Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/704/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232309
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113232309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance
AG, Švajčiarsko, Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, CHE-100.023.266, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: V.-G. A., nar. X. G. XXXX, bytom Q., D. XXX/XX,
o 3.790,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 19. mája
2015 č. k. 8C/29/2015-51 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti 2.417,49 eur s 9%-ným úrokom z omeškania
ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a konanie

z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej zamietajúcej napadnutej časti vo výške 976,89 eur s 9%-
ným úrokom z omeškania ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia a v časti náhrady trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

Nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy napadnutého rozsudku v jeho úvodnej časti v označení
dátumu narodenia žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
395,67 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 395,67 eur od 22. januára 2012 do zaplatenia
a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súčasne zrušil
platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo 7. januára 2014 č. k. 13Ro 280/2013-22. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 101, § 103, § 121 ods. 3, § 122 ods. 1, § 517

ods. 1, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 497 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 2 písm.
a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., § 173 ods. 2 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016). Vecne zdôvodnil
uzavretou úverovou zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobcu (Tatra banka a.s.) a žalovaným
dňa 30. júna 2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 127.000 Sk, ktorýsa zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 4.110 Sk v počte splátok 43 (prvá splátka bola
splatná 21. júla 2008). Úverovú zmluvu súd prvej inštancie podrobil kontrole obligatórnych zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ so záverom, že úver je potrebné považovať

za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje povinný údaj a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov (rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej
výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky). Absentovala aj ďalšia zákonná náležitosť zmluvy,
a to konečná splatnosť úveru, pretože je nepostačujúce uvedenie len doby trvania zmluvy (celkový
početsplátokúveru).ÚverovázmluvaneobsahovalaanipriemernúhodnotuRPMN(ročnejpercentuálnej

miery nákladov) a v zmluve uvedená RPMN bola v nesprávnej výške (súd prvej inštancie považoval
za správnu výšku 21,03%). Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.790,05
eur, predstavujúcu rozdiel poskytnutej peňažnej sumy 4.215,63 eur (127.000 Sk) a sumy 425,58
eur (uhradenej časti úveru žalovaným). Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že pri dodržaní
dohodnutých splátok by žalovaný sumu 127.000 Sk splácal v dohodnutej výške 4.110 Sk od 21. júla 2008
do 21. januára 2011, formou 30 splátok vo výške 4.110 Sk a 31. splátku vo výške 3.700 Sk. Žalobcovi

potom priznal sumu 395,67 eur, predstavujúcu nepremlčané splátky za mesiace november 2010 až
január 2011 (2x 4.110 Sk a 1x 3.700 Sk), pri zohľadnení a zachovaní pôvodne dohodnutej výšky splátky
a bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru, s prihliadnutím na dátum podania žaloby na súde prvej inštancie
26. novembra 2013. V zostávajúcej časti žalobu o zaplatenie sumy 3.394,38 eur s príslušenstvom ako
nedôvodnú zamietol (pre premlčanie dlhu). Úroky z omeškania boli priznané žalobcovi zo sumy 395,67

eurod22.januára2012vovýške9%ročnedozaplateniaaúrokyzomeškaniazneúspešneuplatňovanej
sumy 3.394,38 eur boli zamietnuté z rovnakého dôvodu ako príslušenstvo premlčanej pohľadávky.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého
vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 80% (úspech žalovaného kvantifikoval
rozsahom 90% a úspech žalobcu v rozsahu 10%). Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania

neuplatnil a zo spisu mu vznik trov nevyplýval, náhrada trov konania žalovanému priznaná nebola.

2.Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobca,včasti976,89eurs9%-nýmúrokomzomeškania
ročne od 22. januára 2012 do zaplatenia, navrhujúc jeho zmenu, vyhovením žalobe v tejto napadnutej
časti. V prevyšujúcej časti 2.417,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22. januára 2012

do zaplatenia vzal žalobca žalobu späť a navrhol konanie zastaviť. Odvolanie odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením veci. Nesúhlasil s rozložením splatenia úverovej istiny do 31 úverových splátok, čo
ovplyvnilo konečnú splatnosť úveru. Dohodnutá úverová splátka v sebe zahŕňala okrem splátky istiny aj
splátku úroku z úveru a poplatku, teda každá zo 43 úverových splátok vo výške 136,43 eur pozostávala
zo sumy 98,04 eur prislúchajúcej na istinu úveru, zo sumy 1,99 eur prislúchajúcej na poplatok za správu

