Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 2, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221907
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116221907.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa:

T. S., nar. 8. XX. XXXX

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,

dieťa rodičov: matka S. S. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. - N., F. M. XX, t. č. bytom N.,
L. 1, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, Daniela
Dlabača 35, a otec P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - N., F. M. XX, právne zastúpený Mgr. Pavlom
Karmanom, advokátom so sídlom Žilina, Mariánske námestie 29/6, o úpravu práv a povinností k mal.
dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletého T., nar. 8. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia b u
d ú mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. T. sumou 250 € mesačne od 16. 8. 2016, a to do 15.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16. 8. 2016 do 28. 2.
2017 v sume 879,03 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T. len za prítomnosti matky v párnom týždni v stredu
od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v nepárnom týždni v stredu od

13.30 hod. do 19.00 hod. s tým, že
otec mal. dieťa p r e v e z m e a po ukončení stretnutia odovzdá v bydlisku matky a matka je p o v
i n n á mal. dieťa na stretnutie pripraviť a pri výkone práva styku poskytnúť náležitú súčinnosť.

o d ô v o d n e n i e :

1) Na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd uznesením zo dňa 21. 9. 2016
začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. T.. Pre úplnosť súd dodáva, že na základe
návrhu matky doručeného súdu dňa 14. 10. 2016 sa pod rovnakou spisovou značkou vedie konanie o
rozvod manželstva účastníkov konania.

2) Súd za prioritné považoval upraviť rodičovské práva a povinnosti k mal. dieťaťu, a preto konal v danej
veci skôr, než začal konať vo veci rozvodu manželstva účastníkov konania s poukazom, že rozhodnutie
o rozvode manželstva bude môcť byť vydané až po hlbšom preskúmaní pomerov medzi účastníkmi a
možnosti ich nápravy za účelom zmierenia manželov. Nakoľko ide o veci spojené na základe rozvrhu
práce súdu, v každom konaní súd rozhodne vo veci osobitným rozsudkom.3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a následne súd rozhodol podľa
nasledovných ustanovení zákona:

4) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

5) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, tretia a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

6) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

7) Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu

styku žiadajú neupraviť.

8) Podľa § 62 Zákona o rodine, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

10) Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

12) Súd mal v danej veci preukázané, že matka opustila spoločnú domácnosť dňa 16. 8. 2016, čím boli
splnené zákonné podmienky pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému súdnou cestou.13) Vo veci zverenia maloletého do osobnej starostlivosti a styku s druhým rodičom súd prihliadol k
tomu, že maloletý je vo veľmi útlom veku (cca 1 rok), pričom dosiaľ osobnú starostlivosť o maloletého
zabezpečovala matka a to bez zistených nedostatkov. Otec aktuálne nemá dostatočne vytvorený vzťah

s maloletým. Vzhľadom k tomu súd maloletého zveril do starostlivosti matky a otcovi poskytol priestor
na budovanie vzťahu tak, aby bol zabezpečený pravidelný kontakt.
14) Vzhľadom na nedostatočne vytvorené vzťahy budú stretnutia prebiehať zatiaľ za prítomnosti matky.
Súd síce znížil rozsah stretávania otca s maloletým oproti nariadenému neodkladnému opatreniu, v tejto
súvislosti však poukazuje na neschopnosť otca prispôsobiť sa aktuálnej situácii, keď ani svoje právo na

kontakt s maloletým nevyužíva v plnom rozsahu. Jeho tvrdenia, že počas stretnutí je dusná atmosféra,
neobstoja, otec je dospelý zrelý človek a spolu s matkou by mali byť schopní oddeliť rolu rodiča od
role partnera a maloletého do svojich konfliktov nezaťahovať. Súčasne otec by si mal byť vedomý, že
pokiaľ si nevytvorí vzťah s maloletým v tomto období, bude to neskôr už len komplikovanejšie. Preto aj
jeho trvanie na tom, aby matka pri stretnutiach nebola prítomná, nerešpektuje záujem maloletého a jeho
aktuálnu naviazanosť na prítomnosť matky. Pri určovaní rozsahu styku súd tiež prihliadol aj na denný

režim maloletého tak, ako ho navrhla matka.

