Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116010711.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

Ing. Štefana Mirgu a Ing. Viktora Baraníka, v trestnej veci obžalovaného D. B., pre zločin úverového
podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 21.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. B. J. M. Á. C. G. Š. , narodený XX.XX.XXXX F. Q.,
trvale bytom A. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 21.12.2010 v Nitre na Štefánikovej ulici žiadosťou č. 2010081200 v Tatra banke a. s. pobočka
Nitra, v OD Mlyny požiadal o úver vo výške 125 950,- eur takým spôsobom, že k žiadosti o poskytnutie
úveru priložil potvrdenie Daňového úradu Vráble, že podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby zo dňa 10.12.2010 jeho základ dane predstavoval za rok 2009 sumu 21.777,- eur, čo sa však
nezakladalo na pravde a na základe takto nepravdivo poskytnutých údajov mu bol bankou poskytnutý a

vyplatený úver dňa 21.12.2010 vo výške 125.950,- eur, z ktorého boli uhradené iba splátky v omeškaní,
čím spôsobil poškodenej Tatra banke, a. s. Bratislava, škodu vo výške 125.167,38 eura,

t e d a :
vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru
a týmto činom spôsobil značnú škodu,

t ý m s p á c h a l :

zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona,
s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona
a s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 33T/112/2016, zo dňa 03.02.2017, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňa 03.02.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 01.06.2016 pod
č. 3Pv 95/11/ prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému D. B..

Obžalovaný D. B. na hlavnom pojednávaní dňa 21.03.2017 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie
označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3
písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku
prokurátora, súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania

skutkov na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného
o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním
obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu úverového podvodu podľa § 222
odsek1,odsek4Trestnéhozákona.Súdmaltedazato,žetýmtopostupombolodostatočnepreukázané,
že skutok úmyselne spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku

čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa
týka výroku o treste a náhrade škody.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce

účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení
podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri
náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,

vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd prihliadol na osobné pomery
obžalovanéhoazpoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36Trestnéhozákonauobžalovanéhoprihliadol
na okolnosť uvedenú pod písmenom j) (viedol pred spáchaním skutku riadny život), tiež na okolnosť
uvedenúpodpísmenoml),ktorúobžalovanémuuznalzdôvodu,žesapriznalkspáchaniuskutkuatotoaj

úprimne oľutoval. Priznanie uskutočnil prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona
podľa písmena n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti,
keďže v danom prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil súdu prevziať výsledky dokazovania
z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom

pojednávaníakladnýmiodpoveďaminaotázky podľa§333ods.3ajpísm.h)Trestnéhoporiadku,t.j.že,
či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje
ako trestný čin“ naplnil podmienku uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Z priťažujúcich
okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť pod písmenom h), že
spáchal viacero trestných činov, teda aj zločin úverového podvodu ako aj prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže.

V danom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 222 odsek 4 Trestného zákona,
pretože vzhľadom na výmeru trestnej sadzby (na päť rokov až 12 rokov) nemohol súd ukladať s ohľadom
na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona iný trest než trest odňatia slobody. Pre prevládajúci

pomer poľahčujúcich okolností znížil o jednu tretinu hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
z 12 rokov na deväť rokov a osem mesiacov podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona postupom podľa §
38 odsek 8 Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že súd odsudzoval obžalovaného za skutok, ktorý spáchal skôr, ako mu bol doručený

trestný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/112/2016 dňa 03.02.2017, bolo potrebné postupovať
podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona a súd tak musel obžalovanému ukladať trest súhrnný, a to podľa
zásady na ukladanie trestu úhrnného, upravenej v § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

V danom prípade bol obžalovaný skorším súdnym rozhodnutím právoplatne odsúdený pre úmyselný

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, pričom v tomto konaní ho súd odsudzoval za úmyselný
zločin úverového podvodu, a tak pri odsudzovaní za dva úmyselné trestné činy, spáchaných dvoma
samostatnými skutkami, z ktorých jeden trestný čin bol jednoznačne zločinom, musel súd zvýšiť
upravenú hornú hranicu trestnej sadzby zločinu úverového podvodu deväť rokov a osem mesiacov o
jednutretinuna12rokovašesťmesiacov.Vdôsledkuuloženiasúhrnnéhotrestusúdnáslednepostupom

podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona nevyhnutne zrušil výrok o treste, uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/112/2016 dňa 03.02.2017, právoplatný dňa 03.02.2017,
pretože odsúdenie za tento skutok poňal do vlastného výroku o treste v tomto konaní.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania súhrnného trestu podľa ustanovenia § 41 odsek 2

Trestného zákona súd teda skúmal aj to, či sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno d) Trestného zákona.S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu, najmä na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
nad okolnosťami priťažujúcimi ako aj na samotnú osobu obžalovaného, základného vzdelania, dospel
súd k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo

výmere päť rokov, ktoré neumožňuje uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, by bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne, ba až likvidačné. Súd prihliadol tiež na tú podstatnú okolnosť, že
trest odňatia slobody, ukladaný vo výmere trestnej sadzby na päť rokov až 12 rokov a šesť mesiacov, by
ukladal páchateľovi, ktorý má dve predchádzajúce podmienečné odsúdenia zahladené, nikdy vo výkone
trestu odňatia slobody nebol, páchateľovi, ktorý má päť nezaopatrených detí (dôkazy: rodné listy detí),

o ktoré sa stará, býva s nimi v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá je na materskej dovolenke, takže
jediný príjem v domácnosti pochádza od obžalovaného. Tieto úvahy súd priviedli k presvedčeniu, že
sú spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože bolo zjavné, vzhľadom na
okolnosti prípadu (inými osobami bola zneužitá nevedomosť, neznalosť obžalovaného na spáchanie
tohto trestného činu, na spáchaní tohto trestného činu sa podieľala aj samotná pôvodná poškodená
organizácia Tatrabanka, a.s., keď poskytla vysoký úver nemajetnému človeku, bez toho, aby si jeho

bonitu riadne preverila), že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval
podstatne citeľnejšie ako ostatní páchatelia, a preto mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby s presvedčením, že trest uložený vo výmere dvoch rokov splní svoj účel ako z
hľadiska generálnej tak aj z hľadiska individuálnej prevencie.

S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že účel trestu v zmysle ustanovenia 34 Trestného
zákona bude takto u obžalovaného dosiahnutý skôr uložením podmienečného trestu odňatia slobody.
Zabezpečenie ochrany spoločnosti, ale aj náprava obžalovaného, bude preto podľa názoru súdu
dosiahnutá dvojročným trestom odňatia slobody, a to s presvedčením, že takto uložený trest je zároveň
pre obžalovaného spravodlivý a primeraný.

Sprihliadnutímnavšetkytietookolnostiavsúlades§39odsek1,odsek3písmenod)Trestnéhozákona,
uložil súd obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dva roky s podmienečným odkladom
a so skúšobnou dobou na dva roky rokov so súčasným zrušením výroku o treste uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 33T/112/2016 právoplatného dňa 03.02.2017, s

presvedčením, že takto uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu
spoločnosti, že bude spravodlivý a primeraný a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu
trestnej činnosti.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko nástupnická poškodená právnická osoba CRIF - Slovakia

Credit Bureau, s.r.o. si neuplatnila nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie nemá právo podať ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.