Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 7, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115235012
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115235012.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO : 36 613 843, proti žalovanej: S. X., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX,
S., o zaplatenie sumy 151,90 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu žalovanú istinu vo výške 271,85
eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Slovak Telekom, a.s.
uzatvoril so žalovanou zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval
žalovanej cenu za poskytnuté služby, vystavil faktúry a žalobcovi predmetné pohľadávky postúpil.

2/ Podaním zo dňa 9.2.2016 zobral žalobca žalobu v časti zmluvnej pokuty 119,95 spolu s prísl. späť a

požadoval zaplatiť pokutu v sume 129 eur, ktorá predstavuje skutočnú cenu mobilného telefónu. Žaloba
spolu so späťvzatím žaloby v časti boli doručené žalovanej súčasne. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3/ Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

4/ Súd konal len o zvyšku nároku žalobcu bez rozhodovania o zastavení konania v časti, v ktorej zobral
žalobca žalobu späť, nakoľko boli splnené podmienky v zmysle ust. § 145 ods. 3 CSP.

5/ Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 297 písm. b) C.s.p.), pretože ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
svojej úradnej tabuli v zákonnej lehote.

6/ Pred rozhodnutím sa súd oboznámil so žalobou, zmluvou o pripojení, dodatkom, všeobecnými

podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrami, pokusom o zmier, zmluvou o
postúpení pohľadávok, čiastočným späťvzatím a zistil nasledovný skutkový a právny stav:7/ Zo zmluvy o pripojení a z dodatku k zmluve o pripojení súd zistil, že Slovak Telekom, a.s.
uzatvoril dňa 14.1.2012 so žalovanou ako užívateľom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb. Žalovaná ako užívateľ sa zaviazala platiť cenu za poskytovanie

dohodnutých služieb v zmysle cenníka.

8/ Žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu vyfakturované služby v celkovej sume 72,90 eur.
Keďže žalovaná časť fakturovaných služieb v sume 50 eur uhradila, žalobca navrhol zaviazať žalovanú
na zaplatenie 22,90 eur s prísl.. Pretože žalovaná časť sumy uhradila, uplatňuje si žalobca aj úrok z

omeškania, ktorý vyčíslil na 17,80 eur. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností si žalobca uplatnil aj
zmluvnú pokutu, ktorá po späťvzatí žaloby v časti, predstavovala 129 eur.

9/Zfaktúrnachádzajúcichsavspisesúdzistil,žežalovanejvznikoldlhvovýške22,90eurpozohľadnení
úhrady 50 eur (4,24 + 68,66 = 72,90 - 50 = 22,90 eur) z dôvodu, že neuhradila za služby poskytnuté
mu žalobcom. Pohľadávka, ktorú žalobca uplatňuje, bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 20.11.2014 na žalobcu.

10/ Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. elektronických komunikáciách (účinného v čase
uzatvorenia zmluvy), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú

všeobecné podmienky a tarifa.

11/ Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12/ Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13/ Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
14/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15/ Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16/ Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17/ Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18/ Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

19/ Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.20/ Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21/ Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

22/Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

23/ Podľa § 100 ods.1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24/ Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25/ Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26/ Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, ktorú predchodca žalobcu a žalovaný
uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia občianskeho zákonníka. Právny

predchodca žalobcu je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27/ Z dôvodu, že došlo k späťvzatiu časti žaloby pred doručením žaloby žalovanej, súd o späťvzatí
nerozhodoval a konal len o zvyšku uplatneného nároku žalobcu v zmysle § 145 ods. 3 CSP. Súd
nevyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 22,90 eur a v časti úrokov z omeškania v sume 17,80
eur, nakoľko túto pokladal za premlčanú, pretože pohľadávka bola splatná dňa 25.8.2012 a 25.9.2012
a žaloba bola podaná dňa 1.12.2015 , t.j. po uplynutí troch rokov, kedy sa právo mohlo vykonať po

prvý raz. Vzhľadom na to, že úrok z omeškania žalobca uplatňuje z premlčanej pohľadávky, nemohol
súd žalobcovi priznať ani tento nárok, keďže ho pokladal za premlčaný. Na premlčanie prihliadol
súd z úradnej povinnosti v zmysle ust. 5b) zákona č. 250/2007 Z.z.. Nevyhovel ani žalobe v časti
zmluvnej pokuty, pretože ju pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaná nemala na výber
pri podpise zmluvy, túto podmienku si osobitne nevyjednala, nemohla ovplyvniť jej obsah, zmluva v

znení dodatku jej bola predložená už vopred naformulovaná. Zmluvné ustanovenia o pokute neboli
individuálne dojednané a súd ich vyhodnotil ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods.1 Obč. zák.,
nakoľko spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Naviac suma zmluvnej pokuty je písaná veľmi drobným písmom a pri podpise je veľmi
ľahko prehliadnuteľná. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by nemal byť prísnejšie alebo výlučne

sankcionovaný len jeden účastník, a to ten ktorý je v slabšom postavení, teda v postavení spotrebiteľa.
Žalovaná je v nerovnom postavení oproti profesionálnemu dodávateľovi vzhľadom na skúsenosti, lepšiu
znalosť práva, dostupnosť právnych služieb. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať
takúto faktickú nerovnosť. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vyslovil aj Okresný súd Nitra v rozsudku č.k. 12C 150/2013-38,

právoplatný 25.6.2013. Slovak Telecom, a.s. sa preto v zmysle § 53a Obč.zák. mala zdržať používania
takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

