Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205893
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513205893.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, t. č.
na neznámom mieste, občan SR, zastúpený opatrovníkom pre toto konanie B. R., nar. XX.X.XXXX,

bytom N. č. XX, O. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 695,48 Eur s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduStaráĽubovňazodňa09.06.2016,
č. k. 2C/80/2014-190 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia v sume 143,62 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so
sídlom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok v sume 34,80 eur a u k l a d á prevádzkovateľovi
systému O., aby tento vrátil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia“.

2. Rozhodnutie o trovách konania žalovaného a vedľajšieho účastníka právne odôvodnil ust. § 146

ods. 2 O. s. p.. Uviedol, že k späťvzatiu žaloby vo veci samej došlo pred prvým pojednávaním a návrh
bol žalobcom vzatý späť bez bližšieho odôvodnenia. Preto z procesného hľadiska platí, že žalobca
zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi vzniknuté trovy
konania. Žalovaný si náhradu trov konania nežiadal priznať, ani žiadne preukázateľné trovy konania
mu nevznikli. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súd považoval za účelne vynaložené a
dôvodné, keď dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bolo kvalifikované vyjadrenie vedľajšieho účastníka

k návrhu. Teda vedľajší účastník svojou aktivitou v konaní sa pričinil o späťvzatie návrhu, a preto sú
trovy konania jeho právneho zástupcu dôvodné a účelné. Súd mal za to, že boli splnené podmienkypre priznanie odmeny vedľajšiemu účastníkovi, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné podanie zo dňa 02. 03. 2015). Za úkon právnej služby súd priznal odmenu vo
výške po 51,45 Eur, k tomu režijný paušál 2 x 8,39 Eur a pretože advokát vedľajšieho účastníka je

platiteľom DPH, zvyšuje sa priznaná odmena a náhrady (119,68 Eur) o 20 % DPH (23,94 Eur) spolu
odmena 143,62 Eur.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobca sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal združeniu náhradu trov konania, nakoľko
podľa odvolateľa nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.
Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 O. s.
p., a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady
trov konania vždy skúmať. Ďalej uviedol, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty
svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach,

keďže jeho účelom jeho okrem iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií osobitného subjektu podľa §
95 ods. 1 CSP. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného,
a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie
trov konania. Žalobca má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby do

konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadený subjektom, ktoré
budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne,
aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Žalobca preto považuje právne zastúpenie združenia
v konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zmenil a združeniu náhradu trov konania nepriznal.

Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 20,26 Eur.

4. Žalovaný, ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) v zmysle pravidiel uvedených v § 470
ods. 1 a 2 CSP., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP.), preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a ďalej
CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 31.12.2014 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. (účinného do 31.12.2014) do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má
vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony
odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
stranealebostrane,ktorejtopriamopriznávazákon,náhradutýchtrovkonania,ktorévovecnejačasovejsúvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 257 CSP; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

12. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.

Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

13. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup dňa
14. 12. 2013 do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Vo veci
podaním z 02. 03. 2015, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 04. 2015 vedľajší účastník
namietal, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom. Naviac
v žalobe je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, tzn., z ktorých

splátok, každá v akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahuje.
Rovnako je potrebné špecifikovať, čo spotrebiteľ zaplatil a na čo boli jednotlivé splátky započítané, lebo
žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmlúv pokút a ďalších sankčných
mechanizmov, prípadne upomienok a platby spotrebiteľa započítava v rozpore s ust. § 566 Občianskeho
zákonníka. Naviac vzniesol aj námietku premlčania. Žalobca podaním z 01. 06. 2016, ktoré bolo

doručené súdu prvej inštancie dňa 06. 06. 2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať (č. l. 185 - 187 spisu).

15. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na

právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku
konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske
združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo
odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana

- spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv
spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade
s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej
právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej
únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a

žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia.
Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov

nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z

hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda
nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú
neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé

zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.

17. Pri posudzovaní účelnosti trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovaným
kvalifikovanúochranu.Aktivityvedľajšiehoúčastníkavpredmetnomkonaníevidentnesúvisiasochranouspotrebiteľa. Činnosť vedľajšieho účastníka bola účelná, pretože viedla k sledovanému cieľu za použitia
primeraných prostriedkov.

18. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z
procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal žalobca žalobu voči žalovaným v celom rozsahu
späť,pričomzobsahuspisujenesporné,žetakurobilzdôvodu,žeakceptovalnámietky,ktorévosvojom
vyjadrení k žalobe vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaných, možno konštatovať len jediný záver,

a to, že predmetná žaloba žalobcu bola podaná (objektívne) nedôvodne a že k jej späťvzatiu došlo v
dôsledku jeho procesného zavinenia. Odvolací súd preto jednoznačne súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že spätvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania, a preto v zmysle citovanej právnej
úpravy vyplývajúcej z ust. § 256 ods. 1 CSP musí niesť za to následky vo forme náhrady trov konania
vzniknutých na protistrane.

19. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania potvrdil ako vecne správne.

20. O trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol odvolací súd v zmysle ust.
§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP. V odvolacom konaní bol neúspešný žalobca,

preto mu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vznikol vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných ako plne úspešnému
účastníkovi. Keďže vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom konaní žiadne preukázateľne trovy nevznikli,
ani ich nežiadal priznať, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).