Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7Cpr/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214203696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214203696.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: T. K.,

nar. XX.X.X., bytom J. XXX/XX, J. U. proti žalovanému: HOFFER, s.r.o. so sídlom Bratislavská cesta 1,
Komárno,IČO:36529214,vkonanízastúpenémuJUDr.LíviouKňažikovou,advokátkousosídlomNám.
M. R. Štefánika 6, Komárno, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 27.2.2014 žalobu, ktorú doplnil písomne dňa 11.12.2014. Touto
sa domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru u žalovaného okamžitým skončením

pracovného pomeru zo 7.1.2014, doručené dňa 9.1.2014 je neplatné. Tiež sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu mzdy v hrubom vo výške 803,- € mesačne od 9.1.2014 až
do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobu postavil na tom
skutkovom tvrdení, že jeho bývalým zamestnávateľom tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny
je nepravdivé. Konštatoval, že zo strany žalovaného nikdy nebol slovne, ani písomne upozornený
na porušenie pracovnej disciplíny, či už menej závažné alebo závažné. Počas trvania pracovného
pomeru vždy dodržiaval všetky povinnosti, ktoré mu ako zamestnancovi vyplývali z právnych predpisov

a pokynov zamestnávateľa v súlade s jeho pracovnou náplňou. Poprel tvrdenie žalovaného, že na jeho
pokyn malo dôjsť k prečerpaniu PHM do nesprávnej nádrže. On ako obsluhovač čerpacej stanice nemal
žiaden ústny alebo písomný pokyn, aby zasahoval do procesu prečerpávania PHM z cisterny do nádrží.
Tiež poprel, že by dňa 1.1.2014 úmyselne nenastúpil do práce, pretože v ten deň o 6.45 hod. sa dostavil
na pracovisko, aby nastúpil do pracovnej zmeny o 7.00 hod. V tom čase bol na pracovisku František
Szalay (jeho bývalý kolega), ktorý mu povedal, že je zadelený do pracovnej zmeny od 7.00 hod. toho
dňa a tiež mu oznámil, že od konateľa žalobcu sa dozvedel, že tam už žalobca nerobí. Do služby

mu preto nedovolil nastúpiť. Vyslovil podozrenie, že do pracovnej zmeny dňa 1.1.2014 už zo strany
žalovanéhonebolzadelený.Tentozávervyslovilnazákladejehorozhovoruskonateľomžalovanéhodňa
30.12.2013 v čase okolo 7.00 hod., keď mu povedal: „Ty si tu skončil, pobaľ si veci a už ťa na pracovisku
nechcem viackrát vidieť a od 1. januára 2014 už u mňa nebudeš zamestnaný.“. Napriek požiadavke,
aby mu bolo toto rozhodnutie vysvetlené, mu konateľ žalovaného len povedal, že to čo povedal platí
a že ho už na pracovisku nechce vidieť. Napriek tomu však dňa 1.1.2014 podľa zaradenia do služieb
prišiel na pracovisko, aby dňa 1.1.2014 nastúpil do pracovnej zmeny od 7.00 hod., vtedy tam už bol

ale iný zamestnanec, ktorý bol namiesto neho zaradený do pracovnej zmeny. Konštatoval, že tieto jeho
tvrdenia vedia potvrdiť svedkovia M. C. a E. L., ktorí boli svedkami tejto udalosti a na jeho pracovisku
boli v deň 1.1.2014 v čase od 6.45 hod. do 8.15 hod.. Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny považoval preto za neplatné.2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám vyjadril písomne dňa 4.9.2014. V písomnom vyjadrení
poprel pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu, pričom žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Konštatoval, že žalobca bol u neho zamestnaný na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 7.2.2011
v pracovnej pozícii: obsluhovač čerpacej stanice. Tiež konštatoval, že dňa 23.12.2013 počas pracovnej
zmeny v čase medzi 18.00 hod až 19.00 hod. došlo zo strany žalobcu k porušeniu pracovnej disciplíny,
keď na jeho pokyn došlo k prečerpaniu PHM z cisterny do nesprávnej nádrže. Túto skutočnosť mu však
žalobca neoznámil, konateľ žalovaného sa to dozvedel až neskôr od iného zamestnanca. Zo strany

