Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/295/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225949
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114225949.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa N. S.,

bydliskom C. R. XXX/XX, S. nad D., štátneho občana SR, zastúpeného Advokátska kancelária
KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO 47256907, proti
odporcom 1) Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00151653 a 2) I..
D. Z. M., bydliskom F. XXXX/X, štátnej občianke SR, zastúpenej I.. Sylviou Kohútovou, advokátkou so
sídlom Palárikova 7, Trenčín, o určenie neexistencie záložného práva takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcovi 1) sa náhrada trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je p o v i n n ý odporkyni 2) nahradiť trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva uzatvorená dňa 25.03.2008 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/,
ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k bytu č. X nachádzajúceho sa na X. Poschodí bytového
domu súpisné číslo XXX, vchod č. XX s podielom 68/2062 -in na spoločných častiach a zariadeniach
bytového domu a spoluvlastníckym podielom 68/2062 -in na pozemku parc. č. Y zastavané plochy a

nádvoria o výmere 392 m2 zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor k. ú.
S. D. je
absolútneneplatnáaurčenia,žezáložnéprávozapísanénaLVč.XXXXOkresnéhoúraduV.,katastrálny
odbor k. ú. S. nad D. v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava
na základe záložnej zmluvy zo dňa 25.03.2008 neexistuje. Súčasne si uplatnil i nárok na náhradu trov
konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2007 požiadal so svojou nebohou manželkou spoločnosť
Q. C., s. r. o., o úver vo výške 400.000,- Sk z dôvodu zamýšľanej kúpy motorového osobného vozidla

a prestavby bytu. Odporkyňa 2) ho pod zámienkou vybavenia úveru navštívila dňa 09.10.2007 v jeho
byte, kde mu dala podpísať listiny potrebné k vybaveniu úveru v požadovanej výške. Dôveroval jej, a
preto podpísal aj s manželkou všetky dokumenty bez toho, aby si tieto preštudoval. Až s odstupom
niekoľkých rokov vyšlo najavo, že mu odporkyňa 2) predložila k podpisu zmluvu o úvere č. 5307TNZV
zo dňa 09.10.2007, podľa ktorej si spolu s manželkou zobral od spoločnosti Q. C., s. r. o., úver vo
výške 400.000,- Sk, ktorý mu mal byť v hotovosti vyplatený pri podpise úverovej zmluvy. V úverovej
zmluve sa zaviazal splácať úver podľa splátkového kalendára s tým, že požičanú sumu splatí najneskôr

do 09.04.2008. K prevzatiu peňazí však nedošlo, pretože ani on ani jeho manželka žiadne peniaze pri
podpise úverovej zmluvy nedostali. Napriek tomu podľa vyjadrenia spoločnosti Q. C., s. r. o., boli na jej
účet vložené finančné prostriedky jeho dcérou v celkovej sume 453.000,- Sk a to v čase od 03.03. do
10.04.2008. Podľa úverovej zmluvy zabezpečil splatenie poskytnutého úveru zmluvou o zabezpečenízáväzku prevodom vlastníctva k nehnuteľnosti, a to k predmetnému bytu číslo X nachádzajúceho sa na
X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX vo vchode číslo XX. K zabezpečovaciemu prevodu práva
k bytu číslo X v jeho vlastníctve v prospech spoločnosti Q. C.,s. r. o., však nikdy nedošlo. Odporkyňa

2) namiesto toho previedla predmetné nehnuteľnosti na seba bez toho, aby o tom mal vedomosť.
Stalo sa tak kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2007 ktorú odporkyňa 2) jemu a jeho manželke dala
podpísať pravdepodobne súčasne s úverovou zmluvou. Dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.600.000,-
Sk odporkyňa 2) pred podpisom kúpnej zmluvy nevyplatila a nevyplatila ju ani neskôr. Poznamenal, že
odporkyňa 2) po tom, čo nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam tieto, založila v

prospech odporcu 1) na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvyzodňa25.03.2008.Vdôsledkutejtoskutočnostidošlokzaťaženiutýchtonehnuteľnostízáložným
právom v prospech odporcu 1) s tým, že uvedené nehnuteľnosti odporkyňa 2) poskytla ako záloh pri
uzatvorení zmluvy o splátkovom úvere č. 0274630130, ktorú uzavreli odporca 1) a N. R.. Po uzavretí
zmluvy o splátkovom úvere s N. R. poukázal odporca 1) v roku 2008 finančné prostriedky vo výške
1.800.000,- Sk na účet odporkyne 2), a to titulom kúpy týchto nehnuteľností N. R.. Mal za nesporné, že

odporkyňa 2) disponovala sumou 1.800.000,- Sk už v roku 2008, pričom tieto peniaze mu nevyplatila.
Podľa potvrdenia spoločnosti Q. C., s. r. o., boli v apríli 2008 na jej účet vkladané čiastky, a to 10.04.2008
suma 863,04 eur a suma 13.277,57 eur. Domnieva sa, že tieto sumy vložila na účet spoločnosti
odporkyňa 2), ktorá ich dostala k dispozícií od odporcu 1) po tom, čo s ním uzavrela zmluvu o zriadení
záložného práva a mandátnu zmluvu. N. R. od odporkyne 2 )predmetné nehnuteľnosti kúpil až v roku

2011 kúpnou zmluvou zo dňa 04.03.2011 za kúpnu cenu 53.110,27 eur, a teda nie za 1.800.000,- Sk.
K prevodu nehnuteľnosti z odporkyne 2) na N. R. došlo až po tom, čo sa navrhovateľ dozvedel, že už
nie vlastníkom predmetných nehnuteľností. Dňa 04.03.2011 uzavrel na naliehanie odporkyne 2) dohodu
o urovnaní. Odporkyňa 2) ho ubezpečila, že celá záležitosť ohľadne prevodu bytu sa tým urovná a
on opätovne získa byt do svojho vlastníctva. Nevysvetlila mu však logicky ani hodnoverne, z akého

dôvodu ešte v roku 2007 previedla predmetný byt na seba, následne ho založila a až v roku 2011
ho previedla na N. R.. Dodal, že predmetnú dohodu o urovnaní s odporkyňou 2) podpísal bez toho,
aby ju študoval, nakoľko sa snažil získať späť svoj byt. V dohode o urovnaní sú uvádzané právne
úkony, plnenia a pohľadávky účastníkov, ktoré však boli v minulosti zrealizované bez jeho súhlasu a
bez súhlasu jeho manželky. Preto tieto právne úkony treba považovať za neplatné. Takýmto spôsobom

