Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713204743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sluk
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5713204743.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD.
a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobcu Ing. R. R.
bývajúcemu v Y., zastúpenému Mgr. Evou Belicovou, advokátkou, so sídlom v Sučanoch, Jilemnického
68, proti žalovaným 1/ Ing. E. T. bývajúceho v F., 2/ X. T. bývajúcej v F., 3/ T. T. bývajúcej v F. 4/ Ing.
T. T. bývajúcemu v F., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Martin pod

sp.zn. 5C/50/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. mája 2015 sp.zn.
7Co/785/2014, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie z a m i e t a.
II. Žalovaní 1/ až 4/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Martine rozsudkom z 9. júla 2014 č.k. 5C/50/2013-86 (v poradí druhým) určil, že

dohoda o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 21. októbra 2012, vklad
ktorej bol povolený rozhodnutím pod č.k. V 4931/12 zo dňa 7. februára 2013 v časti nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. U. (ďalej v texte „Dohoda“), je neplatný právny úkon. Odvolávajúc
sa na závery uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol jeho predchádzajúci zamietajúci rozsudok
v prejednávanej veci zrušený, po výklade prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, konštatoval,
že uvedená Dohoda je svojim obsahom dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva k spornej

nehnuteľnosti (pozemku označeného ako parcela č. 3009/3 vo výmere 2 301 m2) a jeho vyporiadaní
podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Účastníkom tejto dohody mal byť ako
podielový spoluvlastník aj žalobca. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že takáto Dohoda bola
uzatvorená medzi príbuznými, ktorou si prevádzali podiely na rôznych nehnuteľnostiach, vrátane spornej
nehnuteľnosti (pozemku), medzi sebou. Uviedol, že ak mali žalovaní v úmysle previesť si nehnuteľnosti
medzi sebou darovaním, z textu uvedenej Dohody to jednoznačne nevyplynulo. Odvolávajúc sa na

závery zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, že výkladom právneho úkonu nemožno dopĺňať to,
čo v príslušnej listine nie je obsiahnuté, okresný súd uzavrel, že uvedený právny úkon je dohodou o
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a že ním nedošlo k darovaniu podielov
medzi blízkymi príbuznými a nemožno ho posudzovať podľa ustanovenia § 140 OZ. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal uplatnenú náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli žalovaní 1/ až 4/ odvolaním.

3. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. mája 2015 sp.zn. 7Co/785/2014 odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa po doplnení a zopakovaní dokazovania na odvolacom pojednávaní, zmenil tak,
že žalobu zamietol. Žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zmeňujúci výrok
vo veci samej odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti Dohody (§ 80 písm. c/ O.s.p.), majúc za to, že výrokom určujúcim jej neplatnosť by
sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo, nakoľko v dôsledku Dohody nedošlo k zmenšeniujeho spoluvlastníckeho podielu a naďalej by ostal podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti v
rozsahu 6/12-in. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je - je, že účastník, ktorý sa určenia domáha, má na takomto určení naliehavý právny záujem,

ktorý musí tvrdiť a zároveň preukázať. Žalobca síce tvrdil, že predmetnou Dohodou bol dotknutý na
svojich právach spoluvlastníka k spornej nehnuteľnosti, avšak tento argument nepovažoval odvolací
súd za náležitý, odôvodňujúci naliehavosť právneho záujmu žalobcu na žiadanom určení. V prípade
určenia neplatnosti tohto právneho úkonu by sa na rozsahu a obsahu spoluvlastníckeho práva žalobcu
k spornej nehnuteľnosti nič nezmenilo. Žalobca by naďalej ostal tak ako doteraz spoluvlastníkom tejto

nehnuteľnosti v rozsahu 6/12-tin. Pokiaľ poukazoval na to, že v prípade neplatnosti tejto dohody by sa
spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti stala opätovne žalovaná 3/, ktorá je zároveň aj spoluvlastníčkou
stavby nachádzajúcej sa na tejto nehnuteľnosti - chaty, ani táto skutočnosť nie je dôvodom pre existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko z výsluchu účastníkov vyplynula
skutočnosť, že spoluvlastníkom predmetnej chaty okrem žalovanej 3/ je aj brat žalovaného v rade
1/, čo znamená, že pokiaľ sa žalobca obával uplatňovania práva prechodu k tejto chate zo strany

