Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/321/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113235405
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113235405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, v spore žalobcu: M. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. 76, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Milan Szöllössy, advokát, so sídlom Mlynská 28,
040 01 Košice proti žalovanému: UNION poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 813 60 Bratislava,
IČO: 31 322 051, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 25.6.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi bolestné vo výške 16 100 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 11 592 eur, nevyhnutné náklady súvisiace s liečením vo výške 258,79 eur a zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 1 160 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1,
ods. 2, ods. 5, § 6 ods. 3, § 9 ods. 5 až 7, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 427, § 444, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
15 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo k
poškodeniu zdravia žalobcu. Jednotlivé škodné následky boli preukázané znaleckým posudkom, ktorý
v spojení s výpoveďou znalca považoval za úplný a presvedčivý. Až na 2 sporné otázky správnosť
znaleckého posudku nie je napádaná ani žalovaným. Čo sa týka námietok žalovaného k vecnej

pasívnej legitimácii poukázal na R 3/1969 a R 11/1982. V intenciách uvedenej stabilnej judikatúry je
aj žalobcom prezentované rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, v zmysle ktorého vecná pasívna
legitimácia žalovaného daná je, nakoľko žalobcovi patrí právo výberu v otázke žalovanej osoby, pričom
za rozhodujúce treba považovať, že žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že niektoré čiastkové nároky
na náhradu škody uplatnené voči Sociálnej poisťovni si žalobca uplatňuje v tomto konaní duplicitne. V
otázke výkladu § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. vo vzťahu k § 9 ods. 5 cit. zákona sa stotožnil s
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 24S 113/2012. Žiadne ustanovenie zákona

nevylučuje zvýšenie bodového hodnotenia bolesti v zmysle citovaného § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z.z., pokiaľ bol splnený niektorý z dôvodov uvedených pod písm. a/ až c/ tohto ustanovenia v prípade,
keď je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z.z. Ustanovenie § 9 ods. 7, tak ako
vyplýva z jeho vyššie uvedenej citácie, upravuje výšku bodového hodnotenia, kdežto ust. § 9 ods. 5upravuje možnosť zvýšenia tohto bodového ohodnotenia. Tak pri amputácii, ako aj pri funkčnej strate
orgánu je možné, ak sú splnené podmienky uvedené v § 9 ods. 5 príslušné bodové ohodnotenie za
takéto diagnózy vo vzťahu k náhrade za bolesť zvýšiť podľa uváženia a podľa toho, aký dôvod nastal

a to maximálne do výšky dvojnásobku v zmysle cit. § 9 ods. 6 zákona č. 437/2004. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalovaného, že hodnota jedného bodu mala byť určená sumou nižšou ako je suma 16,10 eur
predstavujúca hodnotu bodu pre rok 2013, uviedol, že ako vyplynulo zo znaleckého posudku MUDr.
M., tak zdravotný stav poškodeného žalobcu sa od hodnotenia MUDr. V. ďalej menil a nebolo ho
možné považovať za definitívne ustálený. Zákon hovorí o jednoročnej lehote týkajúcej sa ustálenia

zdravotného stavu nie ako o fixnej, ale ako o pravidelnej, nevylučujúcej iný chod vecí (§ 8 ods. 4 zákona -
Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide
o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.).
Odškodnenie hodnotou bodu za rok 2013 považuje súd za súladné so zákonom a naopak pri sťažení
spoločenského uplatnenia bolo možné zo strany žalobcu na základe znaleckého posudku uvažovať aj o
cene bodu za neskoršie obdobie, čo by znamenalo priznanie vyššej sumy odškodnenia. Priznal plnenie -

bolestné 1000 bodov = 16400 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 720 bodov = 11592 eur. Zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods.4 zákona považoval za otázku postupu lekára, ktorý
bol v prejednávanej veci dostatočne odôvodnený. Priznané nevyhnutné náklady súvisiace s liečením vo
výške 258,79 eur spočívajúce v nákladoch na PHM a parkovné v súvislosti s kontrolami zdravotného
stavu žalobcu, považoval za podrobne preukázané, preto ich priznal v požadovanej výške. To isté platí

o doplatku za predpísané lieky.

3. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému
lekárom je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú prijať záver, že obmedzenie poškodeného
nemožno vyjadriť iba základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo

predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre
uspokojovanie i plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. V prípade § 5 ods. 5 zákona
ide o normu s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neurčuje, z akých okolností má súd vychádzať
pri určovaní, či v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Zákon priamo uvádza,
že prípadom hodným osobitného zreteľa je uznanie invalidity. Je teda zrejmé, že iné prípady hodné

osobitného zreteľa musia mať minimálne taký význam, akým je uznanie invalidity. Pri rozhodovaní o tom,
či v prejednávanej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa, treba prihliadať aj na § 10 ods. 4, podľa
ktorého bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane
zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v
životeavspoločnosti,ktorúmalvoveku,vktoromutrpelpoškodenienazdraví.Ztohovyplýva,žedôvody

hodné osobitného zreteľa treba hľadať v tom, v akom rozsahu došlo u poškodeného k obmedzeniu
alebo strate možnosti uplatniť sa v živote a v spoločnosti vzhľadom na vek, ktorý mal v čase, keď
utrpel poškodenie na zdraví. V danom prípade je nesporné, že dôvod hodný osobitného zreteľa tu je a
spočíva v tom, že v dôsledku poškodenia zdravia sa žalobca stal invalidným v rozsahu 50 %. K zraneniu
žalobcu došlo v čase, keď mal 59 rokov. Pokiaľ ide o jeho život pred poškodením zdravia, akcentoval

žalobca to, že žil na dedine, kde sa žije inak ako v meste, mysliac tým potrebu fyzickej práce. Zo žaloby
ani z výsluchu žalobcu však nevyplynulo, že by bol žalobca pred poškodením zdravia nadpriemerne
angažovaný v spoločenskej, kultúrnej, politickej alebo inej oblasti. Taktiež netvrdil, že by sa chcel ďalej
vzdelávať za účelom zvýšenia kvalifikácie a nájdenia si inej práce. Vykonával prácu zámočníka, ktorú
už vykonávať nemôže. Táto okolnosť je však zohľadnená už v samotnom základnom odškodnení za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca uvádzal, že pred poškodením žil normálnym životom, a
teraz je napr. v práci na záhrade čiastočne odkázaný na pomoc iných osôb. Prijal teda záver, že okrem
invalidity niet iného dôvodu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože žiadne
takéto dôvody žalobca neuvádzal a ani nepreukázal. Podľa jeho názoru 50 % zvýšenie možno priznať pri
najťažších stavoch, trebárs ochrnutí na všetky 4 končatiny alebo ich amputácii a podobne. To znamená,

keď poškodený je úplne alebo takmer úplne vylúčený z bežného života, nie je schopný postarať sa sám o
seba, potrebuje asistenciu aj pri základných životných úkonoch, hygiene a podobne. U žalobca o takýto
prípad nejde. Žalobca môže chodiť, vykonávať sám úkony hygieny a iné bežné životné úkony, môže
aj viesť motorové vozidlo. Už len to svedčí o tom, že nemožno u žalobcu vidieť dôvod na maximálne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v porovnaní s osobami uvedenými skôr. Vzhľadom na

to, že priznanie invalidity sociálnou poisťovňou znamená nielen obmedzenie v pracovnej oblasti, ale v
dôsledku invalidity aj obmedzenie v ďalších životných oblastiach a že miera funkčnej poruchy je 30%,
mal za to, že je vhodné zvýšiť sťaženie spoločenského uplatnenia o 1/5 maximálne určenej hranice. V
danom prípade teda ide o 10 %, čo zodpovedá sume 1160 eur.4. Žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania z priznanej sumy vychádzajúc z nasledujúcich
ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca
žalovaného vyzval na plnenie dňa listom zo dňa 12.06.2013 ako aj 02.07.2013. Žalovaný reagoval listom
zo dňa 02.08.2013, ktorým odškodnenie na základe nesprávneho právneho názoru o neexistencii jeho
zodpovednosti odmietol. Žalovaný tak v zákonnej lehote 3 mesiacov poskytol žalobcovi vysvetlenie
týkajúce sa odmietnutia plnenia, čím splnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) a preto žalobcovi právo

na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 nevzniklo.

5. Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v
zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie priznal len 10 % zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, hoci vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť 50 % zvýšenia. Poukázal na

to, že pred úrazom bol úplne zdravý. Pracoval ako zámočník, čo vyžadovalo značnú fyzickú zdatnosť.
Následkom dopravnej nehody, ktorú nezavinil, utrpel ťažký úraz s devastujúcimi následkami. V príčinnej
súvislosti s úrazom je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Má kratšiu končatinu o 2 cm.
Chodí len s pomocou francúzskej barly. Nemôže dvíhať ťažké predmety. Má problém s manipuláciou
s predmetmi, keďže zápästie ľavej ruky je poškodené a je spevnené skrutkou. Nemôže vykonávať

prácu, ktorá si vyžaduje dlhšiu chôdzu a státie. Je plne obmedzený pri výbere povolania. Žalobca
aktívne pracoval na záhrade, okolo domu. Mal záľubu v práci s drevom. Rybárstvo a zber húb mu boli
koníčkom. Chodil do spoločnosti, žil plnohodnotným životom. Nepotreboval pomoc. Netrpel bolesťami,
ani psychicky. Vážne zranenia s trvalými následkami, ktoré sú nezvratné, ho hendikepujú vo všetkých
oblastiach života a budú ho obmedzovať celý život. V príčinnej súvislosti s následkami úrazu sa stal aj

invalidným, miera funkčnosti poruchy je 30 %. Má za to, že § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nemá
obmedzenie pre priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vzhľadom na vek poškodeného,
ako i vznikom nároku na starobný dôchodok. Aj invalidita je jedným, nie však jediným prípadom z
uvádzanýchosobitnýchdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Nesúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,
že treba prihliadať aj na § 10 ods. 4 cit. zákona. Poukázal na to, že dňa 12.6.2013 uplatnil u žalovaného

právo na náhradu škody, ktoré relevantným spôsobom preukázal. Žalovaný odpovedal listom zo dňa
1.7.2013, ktorým len namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, k uplatnenému nároku sa nevyjadril.
Rovnako tak neurobil ani v odpovedi k návrhu žalobcu na uzavretie dohody o vyrovnaní o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný tým porušil zákonom uložené povinnosti v § 11 ods. 5,
6 zákona č. 381/2001 Z.z. Ak mal žalovaný dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, mal právo požiadať o vydanie znaleckého
posudku v zmysle § 7 ods. 4, 6 zákona č. 437/2004 Z.z., čo nevyužil. S poukazom na uvedené má
nárok na úrok z omeškania. So zreteľom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť
a priznať mu z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5 796 eur a 5,5 % ročný úrok
z omeškania z priznaných súm od 15.9.2013 do zaplatenia.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správny. Poukázal na to, že žalobcovi v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 písm. b) zákona č.
381/2001 Z.z. písomne vysvetlil dôvody, pre ktoré odmietol poskytnúť plnenie. Nakoľko mal za to, že
na poskytnutie poistného plnenia nie je dôvod, nemal dôvod ani na žiadanie posudku o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia, naviac na žiadosť o vypracovanie takéhoto posudku nedal žalobca
podľa § 7 ods. 4 a 6 cit. zákona súhlas.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na základe včas podaného odvolania preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených

o ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) s použitím
ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 01.07.2016 a odvolanie strán bolo podané pred týmto dátumom) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. V danom prípade odvolateľ tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v napadnutej časti na
nesprávnom právnom posúdení veci.9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak súd síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záveroch vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny

právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkového stavu vyvodil správne právne
závery.

11. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecné správne právne závery súdu prvej inštancie a
na ich doplnenie uvádza nasledovné:

12.Zvýsledkovdokazovaniasúdomprvejinštanciejednoznačnevyplýva,ženespornedošlokdopravnej
nehode, pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia. Súdom prvej inštancie bola stanovená výška
bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 10 %.
Žalobca v podanom odvolaní namieta nedostatočné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

13. S názorom odvolateľa, že v danom prípade boli v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané
všetky skutočnosti, ktoré zakladajú právo žalobcu na 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
sa stotožniť nemožno.

14. Je pravdou, že § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nemá obmedzenie pre priznanie zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia vzhľadom na vek poškodeného, či vznik nároku na starobný dôchodok alebo
iné skutočnosti. Nemožno však poprieť, čo zvýraznil aj súd prvej inštancie, že pri aplikácii uvedeného
ustanovenia treba postupovať tak, aby to zodpovedalo odstupňovaniu možných poškodení zdravia.

15. Výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré požaduje žalobca, je

vyhradené výlučne prípadom, kedy je poškodený vplyvom následkov úrazu takmer vyradený zo života a
kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené. (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.9.2005, sp. zn. 3 Cdo 74/2005)

16. Mimoriadne zvýšenie ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len

celkom výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo
na vysokej úrovni a mimoriadne (obdobne (Rc) 1 Cz 60/88, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004
- (Rc) 74/2005).

17. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je samostatne mobilný,

sebestačný v osobnom živote, nepreukázal ani mimoriadne zapojenie sa do spoločenskej, kultúrnej,
rodinnej, politickej či inej oblasti života pred úrazom, rovnako nepreukázal, že by mal predpoklady sa
mimoriadne uplatniť v spoločenskej, kultúrnej, športovej či inej oblasti života. V tomto smere preto ani
podľa názoru odvolacieho súdu neuniesol dôkazné bremeno pre priznanie 50-násobného zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Väčšina odvolateľom uvádzaných okolností bola zohľadnená, ako správne poukázal aj súd prvej
inštancie, už v samotnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o poukaz
žalobcu týkajúci sa jeho uznania za invalidného s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
50 % a mierou funkčnej poruchy 30 %, tieto skutočnosti posúdil súd prvej inštancie ako opodstatnené

pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v ním určenom rozsahu (10 %).

19. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že u žalobcu sa nejedná o najťažší stav (úplné
alebo takmer úplné vylúčenie z bežného života), ale len o obmedzenie v ďalšom živote a v uplatnení
sa v spoločnosti odôvodňujúce súdom prvej inštancie priznané 10 % zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti, poisťovateľje povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)
skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie
a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia;

písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,
alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

21. Podľa § 11 ods. 7 cit. zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

22. Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

23. Odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie týkajúceho
sa uplatneného úroku z omeškania. Pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
postupoval súd prvej inštancie dôsledne a správne ustálil vznik jeho nároku na ich zaplatenie v súlade
s § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v nadväznosti na splnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6
cit. zákona.

24. V tomto smere nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že pokiaľ žalovaný odmietol poskytnúť plnenie
popierajúc svoju pasívnu vecnú legitimáciu, porušil tým povinnosť podľa § 11 ods. 6 a ods. 7 zákona č.
381/2001 Z.z., a teda sa vystavil omeškaniu s plnením svojej zákonnej povinnosti.

25. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia
žalobcu o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 2.8.2013 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b/
zákona č. 381/2001 Z.z., a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu požadované plnenie.
Zákon v tomto smere nešpecifikuje relevantný obsah tohto oznámenia. Žalovanému tak nevznikla

povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8 citovaného zákona a jeho povinnosť plniť
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by
sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody.

26. Odvolací súd poukazuje na to, že peňažná sankcia v podobe úrokov omeškania upravená v § 11
ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/
alebo b/ v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom
tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak

viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o
nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak
nie je, ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Z uvedených skutkových zistení je
podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že povinnosť žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania podľa
11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z nevznikla.

27. Keďže žalobcom namietané nesprávne posúdenie veci nebolo dôvodné, odvolací súd postupujúc
podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ako vecne
správny potvrdil.

28. S ohľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu v
zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.29.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).