Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 5, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010893
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010893.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. apríla 2017, v trestnej
veci obž. P. Z. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/,
c/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/163/2016 zo dňa 11. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. Z..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/163/2016 zo dňa 11. januára 2017 bol obžalovaný P.
Z. uznaným vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/,

c/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste si od neznámej osoby zadovážil presne
nezistené množstvo metamfetamínu, ktorý podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí do II. skupiny psychotropných
látok a ktorý dňa 24.06.2016 v čase od 02.00 hodiny na izbe číslo 317 nachádzajúcej sa na 3. poschodí v

hoteli Alibaba na Námestí slobody č. 51 v Humennom niekoľkokrát v presne nezistenom množstve sám
užil, ako aj bezodplatne najmenej dvakrát poskytol v presne nezistenom množstve k užitiu Q. O., P. I. a S.
Y. a následne toho istého dňa v čase o 09.43 hodine na izbe číslo 317, nachádzajúcej sa na 3. poschodí
v hoteli Alibaba na Námestí slobody č. 51 v Humennom pri osobnej prehliadke dobrovoľne vydal zvyšok
bielejkryštalickejlátkyvzatavenejinjekčnejstriekačke,kdepodľaznaleckéhoposudkuKriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Košice sp. zn. PPZ-KEU-KE-EXP-2016/1926 zo dňa 30.06.2016 predložený

predmet skúmania č. 1 - zrezaná zatavená striekačka obsahovala kryštalický materiál s obsahom
metamfetamínu s prímesou piracetamu o celkovej hmotnosti 0,40 gramov (400 mg) a priemerným
61 % obsahom metamfetamínu, z ktorého by bolo možné pripraviť od 6 do 24 bežných jednotlivých
dávok drogy, pričom podľa zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov patrí metamfetamín do II. skupiny psychotropných
látok, pričom taký čin spáchal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn.

4T/153/2014 zo dňa 30.10.2014 uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30.10.2014.

Za to mu bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
na § 36 písm. l/ Tr. zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: jeden kus
poznámkový blok o rozmeroch 11 cm x 17,5 cm.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické

a protialkoholické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Tr. zákona vykonávať ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, okresný súd uložil obžalovanému aj ochranný dohľad a podľa § 78 ods.
1 Tr. zákona určil dobu ochranného dohľadu na 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho obhajcu

odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že sa priznal k spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval.
Nesúhlasí ale s uloženým trestom. Má 24 rokov a podľahol užívaniu omamných a psychotropných látok
a kratší trest odňatia slobody a dlhšie ochranné liečenie by bolo pre neho účinnejšie a po ich výkone by
sa skôr zaradil späť do spoločnosti. Takýto neprimerane prísny trest môže u neho viesť k zatrpknutosti,
pretože ho oprávnene považuje za nespravodlivý. Poukazuje pritom na primeranosť trestu a pri uložení

nižšieho trestu odňatia slobody sa dosiahne represívny aj preventívny účinok trestu a ochranným
liečením sa dosiahne výchovný účinok. Je drogovo závislý a skutok spáchal v súvislosti s užívaním
omamných a psychotropných látok v stave zmenšenej príčetnosti. Motivácia spáchania skutku vyplýva
zo znaleckého posudku z odvetvia psychológie, pričom zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie je
zrejmé, že u neho je rozvinutá závislosť od viacerých druhov drog. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok

a uložiť mu trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, tzn. pod ustanovenú trestnú
sadzbu v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a ochranné liečenie ústavnou formou.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 11.01.2017, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j.
že je vinný zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v
akom sa obžalovaný priznal sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vychádzajúczust.§257ods.5Tr.poriadkua§371ods.1písm.c/Tr.poriadku,popreskúmanítrestného
spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu
k prijatému vyhláseniu výroku o vine.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie obžalovaným len čo do výroku o treste, krajský súd

nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona, s poukazom na

ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že si omamnú látku neoprávnene zadovážil a
prechovával ju po akúkoľvek dobu, pričom bol už za taký čin odsúdený (rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 4T/153/2014 zo dňa 30.10.2014) a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
na viacerých osobách, svojím konaním naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu
tohto obzvlášť závažného zločinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolností podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona
(priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimne oľutovanie trestného činu) a pri ukladaní trestupostupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, súčasne však aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/
Tr. zákona.

Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu súd prvého stupňa odôvodňuje presvedčením, že
úspešná liečba, ktorú súčasne nariadil ako ochranné opatrenie, je tým najdôležitejším prostriedkom pre
ochranu spoločnosti pred obžalovaným, resp. jeho protiprávnym konaním. Obžalovaný je mladý človek,
ktorého prognóza resocializácie je podľa znaleckých posudkov priaznivá a skutku sa dopustil v čase,
kedy jeho ovládacie schopnosti boli podstatnou mierou znížené v dôsledku užitia psychoaktívnych látok

a následného ich vplyvu na jeho konanie.

Okresný súd preto považoval za dôvodné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na päť rokov -
a to i keď pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, súd nebol viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 citovaného ustanovenia - v danom prípade toto obmedzenie bolo stanovené na
dobu päť rokov (pod ktorú súd pri danom trestnom čine nemôže trest uložiť), súd sa však s týmto limitom

stotožnil.

Vo vzťahu k obžalovanému namietanému uloženému prísnemu trestu odňatia slobody krajský súd
poukazujenaodpiszregistratrestov,podľaktoréhomáobžalovaný3záznamyato:rozsudokOkresného
súdu Michalovce zo dňa 6.9.2012, sp. zn. 1T 174/2012, ktorým mu bol za zločin nedovolenej výroby

omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody na 2 roky a 8
mesiacov so skúšobnou dobou a probačným dohľadom do 6.11.2015, ako aj obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania iných návykových látok s výnimkou alkoholu počas doby probačného dohľadu
a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok. V dôsledku

amnestie prezidenta republiky z 2.1.2013 došlo k odpusteniu trestu a na obžalovaného sa hľadí, akoby
nebol odsúdený. To ale neznamená, že sa zahladzuje samotné spáchanie trestného činu.

Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa 8.4.2014, sp. zn. 3T 48/2014 bol obžalovaný
odsúdený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona a bol

mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 5 mesiacov so skúšobnou dobou na 15 mesiacov,
ako aj trest zákazu činností viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 24 mesiacov, pričom z
dôvodu neosvedčenia sa, došlo k nariadeniu výkonu tohto trestu, z ktorého bol obžalovaný podmienečne
prepustený uznesením Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 8Pp 109/2015 dňa 18.1.2016 so
skúšobnou dobou na jeden rok.

Posledným odsúdením obžalovaného je rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 4T/153/2014 zo
dňa 30.10.2014, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.
1 písm. c/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol obžalovaný
podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 8Pp 109/2015 dňa
18.1.2016 so skúšobnou dobou na jeden rok.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku je zrejmé, že obžalovaný sa žalovaného konania dopustil

najneskôr dňa 24.06.2016, teda len o zopár dní viac ako po 5 mesiacoch od jeho podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že na obžalovaného nielenže
nepôsobili podmienečne ukladané tresty odňatia slobody, ale ani po výkone nepodmienečného trestu,
nezačal žiť riadnym spôsobom života a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti.

Obžalovaného námietka, že mu nebolo doposiaľ nariadené žiadne liečenie sa nezakladá na pravde,
pretože už rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.9.2012, sp. zn. 1T 174/2012 mu bola
okrem zákazu požívania iných návykových látok s výnimkou alkoholu počas doby probačného dohľadu,
uložená povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok. Samotná
skutočnosť, že došlo v dôsledku amnestie k zahladeniu tohto rozhodnutia a obžalovaný preto nebol

povinný absolvovať liečenie, ešte neznamená, že obžalovaný uvedomujúc si svoju závislosť, mohol
takýto typ liečby nastúpiť aj dobrovoľne. Napokon ani nútená abstinencia od omamných látok počas
výkonu nepodmienečne uložených trestov odňatia slobody na neho nemala žiaden vplyv, keďže, ako
už bolo uvedené vyššie, opätovne začal užívať metamfetamín ani nie po necelom pol roku od svojhopodmienečného prepustenia. Nariadenie ústavného liečenia samo o sebe nie je dôvodom na to, aby bol
obžalovanému ukladaný miernejší trest, ako mu bol uložený okresným súdom, pretože obžalovaný sa
sám musí chcieť zbaviť škodlivého návyku na omamné a psychotropné látky, čo doposiaľ nepreukázal,

pretože to vyplýva z vyššie uvedených odsúdení za opakované spáchanie zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 Tr. zákona.

Odvolací súd hodnotiac uvedené má preto za to, že obžalovanému bol naopak ukladaný mierny trest

odňatia slobody, avšak z dôvodu absencie odvolania prokurátora nemohol zmeniť napadnutý rozsudok
a uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, pretože tomu bráni ust. § 322 od. 3 Tr. poriadku.

Aj napriek tomu, má krajský súd za to, že obžalovanému uložený trest dostatočne aplikuje všeobecné
zásady platné pre ukladanie trestov, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred
páchaním takejto trestnej činnosti, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu
odňatia slobody obžalovaný vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na

to, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže obžalovaný bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu, v súlade s ustanovením § 76 ods.
1 Tr. zákona mu bol obligatórne uložený aj ochranný dohľad, pričom za primeranú dobu považoval aj

krajský súd dobu 2 rokov.

Zákonne rozhodol súd prvého stupňa aj o uložení ochranného protitoxikomanického a
protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa ust. § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. S
prihliadnutím na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva doporučenie

uloženia takýchto liečení, ako aj na skutočnosť, že u obžalovaného bola zistená polymorfná toxikománia,
rozvinutá závislosť od viacerých drog, je uloženie ústavného liečenia opodstatnené.

Ohľadne výroku prvostupňového súdu o prepadnutí veci - jeden kus poznámkový blok o rozmeroch 11
cm x 17,5 cm, s týmto sa krajský súd stotožnil a považuje ho za vecne správny a zákonný. Aj podľa

názoru odvolacieho súdu boli na uloženie tohto druhu trestu splnené podmienky ustanovené v § 60 ods.
1 písm. b/ Tr. zákona, pretože išlo o vec určenú na spáchanie trestného činu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného s týmito sa krajský súd nestotožnil. Obžalovaný bol
v minulosti viackrát odsúdený za trestné činy súvisiace s drogovou trestnou činnosťou a ani to mu

nezabránilo spáchať rovnakú trestnú činnosť, pričom teraz súdeného skutku sa dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Aj početnosť týchto odsúdení
odzrkadľujepostojobžalovanéhokpáchaniutakejtoprotiprávnejčinnostiakuvedeniuriadnehospôsobu
života. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný si z toho nevzal ponaučenie a je preto na neho potrebné
pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere určenej okresným súdom.

Nemožno totiž prehliadnuť tú skutočnosť, že obžalovaný sa vlastným pričinením a konaním dostal do
stavu závislosti od omamných a psychotropných látok a preto si ich aj musel zadovažovať, vediac pritom
o trestnoprávnych následkoch vlastného protiprávneho správania sa. Ukladanie trestu pod dolnú hranicu
mimoriadne zníženého trestu, t.j. pod 5 rokov, by nezodpovedalo princípu individuálnej prevencie a
priečilo by sa aj zásadám pre ukladanie trestov.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil
ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa
§ 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie
je prípustný.