Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 3, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116203638
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116203638.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o.,Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: I. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. D., E. D. XXX,
štátnemu občanovi SR, o zaplatenie 371,67 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 38,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 38,56 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania rozsahu 79,26%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca požiadal súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 371,67 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 72,09 eur od 4.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,93 Eur
od 4.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 58,36 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo
sumy 120 Eur od 4.1.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 0035763469
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 4.3.2011 so žalovaným Zmluvu
č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanému faktúry,
pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: VS faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
56,29 Eur so splatnosťou 3.1.2013, VS faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 72,09 Eur so splatnosťou
3.2.2013,VS faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 64,93 Eur so splatnosťou 3.3.2013, VS faktúry č.
XXXXXXXXXX na sumu 58,36 Eur so splatnosťou 3.4.2013, VS faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
120 Eur so splatnosťou 3.1.2014. Žalovaný pohľadávku v celkovej sume 371,67 Eur žalobcovi doposiaľ
nezaplatil. Žalobca si v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil aj úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.6.2016 navrhol prerušiť konanie do ukončenia konania na
Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015. Svoj návrh na prerušenie konania odôvodnil poukazom
na ustanovenia § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a ust. § 5b zákona č.250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014. Uviedol, že právna úprava platná do 30.4.2014
umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávkeuplatnenejpouplynutípremlčacejdobyvznesením
námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa, v ktorom prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(vrátane súdov) ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho

voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel
obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného
a účinného režimu právnej úpravy do ich nového režimu. Ústava SR priznáva každému z účastníkov
súdneho konania rovnaké postavenie. Zákonodarca prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil
súdom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, resp. nepriznať
veriteľovi uplatnený nárok v plnej výške, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako

advokáta dlžníka. Porušil tým Ústavu SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k
nestrannému súdu a tiež zásadu rovnosti účastníkov konania, nedovoleným spôsobom tak zasiahol do
princípov právneho štátu. Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Košice II, ktorý dňa 8.9.2015
podal na Ústavný súd SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Podľa názoru Okresného súdu Košice II, zásadný rozpor §

5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s Ústavou SR je daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného
ustanovenia jednostranne zvýhodňuje dlžníka-spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný
orgán) má povinnosť prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov občianskeho súdneho

konania je podľa názoru Okresného súdu Košice II v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda
aj s princípom právneho štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd konanie podľa
ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku prerušil do
ukončenia konania na Ústavnom súde SR sp. zn. RVP 12672/2015 a do ukončenia tohto konania § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa neaplikoval.

4. Podľa § 164 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak súd neurobí
iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd
rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

5. Zákonné ustanovenie § 164 CSP (do 30.6.2016 ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku) dáva súdu možnosť prerušiť konanie vtedy, keď výsledok iného konania môže relevantne

ovplyvniťvýsledokkonania,ktoréboloprerušené.Prerozhodnutiesúdumôžemaťčastovýznamotázka,
ktorá je predmetom rozhodovania súdom v inej prejednávanej právnej veci. Posúdenie opodstatnenosti
prerušenia konania je ponechané na úvahe konajúceho súdu, ktorý zváži, či otázka riešená v inom
konaní môže mať význam pre rozhodnutie súdu. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS
21/2000 zo dňa 20.9.2000, ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať

v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4), a preto všeobecný súd pri uplatňovaní procesného postupu
podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v
článku 48 ods. 2 Ústavy SR, ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a ich výkladu dospel súd k záveru, že návrhu

žalobcu na prerušenie konania nemožno vyhovieť. Samotná okolnosť, že Okresný súd Košice II podal
dňa 8.9.2015 na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o nesúlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, nie je dôvodom pre prerušenie konania v
predmetnej veci. Nie je možné urobiť záver, že v konaní na Ústavnom súde Slovenskej republiky dôjde
k vysloveniu nesúladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods.

1 Ústavy SR. Súd mal za to, že nie sú naplnené pojmové znaky nutnosti prerušenia konania v zmysle §
164 CSP. Preto aj s prihliadnutím na právo účastníkov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v primeranej lehote, súd návrh žalobcu na prerušenie konania prvým výroku tohto rozsudku zamietol.6. Vzhľadom k tomu, že hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur, a jedná sa o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nerozporoval, rozhodol
súd vec podľa § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania.

7.Súdvovecirozhodolnazákladelistínvspise,atožaloby,zmluvyopripojení zodňa4.3.2011,dodatku
k tejto zmluve, dodatkov zo dňa 21.12.2012 k zmluve o poskytovaní verejných služieb, všeobecných
podmienok pre poskytovanie verejnej telefónnej služby (VTS) Slovak Telekom, a.s., Tarify ST, a.s. pre
poskytovanieverejnejtelefónnejslužbyprostredníctvompevnejsiete,predloženýchfaktúr,apodrobných

mesačných výpisov, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa 1.2.2016.

