Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200496
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316200496.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o.,Karadžičova8,Bratislava,IČO:35831154,zast.JUDr.JánomŠoltésom,advokátom,Karadžičova
8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanej Q. F., nar. X. X. XXXX, B. XX, B., o zaplatenie 255,70 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 15 eur s úrokom z omeškania 8,75% p. a. zo
sumy 145 eur od 28.11.2013 do 23.12.2015, zo sumy 135 eur od 24.12.2015 do 22.11.2016, zo sumy
125 eur od 23.01.2016 do 23.02.2016, zo sumy 115 eur od 24.02.2016 do 23.03.2016, zo sumy 105
eur od 24.03.2016 do 22.04.2016, zo sumy 95 eur od 23.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 85 eur od

25.05.2016 do 22.06.2016, zo sumy 75 eur od 23.06.2016 do 22.07.2016, zo sumy 65 eur od 23.07.2016
do 23.08.2016, zo sumy 55 eur od 24.08.2016 do 29.09.2016, zo sumy 45 eur od 30.09.2016 do
24.10.2016, zo sumy 35 eur od 25.10.2016 do 23.11.2016, zo sumy 25 eur od 24.11.2016 do 24.01.2017,
zo sumy 15 eur od 25.01.2017 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 155,08 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12,
Kežmarok,IČO:35923130,podaldňa20.1.2016natunajšísúdžalobu,ktoroužiadalzaviazaťžalovanú
nazaplateniesumy310,97eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročneod28.1.2013dozaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovanou došlo dňa 13.
4. 2011 k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytolžalovanejpôžičkuvovýške740eur,ktorúsazaviazalažalovanásplatiť74mesačnýmisplátkami
po 10 eur. Žalovaná uhradila len 430 eur a so zvyškom sa dostala do omeškania. Preto bola vyzvaná
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo listom zo dňa 19. 1. 2013. Svoj dlh neuhradila, preto
právny predchodca žalobcu podal na súd žalobu.

V podaní doručenom súdu dňa 11. 3. 2016 právny predchodca žalobcu doplnil žalobu a uviedol, že
žalovaná mala podľa prehľadu úhrad uhradiť istinu 660,62 eur. K tejto sume boli pripočítané náklady na
vymáhanie pohľadávky vo výške 25,08 eur a zmluvná pokuta vo výške 10% z dlžnej splátky, ktorá boladohodnutá v bode 11.2. Všeobecných podmienok a ktorá predstavuje 55,27 eur. Od súčtu týchto súm
boli odpočítané úhrady žalovanej vo výške 430 eur a výsledok 310,97 eur tvoril žalovanú sumu.

2. Uznesením zo dňa 30. 3. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX v súlade s ustanovením § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd
konanie zastavil v časti o zaplatenie 55,27 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75% ročne
od 28. 1. 2013 do zaplatenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 4. 2016 a vykonateľnosť
dňa 6. 4. 2016.

Po čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, predmetom konania ostala suma 255,70 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia.

3. Uznesením zo dňa 8. 12. 2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX v súlade s ustanovením §80 C.s.p. súd pripustil,
aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
35 923 130 a na jeho miesto vstúpil žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava,

IČO: 35 831 154.

4. Dňa 1. 8. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý uviedol, že netrvá na zaplatení poplatkov a
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 25,08 eur. Súčasne v tomto podaní uviedol, že
žalovaná počas konania uhradila v danom právnom vzťahu sumu 80 eur (dňa 23. 12. 2015 sumu 10 eur,

dňa 22. 1. 2016 sumu 10 eur, dňa 23. 2. 2016 sumu 10 eur, dňa 23. 3. 2016 sumu 10 eur, dňa 22. 4.
2016 sumu 10 eur, dňa 24. 5. 2016 sumu 10 eur, dňa 22. 6. 2016 sumu 10 eur a dňa 22. 7. 2016 sumu
10 eur). Preto zobral žalobu aj v tejto časti späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Následne dňa 18. 11. 2016 došlo podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaná uhradila ďalšie splátky

vo výške 30 eur (dňa 23. 8. 2016 sumu 10 eur, dňa 29. 9. 2016 sumu 10 eur a dňa 24. 10. 2016 sumu
10 eur). Aj v tejto časti žalobca zobral žalobu späť.