žalovaného následne došlo k ústnemu napomenutiu žalobcu, pričom tento reagoval na napomenutie
neadekvátne až arogantne. K tvrdeniu žalobcu, že dohliadanie na správne prečerpanie PHM nepatrilo
do jeho pracovnej náplne, poukázal na pracovnú náplň žalobcu, ktorá bola prílohou k pracovnej zmluve
zo dňa 10.2.2012, v zmysle ktorej bolo povinnosťou žalobcu okrem iného aj sledovanie a kontrolovanie
technického stavu strojov a zariadení vo všetkých strediskách a povinnosť vykonávať svoju prácu
zodpovedne podľa pokynov nadriadeného. Mal za to, že povinnosťou žalobcu preto bolo dohliadnuť

na správne vykonanie prečerpania PHM a v prípadne nesprávneho prečerpania túto skutočnosť ihneď
oznámiť žalovanému za účelom predídenia možným škodám na jeho majetku. Žalobca túto svoju
povinnosť však nesplnil. Tiež namietal správnosť tvrdenia žalobcu, že zo strany žalovaného nikdy nebol
ústne alebo písomne napomenutý, pričom poukázal na vyššie opísaný incident, po zistení ktorého
žalobcu ústne napomenul. Tiež tvrdil, že žalobca sa riadne nedostavil na pracovisko v deň 1.1.2014,

hoci bol od 7.00 hod. toho dňa zadelený do služby. Tiež sa nedostavil na pracovisko v deň 4.1.2014 o
7.00 hod. za účelom nastúpenia do služby. Oba tieto dni žalovaný eviduje neospravedlnenú absenciu
žalobcu. Konanie žalobcu, keď v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpil
do práce, považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto využil právo dané mu Zákonníkom
práce v ustanovení § 68 ods. 1 písm. b) a so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer založený

pracovnou zmluvou zo dňa 7.2.2011. Okamžité skončenie pracovného pomeru považoval za platný
právny úkon a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. V priebehu konania navrhol žalobca pripustiť zmenu petitu, keď sa v tomto konaní domáhal určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.1.2014 v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce v platnom znení doručené mu dňa 9.1.2014 je neplatné a tiež uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť mu náhradu mzdy v hrubom vo výške 803,- € mesačne od 9.1.2014 do februára 2015, celkove
vo výške 11.034,80 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd o tomto návrhu žalobcu
rozhodol uznesením č.k. 7Cpr/2/2014-62 zo dňa 2.6.2016, tak že zmenu petitu pripustil.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vo veci po vypočutí si prednesu strán sporu a po oboznámení sa
s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými v priebehu konania stranami sporu, a to čestným
prehlásením zo dňa 24.2.2014, čestným prehlásením zo dňa 24.2.2014, pracovnou zmluvou zo dňa
7.2.2011,pracovnounáplňou,rozhodnutímoplatezodňa10.2.2012,okamžitýmskončenímpracovného
pomeru zo dňa 7.1.2014, oznámením zamestnávateľovi zo dňa 23.1.2014, podacím lístkom, vyjadrením

žalovaného, doplnením žaloby, vyjadrením žalobcu, evidenciou dochádzky zamestnancov žalovaného
Y. A., U. I. a žalobcu, vyjadrením žalobcu, návrhom na pripustenie zmeny petitu, vyjadrením žalovaného
ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovný pomer a to pracovnou zmluvou zo dňa 7.2.2011. Na

základe tejto pracovnej zmluvy sa pracovný pomer začal dňom 10.2.2011, pričom žalobca mal pracovné
zadelenie: obsluhovač ČS (pozn. čerpacej stanice). Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú
do 10.2.2012 so skúšobnou dobou v trvaní 3 mesiacov. Pracovný pomer sa uplynutím dohodnutej
doby neskončil, pretože žalobca pokračoval vo vykonávaní pracovnej náplne pre žalovaného aj po
10.2.2012 so súhlasom žalovaného, čoho dôkazom je, že žalovaný vystavil žalobcovi listinu označenú

ako: pracovná náplň a listinu: rozhodnutie o plate s datovaním 10.2.2012.

