Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212441
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114212441.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: C. D. S., s.r.o., I., Z. č. 5, IČO:
35 724 803, zastúpenému Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska
č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému O. K., bytom G. S., K. vrch XXX, za účasti občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962,

zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom v Bratislave, Zámocká č. 36, o zaplatenie 261,20 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. decembra
2015, č. k. 13C/169/2014-114, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, ktoré v tom čase vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného náhradu trov
konania v sume 59,24 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 261,20 eur s úrokom z omeškania
8,68 eur od 21.06.2010 do 20.03.2011 a úrokom z omeškania 9% zo sumy 261,20 eur od 21.03.2011
do zaplatenia. Uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným dňa 24.03.2006 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0273833390, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

úver vo výške 29.000,- Sk, pri úrokovej sadzbe 17,70% ročne. Žalovaný sa zaviazal uvedený úver
splácať mesačne vo výške 787,- Sk, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca. Pohľadávka žalobcu bola
ku dňu postúpenia v celkovej výške 1.938,91 eur, pozostávala z istiny 1.388,27 eur, riadneho úroku
94,88 eur, úroku z omeškania 455,76 eur. Žalobca si v konaní uplatnil 10 splátok v celkovej výške
žalovanej sumy, splatných od 20.06.2010 do 20.03.2011, konečná splatnosť úveru bola 20.03.2011.
Vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal, či uplatnený nárok žalobcu

nie je premlčaný. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že konečná splatnosť úveru bola
20.03.2011, žaloba bola podaná na súde dňa 05.06.2014, teda viac ako po troch rokoch od konečnej
splatnosti úveru. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom teda považoval za dôvodnú;
dodal, že k premlčaniu bol naviac súd povinný prihliadnuť aj z úradnej povinnosti, vzhľadom na novelu
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vykonanú zák. č. 102/2014 Z. z.. Keďže nárok žalobcu bol
premlčaný, žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žejehožalobevyhovie,resp.rozsudok
súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol nesprávne

právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V odvolaní namietal, že predmetná
úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.03.2006, pričom v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52
až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v ôsmej časti
Obchodného zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola
upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala

povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd na
daný prípad nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď na daný
prípad bolo potrebné aplikovať ust. Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda o
absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24.03.2015,
6MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 a na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, Banskej Bystrici, Žiline

a Prešove. Ďalej nesúhlasil s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, keď bol
toho názoru, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva, keďže združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie
schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pretože jeho
účelom je okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov prostredníctvom právneho zástupcu
žiadalo rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v
napadnutej časti (t. j. okrem výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému) ako vecne správny
potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je

potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcubolopodanépred01.07.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015Z.z.Civilný
sporovýporiadok,ktorýupravujepostupsúdupriprejednávaníarozhodovanísporov.Civilnýmsporovým

poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd

v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.).

8. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo možné v

zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v citovanom
zákonnom ustanovení.

9. Žalobca v odvolaní uplatnil ako odvolací dôvod nedostatočné zistenie skutkového stavu (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa

§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

10. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), jeho použitie bolo opodstatnené v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý

preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a súd ho nevykonal. V danej veci
žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli účastníkmi konania navrhnuté, súd prvej
inštancie nevykonal. Ani zo spisu odvolací súd nezistil, že by súd nevykonal niektoré z navrhovanýchdôkazov. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. preto odvolací súd
považoval za nedôvodný.

11. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) bol daný v prípade mylnej aplikácie právnej normy na zistený
skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

12. V preskúmavanej veci žalobca opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tom, že súd

nesprávne aplikoval ust. Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby a tiež tvrdil, že na daný
vzťah nie je možné vôbec aplikovať ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľa.

13. K námietkam žalobcu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol 24.03.2006, keď definíciu spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa upravoval zák. č. 634/1992 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona sa za spotrebiteľa považovala každá

fyzická osoba, ktorá nakupovala výrobky alebo používala služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických
osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a podľa § 2 ods. 1 písm. b/ za predávajúceho
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky, alebo poskytuje služby. Podľa § 23a ods. 1 cit. zákona,
účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

14. V danej veci je nepochybné, že zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a že žalovaný
nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Taktiež je zrejmé, že pôvodný veriteľ bol podnikateľom a že

predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa povaha predmetnej
právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

15. S účinnosťou od 01.04.2004 bola zák. č. 153/2004 Z. z. vykonaná novela Občianskeho zákonníka,
ktorou sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy pred jej účinnosťou.

16. Podľa § 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 tohto
zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ust. § 55
ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súlade s ust. § 53,
§ 54 a § 57 tohto zákona podľa ods. 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu
alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods. 3 daná do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto
zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.

17. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a
nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy.
Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu
na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá

je regulovaná osobitnou právnou úpravou (zák. č. 634/1992 Z. z. a ust. Občianskeho zákonníka).
Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický
občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne
vzťahy a v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné
aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nepodnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 5MCdo/20/2009). Uvedené názory a závery akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom
uznesení zo dňa 19.06.2013, č. k. I. ÚS 402/2013.

18. Je preto potrebné uzavrieť, že vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo
spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie z uvedeného zmluvného vzťahu v

trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa
výhodnejšie.VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujeajnarozsudokNajvyššiehosúduSRz21.04.2015,
sp. zn. 3MCdo/14/2014, podľa ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanoveniaObčianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu,

ktoré oba zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101
Občianskeho zákonníka.

19. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu ako premlčaný

zamietol, rozhodol vecne správne.

20. Za správny považoval odvolací súd aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania
vo vzťahu k občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré v konaní pred
súdom prvej inštancie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Odvolací súd sa
stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, ktorý zdieľa úspech žalovaného v konaní, náhrada trov konania, vrátane trov právneho
zastúpenia, patrí. Odvolací súd bol toho názoru, že občianske združenie, ktorého predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa a ktoré v konaní zastupovalo záujmy žalovaného, malo tiež právo zvoliť si
advokáta, ktorý ho zastupoval v konaní, rovnako ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, v
dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za

účelnevynaložené.Zobsahuspisumalodvolacísúdzapreukázané,žeobčianskezdruženieVšeobecná
ochrana práv spotrebiteľov do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal,
v konaní vzniesol kvalifikovanú námietku premlčania, v dôsledku čoho bol žalovaný napokon v konaní
úspešný a žaloba voči žalobcovi bola zmietnutá. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd priznané
trovy združenia nepovažoval za neúčelne vynaložené.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v napadnutej časti
výroku o trovách priznaných občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný si náhradu týchto trov neuplatnil a žiadne trovy
mu zo spisu nevyplývajú. Občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ktoré bolo v
odvolacom konaní taktiež úspešné, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal,
nakoľko si občianske združenie nárok na náhradu týchto trov uplatnilo vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).