Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212220125
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7212220125.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: P. X. Y., s.r.o., so sídlom R.
5, XXX XX U., IČO: XX XXX XXX, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti žalovanej: Jarmila A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Na záhumní XX, X., t.č. na neznámom mieste,
zastúpená Mgr. Bc. Luciánom W., súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: M. na ochranu občana spotrebiteľa F., so sídlom v R., T. XX, IČO: XX XXX XXX,
zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie
1.633,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa

18.4.2016, č.k. 35Cb/104/2012-224 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

II. Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania intervenienta tak, že intervenientovi náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania

nepriznal a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi 189,60 eur
na účet jeho právneho zástupcu.

2. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.633,28 eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného
úveru, poskytnutého žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 27.8.2007.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že na zákale zmluvy o úvere z 27.8.2007 poskytol právny predchodca

žalobcu žalovanému úver vo výške 50.000,- Sk. Podľa tvrdenia žalobcu poskytnutý úver nebol splácaný
dohodnutým spôsobom, preto právny predchodca žalobcu zosplatnil úver k 21.3.2009. Dňa 21.1.2010
uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podľa bodu
3.2., ktorej osoby uvedené v záhlaví vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

4. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vady,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inejpodnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Citoval ust. § 497 a § 504 Obchodného zákonníka, § 7 ods. 1 a 4, § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, § 39, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, pričom vzhľadom na obsah zmluvy
a § 52 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca nepreukázal,
že so žalovaným uzavrel dohodu o uznaní v čase, kedy záväzok premlčaný nebol, neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že by sa premlčacia doba predĺžila na desať rokov.

7. Ďalej poukázal na to, že sa jedná o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, je treba na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. V tomto
smere súd dohodu o uznaní, aj kedy bola platná, hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli
naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa a

riziko, že také konanie naruší správanie spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu
nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti, ktorú možno očakávať
od dodávateľa v konaní voči spotrebiteľovi, zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi. Z tohto hľadiska
dohoda o uznaní, ako nekalá obchodná praktika, je neplatná.

8. V nadväznosti na uvedené je nutné otázku premlčania posudzovať v zmysle ust. § 100 a nasl.
ako ustanovení, ktoré sú na prospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vzhľadom na vznesenú námietku
premlčania vedľajším účastníkom, keďže bolo uplatnené po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto
žalobu zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalovanému trovy konania nevznikli,
neboli mu priznané.

10. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby po 71,37 eur (prevzatie, podanie 9.10.2012), režijný paušál 2x 7,63 eur + 20% DPH,
spolu 189,60 eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. S názorom súdu prvej inštancie nesúhlasí, nakoľko vo veci sa jedná o tzv. absolútny obchod, právny
vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza
do úvahy ani pri posudzovaní premlčania, keďže premlčanie je upravené v obchodnom práve v
ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. to znamená, že na daný vzťah je potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka a štvorročnú premlčaciu dobu, pričom premlčacia doba začala
plynúť 22.3.2009, uplynula 22.3.2013 a žaloba bola podaná 16.7.2012, teda v premlčacej dobe. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7MCdo/9/2014 z 24.3.2015, 6MCDo/4/2012 z
27.3.2013, 2MCdo/3/2011 z 28.4.2011 ako aj na rozhodnutia krajských súdov.

13. Nestotožňuje sa tiež s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie
alebo bránenie práva. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone samostatne. Nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka

sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou námietkou
premlčania. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7MCdo/15/2014 z
24.3.2015. Náhradou trov konania vedľajšieho účastníka sa zaoberal Najvyšší súd SR aj v uznesení
z 19.3.2014 sp.zn. 5MCdo/5/2013 a vyslovil právny názor, v zmysle ktorého trovy konania vzniknutézastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde obsah podaní sa mení len o aktualizáciu
veci a jej individualizáciu na súdoch v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutné vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takom prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu
pomoc a náhradu trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré spolu súvisia, ale nie sú neoddeliteľné.
Právo na náhradu trov konania závisí od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že
trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa mohol dať

zastupovať advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za účelné.

14. Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je aj zastupovanie
spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na

stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie
žaloby a návrh na priznanie trov konania. Je teda zrejmé, že nemá pred vstupom do konania žiadnu
vedomosť o prejednávanej veci. Paušálny vstup do konania navodzuje dojem, že účelom vstupu bolo
len získanie finančných prostriedkov.

15. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania 95,94 eur s DPH za 1 úkon právnej služby.

16. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého
rozsudku vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol, dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Podľa § 470 ods. 1,2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy
s príslušenstvom titulom nesplateného úveru, poskytnutého žalovanému na základe zmluvy č.
XXXXXXXXXX z 27.8.2007.

19. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sa jedná
o spotrebiteľskú zmluvu a na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce
spotrebiteľské právne vzťahy, vrátane ustanovení upravujúcich premlčanie a dohodu o uznaní.

Vzhľadom na správne posúdenie týchto skutočnosti súdom prvej inštancie, napadnutý rozsudok v tejto
časti potvrdil.

20. Odvolací súd preskúmal aj výrok o náhrade trov konania intervenienta (vedľajšieho účastníka) a po

preskúmaní napadnutého výroku podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je v
tejto časti dôvodné a napadnutý výrok o náhrade trov konania intervenientovi nepriznáva.

21. Trovy konania intervenienta (vedľajšieho účastníka) nemožno považovať za účelne vynaložené, a

to s ohľadom na skutočnosť, že intervenient vznikol za účelom ochrany spotrebiteľov a do jeho činnosti
patrí aj zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do konaní v spotrebiteľských
sporoch, teda je predpoklad, že má personálne obsadenie schopné túto činnosť vykonávať a ak si zvolí
za svoje zastupovanie advokáta, nemožno trovy právneho zastúpenia považovať za účelne vynaloženéna bránenie práva. Združenie na ochranu spotrebiteľa, zastúpené advokátom, vstúpilo do konania ako
vedľajší účastník oznámením zo dňa 18.9.2012, v ktorom žiada o doručenie žaloby a súčasne uplatňuje
náhradu trov konania, pripojená plná moc zo dňa 18.9.2012 je všeobecná, nie je udelená pre konkrétny

spor, vedľajší účastník nemal vedomosť o tom, do akého konania vstupuje. Odvolací súd vzhľadom na
uvedené považuje trovy konania uplatnené intervenientom - vedľajším účastníkom za neúčelné a preto
napadnutý výrok zmenil tak, že intervenientovi náhradu trov konania nepriznáva.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p.
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).