15) Pri určovaní výživného súd vychádzal jednak z pomerov otca ako osoby povinnej na výžive, ktorý je
samostatne zárobkovou činnou osobou v oblasti sprostredkovania neživotného poistenia. Z tejto činnosti
dosiahol otec v roku 2016 hrubý príjem 18 062,40 €, pri podaní daňového priznania si uplatnil výdavky

percentom z príjmov spolu v sume 9 397,54 €; jeho daňová povinnosť dosiahne 1 303,70 €. Z príjmov
zaplatil preukázateľne poistné na zdravotné a sociálne poistenie v sume 2 357,54 €. Súd uznal otcovi
ako nevyhnutné náklady na odvody do poistných fondov vo výške 2 400 € ročne, daň 1 300 € ročne,
náklady na osobné motorové vozidlo 1 800 € ročne a celkové náklady na vedenie kancelárie a s tým
spojenú administratívu 850 € ročne. Súd nie je totiž povinný vychádzať z percentuálnych výdavkov otca,

ktoré predstavujú len položku za účelom určenia dane. Súd vychádzal len z tých výdavkov, ktoré otec
je povinný vynaložiť a slúžia na dosiahnutie jeho príjmu a zároveň sú účelné.

16) Na základe uvedeného, otcov ročný príjem v čistom dosiahol 11.650 €, čo mesačne predstavuje
970 €. Z tohto otec hradí svoje ďalšie bežné potreby, pričom súd poukazuje na to, že osobné motorové

vozidlo je určite využívané aj na osobné účely, keďže kanceláriu otec prevádzkuje v byte svojich rodičov.
Aj tu síce hradí náklady približne 150 € mesačne, takéto približné náklady by mal aj však v prípade, keby
obýval byt, ktorý vlastní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ otec byt, na ktorý platí hypotéku
a ktorý nadobudol na základe kúpnej zmluvy, nevyužíva sám, ale býva v ňom pôvodný vlastník, nemôže
ísť táto okolnosť na úkor výživného mal. dieťaťa. V danom prípade súd dal za pravdu matke, že otec

by mohol uvedený byt prenajímať a mať z toho ďalší príjem. V danom prípade je irelevantné, či náklady
spojené s bývaním hradí pôvodný vlastník alebo nie. Je predpoklad, že pôvodný vlastník byt predal, teda
získal z toho majetkový osoh, a teda nie je dôvod, aby byt naďalej užíval bezodplatne. Výška hypotéky
za účelom nadobudnutia bytu, ktorú otec hradí, pritom je 251 € mesačne.

17) Ďalej súd prihliadol k tomu, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo
výške 203 € mesačne a opatrovateľský príspevok vo výške 156 €, pričom súd má za to, že uvedený
príspevok je použitý na úhradu nákladov spojených s opatrovaním, preto k nemu neprihliadal.
18) Matka zároveň podniká na základe živnostenského oprávnenia v maloobchode s bytovým textilom.
Z tejto živnosti dosiahla v roku 2016 príjem 48 994 € a vynaložila výdavky 38 544 € s tým, že základ

dane činil 10 450 € a zaplatená daň 1 263 €. Z uvedeného je zrejmé, že čistý príjem matky z podnikania
je 765 € mesačne.

19) Matka je v jednej tretine vlastníkom staršej nehnuteľnosti, ktorú v súčasnosti obývajú jej starí rodičia.
Súd akceptuje, že matka nie je povinná v súčasnosti túto nehnuteľnosť obývať, pretože nie je vhodná

pre starostlivosť o mal. deti. Na strane druhej má súd za to, že v prvom rade sa majú zabezpečiť bežné
výdavky dieťaťa a matka následne má zabezpečiť podľa svojich majetkových a finančným možností
ich spoločné bývanie. Preto priamo na podnájomné, ktoré matka hradí vo výške 400 € mesačne súd
neprihliadol a do výdavkov maloletého dieťaťa ich nezapočítal. Súd tiež akceptoval argument zo strany
otca, že matka disponuje zásobami v sume 29.000 €, čo je jej majetok. Tento majetok je však nevyhnutný

pre prevádzkovanie živnosti a teda nemožno k nemu prikračovať ako ku zdroju príjmu. Napriek tomu to
svedčí o jej majetkových pomeroch, neznamená to však, že by mala štyrikrát vyšší bežný príjem ako
otec. V podstate súd vyhodnotil, že ide o stabilný majetok, ktorý zodpovedá zhruba hodnote, za ktorúnadobudol byt otec a teda majetkové pomery účastníkov konania sú približne rovnaké. To isté platí o
ich príjmových možnostiach.

