Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811210320
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811210320.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného K. proti povinnému F. t.č.
vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 199,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. mája 2016, č.k. 9Er/2007/2011-17,
takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57
ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Oprávnenému uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Z.. A. S., Exekútorský úrad so sídlom Z., trovy exekúcie vo
výške 41,31 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

oprávnený sa návrhom zo dňa 23.06.2011 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
istiny vo výške 199,40 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
K. zo dňa 28.03.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Z. udelené dňa
11.07.2011. Dňa 04.09.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie § 57
ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Z
výpisu z obchodného registra povinného bolo preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín

č.k. 38CbR/11/2013-28 zo dňa 12.11.2014, právoplatným dňa 16.12.2014 súd zrušil bez likvidácie
spoločnosť F., zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu R. v oddiele K., vložke číslo XXXXX/R.
Spoločnosť bola dňa 21.01.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť,
že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že exekúciu je potrebné zastaviť
z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku), a to na základe ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

"Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza
na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo
ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený
z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,
alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený
pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden

majetok". V prejednávanom prípade imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a
nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil v
zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 200 ods. 2
Exekučného poriadku. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo
výške 41,31 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 Eur za úkony exekučnej činnosti
(§ 14 ods. 1 cit. vyhl.) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 1,48 Eur (§ 22 cit. vyhl. - poštovné a

obálky). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene si uplatnil aj 20% DPH vo výške
6,64 Eur (§ 196 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdnemu exekútoroviprináležia trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 41,31 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2
Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil s výrokom o trovách,
o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že exekučný súd
bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným
dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a
preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov
exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Ústavný súd
pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie,
čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pretože toto riziko exekútora je kompenzované jeho
monopolným postavením pri výkone exekúcie. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.01.1983. Na základe

uvedeného sa oprávnený domáhal zmeny napadnutého uznesenia - vo výroku o trovách exekúcie tak,
že odvolací súd exekútorovi trovy exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.
3M Cdo 10/2011, podľa ktorého v prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá

obchodný majetok postačujúci na náhradu výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, je daný
postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Nakoľko povinný zanikol
výmazom z obchodného registra z úradnej moci ku dňu 21.01.2015 bez právneho nástupcu, má to
obdobné následky akoby majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 203
ods. 2 exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na

úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol o trovách
správne, keď na ich úhradu zaviazal oprávneného.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,

osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku
rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie ešte za účinnosti zák.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (účinný do 30.06.2016), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným

ustanoveniam § 470 ods. 2 CSP vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie.

6. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p. (účinný do 30.06.2016), odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie
je prípustné.

7.Podľa§243bods.1Exekučnéhoporiadku,exekučnékonaniazačatépred 1.novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
8.Podľa§243bods.3Exekučnéhoporiadku,oodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniavrozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.Podľa§386písm.c/ Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)odvolacísúdodmietneodvolanie,
ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie

nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastaveníexekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci
pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

12. K výroku uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tomto
smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie. V zmysle § 243b
ods. 1 v spojení s ods. 3 Exekučného poriadku, sa na odvolania voči výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutiach podľa § 57 Exekučného poriadku podaných po 01.11.2013 vzťahuje právna úprava
účinná od 01.11.2013, podľa ktorej odvolanie voči trovám konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie

nie je prípustné za predpokladu, že vo veci na súde prvej inštancie rozhodoval sudca. Keďže napadnuté
rozhodnutie bolo vydané sudcom, nie je zo zákona proti nemu odvolanie prípustné, na čom nič nezmení
ani skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov o možnosti
podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie. Z uvedeného dôvodu bol aj v tomto prípade naplnený
dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c/ CSP.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).