tiež došlo k prevodu vlastníctva k bytu číslo X na odporkyňu 2) a následne k založeniu tohto bytu v
prospech odporcu 1). Navrhovateľ ďalej uviedol, že právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútne neplatný právny úkon
nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, ako by neexistoval. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na

tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou
cestou. Toto právo sa ani nepremlčuje, nezaniká, pričom súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať
a musí z nej vyvodzovať dôsledky z úradnej povinnosti. Podotkol, že úkonmi odporcov 1) a 2) v
súvislosti s prevodmi vlastníctva predmetných nehnuteľností bol výrazne poškodený, pretože predtým
nezaťažený byt v jeho vlastníctve zaťažila odporkyňa 2) v prospech odporcu 1) právnymi úkonmi, ktoré

sa jednoznačne priečia dobrým mravom, a preto tieto úkony sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatné. Týmito úkonmi sú jednak zmluva o úvere č. 5307TNZV zo dňa 09.10.2007, kúpna
zmluva zo dňa 26.10.2007 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva
zo dňa 25.03.2008. V zmysle § 80 písm. c) O. s. p. sa možno návrhom domáhať negatívneho alebo
pozitívneho určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je. Navrhovateľa pritom zaťažuje dôkazné bremeno

spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania
súdu má naliehavý právny záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu,
musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy

zo dňa 25.03.2008 je daný skutočnosťou, že právne postavenie navrhovateľa ako vlastníka bytu číslo X
by bolo bez takéhoto určenia ohrozené, pretože mu reálne hrozí strata nehnuteľnosti v jeho vlastníctve v
dôsledku protiprávneho konania odporkyne 2). Je presvedčený, že k prevodu vlastníctva na odporkyňu
2) právoplatne nedošlo, a preto ani odporkyňa 2) nemohla predmetné nehnuteľnosti dať do zálohu v
prospech odporcu 1). V neposlednom rade je záujem na takomto určení aj ten, aby sa odporcovi 1)

zabránilo uplatniť voči navrhovateľovi záložné právo zriadené neoprávnenou osobou, a teda nezákonne.
Naliehavý právny záujem na tomto určení spočíva tiež v tom, že Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor
bez súdneho určenia nevykoná výmaz záložného práva zapísaného v prospech odporcu 1) v katastri
nehnuteľností.Zdôraznil,žemázato,žekúpnazmluvamedzinímaodporkyňou2)jeabsolútneneplatnáa z toho dôvodu v zmysle zásady, že nikto nemôže nadobudnúť viac práv, ako sám má, nemôže byť
platná ani záložná zmluva, nakoľko odporkyňa 2) sa nikdy vlastníčkou predmetného bytu, ku ktorému
je zriadené záložné právo, nestala. Sama odporkyňa 2), v rámci trestného konania, uviedla, že sa

jednalo, v prípade kúpnej zmluvy, o predstieraný právny úkon, bola to len fiktívna zmluva a na jej základe
nikdy nemalo dôjsť k reálnemu prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľa na ňu. Takisto, čo sa týka
jeho strany, jeho vôľa ani vôľa jeho manželky nesmerovala k tomu, aby predmetný byt previedli. Ani
nevedel, že kúpnu zmluvu podpisuje. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa 2) nenadobudla vlastnícke právo
k predmetnému bytu, nemohla teda ani platne uzavrieť záložnú zmluvu.

Odporca 1) s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že záložné právo na
predmetných nehnuteľnostiach vzniklo na základe rozhodnutia Správy katastra Ilava zo dňa 13.05.2008
o povolení vkladu záložného práva k bytu pod č. D.. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy bola podľa
výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. S. nad D. vlastníčkou uvedeného bytu odporkyňa 2), a to na základe kúpnej
zmluvy - D.7. Je preto nepochybné, že záložnú zmluvu uzavrel s odporkyňou 2) ako vlastníkom bytu,
t. j. zálohu a odporkyňa 2) ako výlučná vlastníčka bola osobou oprávnenou uzatvoriť záložnú zmluvu

na strane záložcu. Tvrdenie navrhovateľa, že záložná zmluva nebola uzavretá s osobou oprávnenou na
strane záložcu, sa tak javí ako neopodstatnené a účelové, čoho dôkazom je aj písomná komunikácia
medzi ním a navrhovateľom, ktorej obsahom je žiadosť navrhovateľa o umožnenie vyplatenia úveru,
ktorý je zabezpečený záložným právom k bytu. Poznamenal, že platnosť záložnej zmluvy navrhovateľ
v zmienenej komunikácii nijak nespochybňuje. Práve naopak, z obsahu listov adresovaných odporcovi

1) je zrejmé, že navrhovateľ si je vedomý svojho postavenia ako záložcu a následkov realizácie výkonu
záložného práva pre prípad, ak by zabezpečená pohľadávka nebola riadne a včas uhradená. Odporca 1)
ďalej uviedol, že namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti
záložnej zmluvy. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 89/2007.
Odporkyňa 2) s návrhom nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť. Uviedla, že v mesiaci september 2007

oslovila p. N. S. spoločnosť Q. C., s. r. o., z dôvodu, že majú s navrhovateľom úver v spoločnosti I., s.r.o.,
ktorý však neboli schopní splácať a hrozilo, že definitívne prídu o byt, na ktorom viazol zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva. P. S. mala záujem z prostriedkov Q. C., s. r. o., vyplatiť tento úver, ako aj dlhy
voči správcovi bytového domu. Domácnosť navrhovateľa navštívila ako zástupca spoločnosti Q. C., s. r.
o., a vysvetlila im, aké majú možnosti. Navrhovateľ sa rozhodol pre úver od spoločnosti Q. C., s. r. o., vo

výške 400.000,- Sk, pričom ona priniesla podklady k úverovej zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu
6 mesiacov. Za účelom zabezpečenia tohto úveru bola podpísaná zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dňa 09.10.2007 sa p. S. telefonicky spojila s konateľom I., s.r.o.,
ktorému oznámila, že chce splatiť úver tejto spoločnosti, s čím konateľ súhlasil a oznámil miesto, čas a
hodinu, kde sa stretnú (bolo to v Piešťanoch). Z prostriedkov odporkyne 2) táto vyplatila dlh navrhovateľa

