Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212259
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713212259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - Mgr. M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. I.
XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom M., A. XX, a
otec - P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. B. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, o zmenu vyživovacej povinnosti k maloletému
dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 20P/281/2013-826 zo

dňa 25.5.2016 takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú
C. B., nar. XX.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý platiť výživné:

- s účinnosťou od 27.8.2013 do 22.10.2013 vo výške 130 eur mesačne,
- s účinnosťou od 23.10.2013 do 31.8.2014 vo výške 100 eur mesačne,
- s účinnosťou od 1.9.2014 do 31.12.2014 vo výške 130 eur mesačne,

- s účinnosťou od 1.1.2015 do 1.10.2015 vo výške 200 eur mesačne,
- s účinnosťou od 2.10.2015 vo výške 170 eur mesačne

vopred vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie
výživného na maloletú z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 22P/108/2009-90 zo dňa 3.8.2009.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku o nedoplatku zvýšeného výživného na maloletú
C. tak, že p o v o ľ u j e otcovi splácať nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 27.8.2013
do 31.5.2016 v sume 1269,70 eur v mesačných splátkach po 45 eur spolu s bežným výživným, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

III.Konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú C. B., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e.

IV.Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdrozhodolozvýšenívýživnéhonamaloletútak,žeotecjepovinný
platiť zvýšené výživné vo výške 145 eur mesačne od 27.8.2013 do 31.12.2014 a vo výške 210 eur
mesačne od 1.1.2015, a to vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.2. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú zamietol.
3. Nedoplatok na výživnom od 27.8.2013 do 31.5.2016 v celkovej výške 2.066,68 eur povolil otcovi
splácať v splátkach po 45 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po

právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

4. Vychádzal zo záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom na maloletú (august 2009) došlo k
podstatnejzmenepomerov,ktoráodôvodňujezvýšenievýživného.Zmenysúodôvodnenésubjektívnymi
okolnosťami na strane povinného otca i oprávnenej maloletej - na strane otca predovšetkým výkon

funkcie starostu a ukončenie prevádzkovania živnosti, vznik dvoch nových vyživovacích povinností; na
strane maloletej prechod na strednú školu, výkon športovej činnosti na vrcholovej úrovni a potreba
bezlepkovej a bezlaktózovej stravy - ako aj objektívnymi okolnosťami v podobe vývoja životných
nákladov.
5. Súd prvej inštancie argumentoval, že maloletá bola pri poslednom rozhodovaní žiačkou 3. ročníka
základnej školy, v júni 2014 skončila školskú dochádzku na evanjelickej základnej škole a v čase

vydania napadnutého rozsudku je druháčkou na evanjelickom bilingválnom gymnáziu. Vekom, rastom
a dospievaním v spojení s rastom cien sa u maloletej zvýšili výdavky na základné potreby ako strava,
oblečenie, obutie, hygiena, kozmetika, keďže 16-ročná slečna má iné nároky, než 9-ročné dieťa. Tieto
nároky okresný súd finančne vyjadril sumou 430 eur mesačne, z toho strava 150 eur, oblečenie, obuv,
kozmetika 40 eur a mobil 20 eur, školné 45 eur, cestovné 40 eur, stužková 10 eur, lieky 30 eur, šport

(atletika, plávanie) 95 eur. Ako dôvodné akceptoval výdavky spojené so zabezpečovaním diétnej stravy
pre maloletú vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré sa u nej prejavovali a ktoré sa podarilo práve
v dôsledku špeciálneho stravovania zmierniť. Výdavky maloletej sú podstatne vyššie, než boli v roku
2009, tiež s prihliadnutím na vykonávanie športu v juniorskej kategórii na vrcholovej úrovni, pričom
nejde o hobby, ako uvádzal otec. Samozrejme, nebolo možné výdavky maloletej na šport akceptovať

v celom rozsahu, ale primerane možnostiam otca, najmä s prihliadnutím na potrebu zabezpečovania
primeraného a veku zodpovedajúceho vývinu jeho dvoch ďalších detí. Na jednej strane by bola škoda,
keby maloletá nemohla rozvíjať svoj talent, zároveň však nie je možné, aby všetky náklady s tým
spojenéznášalilenrodičia;títomusiavynaložiťtiežúsiliezabezpečiťfinančnéprostriedkyzinýchzdrojov
(sponzori, zväzy, kluby a podobne).

