Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/184/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513204957
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513204957.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Y. E., P. L. B. V. P.
Č.. X, v konaní o zaplatenie 1.012,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 13C/276/2013-70 zo dňa 21.12.2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
1.202,87 € od 6.11.2010 do 28.2.2011, čo predstavuje sumu 345,83 €, zo sumy 1.152,87 € od 1.3.2011

do 28.4.2011, čo predstavuje sumu 170,05 €, zo sumy 1.102,87 € od 29.4.2011 do 29.1.2012, čo
predstavuje sumu 760,99 €, 1.052,87 € od 30.1.2012 do 28.6.2012, čo predstavuje sumu 397,46 €, zo
sumy 1.042,87 € od 29.6.2012 do 29.7.2012, čo predstavuje sumu 80,82 €, zo sumy 1.032,87 € od
30.7.2012 do 27.9.2012, čo predstavuje sumu 154,93 €, zo sumy 1.022,87 € od 28.9.2012 do 27.12
2012, čo predstavuje sumu 232,71 €, zo sumy 1.012,87 € od 28.12 do zaplatenia, z r u š u j e rozsudok
č.k. 13C/276/2013-70 zo dňa 21.12.2015 vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie v tejto
časti zastavuje.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.012,87 € so
zmenkovým úrokom v celkovej sume 2.142,79 €, so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy
1.012,87 € od 28.12.2012 do zaplatenia, s ročného úrokom v celkovej sume 131 €, so 6 % ročným

úrokom zo zmenkovej sumy od 28.12.2012 do zaplatenia a trov konania. Žalobca uviedol, že ako
indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 26.5.2010 na
zmenkovú sumu 1.202,87 €.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ -

žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 bod 4 nariadenia dňa 11.6.2015, aby svoj
návrh doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená.3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 13.7.2015 s odôvodnením, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové

informácie boli prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo
doplniť. Uviedol, že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré
by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých

mal preukázané, že žalovaný vystavil v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa 26.5.2010
zmenku na zmenkovú sumu 1.202,87 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 6.11.2010 do
zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“.

5. K skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že

predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie originálu
zmenky, súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade nejde o zmenkové konanie, ale
o konanie vo veciach spotrebiteľských zmlúv, nakoľko súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že
spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25 v Bratislave poskytovala
a poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike

spotrebiteľské spory na vymáhanie pohľadávok z poskytnutých spotrebiteľských úverov, pričom na
základe takto poskytnutých úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali
zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým úverom a to tak, aby si zabezpečil tento úver pred
porušením platobnej disciplíny zo strany žalovaného. Predmetná zmenka bola vystavená dňa 26.5.2010
v Rožňave, a to za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4

ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov.

6. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia,
preto súd prejednával vec podľa tohto Nariadenia a nie podľa zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový
a šekový), pretože žalobca vo veci nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz.

7. Na základe uvedeného konštatoval, že súd podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len
na základe dôkazov predložených a označených stranami sporu a sám tak nemá pátrať po dôkazoch,
ak ich strany sporu nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je
postavené na písomnom styku strán sporu so súdom. Žalobca si neuplatnil v tomto konaní predmetnú

pohľadávku zo zmluvy o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť
rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to,
že žalobca v konaní na základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia
natlačiveBreagovaltak,ženepredložilsúdupožadovanélistiny-zmluvu,nazákladektorejbolazmenka
vystavená, súd tak v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia návrh v celom rozsahu zamietol, z dôvodu, že

zmenka ako taká nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenia.

8. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich
náhradu, preto súd účastníkom (stranám sporu) náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p.
a navrhol rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že predpokladom vydania rozsudku
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za

žalovaného. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené.Súdsapritomaplikáciouzákona191/1950Sb.nezaoberal,hocipredmetomkonaniajevýlučne
zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého žalovaný vo

všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný, tým menej
tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť preukázal.Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu. Následne
poukázal na rozhodnutia iných Krajských súdov SR.

10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Žalobca v odvolacom konaní zobral čiastočne späť návrh na začatie konania v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

12. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu nevyjadria.

13.KrajskýsúdvKošiciachvzmysleust.§370CSProzhodolopripusteníčiastočnéhospäťvzatiažaloby
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.202,87 € od 6.11.2010 do 28.2.2011,
čo predstavuje sumu 345,83 €, zo sumy 1.152,87 € od 1.3.2011 do 28.4.2011, čo predstavuje sumu
170,05 €, zo sumy 1.102,87 € od 29.4.2011 do 29.1.2012, čo predstavuje sumu 760,99 €, 1.052,87 € od

30.1.2012 do 28.6.2012, čo predstavuje sumu 397,46 €, zo sumy 1.042,87 € od 29.6.2012 do 29.7.2012,
čo predstavuje sumu 80,82 €, zo sumy 1.032,87 € od 30.7.2012 do 27.9.2012, čo predstavuje sumu
154,93 €, zo sumy 1.022,87 € od 28.9.2012 do 27.12 2012, čo predstavuje sumu 232,71 €, zo sumy
1.012,87 € od 28.12 do zaplatenia, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v tejto časti a konanie
zastavil.

14. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok súdu prvej inštancie v celej prevyšujúcej časti,
ktorým bola žaloba zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 pís.
a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.

1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

16. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 9.2.2017 o 10.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 2.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

18. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby je záver
súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

21. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere

poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).22. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej
neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto

sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP
účinného v čase rozhodovania súdu).

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

24. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj

listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v

prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

25. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj

nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce
byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna

zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie
svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a

dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

27. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal

vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má
preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

28. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu, správne preto návrh

žalobcu zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v zmysle ust. § 101 ods.1
a § 120 ods. 1 OSP. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4 Nariadenia.

29. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
okresných súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd poznamenáva,

že súd prvej inštancie v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani ohľadne otázky
preukazujúcej charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým dôkazom.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o neplatnosti dohody
o vyplnení zmenky, nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal žalobca v odvolaní a
neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena

žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia žalobcu.30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú preto odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené,
nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, a to aj v časti, v ktorej došlo k
zastaveniu konania, keďže zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, nemá preto nárok na náhradu
trov konania. Úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).