6. Ako vyplynulo z pracovnej náplne, ktorá listina bola prílohou k pracovnej zmluve zo dňa 10.2.2012,
pracovná náplň žalobcu ako zamestnanca žalovaného bola v rozsahu:
- sledovať a kontrolovať technický stav strojov a zariadení vo všetkých strediskách,

- starať sa a brať do zodpovednosti tovar nachádzajúci sa v predajni a upozorniť nadriadeného na
trvanlivosť potravinárskych a nepotravinárskych výrobkov,
- svoju prácu vykonávať zodpovedne podľa pokynov nadriadeného,
- starať sa o pridelené pracovné odevy,- udržiavať a starať sa o bezpečnosť a čistotu strojov a zariadení (výdajné stojany PHM, pneupres,
vysávač, umývacia linka),
- starať sa o čistotu a hygienu v budove ČS ako aj v okolí,

- starať sa o čistotu a bezpečnosť podľa predpisov v miestnostiach: rozvádzač, strojovňa, kotolňa a
skladové priestory.

7. Podľa rozhodnutia o plate z 10.2.2012, žalovaný s účinnosťou od 11.2.2012 priznal žalobcovi funkčný
plat vo výške základnej hodinovej mzdy: 2,30 €, náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť: 2,30 € a

príplatky podľa zákona.

8. Ako vyplynulo z okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto vyhotovil žalovaný dňa 7.1.2014 a
adresoval ho žalobcovi. V okamžitom skončení pracovného pomeru bol dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru špecifikovaný tak, že nakoľko žalobca v dňoch 1. a 4.1.2014 o 7.00 hod. nenastúpil
navýkonpráceobsluhovačačerpacejstanicebezakéhokoľvekospravedlnenia,totožalovanýpovažoval

zazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,pretovzmysle§68ods.1písm.b)Zákonníkapráceokamžite
ukončil pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 7.2.2011 s tým, že pracovný pomer sa
končí dňom doručenia oznámenia. V tomto podaní žalovaný tiež opísal udalosť dňa 23.12.2013, kedy
v čase medzi 18.00 až 19.00 hod. žalobca porušil pracovnú disciplínu tým, že na jeho pokyn došlo k
odčerpaniu PHM do zlej nádrže, na ústne napomenutie konateľa žalovaného reagoval neadekvátne až

arogantne a absenciu v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014. Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo žalobcovi (podľa jeho skutkového tvrdenia) doručené dňa 9.1.2014.

9. Z podania žalobcu - oznámenia zamestnávateľovi zo dňa 23.1.2014 súd zistil, že týmto podaním
žalobca vyjadril nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru, vyjadril sa v ňom k dôvodom,

ktoré žalovaný uviedol ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru a tiež vyjadril, že trvá na
ďalšom zamestnávaní zo strany žalovaného. Podľa predloženého podacieho lístka, bolo toto podania
odoslané žalovanému poštou dňa 27.1.2014.

10. Ako vyplynulo z čestných prehlásení E. L., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, J. U. zo dňa 24.2.2014 a

M. C., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, J. U. zo dňa 24.2.2014, títo v čestných prehláseniach totožného
znenia čestne prehlásili, že boli osobne prítomní, keď p. Y. A., zamestnanec čerpacej stanice HOFFER
v Zemianskej Olči, dňa 1.1.2014 v čase o 6.45 hod. oznámil T. K., že mu nedovolí nastúpiť na pracovnú
zmenu dňa 1.1.2014 o 7.00 hod., keďže do pracovnej zmeny je zadelený on a p. konateľ Y. I. mu povedal,
že p. K. už na čerpacej stanici nerobí, teda nie je už zamestnaný u zamestnávateľa. V závere čestných

prehlásení je uvedené, že toto sú ochotní i dosvedčiť pred úradmi, pričom sú si vedomí zákonných
dôsledkov svojich výpovedí.

