Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18C/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202702
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414202702.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci žalobcu:

S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D., B.. Š. XXX/XX, zast. Advokátka kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r.
o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147,
IČO: 36 234 176, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.944,90 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.299,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne od 21.05.2014 do zaplatenia všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.944,90 €. V podanej žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že uzavrel so žalovaným dňa
15.01.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že na jej základe mu bol poskytnutý úver vo výške
3.319,39€.Žalobcaďalejpoukázalnaskutočnosť,žesazaviazalvrátiťžalobcoviistinuúverunavýšenúo
poplatok z úveru a to formou 72. mesačných splátok po 86,20 €. Celkovo sa tak žalobca zaviazal zaplatiť
žalovanému sumu 6.206,73 €. Podľa názoru žalobcu úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti

v zmysle zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a to údaj o úrokoch, príp. poplatkoch, ktorý je
povinný spotrebiteľ - žalobca veriteľovi zaplatiť. Z uvedených dôvodov s poukazom na ustanovenie § 4
ods. 5 zák. o spotrebiteľských úveroch bol žalobca povinný vrátiť žalovanému len istinu poskytnutého
úveru vo výške 3.319,39 €, pričom zaplatil žalovanému celkovo sumu 5.264,29 €. Žalobca tak zaplatil
žalovanému viac o 1.944,90 € v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil o takúto sumu a preto
žiada vydať bezdôvodného obohatenia v takomto rozsahu.

2.O takomto nároku súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný
odpor v dôsledku čoho sa takýto platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. V podanom
odpore žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru je žaloba nedôvodná nakoľko sa na
úkor žalobu bezdôvodne neobohatil s tým, že žalobca nepreukázal tú skutočnosť, že poskytnutý úver
bol bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platný a
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy nevyžadoval, aby úverová zmluva obsahovala ročnú úrokovú
sadzbu a z tohto dôvodu nemožno považovať takýto poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

Okrem toho predmetný úrok bol uvedený v úverovej zmluve, a to v úverových zmluvných podmienkach,
pričom žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom podľa jeho
názoru je potrebné aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka v spojení s § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia.3.Žalobca k podanému odporu uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu
dobu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie

a to s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo XX/XXXX ako aj rozsudok
Krajského súdu v Nitre XCo XXX/XXXX . Z uvedených dôvodov tak jeho nárok nie je premlčaný nakoľko
neuplynula 10-ročný premlčacia doba, pričom podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch jednoznačne vyplýva nemožnosť požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o úvere. Podľa žalobcu v zmluve absentujú akékoľvek informácie o úrokoch, úrokovej sadzbe,

ako aj poplatkoch. Následne na pojednávaní zo dňa 04.07.2014 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.944,90 eur spolu s 5,5% ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia. O takejto žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 01.08.2014 tak, že žalobu zamietol a to z dôvodu, že z ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy nevyplýva, že musela byť dojednaná výška
úrokovej miery ale naopak stačila aby bola dojednaná RPMN s tým, že ak chýbala takáto náležitosť

zmluvy, tak takýto úver bol bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho bol dojednaný medzi stranami sporu
aj úrok a preto zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžadoval zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy. Zároveň z takejto zmluvy bolo jednoznačne zrejmé, že žalobca
sa zaviazal zaplatiť istinu úveru ako aj odplatu za poskytnutý úver vo forme úroku, ktorého výška
nebola zrejme neprimeraná a preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Proti

takémutorozsudkupodalžalobcaodvolanie,pričomodvolacísúduznesenímzodňa29.2.2016rozsudok
zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia takéhoto uznesenia vyplýva, že
podľa názoru odvolacieho súdu tunajší súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a to z dôvodu, že podľa § 4 ods. 5 zákona č. 458/2001 Z. z. od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom

aj keď podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31.12.2007 nebola začlenená požiadavka
uvedenia ročnej úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom úvere avšak zákonodarca riešil absenciu
výslovného dojednania o úrokoch a poplatkoch v zmluve v zmluve v citovanom ustanovení § 4 ods. 5
zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 vo svojej podstate s rovnakými dôsledkami
ako pri neskoršej právnej úprave uskutočnenej zákon č. 568/2007 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon

č. 258/2001 Z. z. s účinkami od 1.1.2008 tak, že ako jedna z podstatných obsahovaných náležitostí
zmluvy zákon pod písm. h) § 4 ods. 2 vyžadoval údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ktorý v zmluve absentuje
tak sa úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 za bezúročný a bez poplatkov čo je rovnaký dôsledok ako
keď veriteľ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31.12.2007 nemôže
úroky a poplatky, ktoré nie sú dohodnuté v zmluve od spotrebiteľa požadovať. Podľa názoru odvolacieho

súdu tak žalovaný nemal právo požadovať od žalobcu, aby mu titulom poskytnutého úveru vrátil nad
rámec istiny úveru vo výške 3.319,39 eur ešte sumu 2.887,34 eur, ktorá nebola v zmluve žiadnym
spôsobom z hľadiska úroku/odplaty za poskytnutie úveru identifikovaná. Keďže v predmetnej zmluve
nebol dohodnutý úrok/odplata za poskytnutý úver tak tunajší súd musí opätovne posúdiť obsahové
náležitosti zmluvy o úvere ako aj skutočnosť, či došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.944,90

eur na strane žalovaného.

4. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň
23.2.2017, ktorého sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný, pričom súhlasili s
tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti a preto súd podľa § 180 CSP rozhodol v ich neprítomnosti.

Okrem toho na predchádzajúcich pojednávaniach právny zástupca žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného o sumu 1.944,90 € nakoľko uzavretá
zmluva o úvere neobsahovala potrebné náležitosti, ktoré vyžaduje zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských
úveroch a z tohto dôvodu bola bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov a to s poukazom na § 4 ods. 5
takéhoto zákona. Podľa jeho názoru je tiež potrebné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu na premlčanie

a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uzatváral veľké množstvo zmlúv, ktoré uzatváral s rôznymi
klientmi a mal vedomosť o tom, že sa bezdôvodne obohacuje pretože mu takéto nedostatky vytýkali aj
iné štátne orgány a upozorňovali ho, že jeho zmluvy nemajú potrebné náležitosti vyplývajúce z právneho
poriadku. Keďže ide o úverovú zmluvu a teda sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka nakoľko
ide o absolútny obchod tak by podľa žalobcu ak by súd neuznal, že je tam 10-ročná premlčacia doba, z

dôvodu že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, tak je potrebné aplikovať 4-ročnú premlčaciu dobu
podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný na predchádzajúcich pojednávaniach uviedol, že nesúhlasí so
zmenou žaloby, ktorým žiada žalobca rozšíriť takúto žalobu o priznané úroky z omeškania vo výške 5,5
% ročne, pretože nesúhlasí s podanou žalobou. Podľa názoru žalovaného uzavretá úverová zmluvaobsahuje všetky zákonné náležitosti, ktoré vyžadovali príslušné právne predpisy. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že v kolónke 33. je uvedená ročná percentuálna miera vo výške 26,2 %, pričom zákon o
spotrebiteľských úveroch takúto náležitosť vyžadoval a až od 01.01.2008 bola uložená povinnosť aby v

zmluvách o spotrebiteľských úveroch bola uvedená úroková sadzba. Preto takýto úver nie je bez úrokov
a poplatkov. Poukázal tiež na kolónku 29. kde uvedená výška úveru vo výške 100.000,- Sk/3.319,39 €
a kolónku 32. kde je uvedená konečná výška úveru v sume 186.984,- Sk/6.206,73 € a preto muselo byť
podľa názoru žalovaného žalobcovi zrejmé, že má spolu s poskytnutým úverom zaplatiť aj úroky a to
vo výške 86.984,- Sk/2887,34 €. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania pretože úverová zmluva

bola uzavretá dňa 15.01.2007 a žaloba bola podaná na súd až dňa 10.03.2014, t. z. že žaloba bola
podaná po uplynutí 3-ročnej všeobecnej premlčacej doby s tým, že uplynula tak subjektívna 2-ročná
premlčacia doba v zmysle §107 Občianskeho zákonníka ako aj objektívna premlčacia doba pre vydanie
bezdôvodného obohatenia. Premlčanie sa vzťahuje na úhrady, ktoré vykonal žalobca pred termínom
10.04.2012, pričom vychádza z predloženého splátkového kalendára. Z týchto dôvodov by tak žalobca
má nárok len na sumu 264,67 €, nakoľko ide o platby uhradené od 10.04.2012 až do súčasnosti v

prospech žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie tak
žalobca neuniesol dôkazné bremeno o takejto skutočnosti. Podľa neho tiež nie je možné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, a to ustanovenia o premlčaní a všeobecnú 4-ročnú premlčaciu
dobu, pretože išlo o vzťah medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom a teda
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka kde je všeobecná 3-ročná premlčacia doba

a pre prípad bezdôvodného obohatenia 2-ročná subjektívna premlčacia doba a 3-ročná objektívna
premlčacia doba.

