Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 15, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225949
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114225949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu N., zastúpeného Z. proti žalovanej 1)
G. a 2) I., zastúpenej I., o určenie neexistencie záložného práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín, č.k. 18C/295/2014-225 zo dňa 17. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1), 2) m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej 1) náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol,
že žalobca je povinný nahradiť žalovanej 2) trovy konania vo výške 100 %. Nepovažoval
za dôvodnú žalobu o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna
zmluva, uzatvorená dňa 25.03.2008 medzi žalovanou 1) a žalovanou 2), ktorej predmetom je zriadenie
záložného práva k bytu č. X, nachádzajúce sa na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXX, vchod

č. XX s podielom 68/2062-in na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a
spoluvlastníckym podielom 68/2062-in na pozemku parcela č. KNC XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 392 m2, zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu V., katastrálny
odbor, k.ú. S. je absolútne neplatná a určenie, že záložné právo, zapísané na LV č. XXXX, Okresného
úradu V., katastrálny odbor KÚ S. v prospech záložného veriteľa G. na základe záložnej zmluvy zo
dňa 25.03.2008, neexistuje. Zaoberajúc sa otázkou naliehavého právneho záujmu podľa § 80

písm. c) O.s.p. dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 25.03.2008, nakoľko táto otázka určenia má
povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu viazne v prospech
záložného veriteľa záložné právo a nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu. Podľa názoru súdu
žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo neexistuje, pretože stav ohrozenia
práva žalobcu možno odstrániť len týmto určením. Stav ohrozenia a neistoty v právnom postavení
žalobcu videl v tom, že v prípade realizácie záložného práva žalovanou 1) ako záložným veriteľom

bude ohrozené žalobcovo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Uviedol, že záložné právo, zriadené
podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, má vecno-právnu povahu, preto právo založiť vec má len
vlastník. Výlučnou vlastníčkou predmetného bytu v období bezprostredne predchádzajúcom uzavretiu
zmluvy o zriadení záložného práva bola žalovaná 2). Bolo teda jej právom ako právom vlastníka zriadiť
k predmetnému bytu záložné právo v prospech žalovaného 1). Žalobca však v konaní spochybňoval
vlastnícke právo žalovanej 2) k bytu tvrdeniami o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2007, ktorou

žalovaná 2) vlastnícke právo nadobudla. Zaoberal sa tak platnosťou, resp. neplatnosťou kúpnej zmluvy.
Uviedol, že podmienkou vzniku perfektného právneho úkonu je, aby vôľa a prejav boli v absolútnom
súlade (§ 34, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keď konajúci prejavuje vôľu, ktorú v skutočnostinemá a tento účastník o tom vie a vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že
má takúto vôľu, akú prejavuje, ide o predstierané (simulované) konanie. Ak o simulácii druhý účastník
právneho úkonu nevie, právny úkon konajúceho zaväzuje. Ak sa o vnútornej výhrade dozvedel druhý

účastník právneho úkonu, v takom prípade ide o dvojstrannú vedomú nezhodu medzi vôľou a prejavom,
čomázanásledokabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonu,pretožeideonevážneurobenýprávnyúkon.V
danom prípade žalobca svoje tvrdenia o nedostatku vôle na jeho strane založil na tom, že o prevode bytu
a podpise kúpnej zmluvy vôbec nevedel, preto nemal vôľu byt previesť. Z vykonaného dokazovania však
vyplynulo, že tvrdenia žalobcu v tomto smere nie sú pravdivé. Žalobca bezprostredne pred podpisom

kúpnej zmluvy doplatil správcovi domu nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu,
bolo mu vystavené potvrdenie, že nemá žiadny nedoplatok na týchto úhradách, z tohto potvrdenia
jednoznačne vyplynulo, že tvorí prílohu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Žalobca osobne prevzal
zmluvu s vyznačeným vkladom vlastníckeho práva a list vlastníctva a následne podpísal ako nájomca
aj nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol uvedený byt. Z celého sledu týchto udalostí nebolo možné
uzavrieť inak, ako že žalobca o prevode bytu vedel, k tomuto sa postupne pripravoval a mal vôľu ho