11. Ako vyplynulo z predloženej evidencie dochádzky zamestnancov žalovaného Y. A., U. I. a žalobcu,
dňa 1.1.2014 v čase od 00.00 hod. do 07.00 hod. bol v pracovnej zmene Y. A., dňa 1.1.2014 v čase

od 07.00 hod. do 24.00 hod a dňa 2.1.2014 v čase od 00.00 hod. do 07.00 hod bol v pracovnej zmene
U. I.. Dňa 4.1.2014 v čase od 7.00 hod. do 5.1.2014 v čase do 7.00 hod. vykonal pracovnú zmenu Y.
A.. Porovnaním pracovných zmien vyššie spomenutých zamestnancov žalovaného súd konštatuje, že
počnúc od 12.1.2014 bola do pracovnej zmeny zaradená tretia osoba, ktorej evidencia dochádzky zo
strany žalovaného predložená nebola.

12. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe. Na pojednávaní dňa 5.10.2015 žalobca
uviedol, že predmetom konania je, že s ním bol slovne ukončený pracovný pomer dňa 29.12.2013 o
7.00 hod. ráno s tým, aby už nechodil do práce. Vtedy mu konateľ žalovaného povedal, aby si zbalil
veci. Jeho prejav bol arogantný a potom odišiel do svojej kancelárie. Viac mu nepovedal. Uvedené

počul aj U. I., ktorý tam vtedy bol, pretože ho mal vymeniť v zmene a vyjadrenie konateľa žalovaného
počul. Po tomto incidente on 1.1.2014 riadne nastúpil do pracovnej zmeny, čo vie potvrdiť M. C., E.
L. a Y. A.. Keď prišiel na pracovisko, Y. A. mu povedal, že ho striedať nebude a že tam už nepracuje.
Následne mu bolo dňa 9.1.2014 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, kde bolo uvedené,
aby sa dostavil do firmy za účelom vybavenia výstupných papierov. Vtedy ho konateľ žalovaného

zavolal na stretnutie, kde mu predložil na podpis dohodu o skončení pracovného pomeru, on ju však
odmietol podpísať. Pri tomto stretnutí mu konateľ žalovaného povedal, že dôvodom pre skončenie
pracovného pomeru je skutočnosť, že nenastúpil do služby a že mal problémy pri prečerpávaní PHM.
To bolo jediný krát, čo mu bol oznámený dôvod skončenia pracovného pomeru. On sa vtedy chceldohodnúť so žalovaným aspoň na odstupnom, k dohode však nedošlo. S ohľadom na skutočnosť,
že od mesiaca marec 2015 je zamestnaný, žiadal o uloženie povinnosti zaplatiť mu náhradu mzdy
do mesiaca február 2015, keď v období od januára 2014 do marca 2015 bol evidovaný v evidencii

nezamestnaných úradu práce. Dňa 1.1.2014 sa na pracovisku zdržal do 8.15 hod. a dňa 4.1.2014
len päť minút, pretože tam bol už iný zamestnanec (Ondrej Holderik) a on vedel, že ho do služby
nepustí. Skončenie pracovného pomeru považoval za vykonštruované, keď vyslovil domnienku, že
konateľ žalovaného už mal namiesto neho iného zamestnanca. O tom, že to má „nahnuté“ počul už
v mesiaci november a december 2013. Na pojednávaní dňa 25.1.2016 žalobca zopakoval, že trvá na

podanej žalobe, avšak na ďalšom zamestnávaní zo strany žalobcu už netrvá. Doplnil, že zamestnanca,
ktorý bol namiesto neho v pracovnej zmene, žiadal, aby zavolal konateľa žalovaného na doriešenie celej
záležitosti, tento ho však nekontaktoval a on potom vzniknutú situáciu neriešil. Po doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru dňa 9.1.2014 sa už nedostavil na pracovisko so žiadosťou, aby bol
zaradený do práce. Dňa 9.1.2014 mu telefonovala sekretárka konateľa žalovaného, aby si prišiel pre
výstupné listy.