Dňa 11. 1. 2017 a 15. 2. 2017 došli na súd ďalšie podania žalobcu, v ktorom uviedol, že žalovaná uhradila
ďalšie splátky a to dňa 23. 11. 2016 sumu 10 eur a dňa 24. 1. 2017 sumu 10 eur. Aj v tejto časti žalobca

zobral žalobu späť.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168

alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 155,08 eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Preto súd aj
bez súhlasu žalovanej konanie v tejto časti zastavil, pretože na jej prípadný nesúhlas sa neprihliada.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou
o pôžičke, podmienkami k tejto zmluve, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou
upomienkou a doručenkou k uvedenému listu, prehľadom splátok a úhrad, zmluvou o postúpení
pohľadávok + prílohou k tejto zmluve + oznámením o postúpení pohľadávky + poštovým hárkom a zistil

tento skutkový stav.

6. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 4. 2011 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, poskytla žalovanej finančné prostriedky na nákup
spotrebného tovaru, ktorého kúpna cena bola 575 eur s tým, že žalovaná neuhradila žiadnu akontáciu

z tejto kúpnej ceny a teda poskytnutá výška finančných prostriedkov titulom úveru bola vo výške 575
eur pri ročnom úroku 8,8% a RPMN 8,8%. Žalovaná sa poskytnuté finančné prostriedky zaviazala vrátiť
74mesačnými splátkami po 0 eur, t.j. spolu sa zaviazala vrátiť veriteľovi sumu 740 eur. Žalovanej tedabolo poskytnutých 575 eur a mala vrátiť veriteľovi sumu 740 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol
6/2017.

7. Súčasťou zmluvy boli Podmienky k zmluve a Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa čl. 6.2. a 6.4. Všeobecných obchodných podmienok, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka je splatná najbližší nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy
o pôžičke.

Podľa čl. 11.2 Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta
zmluvnú pokutu, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty
deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% dlžnej splátky. V tento
deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.

8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 19. 1. 2013 bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo
výške 583 eur najneskôr do 3dní od doručenia tejto upomienky s tým, že žalovaná si uvedenú zásielku
prevzala dňa 24. 1. 2013.

9. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaná ako dlžníčka na danom úverovom vzťahu uhradila sumu

430 eur.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2016 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130, postúpil svoju pohľadávku voči
žalovanej na žalobcu. Táto skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 30. 9. 2016.

11. Po takto vykonanom dokazovaní a po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd dospel k záveru, že podanej
žalobe je potrebné vyhovieť len v časti.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti,

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe

alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa §15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa §16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3,akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa §23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa §21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli zmluvu, ktorou právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške
575 eur (bez akontácie), ktoré sa žalovaná zaviazal vrátiť veriteľovi 74 mesačnými splátkami po 10 eur

pri ročnom úroku 8,8% a RPMN 8,8%.

Taktiež mal súd za preukázané, že do podania žaloby, žalovaná uhradila právnemu predchodcovi
žalobcu jednotlivými splátkami spolu sumu vo výške 430 eur a po podaní žaloby uhradila sumu 130 eur,
t.j. uhradila spolu sumu 560 eur.

13. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je
vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými

pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na
ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v §52 a nasl., taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa,

ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne
spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna
úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

14. Keďže predmetnú úverovú zmluvu o poskytnutí úveru je potrebné posúdiť i podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere
nedostatky.

Súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských
úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez rozdelenia istiny aúrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s
uvedeným zákonným ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve

absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

15. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa zmluvy termín konečnej
splatnosti je 6/2017. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v

súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na

základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ

už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X R. XXX/

XX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (t.j. že zmluva neobsahuje náležitosti podľa §9 ods. 2
písm. k) a f) Zák. č. 129/2010 Z.z.) súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné
podľa §11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

17. Žalobca vystupuje opakovane v iných konaniach pred súdom, kde vo svojich vyjadreniach
tvrdí, že úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmysle citovaného
ustanovenia zmluva spĺňala to, že bola uzatvorená v písomnej forme. Podľa žalobcu, pre bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru je potrebné splniť súčasne obidva predpoklady a síce ak zmluva nemá písomnúformu a súčasne neobsahuje niektorú z náležitostí podľa ustanovenia §9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) a §10 ods. 1. Keďže zmluva spĺňala písomnú formu, úver nemožno považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu §11 citovaného zákona, zákon ustanovuje určité dôsledky
porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto
ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa a je transpozíciou
všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide

o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade
pochybenia veriteľa. Ustanovenie §11 citovaného zákona teda zákonodarca prijal za účelom ochrany
spotrebiteľa, preto analogicky aplikáciou ustanovenia §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd použil
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa a síce súd je toho názoru, že už za splnenia podmienky, že zmluva
neobsahovala hociktorú z náležitostí, vymenovaných v ustanovení §11 ods. 1 písm. a) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a to aj napriek tomu, že