8. Zo zmluvy o pripojení zo dňa 4.3.2011 a z dodatku k tejto zmluve uzavretých medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako podnikom, a žalovaným ako účastníkom vyplýva, že
Slovak Telekom, a.s. sa zaviazal žalovanému s účinnosťou od 3.3.2011 umožniť prístup do siete svojej

spoločnosti a užívanie služieb v rámci zvoleného programu služieb - Relax 60 (120). V bode 1 písm. b)
dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými
podmienkami a cenníkom. Žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti tohto
dodatku nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným

poplatkom, ako má minimálny program služieb uvedený v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Dňa 21.12.2012
uzavreli Slovak Telekom, a.s., a žalovaný dva dodatky k zmluve o poskytovaní verejných služieb.
Ohľadom tel. čísla XXXXXXXXXX a SIM karty XXXXXXXXXXXXXXXXXXX sa žalovaný zaviazal, že
po dobu 24 mesiacov bude využívať služby Slovak Telekom, a.s. s minimálnym programom Happy
XL a riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb

a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami a
cenníkom (bod 1 písm. b/). V bode 4 dodatku je obsiahnuté ustanovenie o tom, že v prípade porušenia
záväzku žalovaným uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému
vypojeniu SIM karty, je žalovaný povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 120 Eur. Ohľadom
SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s priradeným tel. čí. XXXXXXXXXX uzavreli zmluvné strany

dňa 21.12.2012 dodatok, na základe ktorého sa podnik zaviazal žalovanému predať zariadenie zn.
Huawei E313S za kúpnu cenu 1 Eur a žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov bude využívať
služby Slovak Telekom, a.s. so stanoveným minimálnym programom a riadne a včas platiť cenu za
poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade
so zmluvou, týmto dodatkom.

9. Slovak Telekom, a.s. vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 56,29 Eur so
splatnosťou 3.1.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 72,09 Eur so splatnosťou 3.2.2013, faktúru č.
XXXXXXXXXX na sumu 64,93 Eur so splatnosťou 3.3.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 58,36
Eur so splatnosťou 3.4.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 120 Eur so splatnosťou 3.1.2014.

10. Dňa 20.11.2014 uzavrela spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca so žalobcom ako
postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok. V Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je ako
predmet postúpenia uvedená aj pohľadávka voči žalovanému ohľadom vyššie uvedených faktúr.

11. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy
o pripojení Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§524ods.1,ods.2ObčianskehozákonníkaVeriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 1.11.2011
Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a

tarifa.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného od 1.11.2011
Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,

ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

12. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným vznikol

občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pripojení zo dňa 4.3.2011 uzavretej medzi nimi podľa § 43 ods. 1
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách , s tým, že zmluvné strany obsah zmluvných
práv a povinností upravili dodatkom uzavretým dňa 21.12.2012 v zmysle zákona § 44 ods. 1 zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom, a.s. ako podnik sa zaviazal žalovanému
ako účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti a poskytovať služby v podobe zvoleného

programu a žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti a hradiť podniku
dohodnutú cenu za poskytované služby. Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Slovak
Telekom, a.s. pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
vystupoval ako nepodnikateľ, teda v pozícii spotrebiteľa, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve o

pripojení. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obdobné zmluvy podnik uzatváral s účastníkmi
vo viacerých prípadoch, a z textu predmetnej zmluvy a všeobecných podmienok Slovak Telekom, a.s.,
ktoré boli vopred pripravené Slovak Telekom, a.s, nepochybne vyplýva, že spotrebiteľ, teda žalovaný
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný,
pretože pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému nadobudol od Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Súd bol povinný z úradnej povinnosti preskúmať, či
žalobca neuplatňuje proti spotrebiteľovi plnenie, ktoré má základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke
v spotrebiteľskej zmluve. Z podrobných mesačných výpisov a predložených faktúr bolo preukázané,
že právny predchodca žalobcu splnil svoj zmluvný záväzok, keď žalovanému poskytoval v zmluvedohodnuté služby a žalovaný poskytované služby užíval, no žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi
žalobcu cenu služieb v zmysle cenníka podľa vystavených faktúr. Žalovaný tak porušil svoju zmluvnú
povinnosť.

13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je

za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje
prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.
Vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd na posúdenie premlčania použil ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný platiť
vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti určenej vo faktúre. Trojročná premlčacia

doba ohľadom jednotlivých fakturovaných súm začala plynúť od odo dňa nasledujúceho po splatnosti
jednotlivých faktúr. Faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 56,29 Eur bola splatná dňa 3.1.2013, premlčacia
doba začala plynúť dňa 4.1.2013 a uplynula 4.1.2016, faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 72,09 Eur
bola splatná dňa 3.2.2013, premlčacia doba začala plynúť dňa 4.2.2013 a uplynula dňa 4.2.2016,
faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 64,93 Eur bola splatná dňa 3.3.2013, premlčacia doba začala plynúť

dňa 4.3.2013 a uplynula dňa 4.3.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 7.3.2016, teda po uplynutí
premlčacej doby ohľadom týchto faktúr. Premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno priznať. Uplatnené právo na peňažné plnenie ohľadom
zvyšných dvoch faktúr premlčané nie je, pretože faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 58,36 Eur bola
splatná dňa 3.4.2013, premlčacia doba začala plynúť dňa 4.4.2013 a uplynula by dňa 4.4.2016, a faktúra

č. XXXXXXXXXX na sumu 120 Eur bola splatná dňa 3.1.2014, premlčacia doba začala plynúť dňa
4.1.2014 a uplynula by 4.1.2017, no žalobca uplatnil právo na súde pred uplynutím premlčacej doby
ohľadom týchto dvoch faktúr.