a jeho manželky spoločnosti I. a v dôsledku toho došlo k zrušeniu zabezpečovacieho prevodu práva,
ktorý viazol na nehnuteľnosti v prospech spoločnosti I.. Následne, toho istého dňa v popoludňajších
hodinách navštívila navrhovateľa a jeho manželku v jeho domácnosti za účelom podpisu úverovej
zmluvy, pričom pri jej podpise boli navrhovateľovi vyplatené finančné prostriedky vo výške 400.000,-
Sk. Sumu, ktorú uhradila spoločnosti I., si hneď s týmito vyplatenými prostriedkami započítala. Peňažné

prostriedky spoločnosti Q. C., s. r. o., navrhovateľovi a jeho manželke boli určite vyplatené, nakoľko
manželka navrhovateľa následne dňa 11.10.2007 vyplatila dlžobu na predmetnom byte z finančných
prostriedkov Q. C., s. r. o.. Poznamenala, že väčšinou komunikovala s manželkou navrhovateľa, pričom
ako vyplynulo aj z priebehu trestného konania, navrhovateľ o mnohých pôžičkách ani nemal vedomosť,
manželka tieto pred ním tajila a nemal takisto vedomosť ani o tom, že jeho manželka neuhrádzala ani

riadnenájomné,čoboloviacakopolroka.Natietoskutočnostiusudzovalaztohodôvodu,ženavrhovateľ
o predmetnej pôžičke spoločnosti I. vôbec nevedel a v rámci konfrontácie v trestnom konaní z jeho
výpovede vyplynulo, že ani nevedel, že od r. 2004 na LV nefiguruje ako vlastník bytu. Peniaze z Q. C.,
s. r. o., manželka navrhovateľa tiež použila na úhradu pôžičiek v prospech inkasnej spoločnosti, ktoré
boli približne z obdobia r. 2004 - 2005, nakoľko záložný veriteľ v r. 2005 oznámil navrhovateľovi a jeho

manželke výkon záložného práva k predmetnému bytu. Manželka navrhovateľa mala záujem tento úver
z Q. C., s. r. o., prefinancovať prostredníctvom nejakej bankovej inštitúcie. Preto za účelom získania
úveru, požiadala spoločnosť Q. C., s. r. o., o to, aby dočasne nepredkladal katastru na zavkladovanie
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti viažucu sa k úverovej zmluve s Q. C., s.
r. o.. Tejto žiadosti bolo vyhovené približne na dobu 1 mesiac. Navrhovateľ pôvodne vôbec nechcel,

aby sa zabezpečovací prevod katastru predkladal, ale to však nebolo možné, jedine v tom prípade,
žeby súčasne predložil úverový prísľub z banky, že úver mu skutočne bude poskytnutý. Navrhovateľ a
jeho manželka sa teda snažili získať úver prostredníctvom p. G., ktorá mala mandátnu zmluvu od G..
Vzhľadom na to, že príjmy rodiny nepostačovali, tento úver im poskytnutý nebol a nebol im daný anilen bankový prísľub. V tom čase už navrhovateľ a jeho manželka vedeli, že pôžičku vo Q. C., s. r. o.,
ku dňu splatnosti nebudú vedieť uhradiť, a preto sa manželka navrhovateľa na ňu obrátila s tým, že
nemá inú možnosť ako byt predať a tak vyplatiť pôžičku vo Q. C., s. r. o.. Keďže manželka navrhovateľa

sa snažila predať byt aj prostredníctvom rôznych výkupných spoločností, avšak za veľmi nevýhodných
podmienok, požiadala ju manželka navrhovateľa, či by tento byt nekúpila. S kúpnou zmluvou súhlasila,
s tým, že mala nasporené peniaze; zhruba 500.000,- Sk, čo jej postačovalo na výplatu Q. C., s. r. o.,
a navyše sa jej rozbiehalo podnikanie, o ktorom vedela, že bude mať väčší príjem peňazí. Z týchto
dôvodov s kúpou bytu súhlasila. T. a jeho manželku nechala bývať v predmetnom byte a nemala v

úmysle ich deložovať. Predmetnú kúpnu zmluvu priniesla do domácnosti navrhovateľa a túto ponechala
v ich domácnosti, o čom svedčí aj fakt, že podpisy na zmluve sú overené až o 3 dni, a to formou
uznania podpisu za svoj. Nie je teda pravdou, že navrhovateľ predmetnú kúpnu zmluvu nikdy nevidel
a o nej ani nevedel. Keďže nemala dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie celej kúpnej ceny
bytu, dohodli sa s navrhovateľom a jeho manželkou, že túto kúpnu cenu prefinancuje prostredníctvom
získania hypotekárneho úveru. Po povolení vkladu príslušnou správou katastra, vyplatila navrhovateľovi

a jeho manželke časť kúpnej ceny pokrývajúcej úver s príslušenstvom pre Q. C., s. r. o.. O tom, že
rodina navrhovateľa tieto peniaze skutočne obdržala svedčí aj fakt, že dcéra navrhovateľa peniaze pre
Q. C., s. r. o., vkladala na účet. Odporkyňa 2) ďalej uviedla, že vzhľadom k tomu, že sa jej nepodarilo
úver získať, požiadala svojho vtedy snúbenca, aby tento hypotekárny úver vybavil pre seba. On aj o
úver požiadal a ona za účelom získania úveru založila predmetný byt v prospech SLSP. Následne bola

podpísaná nájomná zmluva, kde N. R. vystupoval ako splnomocnenec, resp. bol splnomocnený konať
za ňu. Už na konci marca 2008 mala k dispozícii peniaze z hypotekárneho úveru. Vtedy si navrhovateľ
a jeho manželka uvedomili, že ak dôjde k vyplateniu celej kúpnej ceny za byt, budú sa musieť z bytu
vysťahovať, a preto ju požiadali o pozdržanie výplaty peňazí s tým, že jej uviedli, že úver by si mohol
vybaviť ešte ich syn Branislav, ktorý v tom čase podnikal a v podstate by predmetný byt, po poskytnutí