predať. Žalobca ďalej tvrdil, že ani žalovaná nemala vôľu nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutému
bytu, a to s poukazom na jej výpovede v trestnom konaní. V danom prípade v konaní nebolo preukázané,
že v čase kúpnej zmluvy, uzavretej podľa § 588 Občianskeho zákonníka, obaja účastníci, t. j. žalovaná
2) a žalobca (a vtedy ešte aj jeho manželka) o nezhode prejavu a vôle na strane žalovanej 2) vedeli.
Žalovaná 2) nezhodu vôle a jej prejavu v konaní poprela, keď uviedla, že mala v úmysle

nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Pravdivosti jej tvrdení nasvedčuje aj fakt, že uzavrela so žalobcom
nájomnú zmluvu a neskôr žiadala o vypratanie dotknutého bytu na podklade rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. Za takéhoto stavu nemožno
považovať právny úkon - kúpnu zmluvu za neplatnú. Dospel teda k záveru, že kúpna zmluva zo dňa
26.10.2007 je platným právnym úkonom a ako vlastníčka bytu bola žalovaná 2) oprávnená na zriadenie

záložného práva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v§221ods.1O.s.p.,keďsaúčastníkoviodňalamožnosťkonaťpredsúdom(písm.f/),súdprvéhostupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súdu vytýkal,
že sa nevysporiadal s navrhovaným dôkazom, a to vyšetrovacím spisom OR PZ U. pod
ČVK: B.-XXX/X-VYS-TN-XXX, v čom vidí porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a

odňatie možnosti konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku označil za všeobecne
naformulované, ktoré nespĺňa požiadavku riadneho a hlavne preskúmateľného rozhodnutia. Domnieva
sa, že súd zmätočne cituje zo zápisnice o konfrontácii svedka zo dňa 19.09.2014. Pokiaľ by sa súd
riadne zaoberal všetkými dôkazmi, tak z predmetnej zápisnice vyplývajú úplné iné skutočnosti, ktoré sú
uvedené v rozhodnutí. Z výpovede žalovanej 2) jednoznačne vyplýva, že táto nikdy nemala v úmysle

kúpiť byt žalobcu, ale táto mala v úmysle predstieraným právnym úkonom - kúpnou zmluvou docieliť
vybavenie úveru, resp. pôžičky. Z konania žalovanej 2) v žiadnom prípade nevyplýva vôľa
predmetný byt nadobudnúť do svojho vlastníctva a už vôbec nevyplýva u žalobcu jeho vôľa predať
byt, ktorý by v danom prípade prišiel o vlastné bývanie. Samotná žalovaná 2) niekoľkokrát uviedla,
že sa jednalo v prípade kúpnej zmluvy o predstieraný, resp. zastretý právny úkon pôžičky, ktorým si

chcela ochrániť svoje investície. V danom prípade nie je možné dôjsť k inému záveru, ako, že uzavretá
kúpna zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon, a to zmluva
o pôžička. Zjavným cieľom žalovanej 2) bolo získanie nehnuteľnosti za výhodnú cenu, keď hodnota
nehnuteľnosti podľa znalca bola ohodnotená na 80.000 Eur a žalovaná 2) ju „odkúpila“ za cenu
vo výške 1.600.000,- Sk (53.111 Eur).

3. Žalovaná 1) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil. Je toho názoru, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani tvrdenia,
ktoré by neboli tvrdené pred súdom prvej inštancie. Žalobca nepredkladá a neoznačuje žiadne iné
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a oprávnenosti jeho nárokov. Za nedôvodnú považuje námietku

nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukazuje na účelové a rozporné tvrdenia o
nedostatku vôle na strane žalobcu, založené najprv na tom, že o prevode bytu a podpise kúpnej zmluvy
nevedel a po preukázateľnom spochybnení jeho tvrdení založil svoje tvrdenia na
nedostatku vôle žalovanej, čo v konaní preukázané nebolo.4. Žalovaná 2) v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zhodne navrhla potvrdenie rozsudku.
Považovala za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie tým, že sa oboznámil

s obsahom predložených zápisníc. Trestný spis bol k predmetnému konaniu pripojený, súd ho mal k
dispozícii a do spisu boli doložené ako dôkaz vybrané zápisnice. Zdôraznila, že vyjadrenia žalobcu a
žalovanej 2) v rámci vyšetrovania nereflektujú moment uzavretia kúpnej zmluvy a nemajú výpovednú
hodnotu k udalostiam pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Pripomenula, že otázky
vyšetrovateľa boli zamerané na existenciu iných skutočností ako tých, ktoré sú podstatné pre