14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na sumu 58,36 Eur súd považoval za neoprávnený nárok na

poplatok za prerušenie služby-neplatenie v sume 16,50 Eur + 20% DPH (3,30 Eur). Tento poplatok
súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok, ktorý vyplýva z neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Žalovaný ako spotrebiteľ za tento poplatok nedostáva žiadne protiplnenie v podobe
služby, o ktorú by mal záujem. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ohľadom tohto poplatku. Je
však zrejmé, že poplatok prevyšuje možné náklady, ktoré dodávateľovi služby vznikli v súvislosti s

prerušením služby. V skutočnosti ide o ďalšiu sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností
včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá v neakceptovateľnom
rozsahu prevyšuje takéto náklady. Uvedený poplatok predstavuje možný zdroj nie malého príjmu (zisku)
dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Brandenburgu z 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, podľa ktorého či už administratívna agenda alebo

posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za
takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Nakoľko zaplatením poplatku za prerušenie služby
pri neplatení žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, keď
je zrejmé, že okrem úroku z omeškania sa jedná o ďalšie duplicitné sankcionovanie spotrebiteľa za
porušenie povinnosti neuhradiť cenu služieb riadne a včas, podľa názoru súdu takéto dojednanie

ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým, že neprijateľné zmluvné podmienky sú podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Preto súd žalobu v tejto časti o zaplatenie 19,80 Eur
nepovažoval za dôvodnú.

15. Za nedôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 120 Eur, ktorú
vyfakturoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 3.1.2014.
V bode 4. dodatku zo dňa 21.12.2012 k zmluve o pripojení je formulárové ustanovenie o povinnosti
žalovaného zaplatiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 120 Eur v prípade porušenia jeho záväzku

uvedeného v bode 1.písm. b) dodatku, t.j. záväzku predovšetkým riadne a včas platiť cenu za zriadenie
a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu, ale tiež aj ďalších povinností vyplývajúcich mu
zo zmluvy, dodatku ale aj všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. V zmluve o pripojení
ani v dodatku nebola dojednaná zmluvná pokuta, ktorú by bol povinný zaplatiť právny predchodcažalobcu pre prípad, že by on porušil ustanovenia zmluvy, dodatku alebo všeobecných podmienok.
Dohodnutá zmluvná podmienka dodatku k zmluve upravená v bode 4. zaväzovala žalovaného k
zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov. Z časového hľadiska

dodávateľom naoktrojované ustanovenie o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, keď pri porušení
povinnosti,zabezpečenejzmluvnoupokutou,dôjdekukončeniuzmluvynapríkladmesiacpreduplynutím
doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ poruší povinnosť hneď v prvý mesiac po uzavretí zmluvy.
Zakaždým má dodávateľ právo požadovať od spotrebiteľa zaplatenie zmluvnej pokuty v nezmenenej
výške. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že uvedené zmluvné ustanovenie zavádza

značnú nerovnováhu v zmluvných vzťahoch na neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Jedná sa
potom o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa za neprijateľné zmluvné podmienky považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s
nesplnením jeho záväzku. Uvedené zmluvné ustanovenie je z dôvodu svojej neprijateľnosti neplatnou
zmluvnou podmienkou (ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) oddeliteľnou od zvyšného obsahu

zmluvy.

16. Po vykonanom dokazovaní za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd uzavrel, že
žalobca dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 38,56 Eur z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa
3.4.2013 (po odrátaní poplatku za prerušenie služby pre neplatenie + DPH). Keďže žalovaný faktúru

neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a žalobcovi podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na úrok z omeškania, ktorý uplatnil vo výške podľa § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (4.4.2013)
predstavovala 0,75%, a po pripočítaní 8% úrok z omeškania predstavuje 8,75% ročne. Preto žalobcovi
patrí úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 38,56 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia.

17. S poukazom na uvedené dôvody súd výrokom II. uložil žalovanému splniť si povinnosť vyplývajúcu
mu zo zmluvy, teda zaplatiť žalobcovi sumu 38,56 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 38,56 Eur od 4.4.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku v
zmysle § 232 ods. 3 CSP a výrokom III. žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerene rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 38,56 Eur, čo predstavuje 10,37%

zo žalobou uplatnenej sumy a úspech žalobcu a súd žalobu vo zvyšku o zaplatenie 333,10 Eur zamietol,
čo predstavuje 83,63% a neúspech žalobcu, prevažne úspešný žalovaný má podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,26% (83,63% - 10,37%). Preto súd výrokom IV. vyslovil,
že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 79,26%. O výške trov konania
prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 4 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.