6. Príjem matky sa oproti roku 2009 (posledné rozhodovanie o výživnom) zvýšil, nakoľko matka už nie je
na rodičovskej dovolenke so synom A. B. ako v uvedenom období. Jej priemerný mesačný príjem sa tak
zvýšil o cca 633 eur v roku 2013, o cca 600 eur v roku 2014 a o cca 630 eur v roku 2015. Druh matky je
zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, za rok 2014 mal priemernú čistú mesačnú mzdu 434,27 eur a
cestovnénáhrady325,70eur,zarok2015427,81eura364,92eurazaprvé4mesiaceroka2016427,16

eur a 418,75 eur, má jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére O. vo výške 100 eur mesačne, bývajú
(aj s maloletým B. A., ich spoločným synom) v byte v ich spoluvlastníctve. Matka sa okrem finančného
zabezpečenia podieľa na uspokojovaní potrieb maloletej každodennou osobnou starostlivosťou.
7. Zmenili sa tiež pomery otca, a to nielen v porovnaní s rokom 2009, ale aj v priebehu konania, v
dôsledku čoho okresný súd určil rozdielnu výšku výživného. Otec prišiel o zamestnanie z objektívnych

dôvodov, keď na jeho zamestnávateľa bol 26.9.2011 vyhlásený konkurz, následne došlo k zrušeniu
zamestnávateľa. Od 14.11.2011 bol živnostníkom, jeho príjem predstavoval okolo 300 eur mesačne,
oproti času posledného rozhodovania o výživnom sa teda znížil v roku 2013 o cca 289 eur, v roku 2014
o cca 276 eur. Koncom roka 2013 otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k novonarodenému synovi a
koncom roka 2015 k novonarodenej dcére. Aj napriek tomu, vzhľadom na potreby maloletej C., súd prvej

inštancie zvýšil výživné aj za obdobie, keď otec vykonával živnosť a dosahoval nižší príjem (v porovnaní
s predchádzajúcim aj nasledujúcim obdobím). Matka poukázala na skutočnosť, že len kočík, ktorý otec
zakúpil pre svoje novonarodené dieťa v období, keď mal nižší príjem zo živnosti, stál 460 eur, pričom sa
dalkúpiťajzanižšiucenu.Odzačiatkuroka2015otecnastúpildofunkciestarostuobce,jehočistýpríjem
predstavuje cca 980 eur mesačne. Výživné určené počnúc 1.1.2015 vo výške 210 eur je v možnostiach a

schopnostiach otca platil bez toho, že by došlo k zhoršeniu životnej úrovne jeho alebo jeho novej rodiny,
najmä dvoch maloletých detí. Príjem manželky otca sa znížil, ale nie podstatne, keď ako zamestnaná
dosahovala čistý príjem cca 420 eur mesačne, materské dávky pri oboch deťoch boli cca 300 eur a
rodičovský príspevok je cca 203 eur. Po odpočítaní výživného na maloletú 210 eur zostane rodine
otca cca 975 eur mesačne, na jedného člena domácnosti tak pripadne suma 243,75 eur mesačne, s

prihliadnutím na čo je aj výživné určené pre maloletú vo výške 210 eur mesačne primerané. Okresný súd
ďalej konštatoval, vzhľadom na príslušné námietky matky, že nezistil neoprávnenosť výdavkov a príjmov
otca v rámci živnostenského podnikania, z ktorej by bolo možné usudzovať na vyšší zárobok otca. Tiež
nebolo vychádzané z potenciality príjmov otca, keďže ten mal zabehnutú živnosť zodpovedajúcu jehokvalifikácii a odbornosti; pritom mal záujem a zaujímal sa o prácu elektrikára v pracovnom pomere, hoc
bez úspechu. Nepreukázali sa ani, resp. boli vyvrátené tvrdenia matky, že otec žije v nadštandardne
zariadenom rodinnom dome; naopak, zvonka i zvnútra dom vyžaduje ďalšie úpravy a investície.

