Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209394
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711209394.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky : R. K., rodená K., narodená XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX M. H., M. XX, proti odporcom : v 1. rade : H. X., rodená N., narodená XX.XX.XXXX, bytom
XXXXXQ.,C.L.XXX/XX,adresapredoručovanie:XXXXXT.,C.XXXX/XX,zastúpenásplnomocnenou
advokátkou JUDr. Martinou Bariakovou, so sídlom 960 01 Zvolen, Bystrický rad 453/77, v 2. rade : M.
E., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. H., M. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr.

JánomZdútomŠťastným,sosídlom96001Zvolen,Dukelskýchhrdinov34,ourčenievlastníckehopráva
k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky zo dňa 10.01.2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
číslo konania 17C/117/2011-46 zo dňa 13.12.2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie §

47 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a rozhodol o povinnosti navrhovateľky, ako procesne neúspešnej
účastníčky konania, nahradiť odporcom v 1. aj v 2. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „O.s.p.“) v spojení s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. Súd konštatoval,
že navrhovateľka a odporkyňa v 1.rade uzatvorili dňa 13.06.2001 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
k nehnuteľnosti, na základe ktorej odporkyňa v 1. rade odpredala navrhovateľke v zmluve špecifikovaný

spoluvlastníckypodielnehnuteľnostivbytovkesúp.č.XX,nachádzajúcejsavk.ú.M.,okresT.,zapísanej
na LV č. XXX, vedenej na parcele KN XXX o výmere XXX m2 v podiele XXXX/XXXXX, pričom návrh
na vklad do evidencie nehnuteľností príslušnej správe katastra nehnuteľnosti nikdy podaný nebol, ani
zo strany navrhovateľky, ani odporkyne v 1.rade. Súd potom konštatoval, že pokiaľ bola predmetná
kúpna zmluva uzatvorená dňa 13.06.2001 a na jej platnosť bolo potrebné rozhodnutie katastrálneho
úradu, pričom do troch rokov od uzatvorenia zmluvy takýto návrh podaný nebol, podľa ustanovenia § 47

ods. 2 Občianskeho zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili.
V takom prípade sa zmluva ruší od počiatku a návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zmluvy, je nedôvodný a súd ho v celom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku okresného súdu podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta
právny záver vyslovený súdom, že zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností uzatvorená dňa
13.06.2001 zanikla, pretože „nie je jej jasné, ako môže zmluva v jeden deň vzniknúť a vzápätí zaniknúť,

keď odporkyňa v 1.rade prevzala dohodnutú finančnú hotovosť za predaj bytu“. Pokiaľ mala v úmysle
od zmluvy odstúpiť, nemala finančnú hotovosť prevziať a písomne od zmluvy odstúpiť, čo však až
doposiaľ neurobila. Navrhovateľka má za to, že si odporkyňa v 1.rade nesplnila zákonnú povinnosť a
neuskutočnila všetky právne úkony podľa ustanovenia § 5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov na to, aby mohla byť predmetná zmluva zavkladovaná do katastra nehnuteľnosti.
Odporkyňa v 1.rade nikdy nekontaktovala navrhovateľku za účelom usporiadania veci do správneho

právneho stavu a ani nenavrhla finančné vyrovnanie. V závere odvolania navrhovateľka uviedla, že
okrem toho predmetnú nehnuteľnosť nadobudla aj vydržaním podľa ustanovenia § 134 Občianskehozákonníka, nakoľko túto nehnuteľnosť užíva nepretržite a dobromyseľne od 13.06.2001, teda viac ako
10 rokov. Odvolateľka z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
okresného súdu a návrhu v plnom rozsahu vyhovel.

Odporkyňa v 1. rade k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu za
vecne správne, vykonané dokazovanie za dostatočné na riadne zistenie skutkového stavu veci, čo malo
za následok aj správne rozhodnutie veci na základe správneho právneho posúdenia. Nič nebránilo
navrhovateľke podať návrh na vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností tak, ako to aj bolo
dohodnuté medzi účastníčkami zmluvy. Odporkyňa v 1.rade sa v čase predaja zdržiavala viac v R.

ako na Slovensku a k darovaniu predmetných podielov odporcovi v 2.rade pristúpila jedine z dôvodu
nedisciplinovanosti navrhovateľky, pretože odporkyňa v 1.rade musela znášať nedoplatky na úhradách
spojených s užívaním predmetnej nehnuteľnosti spôsobené navrhovateľkou. Okrem toho odporkyňa v
1.rade zotrváva na svojom stanovisku prezentovanom v priebehu konania, že dôvodom zamietnutia
návrhu voči nej je aj skutočnosť, že u nej absentuje pasívna vecná legitimácia, keďže domôcť sa určenia
vlastníckeho práva je možné len voči tomu, komu podľa zápisu v katastri nehnuteľností svedčí vlastnícke

právo k spornej nehnuteľnosti. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca v 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v
medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľka sa návrhom datovaným dňa 27.06.2011 domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti špecifikovanej v petite návrhu a to na základe platne uzatvorenej Kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 15.06.2001 (č.l. 4 spisu), uzatvorenej medzi navrhovateľkou

a odporkyňou v 1.rade. V návrhu navrhovateľka argumentovala, že si odporkyňa v 1.rade nesplnila
zákonnú povinnosť podať návrh na vklad predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností a ona tak
nemohla urobiť pre prekážky - nesúhlas všetkých spoluvlastníkov podielov v bytovom dome. Dvojizbový
byt, ktorý bol predmetom prevodu, však od toho obdobia riadne užívala a hradila všetky náklady spojené
s užívaním bytu. Z nerušeného užívania bytu bola vytrhnutá až výzvou na vysťahovanie z bytu zo dňa