úveru a zo sumy 36,40 eur prislúchajúcej na úroky z úveru. Bezúročnosť úveru môže mať dopad len na
jednotlivéčastikaždejzo43zložiekúverovejsplátky,pozostávajúcichzúrokovapoplatkovprizachovaní
splátky úverovej istiny. Postup súdu prvej inštancie pri započítaní splatenia poskytnutého úveru podľa
pôvodne dohodnutej mesačnej úverovej splátky je tak neodôvodnený a nepreskúmateľný, v rozpore s
dohodoustrán.Vzhľadomnaprihliadaniesúdunapremlčaniedlhu,premlčanébolisplátkyúverovejistiny

vo výške 98,04 eur v poradí od prvej splátky splatnej 21. júla 2008 do 29. splátky, splatnej 21. novembra
2010. Žalovaný zaplatil počas úverového vzťahu na istinu sumu 428,58 eur, čo predstavuje úhradu
prvých štyroch splátok úverovej istiny (od splátky splatnej 21. júla 2008 do splátky splatnej 21. októbra
2008 a čiastočne piatej splátky splatnej 21. novembra 2008 vo výške 36,42 eur). Nepremlčané zostali
neuhradené splátky úverovej istiny vo výške 98,04 eur mesačne v poradí od 30. splátky splatnej 21.

decembra 2010 do 43. splátky splatnej 21. januára 2012 (14 splátok úverovej istiny x 98,04 eur). Keďže
súd prvej inštancie priznal napadnutým rozsudkom žalobcovi sumu 395,67 eur, správnym právnym
posúdením žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie sumy 976,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 976,89 eur od 21. januára 2012 do zaplatenia.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie predovšetkým správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, spĺňajúcu definičné znaky označujúce
jej subjekty, a to spotrebiteľa (osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti). Naplnená bola aj definícia podľa O. z., ktorý definoval spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy, ktoré uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom bez ohľadu na právnu formu.

7. Správne podrobil obligatórnemu prieskumu aj obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úveru podľa ZoSÚ, ktorý stanovil osobitné náležitosti takejto zmluvy za účelom odstránenia faktickej
nerovnováhy, aby bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského

úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré sú
uvedené v ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy) zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým

spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu (uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/127/2015).

8. Súd prvej inštancie taktiež správne konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ (v znení

účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy), t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a z tohto dôvodu je treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Účelom tejto náležitosti bolo náležité informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky
bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii,

pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené
a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobcu. Uvedené nemožno nahradiť
stanovením celkovej výšky splátky. Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak sa každý z atribútov
vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a

tiež k prípadným iným poplatkom (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010,
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013). Ak zákon explicitne (výslovne) vymedzuje
jednotlivé náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak tento údaj v zmluve musí byť jednoznačne
uvedený a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom
(porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/141/2012). Druhové rozlíšenie zloženia

úverových splátok (na istinu, zmluvný úrok, poplatky) nepredstavuje kvalifikované rozlíšenie týchto
súčastí splátky, ako to vyžadovala právna úprava.

10. Každá spotrebiteľská zmluva má vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad
spotrebiteľského práva, teda aj k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to

dôslednou obsahovou a formálnou úpravou zmluvných podmienok (ktoré nebudú pre spotrebiteľa
predstavovať zložitý, ťažko čitateľný a nejednoznačný súbor údajov, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne
v dôsledku toho narušujú zmluvnú rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa). Jednoznačnosť a
určitosť zmluvných podmienok má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s rozložením splatenia úverovej istiny spôsobom uvedeným žalobcom v
odvolaní z dôvodu, že takéto konkrétne rozčlenenie nevyplýva z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Kvantifikované rozlíšenie súčasti splátky, tak ako to požadovala právna úprava, nemalo len
formálny charakter, ale malo garantovať jednoznačné vymedzenie aj výšky istiny, jej splatnosti v každej

jednotlivej mesačnej splátke, ako i úrokov, poplatkov, s čím súvisí aj premlčanie týchto jednotlivých
plnení. Tým, že žalobca splátku v zmluve nerozčlenil, nedošlo k dohode (v čase uzavretia zmluvy) o
kvantifikácii jej súčastí.12. Predovšetkým zo zmluvy jednoznačne nevyplýva ani to, čo konkrétne splátka žalovaného v
jednotlivom mesiaci zahŕňala, keďže podľa čl. III. bod 4 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať pohľadávku
v mesačných splátkach a platiť úroky, ako i ďalšie poplatky uvedené v sadzobníku poplatkov spojené s