13. Právna zástupkyňa žalovaného k vyjadreniam žalobcu na pojednávaní dňa 25.1.2017 uviedla,
že pokiaľ žalobca nesúhlasil s ústnym ukončením pracovného pomeru (o ktorom sa zmienil v podanej
žalobe, kde tvrdil, že dňa 30.12.2013 v čase okolo 7.00 hod. mu na pracovisku konateľ žalovaného
povedal, že od 1.1.2014 už u neho nie je zamestnaný, neskôr na pojednávaní dňa 5.10.2015 tvrdil,

že k tomuto došlo na pracovisku dňa 29.12.2013 o 7.00 hod., pričom na pojednávaní dňa 25.1.2017
už tvrdil, že mu bolo ústne dňa 1.1.2014 odkázané od žalovaného, že u neho už nepracuje a že do
práce už nemá nastúpiť), mal v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014 riadne nastúpiť do zamestnania a zotrvať
tam celú pracovnú dobu. Mala za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru spĺňa formálne i vecné
náležitosti platného právneho úkonu. Skutkové tvrdenia žalobcu boli zo strany žalovaného vyvrátené a

to predložením evidencie dochádzky zamestnancov žalovaného, z ktorých vyplynulo, že dňa 1.1.2014 a
dňa 4.1.2014 mal žalobca absenciu na pracovisku. Týmto bolo okamžité ukončenie pracovného pomeru
zo strany žalovaného odôvodnené. Žalobu žiadala zamietnuť v celom rozsahu.

14. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej

len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 <..

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhradapatrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov,
môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov
primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec
nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

14. Predmetom sporu v tejto veci je otázka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
daného žalovaným žalobcovi dňa 9.1.2014. V okamžitom skončení pracovného pomeru špecifikovaným
dôvodom skončenia pracovného pomeru bola neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku v
dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola zo strany

žalobcu napadnutá podanou žalobou v rámci plynutia dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá začala
plynúť dňa 9.1.2014, pričom žaloba bola na súd podaná dňa 27.2.2014.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd zo skutkového tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného
spochybnené nebolo, preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah

založený pracovnou zmluvou zo dňa 7.2.2011 na dobu určitú. Nakoľko žalovaný dňa 10.2.2012 vystavil
žalobcovi listinu: pracovná náplň a listinu: rozhodnutie o plate, súd mal za to, že vykonávaním pracovnej
náplne žalobcom s vedomím žalovaného aj po uplynutí tejto doby (po 10.2.2012), sa pracovný pomer
na dobu určitú založený pracovnou zmluvou zo dňa 7.2.2011 zmenil na pracovný pomer na neurčitý
čas. Tiež mal zo zhodného tvrdenia strán sporu preukázané, že žalobca bol pracovne zaradený ako

obsluhovač čerpacej stanice, pričom jeho pracovná náplň bola stanovená v listine označenej ako
pracovná náplň. Žalobca vykonával prácu na pracovisku, ktorým bola čerpacia stanica HOFFER v
Zemianskej Olči. Ako vyplynulo z tvrdenia žalovaného, ktoré žalobca nepopieral, v období mesiaca
december2013došlomedzistranamisporukukonfliktu,keďžalovanýústnevytkolanapomenulžalobcu
v súvislosti s udalosťou, pri ktorej došlo k prečerpaniu PHM z cisterny vodičom tohto nákladného vozidla

do nesprávnej nádrže na predmetnej čerpacej stanici. Žalovaný tvrdil, že o tejto udalosti sa dozvedel
od iného zamestnanca, hoci k tomu došlo v čase pracovnej zmeny žalobcu. Žalobca skutočnosť, že
počas jeho pracovnej zmeny došlo k takejto udalosti nepopieral, bránil sa tým, že kontrola správnosti
prečerpania PHM z cisterny do nádrže nebolo v jeho kompetencii, na takéto konanie nebol vyškolený a
zo strany zamestnávateľa inštruovaný. Súd dáva za pravdu žalovanému, že prečerpanie PHM z cisterny

