Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203982
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316203982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky P.. T. T., rod. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, D., t.č. bytom M. hrdinov 6, XXX XX D., zastúpenej
Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, so sídlom Kukorelliho 60, 066 01 Humenné, proti Q. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX D., bývalému manželovi navrhovateľky, o určenie príspevku
na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní bývalého manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 21C/123/2016-51 zo dňa 07.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o zastavení konania v časti a výroku o poplatkovej povinnosti.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v
časti o zaplatenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 50,- eur mesačne za obdobie
od 1.6.2016 do budúcna, bývalému manželovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke

sumu 55,01 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, uložil mu taktiež povinnosť zaplatiť
navrhovateľke k rukám jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 100,72 eur do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku a bývalému manželovi navrhovateľky uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.
Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,ženavrhovateľkapodala27.04.2016žalobuourčeniepríspevku
na výživu rozvedenej manželky, ktorou sa domáhala toho, aby súd uložil jej bývalému manželovi platiť

jej výživné vo výške 50 eur mesačne odo dňa podania žaloby na tom skutkovom základe, že rozsudkom
OkresnéhosúduHumennéč.k.19P/131/2015-23zodňa26.06.2015boloichmanželstvorozvedené,súd
schválil dohodu rodičov tak, že maloletá Nina, nar. 26.01.2011 bola zverená do jej osobnej starostlivosti
a otec maloletej sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne. Navrhovateľka
uviedla, že je nezamestnaná, nepoberá ani dávku v hmotnej núdzi a nemá žiaden príjem. Býva spolu s
maloletou dcérou s jej rodičmi v trojizbovom byte. Vypomáhajú jej rodičia, bez pomoci ktorých by svoju
zložitú finančnú situáciu sama nezvládla. Jej mesačné výdavky spojené s bývaním sú vo výške cca

230,28 eura. Výdavky na stravu predstavujú sumu 100 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur, náklady
na oblečenie 40 eur. Má výdavky s maloletou, kde uhrádza poplatky za obedy 26 eur, za škôlku 8,50
eura, 25 eur ročne je potrebné zaplatiť do fondu materskej škôlky, výučbu anglického jazyka maloletejuhrádza čiastkou 5 eur za jednu hodinu, pričom na anglický jazyk chodí maloletá každú stredu. Bývalý
manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Zdôvodudispozičnéhoúkonunavrhovateľkysúdprvejinštanciekonanievčastizastavilapovykonanom

dokazovaní, pri neúčasti bývalého manžela navrhovateľky na pojednávaní a bez jeho vyjadrenia k
návrhu dospel k záveru, že návrh bol dôvodným vo výške 50 eur za jeden mesiac, čo za mesiac máj 2016
predstavuje 50 eur a za apríl 50,01 eura. Konštatoval, že navrhovateľka sa od 01.06.2016 zamestnala.
V období pred nástupom do zamestnania sa snažila nájsť si prácu, aktívne, po rozvode manželstva
sa dostala do stavu hmotnej núdze. Bývalý manžel bol v priebehu celého konania pasívny, napriek

výzve súdu na preukázanie svojich príjmov nereagoval. Súd prvej inštancie vychádzajúc z toho, že bol
samostatne zárobkovo činnou osobou v čase podania návrhu, mal za to, že v jeho schopnostiach je
prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou po 50 eur mesačne za obdobie, z ktorého bolo potrebné
vychádzať. Skutkové tvrdenia navrhovateľky uvedené v jej návrhu na začatie konania nemal za sporné.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
- § 72 ods. 1, 2, 3.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Výrok o poplatkovej povinnosti odôvodnil ustanovením § 4 ods. 3 a § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie bývalý manžel navrhovateľky majúc za to, že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhovateľka nepreukázala splnenie zákonnej podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 72 ods. 1
Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, t.j. že nie je schopná sama sa živiť. Je vysokoškolsky vzdelaná mladá
žena, v minulosti pracovala ako manažérka vo viacerých firmách, následne podnikala ako živnostníčka,
nemá žiadne zdravotné obmedzenia a nie je ani hendikepovaná alebo znevýhodnená na trhu práce.

Nebolo preukázané, že sa dostala do stavu hmotnej núdze, je podielovou spoluvlastníčkou dvojizbového
bytu, nevie z akých dôvodov nepoberala dávky v nezamestnanosti, resp. hmotnej núdzi, ale zrejme aj to
svedčí o jej laxnom prístupe k životu a k zabezpečovaniu svojich životných potrieb. On je zamestnaný,
pracuje ako lešenár, jeho čistá mesačná mzda je menej ako 400 eur. Z tohto príjmu platí podľa svojich
možností a schopností výživné na dcéru 100 eur mesačne, okrem toho jej kupuje aj oblečenie, obuv

a hračky, nie je v jeho finančných ani majetkových možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu
svojej bývalej manželky. Nesprávny je podľa neho aj výrok o náhrade trov konania, navrhovateľka nebola
v konaní úspešná, nakoľko za obdobie od 01.06.2016 do budúcna súd konanie zastavil a priznal jej
len príspevok za jeden mesiac a tri dni. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že návrh na zaplatenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietne a rozhodne tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu priložil pracovnú zmluvu, na ktorú
poukázal v odvolaní, ako aj výpis zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka má
pozastavenú činnosť ako podnikateľka.
3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jej bývalého manžela uviedla, že v odvolaní nie sú žiadne
skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zmenu rozsudku. Pochybná je aj výška príjmu, keďže v čase

podania návrhu bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Pokiaľ v odvolaní tvrdil, že plní vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k dcére aj nad rámec, v akom ju má plniť, uvedené nepreukázal. V priebehu
celého konania bol naviac nečinný, napriek tomu že bol poučený o procesných právach a povinnostiach.
Uviedla, že je potrebné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a uložil
jej bývalému manželovi zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania; k tomuto vyjadreniu bývalý manžel

navrhovateľky žiadne stanovisko nezaujal.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v spojení s §2 ods. 1 Zákona č. 161/2015
Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), vychádzajúc z ustanovenia § 395 ods. 1 a
ods. 2 CMP, podľa ktorého ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohtozákona,zostávajúzachované,preskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 62 a nasl. CMP a ustanovenia §
386 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 27.10.2016 (§219 ods. 3

