Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/280/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215689
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714215689.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému O. I., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. S.

XX/XXXX, XXX XX I. I., (do 30. 06. 2016 zastúpenému opatrovníčkou Y. L., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Banská Bystrica), za účasti občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (do 30. 06.
2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne
zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o
zaplatenie 1.399,32 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Zvolen č. k. 13C/63/2015-94 zo dňa 15. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému)
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 159,52 Eur, na účet jeho
právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), p o t v r d z u j e.

Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám.
7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa
15. 02. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý
výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného

náhradu trov konania vo výške 159,52 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok).
1. 2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v tom čase platného ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Žalovaný bol v konaní úspešný a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nakoľko si však trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu
mu ani žiadne trovy nevyplývajú, súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal. Prvoinštančný

súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka a keďže žalovaný,
na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval bol v konaní úspešný, mal vedľajší účastník nárok na
účelne vynaložené trovy konania. Súd prvej inštancie za účelne vynaložené trovy konania považoval
trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 159,52 Eur, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci:
1. úkon prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 71,37 Eur, 2. úkon vyjadrenie vo veci samej vo výške
71,37 Eur, ďalej tieto trovy pozostávajú z 2 x režijných paušálov po 8,39 Eur, čo súhrnne predstavuje

priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 159,52 Eur.2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného (tretí výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v
zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozhodnutia zmenil

a (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval,
že prvoinštančný súd neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý je
zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony, ktoré má urobiť sám. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodovaciu činnosť
niektorých všeobecných súdov.

3. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie (pôvodný) vedľajší účastník. Uviedol, že vo vyjadrení zo dňa
15. 10. 2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, okrem iného i na skutočnosť, že
Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o
výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom na základe jeho argumentácie bol nárok uplatnený žalobcom

v rozpore s právom a súd prvej inštancie žalobu zamietol. Podotkol, že žalobca dlhodobo uplatňuje
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi ako aj
premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Ďalej konštatoval, že prvoinštančný súd
správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne, pričom trovy právneho
zastúpenia si vedľajší účastník hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného a ich náhradu

dosiahne len v prípade, že žalobca bude v konaní neúspešný. Toto je potrebné považovať za súčasť
rizika, s ktorým žalobca pri súdnom uplatnení (napr. premlčanej pohľadávky) musí rátať a od ktorého
ho má odrádzať práve hrozba náhrady trov konania protistrane. Je zrejmé, že pokiaľ žalobca bude
uplatňovať pohľadávky, na ktoré má nárok, nedôjde k priznávaniu trov vedľajšiemu účastníkovi. Na
podporu svojich tvrdení poukázal i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i

všeobecných súdov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 14. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z.,

Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“
Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie
aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle

ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP
zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a

contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu
- VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, o. z., so sídlom v Bratislave (do 30. 06. 2016
vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

6. Zo obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 02. 05.
2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.399,32 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z
omeškania od 16. 09. 2012 až do zaplatenia, ako aj na náhrady trov konania z titulu nevrátenia
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Dňa
22. 10. 2014 bolo prvoinštančnému súdu doručené oznámenie subjektu - VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, že vstupuje do
tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie o žalobe
žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 13C/63/2015-94 zo dňa 15. 02. 2016, tak, že ju zamietol (prvý
výrok), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
(pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania vo výške 159,52 Eur,

na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Voči tretiemu
výroku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.7. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o úvere).

8.Knámietkamuvedenýmvodvolanípovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,ženakoľkoustanovenie
§ 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
akoúčastník,ztohomožnovyvodiťlenjedenzáverato,ževedľajšíúčastníkmal(rovnakoakoakýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou

zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p.
bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu
účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

9. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania správne, podľa v
tej dobe platného a účinného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania (uviedol
aplikáciu právneho predpisu, s konkretizovaním ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne

vynaložené úkony právnej služby priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej
odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).

10. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce
priznanie náhrady trov konania pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane

žalovaného sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

11. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym
spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných

trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil (len) na preskúmanie
namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.

12. Odvolaním nenapadnuté výroky (prvý a druhý) rozsudku prvoinštančného súdu zostali nedotknuté
(§ 367 ods. 3 CSP).

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o trovách
konania aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia

§ 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962,
(do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) a preto mu podľa
vyššie uvedených ustanovení priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).