14.02.2011, doručenej jej od terajšieho vlastníka nehnuteľnosti - odporcu v 2.rade, ktorý jej oznámil, že
dňa 30.12.2010 mu odporkyňa v 1.rade darovala nehnuteľnosti a odporca v 2.rade je už zapísaný v
evidencie nehnuteľností ako ich výlučný vlastník.
Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania, ako aj na základe
predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade

takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým súd meritórne
rozhodol a návrh ako nedôvodný zamietol s tým, že podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že zmluva zanikla do počiatku v dôsledku odstúpenia
od nej účastníkmi konania, pretože návrh na rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré sa vyžaduje pre
účinnosťzmluvy-vdanejvecirozhodnutiesprávykatastra,podanýdotrochrokovoduzatvoreniazmluvy

nebol. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a s takýmto
právnym záverom okresného súdu sa nestotožňuje.
Vychádzajúc z ustanovenia § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od
uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili

(§ 57 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, pokiaľ pokladal zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti za zmluvu, pre ktorej nadobudnutie účinnosti je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu. V súčasnosti platné právo nepozná prípad, v ktorom by bolo potrebné k súkromnoprávnej
zmluve rozhodnutie príslušného orgánu na to, aby zmluva nadobudla účinnosť, t.j. aby sa účastníci

takej zmluvy mohli domáhať plnenia zo zmluvy. Je pritom nutné striktne rozlišovať obligačnoprávne
účinky zmluvy a vecnoprávne účinky zmluvy - v konkrétnom prípade zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Obligačnoprávne účinky takýchto zmlúv nastávajú bez ohľadu na rozhodnutie
štátneho orgánu alebo orgánu verejnej správy. Podľa už v tejto dobe ustálenej súdnej praxi a
judikatúry, k takým prípadom nepatrí ani rozhodovanie správy katastra o povolení vkladu, najmä

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani ďalších zmluvne vznikajúcich vecných práv k nehnuteľnostiam.
To platí aj pre zmluvy, ktorým sa nadobúdajú do vlastníctva byty, prípadne nebytové priestory podľa
zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Rozhodnutie správy katastra nehnuteľností o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostinie je rozhodnutie, ktoré je nevyhnutné k tomu, aby zmluva nadobudla obligačnoprávne účinky.
Takýmto rozhodnutím správy katastra nastávajú len vecnoprávne účinky, čo má zásadný vplyv na
právne posúdenie uplatneného nároku v danej veci. Neobstojí preto názor, že rozhodnutím o vklade

vznikajú (právotvornosťou rozhodnutia) nielen vecnoprávne účinky, ale aj obligačnoprávne účinky.
Tieto obligačnoprávne účinky jednoznačne nastali podpísaním kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti oboma zmluvnými stranami - navrhovateľkou a odporkyňou v
1. rade. Niet zákonného podkladu tvrdiť, že na nadobudnutie účinnosti zmluvy potrebuje subjekt
občianskoprávneho vzťahu rozhodnutie príslušného orgánu. Z uvedeného dôvodu preto nie je možné

na daný právny a skutkový stav uvažovať ani o aplikácii odseku 2 tohto ustanovenia. Takýto právny
záver zodpovedá ustálenej súdnej praxi všeobecných súdov všetkých stupňov (napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 2Cdo 164/2005 zo dňa 28.02.2006, rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 124/2003), v ktorých
bol vyslovený právny názor, že účinky vkladu na základe rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spočívajú vo vecnoprávnych následkoch - nadobudnutí
vlastníckeho práva a nie v obligačnoprávnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným

prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto prípade
účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy a rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Z platnej zmluvy vznikajú jej účastníkom obligačnoprávne účinky, t.j. obsah zmluvy
sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy) a účastníci

zmluvy sú svojimi prejavmi vôle viazaní, pokiaľ nenastane niektorá z právnych skutočností, majúcich za
následok zánik alebo neúčinnosť uzatvorenej zmluvy. V danom prípade však k zániku zmluvy v dôsledku
právnej skutočnosti alebo relevantného právneho úkonu účastníčok zmluvného vzťahu doposiaľ nedošlo
azmluvaoprevodevlastníckehoprávaknehnuteľnosti,uzatvorenámedzinavrhovateľkouaodporkyňou
v 1.rade dňa 13.06.2001 je platná a účinná. Nastali teda obligačnoprávne účinky platne uzatvorenej

zmluvy, a to bez ohľadu na to, že vecnoprávne účinky tejto zmluvy nenastali. Na platnosti a účinnosti
danej zmluvy rovnako nič nemení ani neskoršia právna skutočnosť- nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti odporcom v 2. rade v dôsledku uzatvorenia darovacej zmluvy zo dňa 30.12.2010, ktorou
predmetnú nehnuteľnosť odporkyňa v 1. rade neskôr darovala odporcovi v 2.rade.
Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a konštatuje, že pokiaľ

súd prvého stupňa vychádzal z predikcie, že zmluva o prevode vlastníckeho práva sa stane účinnou
kladným rozhodnutím katastra nehnuteľností o návrhu na vklad vlastníckeho práva, vec nesprávne
právne posúdil, čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie v danej veci. Súd takýmto záverom
stotožnil okamih účinnosti zmluvy so vznikom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. nerozoznával
obligačnoprávny a vecnoprávny účinok zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo je v

rozpore so súčasným znením ustanovenia § 47 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zodpovedá
skôr zneniu týchto ustanovení pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 264/1992 Zb., ktorým sa menil a
dopĺňal Občiansky zákonník.
Na základe uvedeného, keď prvostupňový súd pochybil a nesprávne právne vec posúdil, odvolací súd
z dôvodu § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom ďalšom konaní je okresný súd ako súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.