Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616204360.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľa S. S.,

J.. XX.XX.XXXX, G. V.Ň., L. XXX proti odporkyni M. S., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. V., Y..Č.. E.,
W.. H.. J. (M. G. Š.), za účasti mal. detí: O. J.. XX.XX.XXXX M. M. J.. XX.XX.XXXX, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo S. S., J.. XX.XX.XXXX M. M. S.Š., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.08.2012,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. V., vo zväzku 7, ročník 2012, na strane 193, pod
poradovým číslom 16, r o z v á d z a .

Na čas po rozvode sa z v e r u j ú mal. O. S. J.. XX.XX.XXXX M. S.. M. S. J.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľa - otca, ktorý je oprávnený a povinný obe mal. deti zastupovať a spravovať ich
majetok v bežných veciach a matka - manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva je p o v i
n n á prispievať na výživu každého z týchto mal. detí výživným vo výške 50,- EUR mesačne, počnúc
od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka - manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod
povinná uhrádzať k rukám navrhovateľa - otca, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Styk matky - manželky, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva s mal. O. M. S.. M. sa n e u p r
a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd jeho
manželstvo s manželkou rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. O. M. S.. M. do jeho osobnej
starostlivosti a matku - manželku, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala, zaviazal povinnosťou

prispievať na výživu mal. O. výživným vo výške 50,- EUR mesačne a na výživu mal. M. vo výške 50,-
EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku a to vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou po deväťročnom spolužití vstúpil do manželstva v
auguste 2012. Už o dva mesiace po sobáši nastal prvý problém, keď manželka v októbri 2012 porodila
dieťa, ktorého on nebol otcom a nevedel ani, že je tehotná. Vedel, že ho v januári podviedla. Vtedy
zakúpil tehotenský test, ale ten pri skúške ostal negatívny. Neskôr po pôrode sa mu priznala, že naň

použila synov moč. Vtedy jej navrhol rozvod, ale ona mu navrhla, že dieťa dajú na adopciu, a tak sa
aj stalo. On bol stále zamestnaný, a niečo si privyrobil aj doma, teda bol živiteľom rodiny. Na rozdiel
od manželky, ktorá pracovala najviac tri až štyri mesiace a potom dlho nič. Problém nastal, keď sa
manželka zamestnala v pohostinstve. Problém bol v tom, že nepracovala na zmluvu, ale na dohodua nechodila sa hlásiť na úrad práce, čím jej vznikol dlh voči všeobecnej poisťovni. Keď ju na to on
upozorňoval, tak ho len odbila tým, že zamestnávateľ to má všetko vybavené, a že sa ona nemusí nikde
hlásiť. Najväčší problém nastal, keď manželka začala vyhľadávať známosti cez sociálnu sieť a následne

sa s dotyčnými osobami aj stretávať a minimálne zo štyrmi mať aj intímny pomer. On sa s nimi o tom
rozprával a všetci mu to aj potvrdili. Prvýkrát bola vo februári 2015 v Bánovciach nad Bebravou päť
dní s istým Y.Á. Z. a doma povedala, že ide ležať do Levoče na päť dní, aby za ňou nechodili, že je
chrípka a tak nepúšťajú návštevy. Vtedy aj prvýkrát predala svadobné obrúčky. Druhýkrát bola v Poprade
s istým I. E., vtedy bola nahlásená ako nezvestná a pomocou polície aj vypátraná. Tretíkrát povedala, že

nastupuje do Embraca, ale nenastúpila a bola v Kolinovciach. Vtedy bola druhýkrát nahlásená na polícii
ako nezvestná. Štvrtýkrát nebola doma v júli počas výstavných trhov, neskôr mu povedala, že bola s
istým W. v Spišských Vlachoch. Piatykrát, bolo to v auguste, odchádzala do Košíc za istým S. W.. Jeden
týždeň tam bola päť dní, druhý týždeň tri dni a tretí týždeň dva dni. Vtedy plakala, uviedla že ju to mrzí
a chce, aby spolu žili ďalej, že sa to už nezopakuje. On mal pochybnost , ale kvôli deťom s ňou ostal. V
septembri sa zamestnala v firme Tauris. Dňa 2.11.2015 opäť odišla preč a to do Bratislavy, kde bola tri

dni a kde po ňu on prišiel, lebo zase nemala peniaze na cestu. Po Vianociach dňa 28.12.2015 odišla
do prác , z ktorej sa predčasne vypýtali s tým, že ide na gastro vyšetrenie k lekárovi, ale namiesto toho
odišla do Senice za istým S. I., u ktorého bola až do 9.1.2016. Vtedy tak isto nepodala o sebe žiadnu
správu. Polícia mu prišla oznámiť, že ju vypátrali, ale, že si neželá, aby on vedel kde je, že je v poriadku,
ale domov sa nevráti. Dňa 9.1.2016 mu plakala, že sa chce vrátiť, ale nemá ako. Tak znovu on šiel