8. Súd prvej inštancie tiež zohľadnil, že časť potrieb maloletej je krytá prídavkom na dieťa, ktorého výška
sa však od roku 2009 zmenila len minimálne. U oboch rodičov prihliadol na výdavky spojené s bývaním,
ktoré každý z nich uhrádza s partnerom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti, a ktorý tak má povinnosť
sa na nich podieľať.
9. Zameškané výživné predstavuje od 27.8.2013, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného,

do vyhlásenia rozhodnutia, sumu 2.066,68 eur ako rozdiel medzi doteraz a novo určeným výživným -
zvýšenie o 29 eur (23.8.2013 až 31.12.2014) a zvýšenie o 94 eur (od 1.1.2015 do vyhlásenia rozhodnutia
v máji 2016). Vypočítané zameškané výživné okresný súd umožnil otcovi splácať mesačne po 45 eur
spolu s bežným výživným, pričom v prípade nesplnenia niektorej splátky otec stratí výhodu splátok a
jeho dlh voči maloletej sa stane splatným (jednorazovo).

10. Konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletú okresný súd zastavil.
11. Vychádzal z toho, že otec na pojednávaní dňa 3.6.2015 podľa § 96 ods. 1 O.s.p. vzal svoj návrh na
zníženie výživného späť. O ďalšom návrhu otca na pojednávaní dňa 21.10.2015 o zníženie výživného
za obdobie od 1.8.2013 do 31.12.2014 nerozhodoval, pričom poukázal na to, že otec neuviedol (na
pojednávaní dňa 3.6.2015), že návrh berie späť len v časti. Na predmetom pojednávaní bol prítomný

aj právny zástupca otca, jeho vyjadrenie bolo nahlas diktované, obaja mali možnosť požiadať o opravu
protokolácie priamo na predmetnom pojednávaní čo neurobili. Rovnako mohol otec namietať znenie
zápisnice a žiadať o jej opravu po jej doručení jeho právnemu zástupcovi, čo tiež až do vyhlásenia
rozsudku neurobil.

12. Samostatným výrokom súd prvej inštancie konštatoval zmenu (poslednej úpravy výživného)
rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 22P/108/2009-90 zo dňa 3.8.2009.

13. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
14. Aplikoval normu v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu;

zároveň nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z
účastníkov.

15. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a domáhal sa určiť výživné na maloletú od 7.5.2014 do
31.12.2014 na 90 eur a od 1.1.2015 na 170 eur mesačne, vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného

zamietnuť a zameškané výživné umožniť uhradiť v mesačných splátkach po 30 eur.
16. Namietal, že okresný súd nesprávne dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca
platiť z preukázané príjmu cca 300 eur mesačne v období od 27.8.2013 do 31.12.2014 zvýšené
výživné 145 eur. Pritom okresný súd konštatoval, že pri posudzovaní príjmov a výdavkov otca nebola
zistená ich neoprávnenosť alebo nereálnosť; že bolo nedôvodné zohľadňovať potencialitu príjmov vo

vzťahu k otcovmu zabehnutému živnostenskému podnikaniu, resp. že otec nežije v nadštandarde.
Vzhľadom na uvedené závery mala byť určená „primeraná“ výška vyživovacej povinnosti. Okresný
súd nevyhodnotil reálnu možnosť plniť určené výživné 145 eur z príjmu cca 300 eur. V súvislosti s
posudzovaním schopnosti a možnosti uhrádzať uvedené výživné okresný súd poukázal len na vysokú
výšku prostriedkov použitých na zakúpenie potrieb pre novonarodeného syna B. - tzv. výbavička (kočík

cca 460 eur). Pritom k tzv. výbavičke sa otec vyjadril, že väčšina nákladov bola hradená z jednorazového
príspevku od štátu vyplácaného pri narodení dieťaťa (800 eur), ktorý dostala jeho partnerka. Nárok na
zvýšenie výživného nemožno ani vyvodzovať zo zakúpenia výbavy pre novorodenca v hodnote 600
eur. Navyše okresný súd zahrnul do nákladov maloletej za dané obdobie aj náklady na športové a
voľnočasové aktivity, avšak tieto možno do plnenia výživného zahrnúť len ak to dovoľujú majetkové

pomery rodičov, na čo v danom období majetkové pomery otca rozhodne nepostačovali. Naopak zmena
pomerov odôvodňovala zníženie výživného.
17. Otec ďalej namietal, že hoci sa jeho príjem počnúc 1.1.2015 zvýšil, okrem maloletej C. má ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, pričom príspevok jeho družky do rodinného rozpočtu je minimálny - vo
výške rodičovského príspevku. Uviedol, že chápe zvýšené výdavky maloletej na celiakickú stravu, ako

