Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212415
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4413212415.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: 1) X. F., nar. X.X.XXXX, bytom Z. I., G. XX, zast. Mgr. Elena
Szabóová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie 7, 2) E. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
X, o zaplatenie 697,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalovaného v 1. rade titulom náhrady trov

konania sumu 179,71 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.7.2015 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhal od žalovaných v 1. a 2. rade pôvodne zaplatenia sumy 697,50 eur istiny s príslušenstvom
na základe skutočnosti, že právny predchodca žalobcu, uzatvoril so žalovaným v 1. rade Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0241971828 dňa 11.4.2005, podľa ktorej právny predchodca žalobcu požičal
žalovanému v 1. rade finančné prostriedky v sume 331,94 eur spotrebný úver, bezúčelový a žalovaný
sa ho zaviazal splácať pravidelne, riadne a včas mesačnými splátkami po 76,31 eur, vždy k 20. dňu v
mesiaci.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2001 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa,
a.s. so sídlom v Bratislave a postupníkom, žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému.

Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej

sumy.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.447,50 eur, ktorá
pozostávala z istiny 3.323,34 eur, riadneho úroku 430,89 eur, úroku z omeškania 693,27 eur a ostatného
príslušenstva 0,00 eur v súlade s Prílohou k Zmluve o postúpení.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa § 517 odsek 2 OZ, počnúc dňom
25.3.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Dlžná suma ku dňu podania žaloby bola vo výške 697,50 eur a táto pozostávala z riadneho úroku vo
výške 430,89 eur a úroku z omeškania vo výške 266,61 eur.Uznesením súdu č. k. 9C/455/2015-94 súd konanie v časti o zaplatenie 300,- eur zastavil podľa § 96
odsek 1 O.S.P. a podľa § 95 odsek 1 O.S.P. pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

Žalovaný v 1. rade sa vyjadril prostredníctvom svojej zástupkyne písomným podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 20.11.2015 a uviedol, že vznáša námietku premlčania voči celému nároku žalobcu,
pretože úver zo dňa 11.4.2005 podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok nebol vyhlásený
za zosplatnený, pohľadávka žalobcu sa premlčala pred podaním návrhu, a to najneskôr 20.3.2013 a

návrh na začatie konania bol žalobcom podaný dňa 24.5.2013 do skráteného konania Ro s tým, že
nie je vylúčené, že splatnosť dlhu nastala už skôr, a to vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Dohodnutá
splatnosť úveru bola dňa 20.3.2010. Na premlčaní záväzku žalovaného v 1. rade nič nemení ani
žalobcom predložené uznanie dlhu. Poukázal na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti poskytnutého
úveru vyvodzuje aj z písomností žalobcu „Pokus o zmier“ datovanej 23.4.2013. Z tejto písomnosti
vyplýva, že pôvodným veriteľom bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, neuvádza sa však k akému dňu

nastali účinky mimoriadnej splatnosti. Navrhoval žalobu zamietnuť a v prípade úspechu priznať náhradu
trov konania.

Žalovaný v 2. rade sa vyjadril písomne s tým, že navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania
nároku žalobcu a súhlasil so všetkými námietkami a dôvodmi pre zamietnutie žaloby právnej zástupkyne

žalovaného v 1. rade s tým, že poukázal zároveň na rozpor s dobrými mravmi, keď žalobca si uplatňuje
voči žalovaným premlčanú pohľadávku a že žalobcovi v 1. rade dal žalobca podpísať uznanie dlhu,
premlčanú pohľadávku a použitie nekalých obchodných praktík žalobcom.

Dňa 7.3.2016 súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu podľa § 101 odsek

2 O.S.P. s tým, že právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas, svoju
neúčasť neospravedlnil a ani žiadnym spôsobom nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Zároveň
sa nevyjadril na základe výzvy súdu zo dňa 27.1.2016 k písomnému vyjadreniu právnej zástupkyni
žalovaného v 1. rade k návrhu a k návrhom na dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, výpoveďou žalovaného
v 1. a 2. rade a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to: Zmluvou o splátkovom
úvere, Dohodou o ručení, Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 11.4.2005, Zmluvou
o zmenkovom vyplňovacom práve, Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu
žalobcu, Dohodou o uznaní záväzku, splátkovým kalendárom, oznámením o postúpení pohľadávky,

Zmluvou o postúpení pohľadávok, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier,
platobným rozkazom, uznesením z čísla listu 44, vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade
zo dňa 19.11.2015, vyjadrením žalovaného v 2. rade zo dňa 9.12.2015 a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

Prednesom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade bolo preukázané, že navrhoval návrh zamietnuť a
v prípade úspechu priznať náhradu trov konania z dôvodu, že postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu
bolo špekulatívne a nie v súlade so zákonom, keďže už v čase postúpenia bol nárok premlčaný, lebo išlo
o spotrebiteľský úver. Žalovaný v 1. rade pri podpise dohody o uznaní záväzku nebol poučený žalobcom
o tom, že dlh je premlčaný. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku

žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. s tým, že pohľadávka žalobcu sa premlčala pred podaním
návrhu, a to najneskôr 20.3.2013 a návrh na začatie konania bol podľa otlačku prezenčnej pečiatky súdu
doručený 24.5.2013, teda v čase doručenia žaloby bol dlh žalovaného v 1. rade premlčaný.

