Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/323/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115211585
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115211585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., M.
R. M. XXX/X proti žalovanému Bytovému družstvu Trenčianske Teplice, so sídlom Trenčianske Teplice,
SNP 63, IČO 00 587 982, zastúpenému JUDr. Zuzanou Hrbáčikovou, advokátkou, so sídlom Trenčín,
Hroznová 2318, za účasti intervenienta na strane žalovaného F. A., bytom F. nad M., N. XXX/XX, o
zaplatenie 4.071,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 21C/207/2015-127 zo dňa 23. mája 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C/207/2015-137
zo dňa 15. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Intervenientovi na strane žalovaného sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu
a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 1.006,99 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právnej zástupkyne. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol,

že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 4.071,- eur
s poplatkom z omeškania 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 1.749,32 Eur od 01.05.2012
do zaplatenia a zo sumy 2.321,76 eur od 01.06.2013 do zaplatenia, keď uviedol, že v rokoch 2012
a 2013 bol jediným užívateľom a platiteľom preddavkov za výkon správy vo veci bytu č. XX, ktorý sa
nachádza v C. C. v bytovom dome súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. C. C. a žalovaný
aj napriek tomu, že jednostranným úkonom odstúpil od zmluvy o výkone správy, prijímal preddavky
za služby spojené s užívaním bytu v rokoch 2012-2013, teda ich prijímal neoprávnene. Na strane

žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný žalobcovi vrátiť. Žalovaný si okrem
toho neplnil riadne svoje povinnosti, neposielal mu riadne vyúčtovania služieb spojených s užívaním
bytu a neplnil si ani povinnosť vrátiť v tejto súvislosti žalobcovi prípadné preplatky. Súd vykonal v spore
dokazovanie, z ktorého zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.10.1998, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.12.1998, bol vyhlásený konkurz na majetok subjektu Vepy Ľudovít-ETS,
konaniesaviedlopodsp.zn.7K221/97,zasprávkyňukonkurznejpodstatybolaustanovenáJUDr.Alena
Korpášová. Opatrením zo dňa 3.8.2010 Krajský súd v Bratislave vyslovil súhlas s predajom majetku

patriaceho do konkurznej podstaty, konkrétne bytu č. 34, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp.
č. 132, na parcele č. 1818 a spoluvlastníckeho podielu 64/5292 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach a pozemku parcely č. 1818 zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.075 m2, k. ú. C. C.,
zapísaných na LV č. XXXX. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej 1.12.2011 sa stal novým vlastníkombytu F. A., intervenient v tomto spore, príslušný orgán povolil vklad 12.3.2012. Z písomného oznámenia
intervenienta adresovaného žalovanému zo dňa 1.4.2012 vyplynulo, že predmetný byt zostáva v nájme
žalobcu od 1.4.2012, ktorý bude platiť všetky zálohové platby predpísané správcom za služby spojené

s užívaním bytu. Podľa žalobcu predmetný byt prepadol do konkurznej podstaty už v auguste 2010,
kedy Krajský súd v Bratislave vyslovil súhlas s predajom majetku žalobcu. Podľa názoru žalobcu už
od tohto dňa vlastníkom bytu žalobca nebol, so súhlasom správkyne konkurznej podstaty však byt
naďalej užíval. Od júna 2011 niekedy do r. 2013 bol v zahraničí, byt užívala jeho manželka. Novým
vlastníkom bytu sa stal intervenient, ale ohľadne bytu rokoval žalobca s jeho otcom A. starším. Do

konca r. 2013 všetky platby za služby spojené s užívaním bytu platil on. Vedľajší účastník F. A. /za
stavu v súčasnosti platného a účinného Civilného sporového poriadku ide o intervenienta - poznámka
odvolacieho súdu/, uviedol, že kúpil predmetný byt, stal sa jeho vlastníkom, ale všetky veci ohľadne
tejto kúpy za neho vybavoval jeho otec. Svedok V. A., otec intervenienta, uviedol, že byt zakúpil pre
syna od správkyne konkurznej podstaty, a vybavoval všetko, čo s touto kúpou súviselo. Spočiatku
žalobca prejavil záujem byt spätne odkúpiť, k tomu nakoniec nedošlo. Súhlasil s tým, že žalobca zostane