20) Ďalej súd pri určovaní výživného vychádzal z pomerov maloletého, ktorý mal v čase podania návrhu
9 mesiacov, v súčasnosti je starší ako jeden rok. Maloletý má zvýšené výdavky na stravovanie, hygienu
a ošatenie z dôvodu, že je silno alergický na bielkovinu materského mlieka, s čím boli spojené ďalšie
vedľajšie zdravotné problémy vrátane kožného ekzému (je dispenzarizovaný u kardiológa, neurológa,
gastroenterológa a kožného lekára) a zároveň maloletý bude potrebovať kúpeľnú liečbu. Priemerné

výdavky maloletého súd vyčíslil v sume 360 € mesačne (strava 110 €, mlieko NEOCATE 36 €, plienky
50-60 €, krémy a ostatné hygienické prostriedky a výživové doplnky 75 €, oblečenie, obuv a iná bežná
výbavička ako kočík, autosedačka a podobne priemerne 80 €). Súd má za to, že uvedené výdavky
zodpovedajú veku dieťaťa, jeho zdravotnému stavu, keďže vzhľadom na jeho prudký rast v tomto veku a
obnosenie šatstva v dôsledku kožných problémov je nutná častejšia výmena ošatenia a nákup liečebnej
kozmetiky, takisto maloletý potrebuje kúpeľné starostlivosť. Zároveň uvedené výdavky zodpovedajú

životnejúrovnirodičov,akojusúdopísalvyššie.Matkatiežhradídieťaťumesačnéživotnépoistenie35€.

21) Príjmy oboch rodičov sú v zásade rovnaké, cca 1 000 € netto mesačne, pričom matka navyše
hradí bytové potreby dieťaťa a venuje maloletému vzhľadom na jeho útly vek výraznú starostlivosť. Súd
má za to, že určené výživné vo výške 250 €, t. j. 70 % výdavkov maloletého vyčíslených v bode 20)

odôvodnenia, je vo vzťahu k príjmu otca primerané. Súd prihliadol tiež k tomu, že otec aktuálne maloleté
dieťa nenavštevuje, neposkytuje mu vecné plnenia nad rámec výživného, pričom však hradí maloletému
sporenie 10 € mesačne.

22) Výživné súd určil od 16. 8. 2016, keď došlo k rozdeleniu domácnosti rodičov, s poukazom na to, že
návrh na neodkladné opatrenie bolo súdu doručený 26. 8. 2016, teda bez zbytočného odkladu po tejto
skutočnosti. Súd má za to, že matka nie je povinná za tých niekoľko dní augusta 2016 pred podaním
návrhu preukazovať okolnosti vhodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného.

23) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

24) Celkové zročné výživné, resp. nedoplatok na maloleté dieťa činí:
- za august 2016 sumu 129,03 € (16 : 31 x 250). V tomto mesiaci otec výživné neuhradil.
- za september 2916 až január 2017 celkové výživné činí 1.250 €, pričom otec uhradil v tomto období
sumu 750 €, teda nedoplatok za uvedené obdobie činí 500 €.

- vzhľadom k tomu, že súd vo veci rozhodoval už v mesiaci február, keď ešte výživné na maloletého
nebolo uhradené, avšak kým dôjde k doručeniu písomného vyhotovenia rozsudku, stane sa už uvedené
výživné zročné, do nedoplatku súd zarátal aj výživné za tento mesiac v sume 250 €.
Spolu teda nedoplatok za uvedené zročné obdobie činí 879,03 €. Vzhľadom na možnosti príjmu u otca
a jeho majetkové pomery ako aj skutočnosť, že je schopný jednorazovo uhradiť daňovú povinnosť

presahujúcu 1 300 €, súd otca zaviazal uvedený nedoplatok splatiť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

25) Výživné sa uhrádza k rukám matky dokým mal. dieťa nenadobudne plnoletosť.

26) Súd ďalej koná v právnej veci rozvodu manželstva účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.