aj výšku nákladov spojených so štúdiom na strednej škole a so športovou aktivitou, avšak určená výška
výživného 210 eur je z hľadiska jeho finančných možností a schopností značne neprimeraná. Výška
mesačnej platby, ktorú by mal maloletej uhrádzať, zodpovedá viac ako štvrtine celého jeho príjmu, a
nie pätine, ako uvádza okresný súd. Ak zákon predpokladá, že sa má dieťa podieľať na životnej úrovnisvojich rodičov, nie je možné stanoviť výživným nadštandard, ktorý povinný rodič nedosahuje. Životný
štandard otca nekorešponduje so štandardom, resp. s nadštandardom maloletej (cca 450 až 500 eur
mesačne), čo spôsobuje zjavnú neprimeranosť priznaného výživného. Primeranosť výšky výživného

okresný súd vyvodil zo záveru, že vzhľadom na príjem domácnosti otca po odpočítaní výživného cca
975 eur mesačne pripadne na jedného člena jeho domácnosti 243,75 eur, v nadväznosti na čo je výživné
na maloletú 210 eur primerané. Okresný súd však opomenul, že k maloletej má vyživovaciu povinnosť
aj matka, ktorá žije v spoločnej domácnosti. Ak polovica nákladov na maloletú je 210 eur, potom sa mal
s týmto záverom vysporiadať aj vo vzťahu k otcovi a členom jeho rodiny.

18. Pokiaľ ide o zastavenia konania o zníženie výživného, otec namietal, že svoj návrh nevzal
späť v celom rozsahu, ale len v časti, čo opakovane uviedol na pojednávaniach, aj na pojednávaní
nasledujúcom po (čiastočnom) späťvzatí návrhu na zníženie výživného. Preto malo byť aj konanie
zastavenélenvčastiavozvyškumalokresnýsúdrozhodnúťmeritórne.Akmalokresnýsúdpochybnosť,
či bol návrh vzatý späť v celom rozsahu alebo len v časti, mal otca vyzvať, aby svoj procesný úkon
formuloval jednoznačne. Ak nebola pochybnosť o rozsahu späťvzatia, je nelogické, že o ňom okresný

súd rozhodol až takmer po roku. Aj konanie o zníženie výživného je však konaním, ktoré možno začať
bez návrhu, preto má súd skúmať aj bez návrhu, či na strane otca nedošlo k takým okolnostiam, ktoré
by zníženie výživného odôvodňovali. Otec dodal, že nakoľko rozhodnutie o späťvzatí návrhu nie je
rozhodnutím meritórneho charakteru, ale procesného, nie je možné o ňom rozhodnúť rozsudkom.

19. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uviedla, že sa s ním plne stotožňuje, ako aj s jeho odôvodnením, na ktorého niektoré časti poukázala.
Uviedla,žepriemernémesačnénákladymaloletej,bezjednorazovýchvýdavkov,súvovýške594,45eur.
V danej súvislosti poukázala na to, že maloletá je veľmi šikovnou študentkou na evanjelickom gymnáziu,
tiežveľmišikovnoušportovkyňouvovšetkýchdisciplínach,ktorýmsavenuje,pretojepovinnosťouoboch

rodičov jej talent podporovať a rozvíjať. Maloletá má veľký potenciál, matka všetky svoje prostriedky
„investuje“ do potrieb maloletej a prispôsobuje jej aj svoj život, pričom ide o odôvodnené počínanie,
o čom svedčí aj zisk niekoľkých titulov majsterky SR a iné významné výsledky. Matka zdôraznila, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uzavrela, že zvýšené výživné sa v danom prípade
javí ako prijateľné, primerané a v nijakom prípade ohrozujúce novú rodinu otca.