posúdenie platnosti kúpnej zmluvy. Nesúhlasila s námietkou o nedostatočnom odôvodnení rozsudku.
Uviedla, že žalobca svoje vyjadrenia sústavne zamieňa a prispôsobuje svojím potrebám, a tak sa snaží
spochybniť vôľu žalovanej 2) nadobudnúť vlastnícke právo k bytu. Žalovaná 2) niekoľkokrát vo svojej
výpovedi uviedla, že v čase podpisu kúpnej zmluvy bolo jej vôľou a úmyslom nadobudnúť vlastnícke
právo k bytu za v tom čase výhodnú cenu. Nepoprela, že by mala v úmysle ďalej predať, čo nemalo
vplyv na jej skutočnú vôľu vlastníctvo nadobudnúť. Nemala dôvod kryť žalobcu pred exekúciami v roku

2007 kúpou jeho bytu. Žalobca nebol vlastníkom bytu od roku 2005 z dôvodu zabezpečovacieho
prevodu práva. Poprela tvrdenia žalobcu, že v prípade kúpnej zmluvy sa jednalo o predstieranie, resp.
zatretý právny úkon pôžičky. Žalovaná 2) žalobcovi, ani jeho rodine žiadnu pôžičku neposkytla, takáto
skutočnosť zo žiadnych účastníckych výpovedí nikdy nevyplynula. Žalovaná 2) uzatvorila
zmluvu na podnet žalobcu a jeho manželky, ktorí sa predajom bytu za reálne trhovú

hodnotu snažili získať finančné prostriedky „na život a vyplatenie svojich dlhov“. Akcentovala, že žalobca
doposiaľ ani raz neuviedol, že jeho úmyslom bolo získať pôžičku namiesto prevodu bytu. Tvrdenia
žalobcu boli totiž pôvodne založené na tom, že nevedel, že podpísal kúpnu zmluvu. Potom, ako bola
preukázaná nepravdivosť jeho tvrdení, začal spochybňovať vôľu žalovanej 2) nadobudnúť vlastnícke
právo k bytu. Dôvodom, pre ktorý žalobca pristúpil k prevodu bytu, bolo získanie finančných prostriedkov,

nie však formou pôžičky. Jednoznačným dôkazom, ktorý preukazuje záujem žalovanej 2) nehnuteľnosť
nadobudnúť do svojho vlastníctva a fakt, že v danom prípade nešlo zo strany žalovanej 2) o poskytnutie
pôžičky, je to, že si zabezpečila hypotekárny úver, z prostriedkov ktorého mal byť žalobcovi uhradený
zvyšok kúpnej ceny.

5. Samotný žalobca v doplnení odvolania poukázal na to, že žalovaná 2) neuvádza v konaní pravdu.
Zistil totiž, že v roku 2011, kedy bola s ním spísaná dohoda o urovnaní, minimálne dvom ďalším ľuďom
vrátila nehnuteľnosť. Má za to, že tak konala zámerne, aby nevykazovala znaky podvodu. Konala tak aj
v prípade úveru od G.. Zámerne sa snaží všetko obrátiť proti jeho nebohej manželke, ktorá už nemôže
vypovedať.

6. Žalovaná 1) vo svojom písomnom vyjadrení k doplneniu odvolania uviedla, že na takýto dôkaz,
ktorý nebol predložený včas, už nie je možné prihliadať. Naviac, tieto dôkazy nesúvisia s predmetom
tohto konania.

7. Žalovaná 2) vo svojom písomnom vyjadrení k doplneniu odvolania vytýka žalobcovi, že si
neuvedomuje, že predmetom konania o platnosti, či neplatnosti právneho úkonu je kúpna zmluvy z roku
2007 a nie úkony z roku 2011. Na doplňované tvrdenia tak nie je možné pri rozhodovaní
odvolacieho súdu prihliadať.
8. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej

úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§ 470
ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle týchto
ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania, nakoľko odvolanie žalobcu
bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387
ods. 1 CSP.10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

11. V posudzovanej veci súd prvej inštancie žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ
ide o žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že zmluva o zriadení záložného práva k označeným
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, uzatvorená dňa 25.03.2008, je absolútne neplatná, súd prvej

inštancie dôvodne ustálil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti. Žalobu
zamietol nie z vecných dôvodov, ale z dôvodov procesných, pre absenciu naliehavého právneho záujmu,
ktorý bol pri žalobách na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, ustanovením § 80 písm.
c) O.s.p. vyžadovaný. Pokiaľ ide o určenie, že záložné právo, zapísané na LV č. XXXX Okresného
úradu V., katastrálny odbor, k.ú. S. v prospech záložného veriteľa G. na základe záložnej zmluvy zo dňa
25.03.2008, neexistuje, v tejto časti sa súd prvej inštancie, vzhľadom na danosť naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení, dôvodne zaoberal vecným posúdením uplatneného nároku.