žalovanej3/cezspornúnehnuteľnosť,niejezrejmé,prečosarealizácietohtoprávaneobávalajzostrany
druhého spoluvlastníka. Tento argument žalobcu odvolací súd nepovažoval za dostatočný dôvod pre
podanieurčovacejžaloby.Zároveňbolopoukázanénaskutočnosť,ževprípadeurčenianeplatnostitohto
právneho úkonu by dané spoluvlastnícke podiely účastníkov na spornej nehnuteľnosti ostali nezmenené
a žalovaným 3/ a 4/ by nič nebránilo mimo osoby žalobcu opätovne previesť svoje spoluvlastnícke

podiely na žalovaných 1/ a 2/, nakoľko žalovaní sú blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ. Odvolací
súd ohľadne Dohody uviedol, že v prípade ak ide o dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, z dohody spoluvlastníkov musí byť zrejmý jednak ich zmluvný konsenzus v smere
zrušenia spoluvlastníctva a jednak jeho následne vyporiadanie. Takúto dohodu nemožno zamieňať s
dohodou o prevode spoluvlastníckeho podielu podľa § 140 OZ, pretože účastníkmi takejto dohody sú

prevodca a nadobúdateľ, zmluvnými stranami tak nemusia byť všetci spoluvlastníci a zmyslom dohody
o prevode spoluvlastníckeho podielu je iba zmena v osobe vlastníka pri zachovaní doterajšieho režimu
spoluvlastníctva. Z obsahu Dohody uzatvorenej medzi žalovanými 1/ až 4/, ako aj z ich výpovedí jasne
vyplynula skutočnosť, že účastníci Dohody ako spoluvlastníci viacerých tam uvádzaných nehnuteľností,
si medzi sebou usporiadali spoluvlastnícke vzťahy týkajúce sa týchto podielov, vrátane podielu na

spornej nehnuteľnosti s tým, že v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, že by účastníci
(žalovaní 1/ až 4/) mali záujem uvedené spoluvlastníctvo zrušiť. V dôsledku vyššie uvedeného odvolací
súd dospel k záveru, že predmetnou Dohodou nebola vôľa účastníkov zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti (a to pozemku č. 3009/3).

4. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
dovolanie žalobca (ďalej aj ,,dovolateľ,,), ktoré odôvodnil tým, že a/ postupom odvolacieho súdu sa mu
odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), b/
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2
písm. b/ O.s.p.) a c/ rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§

241 ods.2 písm. c/ O.s.p.). Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a
žalobevyhovel,alternatívne,abyhozrušilavrátilmuvecnaďalšiekonanie.Odňatiemožnostikonaťpred
súdom žalobca videl v postupe odvolacieho súdu, ktorý a/ nevykonal dokazovanie listinou (Dohodou)
predpísaným spôsobom v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p., jej prečítaním, či oboznámením jej obsahu), b/
odvolací súd nepostupoval v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. a c/neodôvodnil zamietnutie návrhu žalobcu

na vykonanie dôkazu výsluchom žalovaných 2/ a 3/. Dovolateľ označil Dohodu za absolútne neplanú
pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ. Z Dohody podľa dovolateľa
nevyplýva ani to, či má ísť o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo o darovanie, a
to ani za použitia výkladových pravidiel podľa Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od odvolacieho súdu
zastáva názor, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody, lebo jeho „spoluvlastnícke

právo je ohrozené možnosťou domáhať sa vecného bremena prechodu po jeho pozemku k stavbe na
nej, pričom táto možnosť vznikla žalovanej 3/ v dôsledku uzavretia spornej Dohody.“

5. Žalovaní 1/ až 4/ k dovolaniu uviedli, že bolo preukázané, že išlo o bezodplatný prevod medzi rodičmi
a deťmi riadiaci sa vzťahmi medzi darcom a obdarovaným. K prevodu podielu došlo v súlade s § 140

OZ medzi blízkymi osobami, ktorý nemal charakter dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom
vysporiadaní podľa § 141 ods. 1 OZ. Z výsluchov účastníkov, ako aj z predložených listinných dôkazov,
bolo podľa nich preukázané, že právny úkon usporiadania si vzťahov medzi blízkymi osobami, ktoré
rieši napadnutá Dohoda, vykladaný podľa vôle účastníkov, nie je v rozpore s jazykovými prejavoms poukazom aj na to, že logickými prostriedkami bolo preukázané, že omylom došlo k uvedeniu
nesprávneho ustanovenia Občianskeho zákonníka, hoci ich skutočnou vôľou zachytenou po obsahovej
stránke v danej Dohode bolo darovanie, resp. vyporiadanie vlastníckych vzťahov medzi žalovanými

navzájom ako blízkymi osobami. Z obsahovej stránky Dohody nevyplýva, že by jej predmetom bolo aj
zrušenie podielového spoluvlastníctva. Zákonná úprava nezakazuje úpravu vzťahov darovania formou
dohody medzi blízkymi osobami v zmysle § 140 OZ a takáto úprava sa neprieči dobrým mravom.