do nesprávnej nádrže môže mať za následok vznik škody na strane žalovaného (a to napr. z titulu
náhrady škody vlastníkom motorových vozidiel, ktoré boli natankovaním inej, než výrobcom určenej
PHM, do motorového vozidla, poškodené), pričom vychádzajúc z pracovnej náplne žalobcu mal súd
za to, že v jeho pracovnej náplni bolo zodpovedné vykonávanie práce, ktorým je práve vykonávanie
práce tak, aby sa predišlo vzniku možných škôd na majetku zamestnávateľa. Hoci žalobca v priebehu

konania menil svoje skutkové tvrdenia ohľadne konfliktu s konateľom žalovaného, súd z jednoznačného
vyjadrenia žalovaného, ktoré korešpondovalo s opisom tejto udalosti v okamžitom skončení pracovného
pomeru a tiež z vyjadrení žalobcu, ktorý nespochybňoval, že k udalosti v súvislosti s nesprávnym
prečerpaním PHM z cisterny do nádrže počas jeho pracovnej zmeny došlo, považoval za preukázané,
že v druhej polovici mesiaca december 2013 skutočne došlo k tejto udalosti, a žalobca ako zamestnanec

vznik takejto udalosti nehlásil, ale žalovaný sa o nej dozvedel od iného zamestnanca, čo žalobca
nepopieral. Takéto konanie žalobcu aj súd vyhodnotil ako konanie, ktoré bolo v rozpore s pracovnou
náplňou žalobcu. Túto udalosť s ohľadom na rozsah možnej škody a skutočnosť, že žalobca vznik
tejto udalosti bezprostredne nenahlásil zamestnávateľovi, súd považoval za dôvodnú pre napomenutie
žalobcu z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.

16. Pokiaľ ide o právny titul skončenia pracovného pomeru medzi stranami sporu, súd napriek tvrdeniu
žalobcu, že v posledných dňoch mesiaca december 2013 (v podanej žalobe učinil skutkové tvrdenie, že
to bolo dňa 30.12.2013, na pojednávaní dňa 5.10.2015 zase tvrdil, že to bolo dňa 29.12.2013) došlo kústnemu ukončeniu pracovného pomeru, vychádzajúc z výsledku vykonaného dokazovania, predložené
listiny a nepopreté, resp. preukázané skutkové tvrdenia strán, mal za preukázané, že právnym titulom
ukončenia pracovného pomeru bolo písomné okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.1.2014,

doručené žalobcovi dňa 9.1.2014. Súd zo zhodného tvrdenia strán sporu považoval za preukázané aj
to, že žalobca mal v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014 nastúpiť do pracovnej zmeny o 7.00 hod. predmetného
dňa v trvaní do 7.00 hod. nasledujúceho dňa, s tým, že v pracovnej zmene bol vždy zadelený len jeden
zamestnanec. Žalobca v priebehu konania netvrdil a ani nepoprel skutkové tvrdenie žalovaného, že v
predmetných dňoch riadne nevykonal pracovnú zmenu, keď dňa 1.1.2014 sa dostavil na pracovisko

o 6.45 hod. a zotrval tam do 8.15 hod. (ktoré skutkové tvrdenie žalobcu bolo podporené i čestnými
prehláseniami E. a M.) a dňa 4.1.2014 zotrval na pracovisku len päť minút. Na svoju obranu učinil
skutkové tvrdenie, že do pracovnej zmeny ho dňa 1.1.2014 nepustil iný zamestnanec žalovaného, ktorý
tam bol na miesto neho a dňa 4.1.2014 tam už tiež bol iný zamestnanec. Žalovaný tieto skutkové
tvrdenia žalobcu poprel, keď ako dôkaz svojho tvrdenia, že žalobca riadne nevykonal prácu počas
určenej pracovnej zmeny v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014, predložil evidenciu dochádzky zamestnancov