12.Žalobcapochybeniesúduprvejinštancievidelpredovšetkýmprirealizáciizákladnéhoprávažalobcu,
garantovaného článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky na súdnu a inú právnu ochranu. V
dôsledku toho vyčíta konaniu, vedenému pred prvoinštančným súdom, že súd sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal s navrhovanými dôkazmi, a to najmä vyšetrovacím spisom, vedeným na OR PZ U. č.
ČVK:B.-XXX/X-VYS-TN-XXXX. Súdu vytýkal, že do spisu boli založené iba určité pasáže z
výpovedí žalobcu a žalovanej 2) a považoval za dôležité, aby bol predmetný vyšetrovací spis
k súdnemu spisu pripojený. Odvolací súd súhlasí s tým, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces
(článok46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)jeumožniťkaždému,bezakejkoľvekdiskriminácie,reálny

prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Zdôrazňuje
však, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami. Do obsahu
základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods.

1 Dohovoru nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov
súdov, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

13. Strana sporu má právo o.i. predniesť (doplniť) svoje návrhy a tiež právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky. Práva žalobcu v danom prípade neboli procesným postupom prvoinštančného

súdu porušené, a keďže spis Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície ČVS: B.-XXX/X-
VYS-TN-XXXX bol k predmetnému konaniu pripojený, je táto námietka žalobcu ohľadne pripojenia
predmetného vyšetrovacieho spisu nenáležitá.

14. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta, že konanie je založené na nedostatočnom odôvodnení,

je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko povinnosťou súdu a právom žalobcu je, aby rozhodnutie
bolo riadne a presvedčivo odôvodnené.

15. Pokiaľ žalobca namieta nedostatky, týkajúce sa odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba uviesť,
že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj právo účastníka (strany sporu)

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

16. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah
odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. V

tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu
súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán. Judikatúra ESĽP zdôrazňuje, že je
potrebné podľa okolností veci dať odpoveď na rozhodujúce argumenty. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia
rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich
konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri

hodnotenídôkazovaskutočností,ktorémalpreukázanéaprávneposúdeniezistenéhoskutkovéhostavu
podľa príslušných zákonných ustanovení.17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie neobsahuje detailnú analýzu úvah prvoinštančného súdu, avšak dostatočným

spôsobom je v rozhodnutí uvedené, aké dôkazy boli vykonané, aké boli skutkové závery, aké právne
predpisy boli aplikované na prejednávanú vec, a z ktorých boli vyvodené právne závery.

18. Obsah odvolacích námietok spočíval tiež v námietkach, týkajúcich sa neúplného zistenia skutkového
stavu veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/) a smeroval tiež k spochybneniu správnosti

skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

19. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ.
Skutkovú vadu môže vyvolať chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov alebo nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového stavu môže byť tiež
vyvolaná prípustnosťou ďalších dôkazov.

20. Žalobca v podanom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., podľa
ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Výslovne však
odvolanie žalobcu neobsahuje žiaden navrhovaný dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal. Pokiaľ

za návrh na vykonanie dôkazu žalobca označuje pripojenie vyšetrovacieho spisu, nie je možné túto
námietku považovať za dôvodnú, nakoľko predmetný vyšetrovací spis bol k predmetnému konaniu
pripojený, a pokiaľ za dôkaz v zmysle § 125 O.s.p. môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, nemožno prvoinštančnému súdu vytýkať, že vykonal dokazovanie oboznámením konkrétnych
listín z predmetného vyšetrovacieho spisu, tak ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Popri odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p žalobca v podanom odvolaní uplatňuje
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorého podstata spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.

22. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, ktorým si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť.
Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napríklad §
133, § 134, § 135 O.s.p.). Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie. Hodnotenie dôkazov

v zmysle ust. § 132 O.s.p. neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci,
nesmie byť v rozpore s prirodzenými zákonmi a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Súd je
povinný formulovať svoje hodnotiace závery spôsobom, ktorý zodpovedá zásadám/pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z ustanovenie

§ 132 O.s.p. (§ 191 CSP) možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy vyhodnotiť
a zdôvodniť, uviesť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri
formulovaní rozhodnutia do úvahy a podobne.

23. Vzhľadom na prejednaciu zásadu má strana sporu v konaní jednak povinnosť tvrdenia, jednak

povinnosť dôkaznú. Následky, spojené s ich nesplnením v podobe vecného nepriaznivého rozhodnutia,
nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
tieto procesné povinnosti strany sporu, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer medzi procesnými stranami. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena a tiež aj nositeľa dôkazného bremena.

24. V posudzovanej veci žalobca považoval kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2007 za neplatnú z dôvodu,
že žalovaná 2) previedla predmetnú nehnuteľnosť na seba bez toho, aby o tom mal žalobca vedomosť.
Dohodou zo dňa 04.03.2011, ktorú uzavrel na naliehanie žalovanej 2), považoval celú záležitosť ohľadne
prevodu bytu za urovnanú. Žalovanej 2) uveril. Žalovaná 2) previedla na neho byt, ale
neuviedla, že je na ňom zriadené záložné právo. Mal za to, že kúpna zmluva medzi ním a žalovanou

2) je absolútne neplatná, a preto nemôže byť platná ani záložná zmluva, a to v zmysle zásady, že nikto
nemôže nadobudnúť viac práv, ako sám má. Uviedol, že jeho vôľa, ani vôľa jeho manželky, nesmerovala
k tomu, aby predmetný byt predali. Nevedel, že kúpnu zmluvu podpisuje. Sama žalovaná 2) v rámcitrestného konania uviedla, že sa jednalo, v prípade kúpnej zmluvy, o predstieraný právny úkon, bola to
len fiktívna zmluva a na jej základe nikdy nemalo dôjsť k reálnemu prevodu vlastníckeho práva.

25. Žalobca v podanom odvolaní zastáva názor, že pokiaľ by sa súd zaoberal všetkými dôkazmi, tak zo
zápisnice o konfrontácii svedka zo dňa 19.09.2014, z ktorej podľa jeho názoru súd zmätočne cituje, by
vyplynuli iné skutočnosti, ktoré sú uvedené v rozhodnutí.

26. Pokiaľ žalobca upriamuje pozornosť na citáciu výpovede žalovanej 2) na otázky vyšetrovateľa, a

tak sa pokúša predostrieť, že žalovaná 2) nikdy nemala v úmysle kúpiť byt žalobcu, ale predstieraným
právnym úkonom (kúpnou zmluvou) docieliť vybavenie úveru (pôžičky), neznamená to, že skutkové
závery, ktoré súd z vykonaného dokazovania vyvodil, nie sú podložené výsledkami vykonaného
dokazovania. Odvolací súd nezdieľa názor žalobcu o neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach.
Nemožno prehliadnuť, že súd, správne vedeným postupom pri vykonávaní dokazovania, umožnil
žalobcovi klásť otázky žalovanej 2), umožnil konfrontáciu medzi podaniami účastníkov konania

(písomné doplnenie žaloby, písomné vyjadrenie na doplnenie žaloby), ponechal časový priestor na
vyjadrenie (viď dôvod odročenia pojednávania zo dňa 11.01.2016). Vyzval žalovanú 2), aby sa vyjadrila
k svojim vyjadreniam ako svedka pred vyšetrovateľom, vysvetlila žalobcom tvrdený rozdiel medzi jej
výpoveďou ako svedka a výpoveďou ako účastníčky konania (strany sporu).

27. Sporový poriadok (v čase konania súdu prvej inštancie Občiansky súdny poriadok) odvolateľovi
nebránil namietať všetky nesprávnosti postupu prvoinštančného súdu, ničím neobmedzoval právo
odvolateľa namietať, že dôvody rozhodnutia sú neúplné, nepresvedčivé, alebo nepodložené priebehom
a výsledkami vykonaného dokazovania. Na druhej strane však O.s.p. odvolateľovi nezaručoval, že bude
v odvolacom konaní úspešný.

28. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie neposúdil správne prejudiciálnu otázku platnosti kúpnej
zmluvy. Podľa názoru žalobcu tak dospel k nesprávnemu záveru, že kúpna zmluva nie je absolútne
neplatná. Žalobca zmluvu považoval za neplatnú pre nedostatok vôle na jej uzavretie. Uviedol, že
úmyslom žalobcu nebolo prísť o bývanie, ale o získanie pôžičky s lepším úrokom, na vybavenie ktorého

sa žalovaná 2) zaviazala. Žalovaná 2) nikdy nemala v úmysle kúpiť byt žalobcu, uzatvorená kúpna
zmluva je simulovaným právnym úkonom, ktorým mal byť zastretý iný právny úkon, a to zmluva o
pôžičke.

29. Dokazovaním v súdnom konaní sa podľa bežných definícií rozumie postup súdu, smerujúci k

utvoreniu skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach, pričom má ísť o jediný postup, akým
súd tieto poznatky získava. Podstatou dokazovania je vykonávanie dôkazov, teda procesné získavanie
príslušných skutkových poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých
informácií o okolnostiach vonkajšieho sveta. V danom prípade z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie, na rozdiel od tvrdení žalobcu v odvolacom konaní, nie je možné dospieť

k inému záveru, než, že žalobca a žalovaná 2) vedome uzavreli kúpnu zmluvu o prevode bytu do
vlastníctva žalovanej 2). Aj keď žalobca v celom konaní namieta, že nebolo jeho vôľou byt
predať, je nepochybné, že sám svojou iniciatívou robil úkony, smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Predovšetkýmzabezpečovalpotrebnépotvrdeniaodsprávcubytu,abysaprevodbytumoholuskutočniť.
Nie je možné uveriť tvrdeniam žalobcu, že nevedel o uzavretí kúpnej zmluvy a túto nemal ani vôľu

uzavrieť, nakoľko dňa 05.12.2017 prevzal do vlastných rúk rozhodnutie Správy katastra V. o tom,
že vklad vlastníckeho práva bol povolený. Aj z jeho ďalšieho konania, ktoré nasledovalo po uzavretí
kúpnej zmluvy, je zrejmé, že si musel byť prevodu vlastníctva bytu vedomý, nakoľko uzavrel nájomnú
zmluvu,ktorámuumožňovalaprávobývaniavpredmetnombyte.Zdokazovania,ktorévykonalsúdprvej
inštancie, nebola preukázaná vôľa žalobcu uzavrieť zmluvu o pôžičke. Podstatnou náležitosťou zmluvy o

pôžičke je totiž dočasné poskytnutie finančných prostriedkov a k takémuto dojednaniu medzi účastníkmi
nikdy nedošlo, žalobca sa o dočasnom poskytnutí finančných prostriedkov od žalovanej 2) nikdy počas
celého konania nezmienil. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno prijať ani záver,
že v prípade uvedenej kúpnej zmluvy ide o prípad spoločnej, vedomej nezhody vôle s prejavom, ktorá
by mohla mať za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Aj keď možno prisvedčiť žalobcovi, že

žalovaná 2) sa v pozícii svedka pred vyšetrovateľom v rámci konania vedeného na OR PZ U.
ČVS:B.-XXX/X/VYS-TN-XXXX vyjadrovala, že „žalobca o kúpnej zmluve vedel. Minimálne o tom vedela
pani S., ale aj dôvody, že je to pro forma s tým, že sa bude byt spätne predávať buď na nich ako na
možných poberateľov úveru, pretože hypotéky sa dávali za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti“, predsúdom prvej inštancie zdôvodnila svoje výpovede, nakoľko žalovanej 2) žalobca kládol na pojednávaní
dňa 25.02.2016 otázky, aby rozdiel vo výpovedi v trestnom konaní a vo výpovedi v predmetnom
konaní vysvetlila. Dôvodne preto súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil, že mala v

úmysle nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnému bytu a následne sa ako vlastníčka bytu správala,
keď so žalobcom uzatvárala dohodu o nájme bytu a prostredníctvom rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. dosiahla rozhodnutie o vyprataní bytu.

30. Vzhľadom na to, že žalovaná 2) bola oprávnená zriadiť k predmetnému bytu záložné právo, súd

prvej inštancie dôvodne žalobný návrh zamietol.

31. Žalovaní 1), 2) boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi (§ 262 a § 396 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).