6.NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd“)akosúddovolací[§35zákonač.160/2015

Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“)]pozistení,žedovolaniepodalavčasstranavspore(§427
ods. 1 CSP) zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) to, či sa jedná o
účinný opravný prostriedok, lebo v danom prípade bola zistená jeho prípustnosť (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr.
IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

8.Právneúčinkydovolania,ktorénastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostiCSP,zostávajúzachované.
Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umožňujúcim dovolací

prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho
štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej
CSP. Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým
spojenej dôvery v právo.

9. Účinky prípustného dovolania žalobcu dopadajú do sféry konania a rozhodovania odvolacieho súdu,
ktoré sa spájajú s tzv. vadou zmätočnosti, tzv. inou vadou konania a právnym posúdením veci.

10. Vadu zmätočnosti dovolateľ videl v tom, že a/ odvolací súd nevykonal dokazovanie listinou
(Dohodou) predpísaným spôsobom v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p., jej prečítaním, či oboznámením

jej obsahu, b/ odvolací súd nepostupoval v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. a c/ súd neodôvodnil
zamietnutienávrhužalobcunavykonaniedôkazuvýsluchom žalovaných2/a3/.Zozápisniceopriebehu
odvolacieho pojednávania pred odvolacím súdom z 13. mája 2015 vyplýva i to, že odvolací súd nariadil
opakovanie dokazovania listinami, a to oboznámením ich obsahu, medzi inými aj listiny označenej
ako Dohoda o vyporiadní podielového spoluvlastníctva z 21. októbra 2012, založenej na č.l. 17 spisu

(viď strana 7 zápisnice - č.l. 124 spisu). V súvislosti s vykonaním listinného dôkazu (Dohody) pred
odvolacím súdom možno skonštatovať, že konanie netrpí namietanou nesprávnosťou. Na strane 6 v
odseku 2 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu sa uvádza, že po doplnení a opakovaní dokazovania
odvolací súd už nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom žalovaných 2/ a 3/,
žalobca neuviedol a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v prípade navrhovaného výsluchu

mohli mať vplyv na skutkové a právne závery odvolacieho súdu. Pravdivosť tvrdenia dovolateľa o
nezdôvodnení odmietnutia vykonať dokazovanie výsluchom žalovaných 2/ a 3/ nebola preukázaná.
Dovolateľ neuviedol, v čom vidí porušenie ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p.; nepostačujúca je (len) citácia
zneniatohtoustanovenia.Pokiaľdovolanieneobsahujekonkrétneustanovenieprávnehopredpisu,ktoré
ako rozhodné pre vec samú mal odvolací súd aplikovať, nie je možné dať dovolateľovi odpoveď na

to, či ide o situáciu na ktorú dopadá § 213 ods. 2 O.s.p. [teda, či označený právny predpis aplikovaný
odvolacím súdom (ne)bol pri doterajšom rozhodovaní súdmi použitý ako rozhodujúci a či tu (ne)bola
povinnosť súdu vyzvať účastníkov, aby sa k nemu vyjadrili]. Len iný právny názor odvolacieho súdu, ako
názor žalobcu v spore, ktorým tvrdil i zdôvodňoval existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na
podaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (§ 80 písm. c/ O.s.p.), nie je dôvodom na postup

v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. Ďalšie vady zmätočnosti dovolateľ nenamietal a ich existencia nevyšla
najavo.

11. Súdna prax, i doktrína, sa zhodujú v tom, že „inou vadou konania“ (error in procedendo) sa rozumie
porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od začiatku až do skončenia, ako príklady sa

uvádzajú nezisťovanie skutočností podstatných pre rozhodnutie, porušenie ustanovení o vykonávaní
jednotlivých dôkazov, nesprávne meritórne rozhodnutie namiesto odmietnutia alebo zastavenia konania,
nesprávne vyhodnotenie určitej skutočnosti ako nespornej, prípadne všeobecne známej, a na to
nadväzujúce nevykonanie navrhnutého dôkazu alebo nedostatok predpísaných poučení. Dovolacímdôvodom je však takéto porušenie zákona len v prípade, ak bolo kauzálne pre nesprávne rozhodnutie vo
veci. Kauzalita musí byť konkrétna, preto nepostačuje len abstraktná spôsobilosť zistenej vady konania
založiťnesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.Vadauvedenejpovahyneboladovolacímsúdomzistená.

