. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.430,15 Eur, úspešný
bol v časti 612,85 Eur, čo predstavuje 43%. Žalovaný mal úspech 57%. Keďže žalobca mal úspech len
čiastočný (v časti menšej ako polovica) súd rozhodol, tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov

konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).