zmluva mala písomnú formu. Súd je toho názoru, že pokiaľ by zmluva nebola uzatvorená v písomnej
forme, v tom prípade by nebolo možné vôbec preukázať, že obsahovala ktorúkoľvek z náležitostí podľa
ustanovenia §9 ods. 2 citovaného zákona. Teda pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov len v prípade súčasného splnenia vyššie spomínaných oboch podmienok,
v tom prípade by postačovala aj formulácia, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

zmluva nebola uzatvorená v písomnej forme. Výklad súdu je podporený Zák. č. 352/2012 Z.z., ktorý s
účinnosťou od 1. 1. 2013 zmenil a doplnil Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde boli tieto
dva predpoklady bezúročného a bezpoplatkového úveru rozdelené do písm. a) a b).

18.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016

v právnej veci D.-XX/XX, Z. D. Slovakia, a.s. c/a S. O..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú

zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona

o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve

iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa

jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,
tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

19. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo

dňa 8. 12. 2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia
Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť
každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade
si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký

nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny
dvor EÚ aj vo veci D.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani
sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

20. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov aj

v súlade s ustanovením §11 Zák. č. 129/2010 Z.z., žalobcovi patrí len rozdiel medzi poskytnutou výškou
úveru a už uhradenými splátkami. Žalovaná od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške
575 eur, pričom jednotlivými splátkami už uhradila sumu 560 eur. Preto súd priznal žalobcovi, na ktorého
bola pohľadávka postúpená zmluvou, len sumu 15 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

21. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 145 eur,
z ktorého počas konania jednotlivými splátkami uhradila už sumu 130 eur a teda ku dňu vyhlásenia tohto
rozhodnutia bola v omeškaní s úhradou sumy 15 eur. Vzhľadom na jednotlivé splátky žalovanej počas

konania (dňa 23. 12. 2015 suma 10 eur, dňa 22. 1. 2016 suma 10 eur, dňa 23. 2. 2016 suma 10 eur,
dňa 23. 3. 2016 suma 10 eur, dňa 22. 4. 2016 suma 10 eur, dňa 24. 5. 2016 suma 10 eur, dňa 22. 6.
2016 suma 10 eur, dňa 22. 7. 2016 suma 10 eur, dňa 23. 8. 2016 suma 10 eur, dňa 29. 9. 2016 suma
10 eur, dňa 24. 10. 2016 suma 10 eur, dňa 23. 11. 2016 suma 10 eur a dňa 24. 1. 2017 suma 10 eur)žalobca má nárok aj na úrok z omeškania a to vždy zo sumy aktuálnej výšky dlhu. Súd priznal žalobcovi
podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade
s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. s tým, že v prevyšujúcej časti požadovaného

úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku v spojení s
ustanovením §256 Civilného sporového poriadku.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 310,97 eur, pričom ešte pred doručením žaloby
žalovanej, žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 55,27 eur. Teda predmetom konania ostala
suma 255,70 eur.

Zo sumy 255,70 eur žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 15 eur (6% žalovanej sumy),
čo predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovanej a teda v tejto časti patrí náhrada trov konania

žalobcovi.

V časti o zaplatenie 130 eur (51% žalovanej sumy) súd konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu
v tejto časti späť, keďže uvedenú sumu žalovaná uhradila po začatí konania na súde. Teda súd má za to,
že v tejto časti zavinila zastavenie žalovaná a teda aj v tejto časti patrí náhrada trov konania žalobcovi.

V časti o zaplatenie nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pohľadávky 25,08 eur (9,5%
žalovanej sumy) súd konanie zastavil, pretože žalobca zobral žalobu v tejto časti späť, t.j. súd má za
to, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca a teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalovanej.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 85,62 eur (33,5% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo
predstavuje úspech žalovanej a neúspech žalobcu. Teda v tejto časti by patrila náhrada trov konania
žalovanej.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovi by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k žalovanej sume v
rozsahu 57% a žalovanej v rozsahu 43%. Aby sa predišlo vzájomnému plateniu trov konania a vzhľadom
na to, že v konaní bol úspešnejší žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania a to po odpočítaní jeho
neúspechu v konaní, resp. ním zavineného zastavenia konania od jeho úspechu v konaní. Žalobcovi
teda súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 14% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca

nárok pri plnom úspechu.

Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.