20. Inak zostali účastníci v odvolacom konaní nečinní.

21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal
oprávnený účastník konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote

(§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario,
za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 2
ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Okresný súd správne vymedzil právny základ rozhodnutia v súdenej veci - § 78 ods. 1 Zákona o
rodine (citovaný v napadnutom rozsudku) a nadväzne zodpovedajúco danému zákonnému ustanoveniu
prikročil k porovnaniu pomerov na strane výživou povinnej osoby (otec), a na strane výživou oprávnenej
osoby (maloletá C.) v období predchádzajúceho rozhodovania o výživnom a v súčasnosti. Pri zvýšení
výživného na maloletú od 27.8.2013, t.j. od podania návrhu matkou na zvýšenie výživného, okresný

súd vychádzal z rastúcich nákladov/potrieb maloletej, ktoré predovšetkým konfrontoval s obstarávacou
cenou výbavičky pre novonarodeného syna B. (kočík v cene 460 eur). Možno dať sčasti za pravdu
odvolateľovi - otcovi, že možnosti a schopnosť povinného platiť výživné nie je možné vyvodzovať zo
zakúpenia výbavy pre novorodenca vo výške 600 eur. Na druhej strane, otec netvrdil v konaní, že by
obstarávacia cena kočíka 460 eur nemohla byť nižšia (ako uvádzala matka). V odvolaní uviedol, že

výbavička pre syna B. bola zakúpená z jednorazového príspevku 800 eur, ktorý dostala jeho priateľka
L.. Avšak je na voľbe rodičov, na čo finančné prostriedky získané z predmetného príspevku použijú, teda
aké veci a za akú obstarávaciu cenu zakúpia. Teda platí, že hoci otec, resp. jeho priateľka, mal finančné
prostriedky zo štátneho príspevku na zakúpenie kočíka za obstarávaciu cenu 460 eur, mohol kúpiť aj
lacnejší, čo by viac zodpovedalo jeho príjmovej situácii.

23. Predovšetkým však krajský súd poukazuje na vyjadrenie otca na pojednávaní dňa 19.4.2016
(ktoré vyjadrenie zachytil aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale nijako sa s ním
nevysporiadal), keď tento na otázku sudcu - z čoho financovali rozdiel medzi príjmami otca ako
živnostníka a výdavkami, ktoré sú preukázané v spise - okrem iného uviedol, že mal úspory, pretožepredtým robil v Tatra nábytkárni Martin 11 rokov, kde zarábal cca 1.000 eur na tú dobu; v tom období
teda žil z tých úspor, aj financoval domácnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že pre určenie vyživovacej
povinnosti pre maloletú v období, keď otec živnostensky podnikal, nemožno brať za základ len jeho

príjem z tohto podnikania, ale aj úspory, ktoré mal z prechádzajúceho obdobia, keď ešte pracoval v
zamestnaneckom pomere.
24.Nadväznesakrajskýsúdčiastočneodchýlilodzáverusúduprvejinštancieazaprimeranéustáleným/
nezmeneným skutkovým zisteniam považoval zvýšenie výživného na maloletú, ktorá k 27.8.2013 už
dovŕšila 13 rokov veku, na čiastku 130 eur, keď kvalifikovanou zmenou pomerov bol objektívny nárast

celkových odôvodnených nákladov/výdavkov na dieťa v dôsledku jeho vyššieho veku - predovšetkým
v spojení s uplynutím pomerne dlhého obdobia od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti - ako
i záujmovej činnosti na vrcholovej úrovni (tak ako to ustálil okresný súd), rešpektujúc zároveň i druhé
zásadné kritérium pre určenie vyživovacej povinnosti - možnosti a schopnosti výživou povinnej osoby
(otca).

25. V ďalšom postupe krajský súd odlišne právne vyhodnotil pribudnutie 2 vyživovacích povinností
na strane otca a gymnaziálne štúdium maloletej, keď týmto skutočnostiam priznal právnu relevanciu
z pohľadu výšky vyživovacej povinnosti otca, ktorú následne diferencoval podľa období týmto
skutočnostiam zodpovedajúcim.
26. Primárne ide o narodenie syna B. dňa 23.10.2013. Narodenie dieťaťa je mimo rámca rozumnej

pochybnosti skutočnosťou, ktorá významne ovplyvňuje výdavkovú stránku rodinného rozpočtu otca
maloletej. Zabezpečenie stravy, zdravotnej starostlivosti, ošatenia a ďalších potrieb (drogéria, apod.)
pre maloleté dieťa je spojené s výraznými finančnými nákladmi, preto je dotknutú zmenu (aj v súlade s
ustálenou aplikačnou praxou) potrebné charakterizovať ako zásadnú, odôvodňujúcu aplikáciu § 78 ods.
1 Zákona o rodine o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Z tohto dôvodu krajský súd stanovil/znížil za

