Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216214263
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216214263.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: OTP Banka Slovenkso, a.s.,
Štúrova 5, Bratislava, IČO:31 318 916 proti žalovanému: F. H., nar.XX.X.XXXX, bytom F., P. XXX/XX o
zaplatenie 5758,72 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.758,72 € spolu s úrokmi do 22.8.2016 vo výške
3.976,16 €, s úrokmi z omeškania do 22.8.2016 vo výške 161,39 €, s úrokom vo výške 22,7 % ročne

zo sumy 5.758,72 € od 23.8.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy
5.758,72 € od 23.8.2016 do zaplatenia a poplatky vo výške 22,64 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5758,72 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o OTP expres
úvere zo dňa 23.11.2012, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky,
ktoré mal podľa zmluvy žalovaný vrátiť postupnými splátkami, pričom však takto žalovaný nepostupoval,
a preto žalobca zosplatnil úver. Ako dôkazy žalobca označil zmluvu o úvere s VOP, výzva na zaplatenie,

vyhlásenie úveru za predčasne splatný.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 28.2.2017 sa žalovaný nedostavil, predvolanie mal vykázané podľa § 111 ods. 3
CSP. Nedostavil sa žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.

Súd pojednával v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s
výpisom z účtu, doklad o čerpaní úveru a ďalšími k spisu priloženými listinnými dôkazmi.

4. Z činnosti súdu je známe, že žalobca je právnickou osobou, ktorá má okrem iného v predmete
podnikania i poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá uzatvorila dňa 23.11.2012 so
žalobcom zmluvu o úvere. Žalobca poskytol na základe zmluvy žalovanému úver vo výške 6000 €,

pričom tento úver bol úročený úrokom vo výške 22,70%. Úver žalovaný riadne nesplácal, preto žalobca
zosplatnil úver k 18.11.2013.

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania

právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 23.11.2012 hodnotil ako zmluvu
spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri

uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ uzatvárala
zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej súd konštatuje, že zmluva má náležitosti i podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase podpísania zmluvy.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že banka spolu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej vznikol medzi
žalobcom a žalovaným záväzkovoprávny vzťah, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe žalobca
poskytol žalovanému úver, čím splnil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy a žalovaný sa ho zaviazal
splácať, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval, jednotlivé splátky riadne a včas

neuhrádzal, čím sa dostal do omeškania a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcovi
tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mal žalovaný splatiť. Žalobca si v konaní uplatnil
istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal preukázané,
že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo o zvyšok
úveru navýšený o úrok, ktorý banka vyčíslila do splatnosti úveru, čo je správny postup, pričom nárok

žalobcu nebol premlčaný. K povinnosti platiť zmluvný úrok v stanovenej výške súd uvádza, že sa jedná o
dohodu zmluvných strán, ktorú umožňuje dispozitívne ustanovenie zákona, teda nemožno vylúčiť i takú
úpravu, ktorou si strany zmluvy dohodnú odplatu (úrok) i za dobu, po ktorú bude istina skutočne užívaná
dlžníkom, t.j. za dobu až do faktického vrátenia veriteľovi. Uvedené sa vzťahuje na daný vzťah bezohľadu na použitie občianskeho alebo obchodného zákonníka, nakoľko v oboch zákonoch je možnosť
dohodnutia úrokov upravená ako dispozitívna norma, teda norma, od ktorej sa strany môžu odchýliť.
Žalovaný v konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo,

že dlh voči žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil. Z
uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu, tak ako ich označil v žalobe. Okrem zaplatenia
istiny bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade
s ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti celého úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal žalovaný do omeškania.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.