úveru ich synovi, mohli od nej späť odkúpiť. Mala za to, že toto je celkom výhodný postup, nakoľko
nebude musieť zháňať iného kupcu a nikoho vysťahovávať, a preto s týmto súhlasila. S manželkou
navrhovateľa bola dohodnutá, že v rámci nájomného, na základe nájomnej zmluvy, sumou 5.000,- Sk jej
vlastne bude prispievať na splátku hypotéky na dobu 1 roka. O dočasnosti svedčí aj ten fakt, že nájomná
zmluva bola uzavretá len na dobu 5 mesiacov. Napriek tejto zmluve, navrhovateľ nájomné podľa zmluvy

neplatil a neplatil ani poplatky za užívanie bytu správcovi. V dôsledku toho opäť narástol dlh a správca
oznámil, že pristúpi k výkonu záložného práva. Keďže navrhovateľ a jeho manželka neplatili žiadne
platby, podala návrh Stálemu rozhodcovskému súdu na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Návrhu
Stály rozhodcovský súd vyhovel a o tomto upovedomila aj navrhovateľa a súčasne vyplatila aj dlhy u
správcu bytu. Navrhovateľ ju žiadal, aby ich nevysťahovala a navrhol uzavrieť novú nájomnú zmluvu,

ktorú podpísal on a jeho dcéra, pričom podpisy sú overené. Na základe tejto zmluvy už navrhovateľ
čiastočne plnil nájom. Čo sa týka tvrdení navrhovateľa o tom, že o kúpnej zmluve vôbec nevedel a
nevedel, že vlastníkom predmetného bytu nie je, tieto sú účelové, nakoľko ak by o tomto nevedel, potom
prečo podpisoval nájomné zmluvy a platil nájomné. Takisto tvrdenia navrhovateľa nie sú pravdivé z
toho dôvodu, že jemu aj jeho manželke boli prostredníctvom katastra doručované zavkladované zmluvy.

Má za to, že úmyslom navrhovateľa bolo previesť predmetný byt a takto získať predmetné finančné
prostriedky. Má za to, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2007 uzatvorená medzi ňou ako kupujúcou
a navrhovateľom a jeho manželkou ako predávajúcimi je platným právnym úkonom, nakoľko spĺňa
formálne náležitosti požadované zákonom a vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu zmluvných strán byt
predať a previesť vlastnícke právo a byt nadobudnúť do svojho vlastníctva a správať sa k nemu ako

vlastník. Na základe toho je potom platnou aj záložná zmluva a mandátna zmluva zo dňa 25.03.2008,
ktorú uzatvorila ako vlastník, a teda osoba oprávnená s odporcom 1). Zdôraznila, že splnila všetky
svoje evidenčné povinnosti ako nový vlastník bytu, túto skutočnosť oznámila mestskému úradu, ktorý ju
evidoval ako vlastníka bytu a taktiež správcovi bytového domu, s ktorým komunikovala a požiadala ho,
aby ako užívateľa bytu dočasne naďalej viedol navrhovateľa. Tvrdenia navrhovateľa sú vykonštruované,

zavádzajúce a účelové v snahe zabrániť odporcovi 1) pristúpiť k oprávnenému výkonu záložného práva.
Jej vôľou bolo nepochybne získať vlastníctvo k bytu a tento následne za výhodných podmienok predať.
Vôľou navrhovateľa bolo získať finančné prostriedky na splatenie svojich dlhov, pretože hrozilo, že o
vlastníctvo bytu príde či už uplatnením práva zo zabezpečovacieho prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti
spoločnosťou Q. C., s. r. o., alebo výkonom zákonného záložného práva správcom bytového domu z

dôvodu, že navrhovateľ mal nedoplatky na platbách za služby spojené s užívaním bytu. V prípade, že
navrhovateľ konal bez vážnosti právneho úkonu a ona tento nedostatok nepredpokladala, je právny úkon
voči nej platným právnym úkonom. Navrhovateľ, pokiaľ tvrdí, že nemal skutočnú vôľu uzavrieť kúpnu
zmluvu a previesť tak vlastnícke právo, konal ľahkovážne bez obvyklej miery opatrnosti potrebnej predispozíciu s nehnuteľnosťami a vedome v rozpore s právnym poriadkom a je potrebné z toho vyvodiť
rozpor takéhoto konania navrhovateľa s dobrými mravmi. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu navrhovateľa,
rozsudok by bol nespravodlivý a ochranu by poskytol tomu, kto sám koná v rozpore s právom. Dodala,

že právny úkon je vždy prejavom vôle subjektu, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene či zániku
právnych vzťahov. Vôľa konajúceho subjektu smeruje k cieľu, ktorý sa má právnym úkonom dosiahnuť.
S poukazom na to je právne významné, či rovnaký účel zmluvy sledujú všetci účastníci, resp. o tomto
cieli vedia alebo musia ho predpokladať z okolností, za ktorých k dojednaniu právneho úkonu dochádza.
V danom prípade bolo cieľom predávajúcich získať z predaja bytu finančné prostriedky na splatenie

dlhov, pričom cieľom odporkyne 2) bolo získať vlastnícke právo k bytu za výhodnú cenu. Ak však iba
jedna zo strán právneho úkonu sleduje dosiahnutie cieľa, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho
úkonu a o ktorom druhá strana nevie, ide len o pohnútku, ktorá je bez právneho významu. Domnieva
sa, že u navrhovateľa nie je daný naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva
odporcu 1), pretože vyslovením neexistencie záložného práva nebude odstránené ohrozenie jeho práva
ako vlastníka bytu, pretože na predmetnom byte viaznu ďalšie ťarchy vo forme exekučného záložného

práva v prospech C. banka, a. s. a Q., a. s., ktoré na liste vlastníctva boli zriadené v dôsledku správania
sa navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkyne F. I. a oboznámením LV č. XXXX ku dňu
27.02.2008 a ku dňu 27.11.2014, kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2007, zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 25.03.2008, zmluvy o splátkovom úvere č. 0274630130
zo dňa 25.03.2008, kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2011, dohody o urovnaní zo dňa 04.03.2011, zápisnice
o konfrontácii medzi svedkami v trestnom konaní Q. zo dňa 19.09.2014, zápisnice o výsluchu svedka
I. D. Z. M. v trestnom konaní pod Q.4 zo dňa 04.09.2014, žiadosti doručenej G. dňa 22.02.2013,
vyjadrenia k žiadosti zo dňa 04.03.2013, žiadosti doručenej G. dňa 22.03.2013, vyjadrenie k žiadosti zo

dňa 12.04.2013, správy Mestského úradu Dubnica nad Váhom zo dňa 15.12.2015, doručeniek, ktoré sú
súčasťou spisu Okresného úradu, katastrálneho odboru sp. zn. D. oznámenia B. zo dňa XX.XX.XXXX,
potvrdenia B. zo dňa 11.10.2007, rozpisu platieb za rok 2007, vkladových lístkov, zmluvy o nájme bytu
zo dňa 11.05.2008, rozhodcovského rozsudky Stáleho rozhodcovského súd pri IURO, s. r. o., č. k.
48/2009-RS10-25 zo dňa 10.07.2009, zmluvy o nájme bytu, návrhu na vykonanie exekúcie vyprataním

nehnuteľnosti, upovedomenia o začatí exekúcie a listovej korešpondencie a takto zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ spolu so svojou manželkou ako predávajúci uzavreli s odporkyňou 2) ako kupujúcou
dňa 26.10.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v

obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané plochy a
nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XX/XXXX a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 68/2062, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresným
úradom,katastrálnymodborom,prek.ú.S.nadD..Kúpnacenaboladojednanávovýške1.600.000,-Sk.

Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou zo dňa 25.03.2008
zriadila odporkyňa 2) záložné právo k nehnuteľnostiam, a to k bytu Q. poschodí vo vchode č. XX v
obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané plochy
a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 68/2062 a
spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 68/2062, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresným

úradom, katastrálnym odborom, pre k. ú. S. nad D. v prospech odporcu 1) za účelom zabezpečenia
pohľadávky odporcu 1) zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0274630130 zo dňa 25.03.2008.

Zmluvou o splátkovom úvere č. 0274630130 zo dňa 25.03.2008 poskytol odporca 1) N. R. úver vo výške
1.800.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.03.2011 previedla odporkyňa 2) na N. R. nehnuteľnosti,

a to byt č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parc.
č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané plochy a nádvoria a spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiachazariadeniachdomuvpodiele68/2062aspoluvlastníckypodielkpozemkuvoveľkosti68/2062,
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresným úradom, katastrálnym odborom, pre k. ú. S. nad D..

Dohodou o urovnaní zo dňa 04.03.2011 si účastníci urovnali medzi sebou sporné vzťahy, pričom z tejto
dohody vyplýva, že navrhovateľ prehlasuje a potvrdzuje uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2007.
Dohoda o urovnaní je podpísaná oboma účastníkmi.Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami zo dňa 19.09.2014 v trestnom konaní vedenom pod Q.
vyplýva, že odporkyňa vypovedala, že nikdy si predmetný byt neprevzala a nemala záujem o jeho kúpu,
pretože by si kúpila iný lacnejšie. Kúpna zmluva mala byť spätne prevedená na navrhovateľa po vrátení

dlhov voči Q. C., s. r. o.. Išlo o zastretý právny úkon o ochranu jej financií do budúcna. Zo zápisnice o
výsluchusvedkaI..D.Z.M.zodňa04.09.2014vtrestnomkonanívedenompodQ.vyplýva,žeodporkyňa
2) vypovedala, že s navrhovateľom a jeho manželkou sa dohodli na kúpnej zmluve s tým, že predmetnú
nehnuteľnosť im bude spätne prevádzať po obdržaní úveru.

Z výpisu z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom pre k. ú. S. nad D.
vyhotoveným ku dňu 27.02.2008 vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. X na X. poschodí vo vchode
č. XX v obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané
plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele
68/2062 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 68/2062 je odporkyňa 2). Z výpisu z LV
č. XXXX vedeného Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom pre k. ú. S. nad D. vyhotoveným

ku dňu 27.11.2014 vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX v
obytnom dome súp. Q. postavenom na parc. č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané plochy a
nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 68/2062 a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti XX/XXXX je navrhovateľ, pričom byt je okrem iného
zaťažený záložným právom zriadeným v prospech odporcu 1).

Zo žiadosti doručenej odporcovi 1) dňa 22.02.2013 je zrejmé, že navrhovateľ ho požiadal o poskytnutie
lehoty 1 mesiac na vyplatenie celého úveru, nakoľko nevedel, že N. R. úver nespláca. Z vyjadrenia
odporcu 1) k žiadosti zo dňa 04.03.2013 vyplýva, že tento navrhovateľovi poskytol lehotu na splatenie
pohľadávky do 22.03.2013. Zo žiadosti doručenej odporcovi 1) dňa 22.03.2013 je zrejmé, že navrhovateľ

opätovne žiadal odporcu 1) o poskytnutie dodatočnej lehoty na splatenie úveru. Z vyjadrenia odporcu
1) k žiadosti zo dňa 12.04.2013 vyplýva, že odporca 1) opätovne poskytol navrhovateľovi lehotu na
splatenie úveru do 22.04.2013.

Zo správy Mestského úradu S. zo dňa 15.12.2015 je zrejmé, že navrhovateľ v období od 10/2007 do

3/2011 nebol platcom dane z nehnuteľností. Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti podal navrhovateľ
až za rok 2012.

Z doručeniek, ktoré sú súčasťou spisu Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru sp. zn. V 3378/2007
vyplýva, že navrhovateľ si osobne prevzal kúpnu zmluvu s povolením vkladu a LV dňa 05.12.2007.

Rovnako si tieto dokumenty dňa 05.12.2007 prevzala aj jeho manželka N. S.. Odporkyňa 2) si zásielku
s uvedenými dokumentmi prevzala osobne dňa 12.12.2007.

Z oznámenia B. zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že dňa 11.10.2007 si vlastník bytu prevzal na B. potvrdenie
pre Okresný úrad, katastrálny odbor o tom, že nemá žiadne nedoplatky na úhradách spojených s

užívaním bytu a v ten istý deň uhradil v pokladni B. nedoplatky spojené s užívaním bytu. Uvedený
byt naďalej užíval pôvodný vlastník (navrhovateľ), na základe súhlasu nového vlastníka, I.. D. Z. M.,
ponechali v evidencii bývanie pôvodnému vlastníkovi. Z potvrdenia B. zo dňa 11.10.1007 pre Správu
katastra (teraz Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor) vyplýva, že B. potvrdzuje, že navrhovateľ a jeho
manželka, ktorí sú vlastníkmi bytu na adrese C. XXX/XX-X, S. nad D., nemajú ku dňu 01.11.2007 žiadne

nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a
opráv. Potvrdenie tvorí prílohu zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Z rozpisu platieb za rok 2007 je zrejmé,
že navrhovateľ mal k mesiacu október 2007 nedoplatok na úhradách za planenia spojené s užívaním
bytu vo výške 4.869,- Sk.

Z vkladových lístkov zo dňa 03.03.2008, 04.03.2008 a 10.04.2008 vyplýva, že na účet spoločnosti Q.
C., s. r. o., bolo celkovo vložená suma 453.000,- Sk. Podpis vkladateľa je zreteľne čitateľný a je to „S.“.

Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.05.2008 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi N. R. ako
prenajímateľom a navrhovateľom a jeho manželkou ako nájomcami, pričom predmetom nájmu bol byt

č. X na X. poschodí vo vchode č. XX obytného domu súp. č. XXX. Výška nájomného bola dojednaná
v sume 5.000,- Sk. Zo zmluvy o nájme bytu vyplýva, že táto bola uzavretá medzi odporkyňou 2) ako
prenajímateľkou a navrhovateľom a jeho dcérou F. S. ako nájomcami. Predmetom zmluvy bol byt č. Xna X. . poschodí vo vchode č. XX v obytnom dome súp. č. XXX. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú
od 01.07.2009 do 31.12.2009. Dojednané nájomné predstavovalo sumu vo výške 332 eur.

Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o. č. k. 48/2009-RS10-25 zo
dňa 10.07.2009 bola navrhovateľovi uložená povinnosť vypratať byt č. X na X. poschodí vo vchode č.
XX v obytnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXXX/XX o výmere 392 m2, zastavané plochy
a nádvoria, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 08.08.2009 a vykonateľnosť dňa 12.08.2009.

Z návrhu na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti zo dňa 08.02.2010 vyplýva, že odporkyňa
požiadala Exekútorský úrad JUDr. Ladislav Ďorďovič ml. o vykonanie exekúcie vyprataním navrhovateľa
z bytu na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s. r. o.. Z
upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že exekútor upovedomil navrhovateľa o začatí exekúcie
vyprataním bytu.

Z listovej korešpondencie zo dňa 20.03.2010, 08.06.2010 a 05.04.2010 je zrejmé, že odporkyňa
vyzvala k osobnému stretnutiu za účelom usporiadania si práv k nehnuteľnosti, k odovzdaniu bytu,
vysporiadaniu si plnení titulom kúpnej zmluvy. Z priložených podacích lístkov vyplýva, že listy boli
adresované navrhovateľovi.

Z výsluchu svedkyne F. I. vyplýva, že asi v r. 2007 zavolala jej matka na inzerát, lebo si s otcom chceli
požičať nejaké peniaze. Jednalo sa o spoločnosť Q. C.. Táto spoločnosť sa nám neskôr ozvala s tým,
že pošlú svojho zástupcu na dojednanie podrobností. Prišla odporkyňa 2). Jej rodičom dala podpísať
nejaké papiere, pričom na otázku, či je to len žiadosť, uviedla, že áno. Následne odišla a s odstupom

času jej rodičov navštívila znovu, pričom prišla aj s nejakým pánom, o ktorom tvrdila, že je jej kolega
s tým, že tento jej kolega mal posúdiť, či byt je hodný výšky úveru. Pri odchode jej tento pán ešte aj
povedal: „Neboj sa, bude sa to dať spraviť“. Až v r. 2011 sa dozvedela, že sa jednalo o znalca, ktorého
úlohou bolo ohodnotenie ich bytu. Jej rodičia si chceli zobrať úver len vo výške 100.000,- Sk. Odporkyňa
2) však trvala na tom, že to musí byť minimálne 400.000,- Sk. Následne kontaktovala jej matku s tým,

že úver nebol schválený. Na otázku, čo bude s tou žiadosťou, odporkyňa 2) odpovedala, že táto bude
skartovaná. Až v r. 2011 sa od domovníčky dozvedela, že došlo k prepisu ich bytu na odporkyňu 2).
Krátko na to ich kontaktoval policajt s tým, že bolo proti odporkyni 2) podané trestné oznámenie a vtedy
im ukázal aj predmetnú kúpnu zmluvu. Tú vtedy videli prvý krát. Poznamenala, že odporkyňa 2) uvádzala
aj záložné právo v prospech Q. C., čo vyplývalo z predmetnej zmluvy, ktorú tiež prvý krát videli až na

polícii, dovtedy im žiadna úverová zmluva zaslaná nebola. Nahliadnutím do katastra sa dozvedela, že v
prospech Q. C. nikdy žiadne záložné právo nebolo zriadené. Všetky listiny, ktoré mali byť zasielané jej
rodičom si odporkyňa 2) nechala zasielať na svoju adresu, a to preto, aby sa jej otec o tomto prevode
ani len nedozvedel. Tiež sa dozvedela, že družstvo vyzývalo odporkyňu 2), aby vykonala prepis aj na B.,
pričom toto neurobila, a preto družstvo prepis vykonalo následne samo. O záložnej zmluve v prospech

G. sa dozvedeli prvý krát až v r. 2011. V tomto roku sa tiež dozvedela, po telefonickom rozhovore so
zástupcom spoločnosti Q. C., že údajne mala uhradiť tejto spoločnosti 400.000,- Sk. Toto však pravda
nie je a ona tejto spoločnosti nikdy nič neuhrádzala. Následne sa kontaktoval jej otec s odporkyňou 2),
ktorá ho žiadala, aby nepodával žiadne trestné oznámenie, pretože má malé dieťa a že zjedná nápravu.
Dohodu o urovnaní dala otcovi prečítať v aute. Ona ju čítala tiež. Následne vyšli na notársky úrad, kde

dovnútra vošiel len jej otec a tam nevie, čo mu dali podpísať, ale otec toto podpísal. Tiež si pamätá,
ako s odporkyňou 2) bola v SLSP, kde sa odporkyňa 2) informovala na možnosť, či by sa záložné právo
nemohloprehodiťnanejakéinépozemky.ZamestnankyňaG.,sktorousiodporkyňa2)tykala,jejuviedla,
že nevie, či to bude možné. Tiež jej bolo vysvetlené, že kvôli úveru musí byť byt prevedený najprv z
odporkyne2)naR.anáslednespäťnajejotca,pretožeinakbyG.prišlaozáložnéprávo.Čosatýkalistov

so SLSP, ktoré boli doručované na ich adresu, odpovede na tieto písala ona po dohode s otcom a tiež ich
za neho aj podpisovala. Uviedla, že pôžičku v spoločnosti Q. C. si jej rodičia brali za účelom vyrovnania
pôžičky v I.. Na iný účel, ako tento, sa pôžička vo Q. C. nebrala. Do jedného roka to malo byť vyplatené.
Kam však išli peniaze, ktoré I. poukazovali, nevie. Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že
by jej rodičia chceli predať byt. Kúpnu zmluvu medzi N. R. a jej otcom čítala. Ustanovenie o pristúpení k

