Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214729
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714214729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu
Združenie vlastníkov erárneho urbáru lesov, komposesorátu a zemianskeho urbáru lesov obce Lukavica
Pozemkové spoločenstvo, so sídlom Topoľová 1388/1, 962 31 Lukavica, IČO: 42 314 291, právne
zastúpeného JUDr. Petrom Poláčekom, so sídlom Medený Hámor 6541/15, 974 01 Banská Bystrica,
proti žalovaným I/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX K., II/ D. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. XXXX/XX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Ivanom
Hegerom, advokátom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o zdržanie sa protiprávneho

konania a odstránenie protiprávneho stavu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 10C/161/2014-150 zo dňa 23. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaní I/, II/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 09. 2015 žalobu zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi I/ a žalobkyni II/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 658,08 Eur

predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaných I/,
II/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok).
Vodôvodnenírozsudkuokresnýsúduviedol,že žalobcasažaloboudomáhalodstránenia protiprávneho
stavu, konkrétne odstrániť z parcely E KN č. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa
v k.ú. K., všetky svoje hnuteľné veci a nehnuteľnosti, hlavne garáž a poľnohospodárske stroje a to
všetko v súlade a v hraniciach tak, ako to je graficky znázornené na vypracovanom geometrickom pláne
v znaleckom posudku S.. Y. Q. č. 59/2010 zo dňa 0l. l2. 2010 a túto parcelu uviesť do pôvodného

stavu v lehote l0 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a taktiež zdržať sa aj do budúcna akéhokoľvek
protiprávneho konania ako aj vstupu, prechodu a prejazdu cez túto nehnuteľnosť.
Aktívnu legitimáciu žalobcu súd prvej inštancie mal preukázanú z Notárskej zápisnice spísanej dňa
24. 02. 2014 na notárskom úrade Mgr. Dariny Beranovej, ktorou bol osvedčený priebeh a obsah
rokovania ustanovujúceho valného zhromaždenia žalobcu konaného dňa l6. 02. 2014. Zo súpisu
nehnuteľností, ktoré vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti poskytli žalobcovi za účelom jej
spoločného obhospodarovania a užívania, prvoinštančný súd zistil, že medzi nimi je aj parcela, ktorá je

predmetom konania, t.j. parcela KN E XXXX/X zapísaná na LV č. XXX.
Nehnuteľnosti evidované na LV č.XXX pre k.ú. K., obec K., okres O., a to parcely registra C parc. č. XXX/
X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných I/, II v podiele
1/1-ina v pomere k celku. Medzi stranami nebolo sporné, že súčasťou parcely EK N XXXX/X je parcelaCK N XXX/X. Žalobca sa domáhal vypratania časti parcely EK N č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v
k.ú.K.,pretože tvrdil,žetíto neoprávneneužívajúčasťpredmetnejparcelyovýmereXXXm2,konkrétne
parcelu KN C XXX o výmere Xm2, parcelu č. XXX/X o výmere XX m2 a parcelu č. XXX/X o výmere

XXX m2. Parcela č. XXXX/X je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách (ďalej aj ,,Zákon o pozemkových spoločenstvách“) a táto bola spoluvlastníkmi podielov
spoločnej nehnuteľnosti zverená do správy a spoločného obhospodarovania žalobcovi.
Prvoinštančný súd uviedol, že pozemkové spoločenstvo vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu
a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov, resp. hospodári v

lesoch a na vodných plochách, na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne
obhospodarovaných nehnuteľnostiach, resp. ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí
vyplývajúcich z vlastníctva k nim. Rozhodovanie o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania
spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladanie s majetkom
spoločenstva je zákonom zverené do pôsobnosti zhromaždenia spoločenstva, ktoré je jeho najvyšším
orgánom a skladá sa zo všetkých členov spoločenstva.

Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že by valné
zhromaždenie akýmkoľvek spôsobom rozhodlo o spôsobe užívania predmetného pozemku, resp. jeho
časti, ktorý má byť predmetom súdneho konania. Ani v uznesení valného zhromaždenia zo dňa 11. 05.
2013 nie je k tejto otázke žiadna zmienka. V uzneseniach valného zhromaždenia zo dňa 08. 05. 2011
a 02. 05. 2010 je len uvedené, že sa ukladá výboru doriešiť parcelu č.XXXX, resp. doriešiť majetkovo

právny stav na parcele č.XXXX/X. V uznesení zo dňa 04. 05. 2008 je uvedené, že sa má doriešiť
parcela č.XXXX/X s p. Q. a p. B. s tým, že zhromaždenie navrhuje p. Q. prenájom urbárskej pôdy pod
garážoupovzájomnejdohodesvýborom.Kpredmetnýmuzneseniamneboladoloženáprezenčnálistina
preukazujúca, či sa týchto zhromaždení zúčastnil potrebný počet členov urbárskeho spoločenstva,
čiže že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a rovnako nie je z týchto dokladov zrejmé, či bolo

rozhodované takým počtom hlasov členov spoločenstva, ktorý na dané rozhodnutie vyžaduje zákon,
ani za akých podmienok by malo k prenájmu dôjsť, nie je špecifikovaný predmet nájmu, doba nájmu,
výška nájomného atď.
V zmysle ustanovenia § 2 ods.2 Zákona o pozemkových spoločenstvách práva a povinnosti vlastníkov
spoločnej nehnuteľnosti, resp. vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa subsidiárne

vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods.1, § 9 ods. 1 až 3, 7 až 10, § 10 ods. 4 a
§ 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.
Podľa názoru prvoinštančného súdu túto situáciu je možné pripodobniť § l39 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ,,OZ) ohľadne rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníkmi
Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že zhromaždenie nerozhodlo o spôsobe užívania

