Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 27, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/164/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107240147
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1107240147.11

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci žalobcu: X. E., Z.. XX.XX.XXXX, K..Č.. Ú. D., F. Z.. X,
D., proti žalovaným: 1) Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, 2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, 3) Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1,
Bratislava, 4) Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, so sídlom Mierové nám. 1, Ilava, o zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-SKK) takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Súd žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.12.2007 domáhal pôvodne iba od žalovaného

v 1. rade zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-SKK).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že sa od dňa 23.11.2007 ako väzeň nachádza v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v Ilave (ďalej len ÚVTOS Ilava), s tým, že predtým vykonával trest odňatia
slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove (ďalej len ÚVTOS Leopoldov).
Na Slovensku sa nachádzajú dve väznice, v ktorých sa realizuje výkon trestu odňatia slobody pre

osoby, ktorým bol uložený doživotný trest odňatia slobody, a to ÚVTOS v Ilave a Leopoldove s
tým, že v týchto zariadeniach sa uplatňujú rôzne, rozdielne, obmedzenia a nerešpektuje sa zásada
rovnakého zaobchádzania tak v prípade práva väzňa sledovať televíziu ako aj nakupovať. Právo
väzňa sledovať televíziu je stanovené zákonom o výkone trestu odňatia slobody, ako aj vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, avšak nikde, v žiadnej právnej úprave nie je upravený
rozsah sledovania televízie - teda to koľko hodín denne má právo odsúdený sledovať televízne

vysielanie. Rozsah sledovania televízie, respektíve právo určiť koľko a kedy môžu odsúdení sledovať
televízne vysielanie bolo ponechané výlučne na svojvôli zástupcov štátu, ako napríklad riaditeľa ústavu,
Generálneho riaditeľa zboru väzenskej a justičnej stráže a podobne, ktorí určujú časový rozvrh dňa a v
ňom aj čas a rozsah kedy môžu odsúdení sledovať televízne vysielanie. V ÚVTOS Leopoldov je tento
rozsah stanovený rozdielne ako v ÚVTOS Ilava a po prepočte hodín je zrejmé, že odsúdení ktorým bol
uložený doživotný trest odňatia slobody a vykonávajú tento trest v ÚVTOS Ilava sú znevýhodňovaní

oproti odsúdeným, ktorí vykonávajú tento trest v ÚVTOS Leopoldov, pretože môžu sledovať o vyše tri
hodiny menej televízneho vysielania ako odsúdení v ÚVTOS Leopoldov. Znevýhodňovanie pri možnosti
sledovať televízne vysielanie považuje za obmedzujúci zásah do jeho práv. Zároveň poukázal na právo
odsúdeného nakupovať potraviny , ktoré je upravené v zákone o výkone trestu odňatia slobody a
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom ani jedna z uvedených právnych
noriem neurčuje druh sortimentu potravín, ktorý môže odsúdený nakupovať. Právo určiť druh a sortiment

potravín bolo dané do právomoci riaditeľov väzníc. V jeho prípade tak došlo k situácii, kedy si v ÚVTOS
Ilava nemôže zakúpiť chlieb, pričom vo všetkých ostatných ústavoch odsúdení túto potravinu môžunakupovať. Uvedeného považuje za jeho znevýhodnenie, pretože si nemôže kúpiť ani takú základnú
potravinu ako je chlieb, napriek tomu, že odsúdení v iných ústavoch túto možnosť majú. Je toho názoru,
že samotné konštatovanie porušenia práva alebo ospravedlnenie nie sú dostatočným zadosťučinením,

preto, lebo bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť, utrpel duševnú a citovú bolesť, poníženie a
traumu. Pričom berúc do úvahy intenzitu, rozsah a trvanie porušenia práv a morálnu ujmu, ktorú utrpel,
ma za to, že je odôvodnené priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6.638,78 EUR (200.000,-
SKK) mesačne.

3. Žalobca počas jeho výsluchu dožiadaným súdom dňa 15.02.2013 navrhol vstup žalovaného v 2.
až 4. rade do konania a zmenu žaloby tak, že žiadal, aby súd žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne sa mu písomne ospravedlniť v tomto znení: Žalovaný v 1. až 4. rade sa týmto
ospravedlňuje žalobcovi za porušenie jeho práv, a doručiť mu toto ospravedlnenie prostredníctvom pošty
a uložil žalovaným v 1. až 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 6.638,78 Eur, ako aj náhradu trov konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. Súd uznesením č.k. 17C/164/2007-52 zo dňa 02.05.2013 pripustil vstup
žalovaných do konania a rovnako pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu.

4. Žalobca počas jeho výsluchu dožiadaným súdom dňa 21.10.2016 vzal žalobu v celom rozsahu späť
z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky už vo veci rozhodol nálezom I. ÚS

303/215-44, ktorým došlo k priznaniu zadosťučinenia a nemá zmysel pokračovať v predmetnom konaní
a žiadal, aby súd konanie zastavil.

5. Súd výzvou zo dňa 12.12.2016 vyzval žalovaných v 1. až 4. rade, aby sa v súdom určenej lehote
vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby žalobcom zo dňa 21.10.2016 s poučením, že ak sa v

ustanovenej lehote nevyjadria bude mať súd za to, že so späťvzatím žaloby súhlasia. Dňa 28.12.2016
žalovaný v 3. rade a dňa 02.01.2017 žalovaný v 1. a 2. rade súdu oznámili, že so späťvzatím žaloby
súhlasia.

6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Poľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo po prvom pojednávaní a žalovaní v 1. až 4. rade so späťvzatím

žaloby súhlasili súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.

8. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Zavinenie pre potreby rozhodovania o
trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci
muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej

republiky už vo veci rozhodol nálezom I. ÚS 303/215-44, ktorým došlo k priznaniu
zadosťučinenia. Z procesného hľadiska to bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené
a preto je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade trovy konania. Súd však vzhľadom ku skutočnosti,že žalovaným v 1. až 4. rade žiadne trovy nevznikli, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia
a žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).