obdobie od 23.10.2013 vyživovaciu povinnosť otca na sumu 100 eur.
27. Následne za ďalšiu kvalifikovanú okolnosť odvolací súd vyhodnotil nárast výdavkov (školné,
cestovné, stužková) maloletej súvisiacich so započatím gymnaziálneho/stredoškolského štúdia. Podľa
názoru krajského súdu je totiž okolnosť nástupu maloletej C. na strednú školu spojená s vyššou mierou
nárastu nákladov, v dôsledku čoho považoval za potrebné/adekvátne pristúpiť k zvýšeniu výživného od

1.9.2014 na sumu 130 eur mesačne.
28. Pokiaľ súd prvej inštancie ako relevantnú zmenu pomerov na strane otca ustálil s účinnosťou
od 1.1.2015 výkon funkcie starostu obce, ide o opodstatnený záver. V spojitosti s touto funkciou
totiž došlo k výraznému nárastu príjmu otca (mesačne cca 980 eur v čistom, pričom plat starostu
obce podlieha každoročnej valorizácii v nadväznosti na rast priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

národnom hospodárstve) oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď živnostensky podnikal (mesačne cca
300 eur). Reflektujúc opäť obidve zásadné kritéria určovania výšky vyživovacej povinnosti - možnosti a
schopnosti výživou povinnej osoby a odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby - stanovil krajský
súd s účinnosťou od 1.1.2015 výšku vyživovacej povinnosti sumou 200 eur.
29. Napokon, v spojitosti s narodením (otcovi) ďalšieho dieťaťa - dcéry N. dňa 1.10.2015 platia v plnom

rozsahu úvahy obsiahnuté v bode 26 tohto odôvodnenia, na základe čoho odvolací súd stanovil konečnú
výšku vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 2.10.2015 na sume 170 eur mesačne. Určené výživné
primerane reflektuje oprávnené nároky a požiadavky maloletej, toho času vo veku takmer 17 rokov,
na uspokojovanie jej potrieb. Súčasne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom
povinného-otca,beztoho,žebyboloohrozenéuspokojovaniejehoživotnýchpotriebaživotnýchpotrieb

členov jeho novej rodiny.

30. Na základe opísaných úvah krajský súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo zvyšnej
časti zamietol.

31. Žiada sa dodať, že nemožno bez ďalšieho akceptovať odvolaciu argumentáciu otca, ktorý
poukazoval na priemernú výšku príjmu na jedného člena jeho domácnosti (243,75 eur), včítane dvoch
maloletých detí, ktorú konfrontoval s nákladmi maloletej C., ktorých polovica má predstavovať 210
eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Otec nevykonáva osobnú

starostlivosť o maloletú C., túto vykonáva matka, a on „iba“ platí výživné. Vychádzajúc z uvedeného si
nemôže „nárokovať“ platiť najviac polovicu nákladov maloletej (samozrejme, za situácie, že by príjmové,
majetkové a rodinné pomery oboch rodičov boli rovnaké).32. V prípade maloletej C. jej priemerné mesačné náklady významne navyšuje skutočnosť, že vykonáva
športovú činnosť, a to vo svojej vekovej kategórii na vrcholovej úrovni. Potenciálne odôvodnené potreby
výživou oprávnených osôb sú však obmedzené/určované tým, akou mierou dokáže výživou povinná

osoba uvedené potreby reálne pokryť. Inými slovami, výživné môže byť stanovené len v takom rozsahu,
ktorý zodpovedá bezprostredným majetkovým pomerom výživou povinnej osoby, hoci odôvodnené
potreby výživou oprávnených osôb môžu byť aj vyššie, ako je tomu i v súdenej veci, kde priemerné
mesačné náklady maloletej prevyšujú sumu 430 eur, z ktorej vychádzal okresný súd pri stanovení
výšky výživného otca. Jedná sa o náklady na športové oblečenie, obutie, športovú výbavu, účasť

na sústredeniach a ďalšie. Tieto náklady okresný súd správne zohľadnil pri určení výšky výživného
v alikvótnej časti zodpovedajúcej schopnostiam a možnostiam otca a ohľadom ich zvyšku správne
poukázal na nevyhnutnosť ich krytia z iných zdrojov - do sponzorov, zväzov, klubov a podobne. Vyššie
náklady na život maloletej sú spôsobené aj jej zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých sa musí
špeciálne stravovať (bezlepková a bezlaktózová strava).