Z výpovede žalovaného v 1. rade bolo súdu preukázané, že sa v plnom rozsahu pridržiaval prednesu

svojho právneho zástupcu a písomného vyjadrenia právnej zástupkyne zo dňa 19.11.2015 s tým, že
uviedol, že je pravdou, že časť žalovanej sumy splácal aj po podpísaní dohody o uznaní záväzku a
úhrady pohľadávok a nepamätá si presne, kedy prestal tento dlh splácať. Nenavrhoval vo veci žiadne
dokazovanie a tiež uviedol, že v čase, keď podpisoval dohodu o uznaní záväzku, nebol žalobcom
upozornený na to, že dlh je premlčaný.

Z výpovede žalovaného v 2. rade bolo súdu preukázané, že navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že
nárok žalobcu je premlčaný a podaný v rozpore s dobrými mravmi pri uplatnení nekalých obchodných
praktík zo strany žalobcu a v prípade úspechu si neuplatnil náhradu trov konania.Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0241971828 zo dňa 11.4.2005 bolo súdu preukázané, že takúto
uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v

Bratislave a žalovaný v 1. rade ako dlžník a predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebného
bezúčelového úveru žalovanému vo výške 3.319,39 eur s výškou úrokovej sadzby 11,60 % p. a., s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 76,31 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej
splátky 20.5.2005 a s končenou splatnosťou úveru 20.3.2010.

Dohodou o ručení bolo súdu preukázané, že takúto dohodu uzatvoril podľa § 303 - 312 Obchodného
zákonníka právny predchodca žalobcu so žalovaným v 2. rade dňa 11.4.2005, podľa ktorej žalovaný v 2.
rade ako ručiteľ sa zaviazal splatiť dlh voči žalovanému v 1. rade, pokiaľ ho on žalobcovi podľa zmluvy
v stanovenej lehote nezaplatí.

Dohodou o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 11.4.2005 bolo preukázané, že takúto

uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným v 1. rade a T. V., predmetom ktorej bolo, že banka a
dlžník ako poistník a poistený z poistnej zmluvy sa dohodli, že práva a pohľadávky vyplývajúce z poistnej
zmluvy sa použijú na zabezpečenie pohľadávky. Obsahom tejto dohody je zmluva o zabezpečovacom
prevode a zabezpečovacom postúpení pohľadávok z poistnej zmluvy.

Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 5.11.2012 bolo preukázané, že
takútouzatvorilžalobcaakoveriteľadlžník,žalovanýv1.rade,podľaktoréhožalovanýv1.radeuznalčo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe zmluvy zo dňa 11.4.2005 s
pôvodnýmveriteľomazaviazalsacelkovúsumuvovýške1.717,-eurzaplatiť8.mesačnýmisplátkamivo
výške 200,- eur, vždy k 25. dňu v mesiaci s tým, že dlžník - žalovaný v 1. rade vyhlásil, že má vedomosť

o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 OZ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému
v 1. a 2. rade postúpenie jeho pohľadávky vo výške 2.847,50 eur s príslušenstvom na žalobcu.

Pokusom o zmier žalobca preukázal, že vyzval žalovaných v 1. a 2. rade k dobrovoľnej úhrade dlhu
vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere v celkovej výške 967,66 eur tak, aby túto sumu zaplatili
najneskôr do 30.4.2013 na účet právneho predchodcu žalobcu, v opačnom prípade si žalobca uplatní
svoj nárok súdnou cestou spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania vrátane trov právneho
zastúpenia.

Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz pod č. k. 5Ro/497/2013-33 zo dňa 25.9.2013 a vyhovel
nároku žalobcu tak, že zaviazal žalovaných v 1. A 2. Rade, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi
sumu 697,50 eur spolu s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania v celkovej sume 183,72 eur,
ktorý platobný rozkaz bol následne uznesením zo dňa 5.5.2015 zrušený podľa § 173 ods. 2 O.S.P., z

dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanému v 1. rade.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každý zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy Obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 veta prvá OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsahzmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto dohody alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto
podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým

významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
ods. 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§5bZák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že návrh bol podaný dôvodne, ale
nebolo možné mu vyhovieť, nakoľko žalobca si svoj nárok z plnenia zo Zmluvy o splátkovom úvere
uplatnil po lehote splatnosti, keď najneskôr mu lehota uplynula dňom 20.3.2013 a návrh na začatie
konania bol podľa otlačku prezenčnej pečiatky súdu dourčený 24.5.2013, teda po uplynutí všeobecnej

premlčacej lehoty a žalobca na výzvu súdu nepredložil a neuviedol, kedy bol úver vyhlásený za
zosplatnený. Zároveň o tom nepredložil ani výzvu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, na ktorú odkazuje
v pokuse o zmier datovanej z 23.4.2013, z ktorej písomnosti vyplýva, že pôvodným veriteľom bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť, neuvádza sa však k akému dňu nastali účinky mimoriadnej splatnosti.
Ďalej súd poukazuje na použitie a aplikovanie nekalej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, keď do

dohody o uznaní záväzku zakomponoval prehlásenie, že dlžník - žalovaný v 1. rade vyhlasuje, že
má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalobca z tohto dôvodu nemal vôbec pristúpiť k
uzavretiu predmetnej dohody o uznaní dlhu, pretože v tom čase pohľadávka pôvodného veriteľa bola
už premlčaná. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13Co/151/2013, podľa ktorého súdu uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym

vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento právny vzťah je potom potrebné aplikovať ustanovenia
upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je ale potrebné aplikovať aj
na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny vzťah
uznania dlhu. Pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a splátkovom kalendári, došlo k nekalej obchodnej
praktike, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorá narušuje alebo môže podstatne

narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa,
je umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo
vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať
rozumne od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktike,
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Pri rozhodovaní vo veci súd vychádzal z obsahu zákona o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne
z ustanovenia § 5b účinného od 01.06.2014 a zistil, že nárok žalobcu na uplatnenie predmetnej
pohľadávky je premlčaný, žalobcovi začala plynúť premlčacia doba dňom 21.3.2010, t. j. dňom, po
ktorom mala byť pohľadávka žalovaného zaplatená v celosti a uplynula mu najneskôr dňa 20.3.2013,

nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V
zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia, ako aj v zmysle všeobecných predpisov občianskeho
zákonníka, ktorý zákonník upravuje ako lex generalis vzťahy medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi,
premlčacia doba v tomto prípade je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malozačať s jeho plnením (doba splatnosti). Keďže žalovaný mal zaplatiť dlžnú istinu najneskôr do 20.3.2010,
podľa názoru súdu došlo k jej zosplatneniu, t. j. pôvodný veriteľ si mohol uplatniť celú pohľadávku
voči dlžníkovi už týmto dňom. V tomto prípade premlčacia doba uplynula žalobcovi dňom 20.3.2013,

žalobca podal návrh na začatie konania dňa 24.5.2013, t. j. po márnom uplynutí premlčacej doby podľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, teda súdu nezostalo nič iné, ako prihliadať na tú skutočnosť,
že tento nárok žalobcu je v plnom rozsahu premlčaný a z toho dôvodu žalobu zamietnuť.
Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa

nárok na peňažné plnenie v trojročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti nemožno neopomenúť ustanovenie § 52 odsek 2 OZ, podľa ktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľa na všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.

Z týchto dôvodov súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky
premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič nemení na tom skutočnosť,
že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režim Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný

typ zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch.
Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 odsek 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Aplikáciu
občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila rozhodovacia prax
súdov (uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17 Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.6.2013, sp. zn. 6 Co/218/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I. ÚS
402/2013). Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní
použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy.

Pre posúdenie, či ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 1.5.2014 je možné aplikovať
aj na konanie začaté na súde pred jeho účinnosťou je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
aj procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť

v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné

normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované. Preto
ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný

ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Citované ustanovenie
zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je
premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.S.P. a priznal ich žalovanému v
1. rade, ktorý mal vo veci plný úspech, ktoré trovy konania pozostávajú iba z náhrady trov právneho
zastúpenia v sume 179,71 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení platných zmien a
doplnkov, za 3 úkony právnej pomoci po á 51,45 eur (19.11.2015 príprava a prevzatie zastúpenia,

19.11.2015meritórnevyjadrenie,7.3.2016zastupovanienapojednávaní),3xnáhradarežijnéhopaušálu
z toho 2 x po á 8,39 eur a 1 x po 8,58 eur, ktoré trovy konania je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149
ods. 1 O.S.P. k rukám právnej zástupkyni žalovaného v 1. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Žalovaný v 2. rade si v prípade úspechu neuplatnil náhradu trov konania, a preto o tejto náhrade súd
nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.