CSP) a dospel k záveru, že odvolanie bývalého manžela navrhovateľky je, čo sa týka rozhodnutia vo
veci samej, neopodstatnené.
5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového
stavu veci, vec správne právne posúdil, na týchto správnych skutkových zisteniach a právnom posúdenísa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie ako aj s dôvodmi, ktoré uviedol a k odvolacím námietkam bývalého manžela navrhovateľky
uvádza:

Podľa § 72 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Výživou, vyživovacou povinnosťou, sa vo všeobecnosti rozumie realizácia majetkovej povinnosti, základ
ktorej spočíva vo vzájomnom vzťahu medzi osobou nárokujúcou si plnenie, ktoré má viesť k uspokojeniu
potrieb obvyklých pre život človeka, voči osobe, ktorá by mala mať povinnosť tieto potreby uspokojiť.
Výživou v uvedenom zmysle je aj v ustanovení § 72 Zákona o rodine upravený príspevok na výživu
rozvedeného manžela, podmienky pre jeho poskytovanie sú však, vzhľadom na obmedzenú povahu,
odlišné od iných druhov vyživovacej povinnosti upravených zákonom. Vyplýva to z toho, že sa vo

všeobecnosti predpokladá, že po rozvode manželstva by sa mal každý z bývalých manželov postarať
o seba sám. Uvedené však nemôže platiť bezvýnimočne, nakoľko manželskému vzťahu poskytuje
spoločnosť ochranu, ktorá sa v istom rozsahu môže týkať aj obdobia po rozvode manželstva. Rozvedený
manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť a táto neschopnosť má pôvod v manželstve, môže preto, pri
existencií zákonných podmienok, žiadať od bývalého manžela príspevok na výživu.

Základnou zákonnou podmienkou (okrem právoplatne rozvedeného manželstva a neexistencie dohody
bývalých manželov o poskytovaní príspevku), je neschopnosť jedného z bývalých manželov sám sa živiť
pri súčasnej schopnosti, možnosti a majetkových pomeroch druhého z bývalých manželov príspevok
poskytovať a súlad tejto požiadavky nárokujúceho bývalého manžela s dobrými mravmi.
6. Ako v prejednávanej veci konštatoval súd prvej inštancie, bývalý manžel navrhovateľky sa k návrhu

nevyjadril, nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce tvrdenia navrhovateľky, ani dôkazy spochybňujúce
tvrdenie navrhovateľky, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, nepreukázal taktiež dôkazy k
svojim príjmom a majetkovým pomerom. Za tejto situácie, vychádzajúc z navrhovateľkou deklarovaných
potrieb, o ktorých nemal zásadnejšie pochybnosti a absencii jej príjmov potrebných pre jej výživu, čo bolo
nepochybné, nakoľko jej bol rozhodnutím Centra právnej pomoci sp.zn. 5139/2016-KaHE zo 04.04.2016

priznanýnároknaposkytnutieprávnejpomoci,keďžespĺňazákonnúpodmienku-stavmateriálnejnúdze.
Výškupríspevkunavýživu-50eurmesačnenemožnotaktiežpovažovaťzaneprimeranú,znemožňujúcu
jej bývalému manželovi prispieť na jej výživu.
Všetky tieto skutkové okolnosti, posudzované v ich vzájomnej súvislosti, svedčia pre to, že pokiaľ súd
prvej inštancie uložil bývalému manželovi navrhovateľky prispieť jej na výživu v rozsahu, ktorý vyplýva

z jeho rozhodnutia, rozhodol správne, odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil v
napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa §387 ods. 1 a 2 CSP.
Odvolanímnebolnapadnutývýrokozastaveníkonaniavčasti,nebolopretooprávnenímanipovinnosťou
odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.
7. Relevantnou bola však odvolacia námietka bývalého manžela navrhovateľky vo vzťahu k trovám

konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia v tom čase
platného § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. zásady úspechu vo veci. Je však potrebné uviesť, že navrhovateľka
v priebehu konania po jeho začatí zobrala návrh sčasti späť, čo znamená, že z procesného hľadiska
zavinila zastavenie konania v zmysle § 146 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. V
časti, ktorá zostala predmetom konania, bola však plne úspešná v zmysle § 142 ods. 1 vtedy platného

Občianskehosúdnehoporiadku.Prikombináciíustanovenia§142ods.1s§146ods.2O.s.p.vychádza,
že v konečnom dôsledku bol, čo sa týka trov konania, pomer úspechu k neúspechu navrhovateľky a
jej bývalého manžela rovnaký, za tejto situácie o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa §
142 ods. 2 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku, čomu zodpovedá znenie súčasne platného
ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie

súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Zákona č. 161/2015 Civilného
mimosporového poriadku.
8. Čo sa týka odvolania voči výroku o poplatkovej povinnosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je zákonné a správne, vychádza zo zisteného skutkového stavu a súdom prvej inštancie

citovanej právnej úpravy. Preto odvolací súd mal za správny aj výrok súdu prvej inštancie o povinnosti
bývalého manžela navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok z návrhu v určenej výške.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.