v predmetnom byte bývať, nechcel od neho žiadne nájomné, došlo iba k ústnej dohode, že v byte
môže bývať a bude platiť predpísané zálohy za služby. Nakoniec došlo k situácii, že žalobca platil
predpísané úhrady za služby do konca roka 2013, prakticky sám sa z bytu odsťahoval, keď toto zistil,
so synom ako vlastníkom s asistenciou polície vošli do bytu. Byt bol prakticky prázdny. Následne bol
byt predaný ďalšej osobe. Z vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu bolo zistené, že v období

od 1.1.2012 do 31.3.2012 došlo k nedoplatku 62,24 eur, ktorý zaplatil pán A.. V období od 1.4.2012 do
31.12.2012 vzniklo k 31.5.2013 preplatok 203,41 eur, ktorý bol preukázaný vlastníkovi bytu. V období od
1.1.2013 do 31.12.2013 došlo k 31.5.2014 k nedoplatku 144,34 eur. Uvedené skutočnosti súd posúdil
podľa § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dospel k záveru, že žaloba
nebola podaná dôvodne. Na strane žalovaného nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. V

dôsledku konkurzného konania žalobca prestal byť vlastníkom predmetného bytu, po dohode s novým
vlastníkom predmetný byt naďalej užíval ako nájomca a platil úhrady za služba spojené s užívaním bytu
ako určitú formu nájomného. Žalovaný si riadne plnil svoje povinnosti správcu bytu, v každom roku,
aj v spornom období rokov 2012-2013, riadne vyúčtoval všetky úhrady za služby spojené s užívaním
bytu. Vyúčtovanie dourčoval vlastníkovi bytu. To sa týka aj konkrétneho preplatku za rok 2012, ktorý

bol poukázaný vlastníkovi bytu. Na druhej strane, vlastník bytu v ďalšom roku 2013 hradil nedoplatok,
ktorý po ročnom vyúčtovaní vznikol. Žalobca mal vedomosť o tom, že nie je vlastníkom bytu, na tom
nemení nič skutočnosť, že novým vlastníkom mu bolo umožnené v byte bývať. Ak žalobca mal konkrétne
výhrady, súvisiace s možným vznikom bezdôvodného obohatenia, bolo ich treba riešiť s vlastníkom bytu,
ale nie so správcom bytu, žalovaným. Neboli podstatné námietky žalobcu, že s vlastníkom bytu nikdy

nejednal, ak žalobca namietal, že žiadne nájomné si so žalovaným nedohodol, skutočnosťou zostáva,
že počas bývania v predmetnom byte platil úhrady za služby spojené s jeho užívaním. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania, celkom v sume 1.006,99 eur. Trovy konania vznikli právnym zastúpením žalovaného, a to za 7
úkonov právnej pomoci pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 151,05 eur

z výpočtového základu 4.071,08 eur. Ďalej bola priznaná náhrada výdavkov 4 x 8,39 eur a 3 x 5,58 eur,
podľa sadzieb v rokoch 2015, 2016, suma 55,92 eur ako náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou na
pojednávaní 14.9.2015 a 22.10.2015, celkom za 4 začaté polhodiny po 13,98 eur, v súvislosti s cestou z
Trenčianskych Teplíc do Trenčína a späť. S týmito cestami bola priznaná aj náhrada cestovného 15,59
eur, celkom 60 km pri spotrebe 6,2 l pohonných hmôt na 100 km v cene 1,26 eur /14.9.2015/ a 1,22

eur /22.10.2015/, paušálna náhrada za jeden km 0,183 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Uviedol, že súd neviedol dokazovanie v zmysle
jeho žaloby o vydanie neoprávneného obohatenia ale určil smer dokazovania v zhode s námietkami
žalovaného. Do sporu prizval aj intervenienta, hoci sa ho spor netýka. Spor sa týka výlučne žalobcu

a žalovaného, ktorý nevykonal podstatné náležitosti po odovzdaní bytu správkyni konkurznej podstaty.
Tu je podstata sporu a nie v následnom upravení vzťahov medzi žalobcom a novým vlastníkom bytu.
Súd neskúmal, že po tom, čo správkyňa konkurznej podstaty pristúpila k zmluve o výkone správy, ktorú
mal žalobca uzatvorenú so žalovaným, stratila táto zmluva odovzdaním bytu platnosť a účinnosť. Súd
vôbec neskúmal, či v rozhodujúcom období nemal žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah so žalobcom