5.Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a to s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX,
ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom dňa 15.01.2007; úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s.; potvrdením o vykonaných úhradách zo strany navrhovateľa v prospech
odporcu za obdobie od 16.04.2007 do 21.10.20123; priloženými rozsudkami všeobecných súdov
Slovenskej republiky; rozhodnutím odvolacieho súdu ako aj ostatnými písomnými podaniami, zistil
nasledovný skutkový stav veci:

strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 15.01.2007 s tým, že žalovaný na základe
takejto zmluvy poskytol žalobcovi úver vo výške 100.000,- Sk, t. j. 3.319,39 €, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať takýto úver a to v 72. mesačných splátkach, pričom výška mesačnej splátky bola 2.597,- Sk/
86,20 €. Konečná výška úveru bola 186.984,- Sk / 6.206,73 € a ročná percentuálna miera nákladov
bola určená vo výške 26,20 %. Žalobca vykonal v prospech žalovaného za obdobie od 16.04.2007 do

21.10.2013 úhrady v celkovej výške 5.264,29 €. Súd uznesením zo dňa 04.07.2014 pripustil zmenu
žaloby tak, že žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.944,90 eur spolu s 5,5% ročným úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby až do zaplatenia. Rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa zo dňa 01.08.2014 bola žaloba žalobcu zamietnutá, pričom odvolací súd na základe odvolania
žalobcu uznesením zo dňa 29.2.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, pričom žiaden z nich nespochybňoval výšku ani
dátum vykonanej úhrady, ktorá bola uvedená v rozpise platieb vyhotovených žalovaným.

6.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7.Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

8.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme.

9.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

11.Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

12.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase

uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

13.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahu,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

14.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

15.Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

16.Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18.Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

21.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22.Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní

navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

23.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25.Na základe vyššie uvedených skutočností a po oboznámení sa so spisovým materiálom v intenciách
právneho názoru odvolacieho súdu po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že v danom prípade
ide o spotrebiteľský úver, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zák. o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného v čase uzavretia takejto zmluvy s tým, že žalobca sa zaviazal peňažné prostriedky
vrátiťauhradiťnákladyspojenésospotrebiteľskýmúverom.Zozmluvyoúveretiežvyplýva,žežalobcaje

fyzická osoba, pričom úver mu nebol poskytnutý na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej
činnosti s tým, že dôkazné bremeno o takejto skutočnosti zaťažuje žalovaného, ktorý však nepreukázal,
žebyžalobcoviposkytovalnatakýtoúčel.Súdmalďalejzapreukázané,žeúverovázmluvamácharakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola predtlačená a príslušný zamestnanec žalovaného len dopĺňal príslušné
údaje a žalobca tak nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto úverovej zmluvy. Súd

preto považoval žalobcu za spotrebiteľa a úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi za spotrebiteľský úver
na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
zároveň nespochybňoval, že žalobca má postavenie spotrebiteľa. Súd ďalej preskúmal obsah uzavretej
úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že na základe takejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver vo výške
3.319,39 €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať vyššie uvedenou splátkou s tým, že celkovo tak mal

žalobca zaplatiť sumu 6.206,73 €, pričom v zmluve bola určená len RPMN vo výške 26,2% Rozdiel
medzi poskytnutým úverom vo výške 3.319,39 € a celkovou sumou, ktorú sa zaviazal zaplatiť žalobca
vo výške 6.206,73 € predstavuje konečnú výšku úveru a podľa žalovaného ide o úrok. Zároveň súd
zistil, že v rámci uzavretej úverovej zmluvy bola dojednaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške26,20 % s tým, že žalobca takýto úver reálne čerpal a tento úver začal splácať od 16.04.2007 a do
21.10.2013, kedy bola posledná splátka zaplatená, zaplatil v prospech žalovaného sumu 5.264,29 €.
Súd ďalej zistil, že v čase uzavretia takejto úverovej zmluvy zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z. z. vyžadoval určité zákonné náležitosti a to predovšetkým aby takáto zmluva mala písomnú formu,
bola určená suma, počet, termín splátok, istiny, úroku a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, meno a adresu spotrebiteľa, adresu predávajúceho u ktorého si môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým, že ak nie je uvedená, tak
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych

skutočností, pri ktorých splnenie môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, ako aj výpočet
nákladov. V prípade ak by nebola uvedená niektorá takáto náležitosť, tak zmluva o spotrebiteľskom
úvere by bola platná za predpokladu, že bol poskytnutý spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a ten ho začal
čerpať s tým, že od spotrebiteľa nebolo možné požadovať úroky alebo poplatky, ktoré neboli uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy dospel k názoru,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného nakoľko ten nemal nárok na úrok resp.

inú odplatu, pretože neboli dojednaná v zmluve a podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch
tak žalovaný ako veriteľ nemohol požadovať zaplatenie úrokov resp. inej odplaty od žalobcu s tým,
že nepostačuje, aby úrok resp. poplatky boli dojednané vo všeobecných podmienkach, ale musia byť
uvedené priamo v zmluve o úvere. Z uvedených dôvodov tak žalovaný mal nárok len na zaplatenie sumy
vo výške 3.319,39 €, ktorú poskytol žalobcovi ako úver s tým, že ten mu zaplatil sumu 5.264,29 € v

dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o sumu 1944,90 € nakoľko žalovaný
prijal peňažné plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd
zároveň podotýka, že aj keď ide o úverovú zmluvu tak je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka nakoľko ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto aj námietku premlčania
súd posudzoval v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu ako vyplýva z prehľadu

vykonaných úhrad za obdobie od 16.4.2007 do 21.10.2013 počas ktorých vykonal žalobca predmetné
úhrady tak úhradou zo dňa 10.6.2013 bola uhradená suma poskytnutého úveru vo výške 3.319,39 € s
tým, že od takejto úhrady začalo vznikať bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného nakoľko žalobca
plnil bez právneho dôvodu. Súd mal ďalej za preukázané, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa
7.3.2014, pričom podľa § 107 Občianskeho zákonníka sa nároky z bezdôvodného obohatenia premlčujú

v subjektívnej dvojročnej resp. objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Z uvedených dôvodov je tak
nárok žalobcu pokiaľ ide o úhrady vykonané od 10.6.2010 do 11.1.2011 vo výške 645,83 € s prísl.
premlčané nakoľko tie boli vykonané pred 7.3.2011 t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty. Súd aplikoval na vznesené námietku premlčania trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu nakoľko
nebolo v konaní preukázané, že by uplynula žalobcovi dvojročná subjektívna premlčacia lehota nakoľko

dôkazné bremeno zaťažuje o takejto skutočnosti žalovaného avšak ten žiadne relevantné dôkazy o
tom nepredložil. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že na strane žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak žalobca nepreukázal na strane žalovaného
úmyselné bezdôvodné obohatenie s tým, že rozhodnutia všeobecných súdov na ktoré poukazoval
žalobca vychádzajú z iného skutkového stavu a nie sú pre súd záväzné. Z uvedených dôvodov súd uložil

žalovanémupovinnosťvydaťžalobcovibezdôvodnéobohatenievovýške1.299,07€nakoľkovtejtočasti
bola žaloba žalobcu dôvodná z vyššie uvedených dôvodov. Okrem toho súd priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.
a to dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému a to z dlžnej sumy až do zaplatenia, pretože
žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným plnením.

26. Súd zamietol žalobu žalobcu v rozsahu presahujúcom sumu 1.299,07 € s prísl. nakoľko v tejto časti
bola žaloba žalobcu nedôvodná nakoľko žalovaný vzniesol čiastočne dôvodnú námietku premlčania a
preto úhrady vykonané od 10.6.2010 do 11.1.2011 vo výške 645,83 € s prísl. boli premlčané.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a to z dôvodu,
že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 67% a žalovaný v rozsahu 33% s tým, že celkový úspech
žalobcu bol v rozsahu 34%. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v takomto
rozsahu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť,
ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa

ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch

a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk
s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.