žalovaného Y. A., U. I. a žalobcu, z ktorých listín mal súd preukázané, že dňa 1.1.2014 v čase od 00.00
hod. do 07.00 hod. bol v pracovnej zmene Y. A., dňa 1.1.2014 v čase od 07.00 hod. do 24.00 hod a
dňa 2.1.2014 v čase od 00.00 hod. do 07.00 hod bol v pracovnej zmene U. I.. Dňa 4.1.2014 v čase od
7.00 hod. do 5.1.2014 v čase do 7.00 hod. nastúpil na pracovnú zmenu Y. A.. Žalovaný má evidenciu
dochádzky počnúc od 1.1.2014 prázdnu. Svoju absenciu v zamestnaní v predmetných dňoch žalobca

neospravedlnil žalovanému ako zamestnávateľovi ani ústne, ani predložením dôkazu preukazujúceho
dôvodnú absenciu v práci. Absenciu v zamestnaní v týchto dňoch žalobca nijako neospravedlnil ani
počas tohto konania.

17. Zákonník práce bližšie nedefinuje pojem závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto je

naplnenie skutkovej podstaty ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce potrebné posudzovať
individuálne podľa okolností jednotlivého prípadu. V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny
sa zamestnávateľ môže rozhodnúť, či so zamestnancom ukončí pracovný pomer okamžite, alebo
výpoveďou. Pri rozhodovaní zamestnávateľa zohráva významnú úlohu aj posúdenie celkového
pracovného a občianskeho profilu dotknutého zamestnanca, podmienok v pracovnom kolektíve a

napokon aj výsledok obrany zamestnanca.

18. Podľa vyjadrení žalobcu, podporených žalovaným, bol v pracovnej zmene u žalovaného na čerpacej
stanici HOFFER v Zemianskej Olči zaradený vždy len jeden zamestnanec, ktorý mal v čase pracovnej
zmeny na starosti zabezpečenie chodu čerpacej stanice, pričom žalobca podľa vlastného tvrdenia

pracovnú zmenu dňa 1.1.2014 a 4.1.2014 nevykonal riadne (teda po celý určený čas), pričom dňa
1.1.2014 potom ako zistil, že na pracovisku je iný zamestnanec svojho zamestnávateľa (žalovaného)
nijako nekontaktoval, nežiadal vysvetlenie a nedožadoval sa zaradenia do práce, ale z pracoviska odišiel
a dňa 4.1.2014 sa na pracovisku zdržal namiesto plánovanej 24 hodinovej zmeny len 5 minút. Žalovaný
ako zamestnávateľ potom musel zabezpečiť účasť iného svojho zamestnanca v pracovnej zmene, aby

zabezpečil chod prevádzky čerpacej stanice. Súd mal za to, že toto konanie žalobcu naplnilo skutkovú
podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorým bola opakovaná neospravedlnená absencia
žalobcu v zamestnaní, ktorú žalobca nepopieral, bránil sa tým, že mu nástup do pracovnej zmeny dňa
1.1.2014 nebol umožnený. Skutočnosť, prečo túto situáciu neriešil a nedožadoval sa zaradenia do
práce nevysvetlil, dňa 4.1.2014 sa dostavil na pracovisko a zotrval tam len päť minúť a následne sa

dostavil na pracovisko až dňa 9.1.2014, keď si podľa svojho vyjadrenia išiel po výstupné listy. Súd mal
za to, že hoci je okamžité skončenie pracovného pomeru inštitútom upravujúcim výnimočnú situáciu,
v danom spore jeho dôvodné použitie bolo preukázané, keď žalovaný okamžité skončenie vypracoval
písomne, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru riadne a nezameniteľne špecifikoval ako
opakovanú neospravedlnenú absenciu žalobcu v zamestnaní, okamžite skončil pracovný pomer so