12. Podľa názoru žalobcu spočíva napadnutý rozsudok odvolacieho súdu na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, keď súd nepoužil správny

(náležitý)právnypredpisalebokeďsíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávnehoaleinterpretoval
alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba v tejto veci zamietnutá, spočíva na aplikácii
ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., teda na otázke (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určovacej žalobe spochybňujúcej platnosť právneho úkonu (Dohody). Vzhľadom na okolnosti

prípadu a vyriešenie tejto právnej otázky odvolacím súdom, dovolací súd konštatuje, že ide o riešenie
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ nebola vyriešená (§ 421 ods. 1
písm. b/ CSP). Žalobca v žalobe vymedzil ako rozhodujúci dôvod pre určenie neplatnosti právneho
úkonu uzavretého žalovanými (Dohody) - porušenie §141 OZ v tom, že ako spoluvlastník veci nebol
účastníkom dohody o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní. Z obsahu žaloby je bez ďalšieho

zrejmý právny záujem žalobcu na takomto vyslovení neplatnosti napadnutého právneho úkonu. Žalobca
pri preukazovaní naliehavého záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. správne vychádzal z toho, že
ako jeden zo spoluvlastníkov mal byť účastný dohody, ktorou podľa jeho názoru žalovaní mienili
zrušiť spoluvlastníctvo a následne ho i vyporiadať. Žalobca jasne vymedzil v čom spočíva jeho
naliehavý právny záujem na formulovanej žalobe (v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), ktorý ďalej v konaní

vysvetľoval i tým, že žalovaná 3/ sa uzatvorením Dohody stáva už len spoluvlastníčkou stavby, v
jej prospech (a na ťarchu pozemku, ktorého je žalobca spoluvlastníkom) môže byť zriadené vecné
bremeno, s čím nesúhlasil. Súd prvej inštancie určil neplatnosť Dohody (považujúc ju za právny úkon
smerujúci k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva), pozitívne (i keď nie expressis verbis) tak vyriešil
i procesný predpoklad tejto určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Dohodu (ktorej platnosť

bola žalobou spochybnená), na rozdiel od žalobcu a súdu prvej inštancie, odvolací súd charakterizoval
ako bezodplatný právny úkon spoluvlastníkov o prevode ich spoluvlastníckych podielov (§ 140 OZ)
uzavretý medzi navzájom blízkymi osobami (§ 116 OZ). Ide o dôležitý záver odvolacieho súdu, ktorý
podstatným spôsobom mení pohľad na žalovanú vec. Je zrejmé, že žalobcom konštruovaná žaloba
stráca opodstatnenosť v jadre svojich dôvodov, lebo pokiaľ sa preukázalo, že žalobcom deklarované

subjektívne práva pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní podľa § 141 ods. 1 OZ porušené
byť nemohli, lebo o taký právny úkon tu ísť nemalo, nemôže tu existovať naliehavý právny záujem
na ochrane práv v žalobe prezumovanom právnom vzťahu. Naliehavý právny záujem v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p. sa totiž vždy viaže na konkrétnu žalobu, jej rozhodné skutkové a nadväzujúce
právne konštrukcie, logicky premietajúce sa v žalobnom petite, ktorým sa má dosiahnuť odstránenie

spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Podľa názoru dovolacieho súdu,
za procesnej situácie, kedy žaloba smerovala k spochybneniu platnosti právneho úkonu, ktorým
malo dôjsť k zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu, hoci o takýto právny úkon tu ísť nemalo
(jeho existencia sa nepotvrdila), odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len skonštatovať nedostatok
procesného nedostatku žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a vyvodiť z toho právne dôsledky v podobe

zamietnutia žaloby.

14. Z uvedeného vyplýva, že konanie pred odvolacím súdom z hľadiska uplatnených nedostatkov v
dovolaní netrpí vadami zmätočnosti (§ 420 písm. a/ až f/ CSP), iné vady zistené neboli a dovolanie nie je
dôvodné ani pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu podľa § 448 CSP zamietol.

15. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 2 CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.