Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812010357
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812010357.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov

JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2017,
v trestnej veci obž. ml. S. Z. a spol., pre trestný čin lúpeže podľa 234 ods. 1 Tr. zákona (z.č. 140/1961
Zb.) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného
ml. S. Z. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/144/2012 zo dňa 03. februára
2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

u k l a d á :

obžalovanému ml. S. Z. nar. XX.XX.XXXX v E., trvale
bytom U. č. XXX/XX,
I. nad Y.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006) s použitím § 35 ods. 1 v spojení s § 79 ods. 1 Tr.
zákona (účinného do 1.1.2006) u h r n n ý trest odňatia slobody na 1 (jeden) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (účinného do 1.1.2006) výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006) určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/144/2012 zo dňa 03. februára 2016 bol
obžalovaný ml. S. Z. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr.
zákona účinného do 31.12.2005 v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005
v jednočinnom súbehu s trestným činom lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, v ktorom rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 12T/144/2012-432 zo dňa 30.01.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove č.k. 6To/11/2015-485 zo dňa 08.07.2015, právoplatného u spoluodsúdeného
ml. S. I. dňa XX.XX.XXXX a u odsúdeného ml. S. Z. vo výroku o vine dňa 08.07.2015, zostal u tohto
odsúdeného nedotknutý.Za to bol obžalovanému uložený podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v nadväznosti
na § 35 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 79 ods. 1 Tr. zákona účinného do
31.12.2005 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005 bol obž. ml. S. Z. pre výkon
trestu odňatia slobody zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie len čo do výroku o treste

obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Domnieva sa, že uložený trest je
voči nemu neprimerane prísny a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, resp.
podmienečným trestom. Uložený trest nezodpovedá konkrétnym okolnostiam prípadu. Súd vôbec
neprihliadol na prieťahy v konaní a trest mu bol uložený takmer po 12 rokoch od jeho spáchania, pričom
on prieťahy nijako nezavinil a nezapríčinil. Zároveň poukazuje na príslušné ustanovenia Ústavy SR a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmiernenie trestu by bolo určitou

kompenzáciou za to, že v jeho prípade došlo k porušeniu jeho práv na prejednanie veci v primeranej
lehote. V roku 2006 si založil rodinu a má 3 maloleté deti a vedie riadny život. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok a uložiť mu primeraný trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený na
skúšobnú dobu.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného považuje napadnutý rozsudok za
zákonný.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.

V tejto trestnej veci odvolací súd už raz konal a na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o treste vo vzťahu k ml. S. Z. a vec vrátil na ďalšie prejednanie

a rozhodnutie.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu vo vzťahu
k výroku o treste, pričom dospel k záveru, že na strane obžalovaného sú splnené všetky podmienky na
vyslovenie rozhodnutia o zahladení odsúdenia obžalovaného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1T/177/2004, v ktorej mu bol pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 3
písm. a/, b/ Tr. zákona (z.č. 140/1961 Zb) spáchaný formou spolupáchateľstva uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody na 4 mesiace, pre výkon ktorého bol zaradený do nápravnovýchovného ústavu
pre mladistvých. Trest vykonal dňa 3.5.2005.

S prihliadnutím na takéto posúdenie predbežnej otázky prvostupňový súd potom dospel aj k názoru,
že na ďalšie odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
12T 70/2012 zo dňa 02.04.2012, je potrebné aplikovať rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky zo
dňa 2. januára 2013 o udelení amnestie a to konkrétne čl. I. tohto právneho aktu prezidenta republiky
a teda, že na trest odňatia slobody uložený obžalovanému v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. 12T 70/2012 v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
s probačným dohľadom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 4 rokov sa vzťahuje fikcia
neodsúdenia a teda sa na obžalovaného aj v prípade tohto odsúdenia hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prípade žalovaného skutku

spáchaného obžalovaným dňa 21.08.2003 bude potrebné ukladať samostatný úhrnný trest odňatia
slobody a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestaný v zmysle ust. § 35 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2005.

S uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd.