28/ Žalobca v čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že si uplatňuje namiesto zmluvnej pokuty sumu
129 eur, ktorá predstavuje cenu mobilného telefónu a predstavuje škodu, ktorá mu vznikla tým, že

žalovaná nedodržala dobu viazanosti 24 mesiacov. Režim zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho
zákonníka spočíva na princípe subjektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť za škodu vznikne, ak sú
splnené zákonom stanovené predpoklady (podmienky), a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody,príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazné bremeno
preukázania základných predpokladov zodpovednosti za škodu má poškodený, v danej veci žalobca.

29/ K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím,
pričom konanie je protiprávne, ak je v rozpore zo zmluvou alebo právnym predpisom. Škodou
je ujma, ktorá nastala na majetku poškodeného a dá sa vyjadriť v peniazoch. Zákon rozoznáva
skutočnú škodu, ako zmenšenie majetku poškodeného, a ušlý zisk, to znamená to, čo poškodený
mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Príčinná súvislosť predpokladá, že ide o také účinky

protiprávneho konania (opomenutia), ktoré výlučne vyvolávajú vznik škody. Zavinenie má subjektívny
charakter, môže byť úmyselné (priamy a nepriamy úmysel) alebo nedbanlivostné (vedomá a nevedomá
nedbanlivosť). Občiansky zákonník vychádza z prezumpcie zavinenia (nedbanlivostného), umožňuje
však, zodpovednosti sa zbaviť (§ 420 ods. 3).

30/ Ohľadom nároku žalobcu zo zodpovednosti za škodu vo výške 129 eur sa súd v prvom rade zaoberal

tým, či na strane žalovanej došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a tiež či prípadné porušenie zmluvnej
povinnosti žalovanou malo za následok vznik škody na strane žalobcu. Z obsahu dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb mal súd preukázané, že žalovanej bol mobilný telefón predávaný so
zľavou (bod 1.c) zo spotrebiteľskej ceny z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby poskytované jej
prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku, po dobu dohodnutú v dodatku 24 mesiacov (bod 1.d,

tabuľka č.1). Zároveň sa žalovaná zaviazala, že zotrvá 24 mesiacov (doba viazanosti) v zmluvnom
vzťahusožalobcom,pričomdodatokobsahujecelýradpovinnostížalovanejkonať(respektívenekonať),
ktoré môžu mať za následok ukončenie zmluvy.

31/ Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná sa dostala do omeškania so splatnosťou služby splatnej

dňa 25.8.2012 (najskôr splatná faktúra), čo znamená, že žalovaná si riadne neplnila povinnosti
vyplývajúce z uzavretej zmluvy a dodatku. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru,
že žalobcovi škoda vo výške 129 eur, ktorá predstavuje skutočnú cenu telefónu nevznikla. Skutočná
hodnota zariadenia/telefónu nie je totožná s jeho predajnou cenou, resp. s cenou, za ktorú ho predáva
žalobca, a to ani v momente, keď ide o mobilný telefón nový. Žalovaná určitú dobu, pokiaľ došlo k

porušeniu zmluvy z jej strany, mobilný telefón užívala. To znamená, že hodnota telefónu bola po čase
(7 mesiacov) užívania žalovanou iná. Nakoľko dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky škody je
na žalobcovi, súd dospel k záveru, že toto dôkazné bremeno ohľadne výšky škody neuniesol, preto súd
žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

32/ Podaním zo dňa 16.10.2015 sa žalobca domáhal prerušenia konania z dôvodu, že na Ústavný súd
Slovenskej republiky bol podaný návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. s článkom 1 ods.1 a čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Prerušenie požadoval v zmysle § 109 ods.1 písm. b)
a § 109 ods.2 písm. c) O.s.p.

33/ Podľa § 162 ods.1 CSP súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
34/ Podľa § 162 ods.3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

35/ Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

36/ Súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) a podľa § 109 ods.2 písm.
c) OSP nevyhovel, nakoľko ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b) CSP (účinné od 1.7.2016) ukladá túto
povinnosť súdu, ktorý dospeje k záveru o rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou,
čo bol Okresný súd Košice II a tento konanie aj prerušil. Tiež nejde o prípad podľa § 164 CSP (pôvodne§ 109 ods.2 písm. c) OSP), že by rozhodnutie záviselo od nejakej otázky, ktorú v tomto konaní nie je
oprávnený riešiť (zákonodarca podľa názoru súdu nemal na mysli záväzné ustanovenia zákona). Súd
vychádzal z právnej úpravy (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.), ktorá je zatiaľ platná a preto návrhu žalobcu

na prerušenie konania nevyhovel a pokračoval v konaní. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania
súd rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej.

37/ Podľa § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38/ Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39/ Žalovanej, ktorá bola v spore úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania. Tieto jej ale súd
nepriznal, pretože jej v spore žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.