záložnému právu v nej nebolo. Jednalo sa o kúpnu zmluvu, kde si účastníci nemali vyplácať plnenie, ale
plnením bola dohoda o urovnaní. Plnenie od spoločnosti Q. C. jej rodičia nikdy neprijali. Žiadala od tejto
spoločnosti, aby mi zaslali príjmový doklad, ale takýto doklad neexistuje. V zmluve je len napísané, že
peniaze prevzali pri jej podpise, avšak tieto peniaze im nikdy neboli vyplatené. Hoci ona bola v inej izbe,z tejto však všetko videla a odporkyňa 2) jej rodičom žiadne peniaze neodovzdala. Poznamenala, že
zásielky z katastra jej rodičom neprišli, nakoľko sa až v r. 2011 z kúpnej zmluvy dozvedeli, že odporkyňa
2) si dala doručovať všetky zásielky, aj tie pre jej rodičov, na svoju adresu.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Keďže sa navrhovateľ domáha svojho práva v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p. určovacou žalobou,
zaoberal sa súd primárne zistením, či má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem tak,
ako to požaduje zákon. Určovacou žalobou sa navrhovateľ domáha vydania autoritatívneho výroku
súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie).
Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto

určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z
uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho

právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V prípadoch, kedy by
požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo
charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny
záujem na takomto určení. V danom prípade sa navrhovateľ domáhal jednak určenia neplatnosti
záložnej zmluvy zo dňa 25.03.2008 a jednak určenia, že záložné právo neexistuje. Na tomto mieste súd

konštatuje, že otázka určenia neplatnosti záložnej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či na nehnuteľnostiach navrhovateľa viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo.
Takáto predbežná otázka nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu, a preto na takomto určení
nemá navrhovateľ naliehavý právny záujem. Navyše predbežnú otázku súd nemôže poňať do výroku
rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd návrh v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa

25.03.2008 pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou,
či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo neexistuje. Podľa názoru
súdu, navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem má, pretože stav ohrozenia práva
navrhovateľa možno odstrániť len týmto určením. Stav ohrozenia práva navrhovateľa a neistoty v jeho
právnom postavení vidí súd v tom, že v prípade realizácie záložného práva odporcom 1) ako záložným

veriteľom, bude ohrozené navrhovateľove vlastnícke právo k predmetnému bytu. Vyslovením existencie,
resp. neexistencie záložného práva navrhovateľ nadobudne istotu, či sa má realizácii záložného práva
podrobiť a či sa tento úkon dotkne jeho vlastníckeho práva. Na takomto určení má navrhovateľ naliehavý
právny záujem bez ohľadu na to, či na predmetnej nehnuteľnosti viaznu ďalšie záložné práva. Nemožno
preto prisvedčiť názoru odporkyne 2), podľa ktorého vyslovením neexistencie záložného práva nebude

odstránenéohrozenieprávanavrhovateľaakovlastníkabytu,nakoľkonapredmetnombyteviaznuďalšie
ťarchy v podobe exekučného záložného práva. Nie je totiž vylúčené, že pohľadávky, ktoré sú exekučným
záložným právom zabezpečené navrhovateľ uhradí bez toho, aby k realizácii takéhoto záložného práva
došlo.

Podľa§34Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),právnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 151d ods. 3 OZ, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve
záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Ako vyplýva z
vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na to, že záložné právo má vecnoprávnu povahu,
má právo založiť vec len vlastník. Z výpisu z LV č. XXXX . Okresného úradu Ilava, katastrálneho

odboru pre k. ú. Dubnica nad Váhom zo dňa 27.02.2008 vyplýva, že výlučnom vlastníčkou bytu č. X
nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, vchod č. XX s podielom 68/2062-
in na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom 68/2062-in na
pozemku parc. č. KNC2300/74 zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2 v období bezprostredne
predchádzajúcom uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva bola odporkyňa 2). Bolo teda jej

právom ako právom vlastníka zriadiť k predmetnému bytu záložné právo v prospech odporcu 1).
Navrhovateľ však v konaní spochybňoval vlastnícke právo odporkyne 2) k bytu tvrdeniami o neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2007, ktorou odporkyňa 2) vlastnícke právo nadobudla. Pre posúdenie, či
odporkyňa 2) nadobudla vlastnícke právo k predmetnému bytu, a teda či následne bola oprávnená ako
vlastníčka zriadiť k bytu záložné právo, zaoberal sa súd platnosťou, resp. neplatnosťou kúpnej zmluvy.
Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú dojednanie o predmete kúpy a kúpna ceny. Bez dojednania

týchto náležitostí by kúpna zmluva nebola platne dojednaná. Napadnutá kúpna zmluva tieto náležitosti
obsahuje. Okrem týchto špecifických náležitostí, musí však kúpna zmluva ako právny úkon spĺňať aj
všeobecné náležitosti, ktoré zákon stanovuje pre všetky právne úkony bez výnimky. Ide predovšetkým o
vôľu a prejav vôle. Keďže navrhovateľ tvrdil nedostatok vôle uzavrieť kúpnu zmluvu u oboch účastníkov,
skúmal súd práve túto zložku napadnutého právneho úkonu. Vôľa je základnou podmienkou vzniku

právneho úkonu. Právny styk si vyžaduje, aby vôľa bola vážna, teda aby nevzbudzovala pochybnosti,
že konajúci chce byť svojím právnym úkonom viazaný. Prezentáciou vôle navonok je jej prejav. Bez
toho, aby sa vôľa stala poznateľná vo vonkajšom svete, nemožno hovoriť o vôli. Ak sa teda vôľa takýmto
spôsobom neprejavila, nejde vôbec o právny úkon. Prejav vôle sa vo vonkajšom svete materializuje
prostredníctvom formy právneho úkonu. Pokiaľ ide o pomer medzi vôľou a prejavom, podmienkou vzniku

perfektného právneho úkonu je, aby vôľa a prejav boli v absolútnom súlade, t. z. konajúci navonok
prejavuje to, čo v skutočnosti chce právnym úkonom dosiahnuť. Z hľadiska nesúladu vôle a jej prejavu
môžu nastať dve základné situácie, a to vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom a nevedomá nezhoda
medzi vôľou a prejavom. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej nezhode medzi vôľou
a prejavom, je typické, že konajúci vedome dáva najavo niečo, čo v skutočnosti nechce. Občiansky

zákonník túto situáciu výslovne nerieši. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve však
platí, že ten, kto vedome vyvolá nezhodu medzi vôľou a prejavom, nie je právom chránený a svojím
prejavom je viazaný. Takýto prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy, ak o tejto vade prejavu
vôle vedel druhý účastník právneho úkonu. Vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom sa môže prejaviť
okrem iného aj vo forme predstieraného konania alebo vnútornej výhrady. O predstierané (simulované)