po ňu do Trnavy. Dňa 22.1.2016 išla akože do práce. Namiesto toho bola v Košiciach s istým K. E.,
ktorý ju ale obratom doviezol späť s tým, že s ňou nechce mať nič spoločného. On (navrhovateľ) bol dňa
1.2.2016 operovaný a dňa 2.2.2016 bol prepustený do domáceho liečenia. Po príchode domov mu bolo
oznámené, že manželka odišla na úrad prác , kde ale nebola, a odišla preč aj s peniazmi, ktoré mali
vyčlenené na stravu. Znovu ju nahlásil ako nezvestnú dňa 8.2.2016. Dňa 18.2.2016 mu vo večerných

hodinách zavolala, že je v poriadku, ale domov sa už nevráti, až na rozvod, aby on dal žiadosť. On jej
stále odpúšťal, ale vid , že nemá záujem o rodinu, v ktorej žila, resp. žije.

3. Manželka, ktorá návrh nepodala, sa k návrhu písomne nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11P/68/2016 a zistil tento skutkový stav:

5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18.8.2012 a toto je zapísané v Knihe manželstiev
Matričného úradu Q. V., vo zväzku 7, ročník 2012, na strane 193, pod poradovým číslom 16.

6. Z tohto manželstva sa im narodili dve deti, a to mal. O. S., J.. XX.XX.XXXX a mal. M. S., J..
XX.XX.XXXX.

7. Podľa výpovede navrhovateľa s manželkou sa poznali v čase, keď táto bola bezdomovkyňa a žila

túlavým spôsobom života. On ju prichýlil, časom u neho prespávala, tak to fungovalo asi rok a následne
sa zblížili. Začali žiť intímnym životom a následne mali oboch synov. K uzavretiu sobáša pristúpili potom,
čo zistili, že inak nemôžu zmeniť priezvisko jedného z ich synov. Už po sobáši sa podľa navrhovateľa
vyskytli prvé problémy, keď manželka v októbri 2012 porodila ďalšie dieťa, pričom mu tvrdila, že už
nemôže otehotnieť. Priznala sa mu, že klamala a dieťa dali na adopciu. Potom, čo si našla prácu v

pohostinstve a získala prístup k sociálnym sieťam začala sa zoznamovať s rôznymi mužmi a utekať
z domu. Prvý krát takto ušla v decembri 2015, pričom vycestovala z jedným mužom do Bánoviec,
avšak doma tvrdila, že ide do nemocnice do Levoče. Vtedy dala do záložne aj ich obrúčky. Jej návrat
späť do spoločnej domácnosti zabezpečil jej zamestnávateľ, avšak o dva mesiace na to ušla z domu
opätovne a to do Popradu. Opakovali sa ďalšie úteky. Vo februári 2016 opustila spoločnú domácnosť,

pričom navrhovateľ zabezpečil jej návrat v apríli 2016, za účelom jej účasti na súdnom pojednávaní vo
veci úpravy práv a povinnosti k deťom na čas do rozvodu, aby následne opätovne ušla a tak natrvalo
opustila spoločnú domácnosť. Odvtedy túto už nevedú spolu. Intímne spolužitie nevedú podľa vyjadrenia
navrhovateľa od februára 2016.

8. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery účastníkov konania, navrhovateľ spolu s deťmi býva v
rodičovskom dome svojich rodičov, kde obývajú dve izby, kuchyňa a ostatné priestory užívajú spoločne
s rodičmi navrhovateľa. Poplatky po dohode uhrádzajú s rodičmi na polovicu. Z príjmu tiež hradí pôžičkuv sume 210,-- Eur mesačne a tiež internet a telefóny v sume 40,--Eur mesačne. Obom synom hradí
poistenie vo výške 30,-- Eur.

9. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti Y., N..V..Q.., u ktorej podľa jej potvrdenia za obdobie od
decembra 2015 do novembra 2016 vrátane dosiahol čistý príjem v celkovej výške 3.093,76 EUR, avšak
od 4.12.2015 do 31.3.2016 a od 19.10.2016 do 8.11.2016 bol práceneschopný, takže pri zohľadnení
uvedených skutočnosti v prepočte na mesiac predstavoval jeho príjem sumu cca 309,38 EUR. Zároveň
podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 257,50 EUR

mesačne.

10. Manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva bola pôvodne zamestnaná na dobu určitú
od 8.9.2015 do 29.2.2016 v spoločnosti Y., N..V..Q.., kde však s ňou bol ukončený pracovný pomer už k
19.1.2016 zo strany zamestnávateľa, a pre porušenie pracovnej disciplíny, keď nenastúpila do práce a
nezdokladovalasvojuneprítomnosť.Zaobdobieodseptembra2015dodecembra2015vrátanedosiahla

u tohto zamestnávateľa celkový čistý príjem vo výške 1.775,79 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje
sumu 443,95 Eur. V období od 27.6.2016 do 4.9.2016 pracovala v Inštitúte odborného vzdelávania,
s.r.o., kde za uvedené obdobie jej bola vyplatená čistá mzda v celkovej výške 902,11 Eur, čo v priemere
na mesiac predstavuje sumu 360,84 Eur (902,11 Eur : 205 mesiaca).

11. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu v V.. Do školy cestujú autobusom. Sú zdravé.

12. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

17. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

18. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny
z manželov súhlas druhého manžela.

19. Podľa 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), ak §

396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 93 CMP, konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

21. Podľa § 94 CMP, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

22. Súd z vykonaného dokazovania dospel, k záveru že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne
rozvrátené a že neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto je potrebné ich manželstvo
rozviesť.23. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod.
Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je

vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej
existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v
manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá
objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie
niektorého z manželov (toto zavinenie môže mať vplyv napríklad na rozhodnutie súdu v konaní o

zrušenie práva spoločného nájmu bytu, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, prípadne pri náhrade trov konania v konaní o rozvod manželstva). Objektívny rozvrat vzťahov
znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených

funkcii už v súčasnosti neplní.

25. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove detí, ktoré
by prípadne s nimi žili v spoločnej domácnosti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu
uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže obaja účastníci nežijú v spoločnej

domácnosti minimálne od apríla 2016, kedy šetreniami vykonanými Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v ich pôvodne spoločnej domácnosti, ako aj výpoveďou navrhovateľa bolo potvrdené, že
manželka navrhovateľa v tejto domácnosti neprebýva a že sa odtiaľ odsťahovala. Návrh v tomto konaní
sa pôvodne podarilo manželke doručiť, táto sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadrila a teda ani
nepoprelatietotvrdenianavrhovateľa.Výchovudetíúčastníkovzacelýtenčaszabezpečovalaajnaďalej

zabezpečuje len navrhovateľ.

26. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali
žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Z vykonaného
dokazovania je však preukázané, že účastníci už minimálne od spomínaného júna 2015 nevedú

spoločnú domácnosť a nežijú spolu. Pobyt manželky navrhovateľ a nie je známy, resp. adresy jej
doterajších pobytov táto neustále menila a v mieste bydliska navrhovateľa a ich spoločných detí
neprebývala.

27. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú

funkciu,ktorásaprejavujevichintímnomspolunažívaní.Navrhovateľtvrdil,žeintímnyživotsmanželkou
nevednúodfebruára2016.Súdajvzhľadomnadoterazvykonanédokazovanieasprávanesamanželky,
ktorá a mení miesta svojho pobytu, má za to, že tento údaj sa javí zrejme pravdivým.

28. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku

funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia, kam patrí prispievanie na úhradu
potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho-ktorého z manželov. Z
vykonaného dokazovania je preukázané, že náklady na domácnosť obývanú navrhovateľom a deťmi
účastníkov uhrádza v plnej miere len samotný navrhovateľ, resp. prispieva na ich úhradu svojom
rodičom, u ktorých prebývajú.

29. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu vzhľadom na absenciu vyššie
uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania je daná.

30. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy , ak už nemožno očakávať obnovenie

manželského spolužitia. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že manželské spolužitie už muselo byť
zrušené. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či
rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne
napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, hoci predtým v nej spolu žili. Ak
manželia stále ešte zdieľajú spoločnú domácnosť, potom sa určenie trvalosti rozvratu odvíja skôr od

zistenia podmienok, v akých v tejto domácnosti žijú (či si pomáhajú - napr. žena stále varí a perie aj pre
manžela, alebo on ju vozí autom, či sa ekonomicky spolupodieľajú na bývaní a chode rodiny a pod.). Ak
už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť
spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.31. V tomto konaní bolo preukázané, že účastníci minimálne od apríla 2016 reálne nebývajú v spoločnej
domácnosti a túto, ako takú, ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Manželka navrhovateľa napriek

tomu, že má vedomosť o vedení tohto konania, keďže jej návrh bol riadne doručený, sa súdu zatajuje,
neuvádza adresy svojho pobytu. K návrh na rozvod sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, resp. ani žiadnym
iným spôsobom prípadne nenaznačila svoju snahu na zachovaní tohto manželského zväzku. Samotný
navrhovateľ na návrhu na rozvod manželstva počas tohto konania zotrval. Z takéhoto správania sa
účastníkov je možné jednoznačne vyvodiť, že títo nemajú záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva

a teda, že nemožno z strany žiadneho z nich očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by
napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina
založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť
rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Súd preto návrhu navrhovateľa na rozvod
manželstva vyhovel.

32. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

33. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

34. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

35. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

36. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

38. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

39. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.42. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

43. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

46. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

47. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno
neplnoleté nezaopatrené dieťa.

48. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

49. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, súd mal preukázané

z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú
domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s navrhovateľom,
ten sa o ne riadne stará, vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky.
Manželka navrhovateľa o deti neprejavuje absolútne žiaden záujem a jej pobyt v súčasnej dobe ani nie
je známy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti

navrhovateľa.

51. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná

suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

52. Navrhovateľ je toho času poberateľom invalidného dôchodku vo výške 257,50 EUR mesačne a
príjmu zo zamestnania v priemernej výške cca 309,38 EUR mesačne. Okrem týchto detí, o ktorých sa
rozhoduje v tomto konaní, už inú vyživovaciu povinnosť nemá.

53. Náklady na maloleté deti predstavujú jednak náklady súvisiace s návštevou základnej školy a jednak
náklady pokrývajúce bežné potreby dieťaťa vo veku maloletých , t.j. strava mimo školy, resp. škôlky,
oblečenie, obuv, zabezpečenie bývania.

54. Manželka navrhovateľa , teda matka maloletých detí naposledy pracovala v spoločnosti TAURIS,
s.r.o a.s., kedy tento pracovný pomer bol s ňou ukončený predčasne pre porušenie pracovnej disciplíny,

keď nenastúpila do práce a nezdokladovala svoju neprítomnosť. Z uvedeného pracovného pomeru
dosiahla priemerný príjem vo výške 443,95 Eur. U svojho ďalšieho zamestnávateľa, u ktorého pracovala
do septembra 2016 dosiahla priemerný príjem vo výške 360,84 Eur .O deti nejaví absolútne žiaden
záujem a vyhýba sa súdnym konaniam tak ako to bolo vyššie uvedené. Za takéhoto stavu veci bol
súd toho názoru, že je na manželke navrhovateľa aby súd preukázala, že nie je v jej schopnostiach

dosahovať taký príjem, aký dosiahla u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa od 8.9.2015 do
29.2.2016, a ktorý predstavoval sumu 443,95 Eur.

55. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a

rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine

však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

56. Manželka navrhovateľa má vedomosť o tom, že má maloleté deti a že je potrebné zabezpečovať
ich výživu. Jej nezodpovedný prístup k zabezpečovaniu starostlivosti o tieto deti, kedy o ne neprejavuje
absolútne žiaden záujem, ponechala ich výlučne len v starostlivosti navrhovateľa a toho času na
ich výživu neprispieva žiadnou čiastkou, súd nemôže hodnotiť na ťarchu týchto maloletých detí. Jej
schopnosť zamestnať sa bola osvedčená existenciou jej pracovného pomeru, čo by zamestnanca u

posledného zamestnávateľa, u ktorého podľa jeho správy síce bola zamestnaná na dobu určitú, napriek
tomu sa však u neho pripravila o prácu skôr, ako ho prípadne mohla presvedčiť o vhodnosti jej ďalšieho
prípadného zamestnávania. Jej príjem sa pohyboval vo výške 443,95 Eur, čo svedčí o tom, že je v jej
schopnostiach dosahovať ho v takej výške, aby dokázala uhrádzať výživné všetkým jej maloletým
deťom vo výške, ktorej sa dožaduje navrhovateľ a ktorá vzhľadom len na náklady prezentované v

súvislosti s návštevou týchto detí školy, sa nejaví ako neprimeraná.

57. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých , ako aj
potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky, t.j. manželky navrhovateľa a
prihliadajúc na skutočnosť, že maloletí sú toho času v osobnej starostlivosti navrhovateľa, s ktorým žijú

v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany matky,
musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy posledný preukázaný
príjem matky a skutočnosť, že táto už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku
súčasného výživného z jej strany na každého z jej oboch maloletých synov na sumu 50,- EUR mesačne.

58. Pokiaľ ide o úpravu styku manželky navrhovateľa, t.j. matky s maloletými deťmi, súd tento neupravil,
vzhľadom na to, že to takto navrhol navrhovateľ, a tiež s prihliadnutím na to, že sa táto o deti nezaujíma,
nenavštevuje ich a ani nijako sa s nimi nekontaktuje.59. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

60. Podľa § 57 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

61. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

62. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

63. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko títo si
ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať

trovy niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.