Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616201468
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616201468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu CRIF - Slovak Credit
Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, zastúpeného spoločnosťou
Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava,
IČO: 36 856 584, proti žalovanému Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XX, o zaplatenie 776,12
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
8C/48/2016-196 zo dňa 14. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
2) Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka
o zmluve o bežnom účte a o Zmluve o úvere. Samotnú zmluvu o úvere považoval za absolútne
neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia požiadavky určitosti a
zrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka - sumu poskytnutých peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky spolu s úrokom. Odkaz na obchodné podmienky v tomto prípade nestačí, keďže v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka možno odkazom na obchodné podmienky uzavrieť časť zmluvy. Pokiaľ
žalovaný na svojom bežnom účte prečerpal nejaké peňažné prostriedky od právneho predchodcu
žalobcu, ide z jeho strany o bezdôvodné obohatenie ako plnenie z neplatného právneho úkonu podľa §
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda na strane žalovaného potom vzniklo bezdôvodné obohatenie
vo výške 360,93 eur. Súd ex offo skúmal spotrebiteľskú zmluvu, či sa nejedná o premlčaný nárok.
Premlčacia doba pri bezdôvodnom obohatení je upravená v ustanovení § 107 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka. V danom prípade od podania návrhu, t.j. od 29.02.2016, uplynula aj subjektívna, aj
objektívna premlčacia lehota odo dňa posledného čerpania zo strany žalovaného. Žalobca ako dôkaz o
postúpení predmetnej pohľadávky voči žalovanému predložil oznámenie právneho predchodcu žalobcu
adresované žalovanému a doručenku preukazujúcu doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému dňa 22.04.2014. Súd skúma v každom konaní vecnú a aktívnu legitimáciu v spore, t.j.,
či v danom prípade prešlo právo z konkrétneho právneho úkonu na iný subjekt na základe platne
uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o

postúpení pohľadávky, nedoložil ani jej prílohu, z ktorej by bolo zrejmé práve postúpenie pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu proti žalovanému, uplatnenú v tomto konaní. Z uvedených dôvodov súd
žalobu v celom rozsahu zamietol.3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby súd vyhovel
jeho žalobe a rozsudok zmenil alebo, aby rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súd mal za to, že
v zmluve o úvere neboli uvedené podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497 Obchodného

zákonníka. V tejto zmluve bola uvedená odkladacia podmienka a žalovanému bolo poskytnuté povolené
prečerpanie určené v Obchodných podmienkach banky. Obsah týchto náležitostí mal byť určený až ku
dňu splnenia podmienok pre poskytnutie povoleného prečerpania. V danom prípade malo byť použité
ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch analogicky. Súd takisto poukázal na to, že žalobca
nepreukázal, že je aktívne legitimovaný. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 161 ods. 1

CSP, nakoľko, ak nebol aktívne legitimovaný, mal súd konanie zastaviť (v prípade neodstrániteľného
nedostatku konania). Súd mal postupovať podľa ust. § 161 ods. 3 CSP. Podľa jeho názoru išlo o
odstrániteľnú podmienku, nakoľko súd ho mohol vyzvať na preukázanie zmluvy o postúpení. Keďže súd
takto nepostupoval, zaťažil konanie vadou. Požadoval priznanie náhrady trov konania na súde prvej
inštancie, ako aj v odvolacom konaní.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie

v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
7) Na doplnenie považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom
odvolaní.
8) V súlade s názorom vysloveným súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za to, že zmluva o
úvere je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka. Sama

odkladacia podmienka, na ktorú poukázal žalovaný, nemôže na tejto skutočnosti nič zmeniť, nakoľko
v samotných obchodných podmienkach bolo a je možné dohodnúť časť zmluvy (§ 273 Obchodného
zákonníka), no nie všetky náležitosti. Aby mohla byť zmluva o úvere uzavretá platným spôsobom, je
nevyhnutné v nej dohodnúť aspoň podstatné náležitosti, a to sa v danom prípade nestalo.
9) Pokiaľ aj žalobca bol názoru, že v danom prípade malo byť analogicky aplikované ust. § 4 ods. 3

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s týmto názorom sa odvolací súd nestotožnil,
nakoľko aj tento zákon sám vylučuje, aby mohol byť použitý na úver formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu (tým
nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6 tohto zákona). Analogicky aplikovať ustanovenia zákona, ktorý
sám vylučuje použitie jeho ustanovení na tento prípad, by nebolo zákonné a ani spravodlivé.

10) Žalobca ďalej namietal, že súd mal aplikovať ust. § 161 CSP, aby odstránil nedostatok procesnej
podmienky, ktorou mala byť skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že je v konaní aktívne vecne
legitimovaný.
11) Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania.
12) Aplikácia ust. § 161 CSP na daný prípad nebola možná, nakoľko toto ustanovenie je možné použiť

na prípady, ak tu existuje nedostatok procesných podmienok, čo v danom prípade nenastalo. Aktívna
legitimácia žalobcu v spore nepatrí medzi podmienky konania, aktívna legitimácia je podmienkou pre
úspech v spore, ale nie podmienkou konania. V tejto súvislosti môže byť procesnou podmienkou iba
procesná subjektivita (§ 61 a nasl. CSP), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom. V takomto
prípade by súd postupoval v zmysle ust. § 161 ods. 3 CSP, no keďže žalobca má procesnú subjektivitu,

nemohol súd aplikovať uvedené ustanovenie.
13) Prioritne je nutné dodať, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nárok žalobcu
bol premlčaný, ktorú skutočnosť odvolateľ nijakým spôsobom v podanom odvolaní nespochybnil. Nazáklade uvedeného mal odvolací súd za to, že rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).