Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115231526.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci žalobcu: AB 1
B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 56 007 043,
právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Trenčín,
Piaristická 707/25, proti žalovanej: U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom V. X. Y., X. H. XXX/XX, o zaplatenie
1.604,94 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
6C/496/2015-58 zo dňa 19. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť (mu) čiastku 1.604,94 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania
v sume 29,73 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.604,94 eur od 22.10.2015
do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že na základe zmluvy uzavretej dňa 22.1.2013 vznikol medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spotrebiteľský právny vzťah v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe toho bola žalovanej poskytnutá peňažná suma 1.800 eur

prevodom na jej účet s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 3.276 eur spolu
s úhradou poistenia v celkovej výške 248,64 eur (84 x 2,96 eur) a poplatkom za vedenie účtu v celkovej
výške 209,16 eur (84 x 2,49 eur) a to v 84 mesačných splátkach po 44,45 eur (80 x 44,45 eur, spolu
3.733,80 eur - 248,64 eur - 209,16 eur = 3.276 eur).
2.Posudzujúc dotknutú zmluvu súd prvej inštancie konštatoval, že uzavretá zmluva neobsahovala
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN bola síce v zmluve uvedená v rozpätí od 20,50 % do 21,20 %, to

však nezodpovedá zneniu § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko tento údaj je nevyhnutné
uviesť a vypočítať presne na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Neuvedenie správneho údaja o RPMN sa vo svojich dôsledkoch rovná skutočnosti neuvedenia
takéhoto údaja vôbec. Zároveň v zmluve nebola uvedená výška splátok a istiny, t.j. časť každej mesačnej
splátky v celkovej výške 41,96 eur, ktorá má zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na
splatenie úroku. Absencia opísaných náležitostí viedla ku konštatovaniu zákonného následku v podobe
bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou žalovanej vrátiť

len poskytnutú peňažnú sumu 1.800 eur spolu s úhradou za poistenie v celkovej výške 136,08 eur
(mesačne vo výške 1,62 eur ako 7,58 % zo sumy 21,4286 eur, t. j. 1/84 zo sumy 1.800 eur, ktorá suma
21,4286 by mala po deklarovaní bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru zodpovedať výške mesačnej
splátky úveru bez poistenia), t. j. celkovo zaplatiť žalobcovi 84 mesačných splátok vo výške 23,0486eur (21,4286 eur + 1,62 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 26.2.2013 a poslednej 84. splátky dňa
15.1.2020 a pri splatnosti 2. až 83. splátky 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
3.Nadväzne okresný súd argumentoval, že žalovaná do 15.5.2015 nesporne zaplatila celkovo sumu

1.075,18 eur, pričom ku dňu zosplatnenia úveru (14.7.2015) mala vzhľadom na predpísané splátky
uhradiť len sumu 668,4094 eur (23,0486 eur x 29 splátok = 668,4094 eur). Žalovaná teda ku dňu
zosplatnenia nebola v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto ani nemohlo na strane žalobcu
vzniknúť právo žiadať o okamžité splatenie celého úveru. Ak tak právny predchodca žalobcu výzvou zo
dňa 14.7.2015 urobil, tento jej právny úkon je v rozpore so znením cit. § 53 ods. 9 OZ a (teda) v zmysle

§ 39 OZ neplatný. Žalovaná tak mala povinnosť aj naďalej splácať poskytnutý úver v splátkach, nakoľko
však právny predchodca žalobcu už po dni splatnosti 29. splátky, t. j. po dni 15.6.2015 nepožadoval
od žalovanej úhradu za poistenie, súd pre účely svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že žalovaná na
žalované nároky, ktoré urobil žalobca predmetom sporu, mal následne počnúc 30. splátkou splatnou
dňa 15.7.2015 hradiť mesačne splátky už len v sume 21,4286 eur (1/84 zo sumy úveru 1.800 eur, t.j. bez
úhrady poistenia). Vzhľadom na to, pri konštatovanej mesačnej úhrade poistného 1,62 eur, ako aj na

skutočnosť, že od žalovanej bola požadovaná úhrada na poistenie len do 15.7.2015, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaná riadne splnila svoj peňažný záväzok zaplatiť 29 splátok poistného v súdom
vypočítanej výške 1,62 eur, t. j. celkovo sumu 46,98 eur a v prevyšujúcom rozsahu, jej takáto povinnosť
nevznikla, preto žalobu v časti o zaplatenie dlžného poistného spolu príslušenstvom tejto pohľadávky,
t.j. s kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume 0,26 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 %

ročne zo sumy 13,85 eur od 22.10.2015 do zaplatenia zamietol.

