Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/363/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214293
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815214293.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného H., s.r.o., so sídlom T., H. č. XX, O. :
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. H., s.r.o., so sídlom T., G. 4, proti povinnému
E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. 9, o vymoženie istiny vo výške 1.238,80 eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3133/2015-18, zo dňa 28.

októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie s poukazom na § 104
ods. 1 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice
dňa 15.03.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.238,80

eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 6170/07 zo dňa
21.08.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť
dňa 20.09.2007. Súdny exekútor JUDr. S. P., PhD. dňa 20.08.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že exekúcia
vedená pod sp.zn. 15Er/2775/2007 (EX 5784/07) v prospech oprávneného H., s.r.o., O.: XX XXX

XXX, so sídlom H. XX, T., proti povinnému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 9, U., bola vyhlásená
za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa
03.07.2012 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu
so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2014. Exekučným titulom
v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 6170/07 zo
dňa 21.8.2007. Existencia právoplatného rozhodnutia vo veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci
opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). V exekučnom konaní o rovnakú vec ide najmä
vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe
totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s §
57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní

ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil
za nespôsobilý exekučný titul. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 16Er/3133/2015 je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti
s ktorým už súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa 3.7.2012
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť

podľa § 104 ods. 1 O.s.p..2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvejinštancie
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým
uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie

podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek
skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal

na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté

uzneseniesúduprvejinštanciejepotrebnéakovecnesprávnepodľa§387ods.1CSPpotvrdiť.Odvolací
súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem.

5. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa
ktorého súd prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania.

6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

10. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

12. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. S.

P. dňa 15.3.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 21.08.2007, sp. zn. SR 6170/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť dňa 20.09.2007. Napadnutým uznesenímsúd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už
Okresný súd Prievidza č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa 3.7.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.3.2014, jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je
potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

13. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne
iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

14. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky
rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. (účinného
do 30.06.2016) vyplývalo, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate

totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný
exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. vspojenísust.§251ods.4O.s.p. (aj podľa §161 ods. 1, 2 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný

poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by
upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods.
3 O.s.p. (zhodne § 230 CSP), ktoré výslovne
zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie
rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v

exekučnom konaní.

16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý
jepredmetomkonania,spoluspríslušenstvomtohtonároku.Vexekučnomkonaníjepredmetomkonania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný

dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu,
medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa
3.7.2012, č.k. 15Er/2775/2007-17 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2014, ktorým exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej
inštancie k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný
titul. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom
nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveruo nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny
názor, že uvedené založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh

na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť
pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).