a ako bolo dohodnuté užívanie bytu medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalobcom. Neskúmal
ani to, či žalobca, ktorý bol v konkurze, mal súhlas k právnym úkonom a k akým. Podľa žalobcu dňa
3.8.2010 dal konkurzný súd súhlas k predaju majetku žalobcu, teda aj predmetného bytu. Týmto dňom
sa vlastníkom a držiteľom bytu stala správkyňa konkurznej podstaty, ktorá žalobcu pri obhliadke bytupoučila, že nemá platiť žiadne poplatky spojené s užívaním bytu, pretože tieto si žalovaný uplatní v
konkurze. Odovzdaním bytu správkyni konkurznej podstaty pristúpila správkyňa k zmluve o výkone
správy a prevzala všetky povinnosti z nej vyplývajúce. Uvedeným dňom zanikol právny vzťah medzi

žalobcom a žalovaným zo zmluvy o výkone správy a vznikol právny dôvod na odstúpenie od tejto zmluvy.
O tomto všetko žalovaný vedel a mal vedieť aj to, že žalobca vzhľadom na prebiehajúci konkurz nemôže
vykonávať iné ako bežné právne úkony bez súhlasu správcu a nemôže bez jeho súhlasu vykonávať ani
akékoľvek finančné plnenia. Žalovaný napriek tomu vyžadoval, aby žalobca platil preddavky a vykazoval
ho ako neplatiča. Pravidelne ho vyzýval k plneniu preddavkov a plnenie si vyžadoval obzvlášť hrubými

praktikami. Žalobca tak nemal inú možnosť ako preddavky žalovanému platiť tieto preddavky, pričom
žalovaný ich v rokoch 2012 a 2013 prijímal neoprávnene. Napriek týmto skutočnostiam zameral súd
dokazovanie na vzťah medzi žalobcom a novým vlastníkom bytu, ktorého žalobca ani nepoznal a žiadny
vzťah s ním nemal. Nezakladá sa na pravde, že nový vlastník prenechal byt žalobcovi do nájmu, ani že
nový vlastník upovedomil žalovaného, že zálohové platby za byt bude uhrádzať žalobca a ani to, že by
sa na tomto nový vlastník so žalobcom dohodol a iný nájom od neho nepožadoval. Čo sa týka náhrady

trov konania, žalobca požiadal súd o oslobodenie od platenia trov konania s ohľadom na svoju finančnú
situáciu, ktorá vznikla po skončení konkurzu. Žalobca je na dôchodku a nie je možné, aby uloženú
povinnosť splnil. Na základe týchto skutočností navrhol žalobca, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe celkom vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne
správny. Na strane žalovaného nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, keď žalovaný si len
plnil povinnosti správcu v zmysle zákona o vlastníctve bytov a zmluvy o výkone správy. Vyúčtovanie
zasielal vlastníkovi a riadne zaúčtovával všetky platby prijaté na účet vlastníkov bytov. Ak mal žalobca
nejaké výhrady, mal tieto adresovať vlastníkovi bytu a preto žalovaný namietal aj svoju pasívnu vecnú

legitimáciuvspore.Žalovanýnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdil
a jemu priznal náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za

rovnako správne a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:
6. Skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho odvolaní nie sú takými skutočnosťami, ktoré by mohli privodiť
pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v spore a to už len z toho dôvodu, že sú po právnej stránke celkom
nesprávne.
7. Žalobca sa mýli vo svojom tvrdení, že správkyňa konkurznej podstaty sa stala vlastníkom

predmetného bytu, pristúpila k zmluve o výkone správy so žalovaným a mala plniť všetky povinnosti
vlastníka bytu, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú.
8. Správkyňa konkurznej podstaty sa nikdy nestala vlastníkom predmetného bytu a to ani vyhlásením
konkurzu na žalobcu, ani vyhlásením súhlasu súdu s predajom majetku úpadcu a ani tzv. odovzdaní bytu
zo strany žalobcu správkyni dňa 10.10.2011, na ktoré tento v odvolaní poukazuje. Ako vyplýva zo zákona