úverom, medzi ktoré podľa čl. 1 patrí nielen poplatok za správu úveru (60 Sk mesačne), ale aj poplatok
za upomienku, príp. výzvu pri omeškaní splátky, poplatok za spracovanie žiadosti o úver a pod..

13. Zo zmluvy taktiež nevyplýva rovnaká výška splátok istiny v každej jednotlivej splátke po dohodnutú
dobu (podľa čl. III. bod 6 zmluvy výška poslednej splátky úveru môže byť určená jednostranne veriteľom

s ohľadom na skutočnú výšku a čas čerpania úveru).

14. Pokiaľ právna predchodkyňa žalobcu mienila rozčleniť splátku spôsobom uvedeným v odvolaní,
mala týmto spôsobom kvantifikovať splátku v predmetnej zmluve (a týmto spôsobom ju aj dohodnúť so
žalovaným). Splnila by si tým aj zákonom stanovenú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže
tak neučinila, neprislúchalo jej právo jednostranne dodatočne kvantifikovať súčasti splátky.

15. Zákonná sankcia, spočívajúca v bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, má za následok (keďže
nemožno poznať splatnosť istiny v jednotlivých mesačných splátkach, pretože to nebolo dohodnuté), že
dohodnutá výška splátky pozostávala zo splátky istiny. Preto jednotlivé nezaplatené splátky splatné do
októbra 2010 boli správne súdom prvej inštancie kvalifikované ako premlčané (zostávajúce tri splátky v

poradí29až31spoluvovýške395,67eurboližalobcovinapadnutýmrozsudkompriznané).Žalovanému
nebolo možné uložiť povinnosť zaplatiť premlčané plnenie vo výške 976,89 eur (vymedzené žalobcom
v odvolaní), ako ani úroky z omeškania z uvedenej sumy, predstavujúce príslušenstvo premlčanej
pohľadávky, z rovnakého dôvodu.

16. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

17. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba

vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

18. Ak v prejednávanej veci žalobca vzal žalobu čiastočne späť po doručení písomného vyhotovenia

rozsudku, avšak ešte pred uplynutím jej odvolacej lehoty, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie
už nemal príležitosť akokoľvek zareagovať, šlo tu o prípad čiastočného späťvzatia žaloby pred
právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť konanie. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca
privodil stav potreby zaoberania sa (odvolacím súdom) aj otázkou prípustnosti späťvzatia žaloby.
Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1, 2 CSP bol by nesúhlas

žalovaného z vážnych dôvodov, ten však nebol daný. Boli preto naplnené zákonom stanovené
podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení čiastočného späťvzatia žaloby, o zrušení
uznesenia súdu prvej inštancie v časti (2.417,49 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 22.
januára 2012 do zaplatenia) a zastavení konania v uvedenej časti. Žalobca, ktorému prislúchalo právo
disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie

o čiastočnom zastavení konania.

19. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o náhrade trov konania, v
ktorom úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania (v dôsledku správnej aplikácie
ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., účinného do 30. júna 2016, keďže pomer úspechu a neúspechu

predstavoval 80% v prospech úspešnejšieho žalovaného), ktoré však nevyčíslil a tieto nevyplývali ani
zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov konania žalovanému bolo dôvodné.

20. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262, § 255 ods. 1
CSP mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný má preto nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.21. Podľa § 224 CSP odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy zrejmej nesprávnosti
napadnutého rozsudku v jeho úvodnej časti, v označení dátumu narodenia žalovaného. Z písomnej
správy Odboru správy registrov SVS MV SR zo 16. mája 2014 (č. l. 28) vyplýva označenie pôvodného

rodného čísla žalovaného (810805/9289), s uvedením rodného čísla 810508/9652 a dátumu narodenia
8. mája 1981, i adresy trvalého pobytu Poronda 646/24, Zavar. Bol preto daný dôvod na opravu zrejmej
nesprávnosti.

22. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.