konanie ide vtedy, keď konajúci prejavuje vôľu, ktorú v skutočnosti nemá, a tento účastník o tom vie a
vo vzťahu k druhému účastníkovi alebo tretím osobám predstiera, že má takú vôľu akú prejavuje. Ak o
simulácii druhý účastník právneho úkonu nevie, právny úkon konajúceho zaväzuje. Vnútorná výhrada
spočíva v jednostrannej vedomej nezhode vôle a prejavu. Konajúcich v prejave robí určitú výhradu, ale
pritom túto výhradu neprejavuje, takže urobený prejav sa celkom alebo sčasti kryje s jeho vôľou, čo si

konajúci uvedomuje. Na vnútornú výhradu sa neprihliada a urobený právny úkon je platný a ten, kto
prejaví niečo iné, čo chce, musí znášať následky svojho konania. Ak sa o vnútornej výhrade dozvedel
druhý účastník právneho úkonu, v takom prípade ide o dvojstrannú vedomú nezhodu medzi vôľou a
prejavom, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pretože ide o nevážne urobený
právny úkon. Ochrany sa nemôže v takom prípade dovolávať ani druhý účastník právneho úkonu. V

danom prípade navrhovateľ svoje tvrdenia o nedostatku vôle na jeho strane založil na tom, že o prevode
bytu a podpise kúpnej zmluvy vôbec nevedel, preto nemal vôľu byt previesť. Z vykonaného dokazovania
všakvyplynulo,žetvrdenianavrhovateľavtomtosmereniesúpravdivé.Navrhovateľbezprostrednepred
podpisom kúpnej zmluvy (dňa 11.10.2007) doplatil nedoplatok správcovi domu na úhradách za služby
spojené s užívaním bytu, bolo mu vystavené potvrdenie, že nemá žiadny nedoplatok na týchto úhradách,

pričom z tohto potvrdenia jednoznačne vyplynulo, že tvorí prílohu zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
osobne prevzal zmluvu s vyznačeným vkladom vlastníckeho práva a list vlastníctva, ktoré dokumenty
mu boli zaslané Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom a následne podpísal ako nájomca aj
nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol uvedený byt. Z celého sledu týchto udalostí nemožno uzavrieť
inak ako, že navrhovateľ o prevode bytu vedel, k tomuto sa postupne pripravoval vyrovnaním nedoplatku

u správcu a zabezpečením si potrebného potvrdenia od správcu a mal vôľu ho predať. Ak by aj o
prevode bytu v tejto fáze nevedel (lebo to vybavovala jeho manželka), mohol sa o tom dozvedieť zo
zaslaných listín Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom a už vtedy mohol podniknúť potrebné
právne kroky k náprave tohto nežiaduceho stavu. Nesporným faktom však je aj to, že navrhovateľkúpnu zmluvu podpísal, pričom sám uviedol, že sa jedná o jeho podpis. Jeho argument, že nevedel
čo podpisuje, lebo si to neprečítal, je z hľadiska platnosti právneho úkonu absolútne irelevantný. Ak
tomu skutočne tak bolo, navrhovateľ konal ľahkovážne a zanedbal potrebnú mieru opatrnosti, ktorá

sa vyžaduje pri realizácii právnych úkonov. Takéto konanie je na ťarchu konajúceho a nemôže sa z
tohto dôvodu dovolávať neplatnosti právneho úkonu. V tejto súvislosti súd potom aj výpoveď svedkyne
Zlatice Mišechovej vyhodnotil ako účelovú. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že ani odporkyňa 2) nemala vôľu
nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutému bytu, a to s poukazom na jej výpovede v trestnom konaní,
podľa ktorých bola kúpna zmluva zastretým právnym úkonom. Ako už bolo vyššie uvedené, v praxi

sa môže vyskytnúť prípad, keď vôľa účastníka právneho úkonu nezodpovedá jeho prejavu. Vtedy je
namieste rozlišovať, či o nezhode vôle a jej prejavu vedeli obidve strany, alebo len ten konajúci, ktorého
prejav sa s vôľou nestotožňuje. Ak by nastal prvý prípad, t. j. v čase uzavretia právneho úkonu obaja
účastníci vedeli, že prejav nekorešponduje s vôľou konajúceho, právny úkon by bol neplatný. Ak však
o tom vedel len konajúci účastník (v tomto prípade odporkyňa 2)) a druhý účastník o tejto nezhode
nevedel, právny úkon konajúceho zaväzuje a je platný. V danom prípade v konaní nebolo preukázané,

že v čase uzavretia kúpnej zmluvy obaja účastníci, t. j. odporkyňa 2) a navrhovateľ (a vtedy ešte aj
jeho manželka) o nezhode prejavu a vôle na strane odporkyne 2) vedeli. Za takéhoto stavu preto
nemožno považovať právny úkon - kúpnu zmluvu za neplatnú. Navyše sama odporkyňa 2) nezhodu
vôle a jej prejavu v konaní poprela, keď uviedla, že mala v úmysle nadobudnúť vlastnícke právo k bytu.
Pravdivosti jej tvrdení nasvedčuje aj fakt, že uzavrela s navrhovateľom nájomnú zmluvu a neskôr žiadala

o vypratanie dotknutého bytu na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri
IURO, s. r. o. S poukazom na uvedené má súd za to, že kúpna zmluva zo dňa 26.10.2007 je platným
právnym úkonom, na základe ktorého odporkyňa 2) nadobudla vlastnícke právo k dotknutému bytu a ako
vlastníčka mohla v zmysle ust. § 151d ods. 3 OZ zriadiť k predmetnému bytu záložné právo. Vzhľadom k
tomu súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Záverom súd ešte dodáva, že navrhnutý dôkaz,

výsluch svedkyne Ing. Ľubice Sokolíkovej, súd nevykonal preto, lebo táto svedkyňa sa mala vyjadriť k
okolnostiam týkajúcich sa získania úveru, pričom zodpovedanie tejto otázky netvorilo základ sporu, a
teda vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

V danom prípade mali plný úspech vo veci odporca 1) a odporkyňa 2). Odporca 1) si náhradu trov
konania neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal. Odporkyňa 2) si náhradu trov konania uplatnila, preto jej
súd s poukazom na plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 151
ods. 7 O. s. p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, pričom o konkrétnej výške trov súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.