Vo vzťahu k ukladanému trestu mal okresný súd za to, že aj keď od spáchania skutku síce uplynula
dlhšia doba, avšak len táto samotná skutočnosť nemôže odôvodňovať, aby na obžalovaného nebolo
vôbec potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Pri určení konkrétnej výmery trestuodňatia slobody teda prvostupňový súd zohľadnil, že obžalovaný ml. S. Z. sa vo výraznej miere podieľal
na spáchaní žalovanej trestnej činnosti a dopustil sa ako sexuálneho násilia voči poškodenej v podobe
snahy ju násilím prinútiť k pohlavnému styku, pričom podľa názoru súdu obžalovaný ml. S. Z. upustil

od zámeru vykonať súlož s poškodenou len z dôvodu jej menštruácie. Zároveň je nepochybné, že to
bol práve obžalovaný ml. S. Z., ktorý poškodenej P. násilím odcudzil finančnú hotovosť vo výške 350,-
Sk ako aj ostatné jej osobné veci, ktoré neskôr zahodil do krovia. Súd prvého stupňa prihliadol aj na
skutočnosť, že obžalovaný ml. S. Z. svojím konaním naplnil skutkové podstaty až dvoch závažných
násilných trestných činov. Okresný súd preto za primeraný považoval úhrnný trest odňatia slobody

nad polovicou upravenej trestnej sadzby a to v trvaní 3 rokov so zaradením pre jeho výkon do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006), účelom trestu je chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k
tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006), pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť
(§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa,
vezme do úvahy tiež výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloží trest so zreteľom na túto okolnosť.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (účinného do 1.1.2006), súd môže podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s
prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má
dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho výkonu.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006), trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v
tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie
prevyšovať päť rokov a dolná hranica jeden rok.

Ako to už konštatoval prvostupňový súd najprísnejším trestným činom spáchaný obžalovaným je trestný
čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 1.1.2006), za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia
slobody na 2 až 10 rokov a pri zohľadnením ust. § 79 ods. 1 Tr. zákona je možné obž. ml. S. Z. uložiť
trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý má podľa odpisu z registra trestov
4 záznamy, avšak vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Podľa výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR spáchal obžalovaný 2 priestupky v rokoch 2012
a 2014 a to proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu.

Mesto Vranov nad Topľou v správe o povesti obžalovaného uvádza len skutočnosti všeobecného
charakteru, že má 3 deti a na mestskom úrade v evidencii priestupkov nevedú záznam o tom, že
bol stíhaný za priestupky spáchané na území mesta. Z rodného listu vyplýva, že dňa 29.04.2016 sa
obžalovanému narodil syn Y. Z..

Podľa nájomnej zmluvy predloženej obhajcom obžalovaného v rámci odvolacieho konania obžalovaný
uzavrel dňa 1.2.2017 nájomnú zmluvu s G. N. - L. s.r.o. na byt č. 1 nachádzajúci sa na ul. U. 1, Vranov
nad Topľou. Obžalovaným bola predložená aj dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 10.3.2017, podľa
ktorej má pracovať ako pomocný robotník.

Krajský súd zároveň poukazuje aj na to, že porušenie práva na prejednanie veci v primeranej
lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces.
Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý
nielen odporuje zmyslu práva obvineného, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva
a odporuje účelu trestného konania.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ak dĺžka trestného konania neprimerane presahuje dĺžku konania
v porovnateľných veciach a nebolo to spôsobené úmyselným spôsobovaním prieťahov zo strany
obžalovaného a zároveň predmetná trestná vec svojou obťažnosťou ani rozsahom sa nevymykala zpriemerného rámca iných trestných vecí a z tohto pohľadu nejde o takú neobvyklú vec, pri ktorej by bolo
možné tolerovať takmer 14 rokov trvajúce trestné konanie, potom je možné takú okolnosť považovať
za okolnosť prípadu odôvodňujúcu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia na uloženie

trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, pokiaľ by použitie trestnej
sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto Trestným zákonom bolo pre páchateľov neprimerane prísne
a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratšieho trvania.

Z trestného spisu vyplýva, že prieťahy v tomto trestnom konaní nespôsobil obžalovaný, resp. jeho

obhajca.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd nestotožnil s výmerou trestu, akú ukladal súd prvého stupňa.
V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do
úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu a
dĺžku trvania trestného konania dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody

trestu obžalovanému na 3 roky by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Krajský súd preto, pri zrušení napadnutého rozhodnutia vo výroku o trestu sám rozhodol a má za to,
že uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, výkon ktorého bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/

a § 82 ods. 1 Tr. zákona účinného do 1.1.2006 podmienečne odložený a stanovenia skúšobnej doby
na 1 rok, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu
generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a
svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako dôvodné a rozhodol spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.