4.Vychádzajúc z takto ustálených úhrad žalovanej súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná sa do
15.7.2015 nedostala do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov. Pokiaľ teda právny zástupca
žalobcu účtoval žalovanej poplatky za upomienku I., resp. II., celkovo 116 eur, takýto nárok podľa Hlavy

18 § 1 ÚZP ani vzniknúť nemohol, nakoľko žalovaná nebola do 15.7.2015 nikdy v omeškaní s plnením
svojho záväzku. Taktiež žalobca nepreukázal, že by zmluvne dohodnutým spôsobom listom takúto
upomienku vôbec zaslal, resp. vôbec vyhotovil. Z tohto dôvodu zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie
sumy 48 eur spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, t.j. kapitalizovanými úrokmi z omeškania v sume
0,89 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 48 eur od 22.10.2015 do zaplatenia.

5.Čiastočné plnenie žalovanej zodpovedá (v zmysle vyššie opísaných úvah) splátkam č. 1 až 37. Pokiaľ
ide o ďalšie splátky (38 až 84), k ich splatnosti do vyhlásenia rozsudku okresného súdu nedošlo. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti.

6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalovanému nepriznal ich náhradu, nakoľko si žalovaný tento
procesný nárok neuplatnil.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v

podobe priznania uplatneného nároku. Poukázal na to, že pri zosplatnení úveru postupoval v súlade s
úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami. K zosplatneniu pristúpil z dôvodu, že žalovaná
sa dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace. Vzhľadom na to, že žalovaná
neuhradila 4.,8.,19.,11.,21.,23.,25.,26.,28 a 29. splátku, žalobca úver zosplatnil dňa 14.7.2015. Záver
súdu, že tento právny úkon je pre rozpor so znením ustanovenia § 53 ods. 9 OZ neplatný, je preto

nesprávny. Podľa odvolateľa možno úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov až vtedy, keď ho za
takýto vyhlási súd.

8.V danej spojitosti žalobca okresnému súdu vytýkal, že pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
nevychádzal zo splátkového kalendára, ktorý mu bol predložený ako listinný dôkaz, ale vychádzal zo

splátkového kalendára, ktorý si sám vytvoril, čím išiel nad rámec svojich právomoci, keď zasiahol do
hmotnoprávnych aspektov zmluvného vzťahu. Zákon o spotrebiteľských úveroch ani Občiansky súdny
poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje taký postup, v zmysle ktorého je úlohou súdu,
v prípade vyhlásenia úveru za bezúročný a bezpoplatkov, prepracovať splátkový kalendár a spätne
podľa neho posudzovať postup žalobcu. Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bezpoplatkov

znamená len toľko, že žalobca sa nemôže od žalovanej domáhať úrokov ani žiadnych poplatkov, ale
iba vrátenia sumy rovnajúcej sa výške poskytnutého úveru. Pokiaľ žalovaná ako spotrebiteľ neuhradila
celú výšku poskytnutého úveru, ale zaplatila iba časť, má žalobca nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu
medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo žalobca aj v tomto konaní urobil.9.Záverom odvolateľ zdôraznil, že napadnutým rozsudkom okresný súd dovolil žalovanej bezdôvodne
sa obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko čerpala 1800 eur, vrátila však len 1075,18 eur.

10. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379

CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Odvolateľžiadnymspôsobomnespochybnilurčujúcizáversúduprvejinštancieoabsenciizákonných
náležitostí úverovej/spotrebiteľskej zmluvy. Je preto opodstatnený záver o bezúročnosti a bezplatkovosti
poskytnutého úveru. Následne okresný súd tento zákonný dôsledok - ktorý pripustil samotný odvolateľ,

t.j., že sa nemôže domáhať úrokov ani poplatkov - implikoval na okolnosti súdenej veci a dospel k
jedinému (z toho vyplývajúcemu) akceptovateľnému záveru o „zúžení“ mesačnej splátky o úroky a
poplatky na ktoré žalobca nárok nemá. Iný/ďalší praktický dôsledok bezúročnosti a bezpoplatkovosti
(napr.„naakumulovanie“alebo„presun“neskôrsplatnýchsplátokistinydosplátokskoršíchatonamiesto
úrokov a poplatkov) odvolateľ neuvádza/netvrdí, navyše by takýto postup nemal oporu v žiadnom

ustanovení relevantnej právnej úpravy a bol by vo svojich dôsledkoch v neprospech spotrebiteľa, ktorý
svojim konaním nespôsobil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluvné podmienky totiž formuloval
výlučne právny predchodca žalobcu.

13.Nadväzne okresným súdom prezentovaný výpočet okamihu omeškania žalovanej a právne

posúdenie tejto skutočnosti (z hľadiska ustálenia relevancie zosplatnenia úveru) v žiadnom prípade nie
je prekročením právomoci súdu a neprípustným zasiahnutím do hmotnoprávnych aspektov zmluvného
vzťahu, ako to tvrdí odvolateľ. Ide výlučne o subsumovanie skutkových záverov pod hypotézu
aplikovanej právnej normy, čo je primárnou úlohou súdu v rámci jeho zákonom vymedzenej právomoci
prejednávať a rozhodovať spory. Okresný súd teda „neprepracoval“ splátkový kalendár, len v rámci

svojej zákonnej kompetencie vyvodil (správny) právny záver, že vzhľadom na ustálené skutkové
okolnosti (výšku mesačnej splátky z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru) bolo
vykonané predčasné zosplatnenie úveru neplatným právnym úkonom.

14. Pokiaľ odvolateľ zdôrazňuje, že „Skutočnosť, že súd vyhlási úver za bezúročný a bezpoplatkov

znamená len toľko, že žalobca sa nemôže od žalovanej domáhať úrokov ani žiadnych poplatkov, ale
iba vrátenia sumy rovnajúcej sa výške poskytnutého úveru. Pokiaľ žalovaná ako spotrebiteľ neuhradila
celú výšku poskytnutého úveru, ale zaplatila iba časť, má žalobca nárok domáhať sa zaplatenia rozdielu
medzi výškou poskytnutého úveru a uhradenými splátkami, čo žalobca aj v tomto konaní urobil“ uvedené
v plnej miere zodpovedá záverom súdu prvej inštancie. Zároveň to však nič nemení na objektívnej

skutočnosti,ževčasevyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,žalovanánebola(vzhľadomnaaplikovaný
zákonný dôsledok) v omeškaní a preto k platnému zosplatneniu nemohlo dôjsť.

15.Pri pozornejšom oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku môže odvolateľ zistiť, že súd
prvej inštancie stanovil výšku dlhu žalovanej ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia, konštatujúc, že k

splatnosti ďalších splátok (38 až 84) ešte nedošlo (v časti týkajúcej sa týchto splátok teda ide o žalobu
predčasnú). Zjavne zavádzajúcou a neopostatnenou je preto záverečná úvaha odvolateľa o vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (práve a len) v dôsledku záverov napadnutého rozsudku.
Logickou konzekvenciou úvah okresného súdu však/totiž je len skutočnosť, že po vzniku splatnosti
ďalších splátok - za súčasného splnenia podmienky ich neuhradenia žalovanou - je možné predmetný

nárok uplatniť žalobou na súde.

16. Na základe konštatovaného dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti meritórneho výroku
napadnutého rozsudku a pristúpil k jeho potvrdeniu.

17.Náležitým je i závislý výrok o trovách konania, kde okresný súd správne aplikoval zásadu úspešnosti
a (v tom čase účinnú zásadu) návrhovosti úpravy trov v sporovom konaní.18.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP (plný procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov, po ich
posúdení podľa § 251 CSP, rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedenech v § 429 ods. 2 CSP.