č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka sa nemení nijakým
spôsobom vlastnícke právo dlžníka, k majetku, ktorý v čase vyhlásenia konkurzu vlastní a na správcu
konkurznej podstaty len prechádza dispozičné oprávnenie k tomuto majetku za účelom uspokojenia
veriteľov úpadcu zákonom upraveným spôsobom. Správca konkurznej podstaty, ako už napovedá aj
samotné názvoslovie, je len správcom majetku úpadcu, nestáva sa jeho vlastníkom. Tak aj v tomto

prípade zostal vlastníkom predmetného bytu žalobca a to až do doby, kedy bol dňa 12.3.2012 povolený
vklad vlastníckeho práva k tomuto bytu v prospech intervenienta F. A., titulom kúpnej zmluvy, ktorú
tento uzatvoril so správkyňou konkurznej podstaty. Do tohto okamihu bol žalobca ako vlastník bytu aj
viazaný zmluvou výkone správy, ktorú mal uzatvorenú so žalovaným. K tejto zmluve nijako správkyňa
konkurznej podstaty, ktorá nebola vlastníkom predmetného bytu, nepristupovala a nebola ňou viazaná.

Viazanosť žalobcu ako vlastníka predmetného bytu touto zmluvou o výkone správy skončila dňom, kedy
sa vlastníkom bytu stal intervenient F. A., ktorý v kúpnej zmluve, ktorou predmetný byt kupoval pristúpil
k zmluve o výkone správy so žalovaným.9. Čo sa týka zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu a platieb do fondu prevádzky, údržby
a opráv, ktoré žalobca zaplatil v rokoch 2012 a 2013, a ktorých vrátenia sa v tomto spore od žalovaného
domáhal, tieto platby je v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

a tiež v zmysle zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená so žalovaným, povinný uhrádzať
vlastník bytu. Do doby, kedy intervenient F. A. nadobudol dňa 12.3.2012 vlastníctvo k predmetnému
bytu mal preto povinnosť uvedené platby uhrádzať žalobca. Následne, od uvedeného dňa, mal túto
povinnosť intervenient F. A.. Ako zistil vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie, túto povinnosť plnil
za intervenienta F. A. žalobca, pričom bolo tiež preukázané, že menovaný žalobcu v predmetnom byte

nechal bývať a žalovanému oznámil, že vyššie uvedené platby bude za neho uhrádzať žalobca.
10. Súd prvej inštancie správne uvedený zistený skutkový stav posúdil tak, že na strane žalovaného,
ktorý vykonával správu, žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, keď tento len prijal platby úhrad za
služby spojené s užívaním bytu a do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníka bytu - žalobcu /do
12.3.2012/, resp. od žalobcu za nového vlastníka bytu, intervenienta F. A. /od 12.3.2012/. Za splnenia
istých zákonnom stanovených podmienok by sa tu dalo uvažovať o bezdôvodnom obohatení na strane

intervenienta F. A. a to podľa § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného
obohatenia voči intervenientovi F. A. však nebol predmetom tohto sporu, a preto sa súd prvej inštancie
a ani odvolací súd nevyjadrujú k tomu, či by bol takýto nárok žalobcu dôvodný alebo nie.
11. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne zistený skutkový stav po právnej stránke

správne posúdil a jeho rozhodnutie považuje odvolací súd za vecne správne a z tohto dôvodu ho podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. Za rovnako správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania. Žalobca bol v spore neúspešný a preto je povinný podľa § 142 ods. 1 O.s.p. /v znení platnom
a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie/ zaplatiť náhradu trov , ktorú žalovaný v spore

účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Na uvedenej povinnosti nič nemení skutočnosť, že žalobca
bol v spore oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Samotná táto skutočnosť nie je dôvodom, pre
ktorý by súd mohol výnimočne úspešnej strane sporu náhradu trov celkom alebo sčasti nepriznať
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie /
viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 19/2008 zo dňa 31. marca

2010, kde najvyšší súd uviedol, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje
k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo s časti neprizná;
musí však isť o celkom výnimočný prípad, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci,
ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania; samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol

oslobodený od poplatkového úkonu-súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie § 150 O.s.p./.
13. Ak teda žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť
náhrady trov konania žalovaného len s poukazom na skutočnosť, že bol v konaní oslobodený od
súdnych poplatkov, toto samotné dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia nie je. Odvolací súd
preto rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Intervenientovi na strane žalovaného
odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto v odvolacom konaní žiadne

trovy nevznikli.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).