33. Zároveň krajský súd vyslovil, že týmto rozsudkom (v spojení aj s preskúmavaným rozhodnutím
okresného súdu) dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 22P/108/2009-90 zo dňa
3.8.2009.

34. Pokiaľ ide o výrok (III) o zastavení konania otca o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, napriek

všeobecne zmeňujúcej povahe/charakteru tohto rozsudku krajského súdu, ide o výrok potvrdzujúci
(zmena sa týka iba výšky výživného a nedoplatku). Nakoľko konanie o určenie, resp. zmenu výživného
na maloleté dieťa možno začať aj bez návrhu, tomuto druhu konania zodpovedá oprávnenie/povinnosť
súdu zisťovať všetky relevantné skutočnosti z úradnej povinnosti (keď zároveň konanie o zvýšenie
výživného bolo vedené na návrh matky), preto nemohlo mať zastavenie konania o návrhu otca na

zníženie výživného vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v merite veci. Z uvedených
dôvodov rovnako neznemožnil okresný súd otcovi uskutočňovať jeho procesné práva, a už vôbec nie
tak, že by došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces alebo ústavného práva na súdnu
ochranu.
35. Okrem toho možno poznamenať, že relevantný bol prvotný úkon späťvzatia návrhu na zníženie

výživného otcom (v celom rozsahu, na pojednávaní dňa 3.6.2015), ktorý bol vo vzťahu k súdu záväzný. V
zásade neskoršie vysvetlenia ohľadom skutočného úmyslu otca (že chcel vziať návrh len v časti) nemali
vo vzťahu k pôvodnému návrhu na zníženie výživného právnu relevanciu.
36. Napokon, porušením žiadnej procesnej normy nie je (odvolateľom namietané) rozhodnutie o
zastavení (časti) konania až rozsudkom, ktorým je zároveň rozhodnuté o merite veci.

37. V nadväznosti na zmenu výšky bežného výživného krajský súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo
výroku o zameškanom výživnom. Konečná suma predstavuje rozdiel medzi doteraz hradeným výživným
(116 eur) a jednotlivými “novourčenými“ čiastkami s výnimkou obdobia od 23.10.2013 do 31.8.2014,
kedy bolo určené nižšie výživné (100 eur) a kedy zároveň platí, že spotrebované výživné sa nevracia (§

78 ods. 2 Zákona o rodine). Za obdobie od 27.8.2013 do 22.10.2013 ide o sumu 25,70 eur (1 mesiac x
zvýšenie 14 eur + alikvótna časť za 26 dní), za obdobie od 1.9.2014 do 31.12.2014 ide o sumu 56 eur
(4 mesiace x zvýšenie 14 eur), za obdobie od 1.1.2015 do 1.10.2015 ide o sumu 756 eur (9 mesiacov x
zvýšenie 84 eur), za obdobie od 2.10.2015 do 31.5.2016 ide o sumu 432 eur (8 mesiacov x zvýšenie 54
eur) Celkovú čiastku - 1269,70 eur umožnil odvolací súd otcovi splácať v splátkach po 45 eur mesačne

spolu s bežným výživným.
38. Možno v danej spojitosti dodať, že pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na výšku mesačnej
platby maloletej, včítane zameškaného výživného, že uvedenú situáciu si spôsobil odvolateľ samotný.
Minimálne vo vzťahu k výživnému za obdobie od 1.1.2015 sám priznal, že dovtedajšie výživné 116 eur
nie je dostatočné, keďže navrhol zvýšenie výživného na maloletú na 170 eur. Mohol preto priebežne

platiťaspoňtotonímnavrhovanévýživné,vdôsledkučohobynedošlokvznikutakvysokéhonedoplatku,
ktorý bol však v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu podstatne znížený.

39. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Dotknutý výrok sa týka tak konania pred súdom prvej inštancie,

ako i pred odvolacím súdom.

40. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu.

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.