žalobcom v zákonnej lehote v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce (keď žalovaný bez ospravedlnenia
nenastúpil do práce v dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014, pričom okamžité skončenie pracovného pomeru
bolo vypracované dňa 7.1.2014 a doručené žalobcovi dňa 9.1.2014) a okamžité skončenie pracovného
pomeru riadne doručil žalobcovi. Okamžité skončenie pracovného pomeru ako inštitút pracovného
práva žalovaný podľa názoru súdu využil dôvodne, keď pri využití tohto inštitútu prihliadol na udalosť

z mesiaca december 2013, pri ktorej v čase pracovnej zmeny došlo k nesprávnemu prečerpaniu PHM
z cisterny do nádrže a žalobca tejto udalosti nezabránil a ani ju žalovanému ako zamestnávateľovi
nenahlásil, čím konal v rozpore s jeho pracovnou náplňou, ktorou bolo okrem iného i zodpovedné
vykonávanie práce (pričom konanie žalobcu takto rozhodne vyhodnotiť nie je možné), keď súd obranužalobcu, že kontrola prečerpávania PHM nebola v jeho pracovnej kompetencii a v súvislosti s tým ani
nebol školený, považoval za účelové. Tak ako bolo vyššie uvedené, súd by za zodpovedné konanie a
správanie sa žalobcu pri takejto udalosti považoval minimálne bezprostredné nahlásenie takejto udalosti

zamestnávateľovi. Preto súd považujúc okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
zo dňa 7.1.2014, doručené žalobcovi dňa 9.1.2014 za platný právny úkon, ktorý bol zo strany žalovaného
využitý dôvodne (nakoľko pri jeho využití prihliadol no osobu žalobcu ako zamestnanca, zohľadniac i
okolnosti udalosti z mesiaca december 2013 a tiež skutočnosť, že žalobca svoju absenciu v práci v
dňoch 1.1.2014 a 4.1.2014 nijako neospravedlnil a ani žalovaného v súvislosti s tým, že (ako tvrdil)

do pracovnej zmeny nemohol nastúpiť nekontaktoval a situáciu neriešil), žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnúzamietol.Súdpoukazujenato,ženadobudnutímúčinnostizákonač.160/2016Z.z.Civilného
sporového poriadku predmetné konanie nadobudlo charakter civilného sporu založeného na princípe
skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, pričom nepopreté skutkové tvrdenia sa považujú za
nesporné. Vo svetle nového právneho predpisu i tento spor sa riadi zásadou kontradiktórnosti, keď
zodpovednosť za výsledok sporu sa preniesla na strany sporu. Preto, pokiaľ chce byť žalobca ako

strana sporu v spore úspešný, musí učiniť skutkové tvrdenia a využiť také prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktorými preukáže svoje skutkové tvrdenia, ktoré protistrana poprela. V tejto
veci posudzovanie otázky platnosti právneho úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
dňa 7.1.2014 bolo základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti nároku aj čo do uplatnenej náhrady
mzdy, pričom súd pri skúmaní platnosti tohto právneho úkonu prihliadnuc na fakt, že žalobca je v

tomto type sporu slabšou stranou, zohľadnil všetky skutočnosti a preskúmal splnenie všetkých zákonom
stanovených okolností pre platnosť takéhoto právneho úkonu avšak bez toho, aby sám z vlastnej
iniciatívy vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý nebol zo strany ani jednej sporovej strany navrhnutý,
nakoľko v zmysle Civilného sporového poriadku už súdu takéto právo nepatrí; súd rozhoduje len o tom,
ktorý z navrhnutých dôkazných prostriedkov pripustí a ktorý nie. Keďže žalobca v tomto konaní nevyužil

žiadenprostriedokprocesnéhoútokuaprocesnejobrany,ktorýmbypreukázal,žezjehostranynedošlok
závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pretože sa na pracovisko v deň stanovenej pracovnej zmeny
riadne dostavil a prácu počas pracovnej zmeny riadne vykonal, resp. že svoju absenciu v zamestnaní
riadne ospravedlnil, súd bol nútený vysloviť pre žalobcu nepriaznivý výsledok tohto sporu, ktorým bolo
zamietnutie podanej žaloby.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní
plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).