predmetnej časti spoločnej nehnuteľnosti, preto ani petit žaloby nekopíroval vôľu pozemkového
spoločenstva, ktorú môžu a majú členovia spoločenstva prejaviť výlučne prostredníctvom rozhodnutia
zhromaždenia ako jeho vrcholného orgánu.
I v prípade, ak by zhromaždenie eventuálne rozhodlo o spôsobe užívania predmetnej časti spoločnej
nehnuteľnosti žalovanými I/, II/ formou nájomného vzťahu a s týmito podmienkami by žalovaní I/, II/

nesúhlasili a k uzavretiu nájomnej zmluvy by nedošlo, bol by žalobca oprávnený domáhať sa voči
žalovaným I/, II/ len prípadnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia.
O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § l42 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku ( ďalej aj „ O.s.p.“) . Žalovaní I/, II/ boli v celom rozsahu úspešní. Pri určení trov
právneho zastúpenia okresný súd vychádzal z neurčitej hodnoty veci v zmysle § 11 ods.1 písm. a)

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
( ďalej len „ vyhláška“) vo výške l/l3 výpočtového základu.
Okresný súd priznal žalovaným I/, II/ trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby: 1./
prevzatie a príprava zastúpenia podľa § l3a ods.1 písm. a) vyhlášky ako spoločný úkon pri zastupovaní
dvoch osôb -2 x 64,53 Eur =129,06 Eur, po krátení o 50 % v zmysle l3 ods. 2 vyhlášky 64,53 Eur, 2./

vyjadrenie k žalobe zo dňa l3. 02. 2015 vo výške 64,53 Eur, 3./ zastupovanie na pojednávaní dňa 02.
03. 2015 vo výške 64,53 Eur, 4./ zastupovanie na pojednávaní dňa l5. 04. 2015 vo výške 64,53 Eur, 5./
vyjadrenie k listinným dokladom zo dňa l3. 08. 2015 vo výške 64,53 Eur, 6./ zastupovanie na pojednávaní
dňa 23. 09. 2015 vo výške 64,53 Eur, tarifná odmena spolu 387,18 Eur. Zároveň prvoinštančný súd
priznal žalovaným I/, II/ režijný paušál za 6 úkonov právnej služby v roku 2015 (á 8,39 Eur) vo výške

50,34Eur;náhraduzastratučasuzacestynapojednávania dňa02.03.2015,l5.04.2015a23.09.2015
na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť/ 6x 0,5 hod. (á l3,98 Eur)/ spolu 83,88 Eur vrátane cestovného
na pojednávania dňa 02. 03. 2015, l5. 04. 2015 a 23. 09.2015 na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť,
vzdialenosť 36 km, za použitia motorového vozidla tov. zn. D. D., EČ: Y., a to základnú náhradu za l kmjazdy pri služobnej ceste 0,183 Eur /km, spotreba na km v eurách 6 l/l00 km x l,144/l= 0,07 Eur na km,
resp. spotreba na km v eurách 6 l/l00 km x l,185/l= 0,07 Eur/km, cena za l km 0,07 + 0,l83= 0,25 Eur /
km, celkové cestovné výdavky 0,25 Eur /km x 36 km- 9 Eur x 3 cesty, výdavky na cestovné predstavujú

spolu sumu 27,- Eur. Trovy právneho zastúpenia vo výške 548,40 Eur navýšené o 20% DPH vo výške
109,68 Eur, t.j. náhrada trov konania v celkovej výške 658,08 Eur, ktoré je žalobca povinný žalovaným
I/, II/ spoločne a nerozdielne nahradiť na účet ich právneho zástupcu

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní
uviedol, že nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu ohľadne neprijatia rozhodnutia spoločenstva o
spôsobe užívania a spoločných nehnuteľností, o ich spoločnom obhospodarovaní a s nakladaním s nimi.
V danom prípade sa nejedná o bežné vopred „naplánované“ užívanie spoločných nehnuteľností, kedy by
do úvahy pripadalo aplikovať ustanovenie § 14 ods. 4 písm. e) Zákona o pozemkových spoločenstvách.
V danom prípade sa jedná o zdržanie sa protiprávneho konania a odstránenie protiprávneho stavu.

Žalovaní jeho návrhy odmietli a odkázali ho na riešenie situácie súdnou cestou. Na ochranu práv
a právom chránených záujmov vlastníkov podielov spoločných nehnuteľností je v takomto prípade
priamo delegované oprávnenie výboru spoločenstva, a to aj bez akýchkoľvek ďalších formálnych
náležitostí, ktorými by malo byť napríklad rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov. Toto oprávnenie využil
v súlade s ustanovením § 16 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločnostiach a následne ho poveril

zastupovaním v tejto veci. Poukázal na to, že vlastníci spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti
prenechali nehnuteľnosť do správy spoločenstva, a teda sami dobrovoľne delegovali svoje práva
vyplývajúce z vlastníctva na spoločenstvo, ktoré má v ich mene aj vykonávať jeho ochranu. Nesúhlasil
s právnym názorom okresného súdu, že v danej veci pri nakladaní, užívaní a ochrane vlastníctva
je potrebné aplikovať ustanovenie § 139 ods. 2 OZ a teda, že žalobca nemá mandát na vlastníkov

podať takúto žalobu. Z uvedených dôvodov poukázal i na spis Okresného súdu Zvolen sp. zn.
12C/55/2012, kde v pozícii právneho zástupcu zastupoval nadpolovičnú väčšinu vlastníkov podielov
spornej nehnuteľnosti. Okresný súd si osvojil tvrdenia žalovaných I/, II/ ohľadne „uznášaniaschopnosti“
alebo právnej záväznosti prijatých uznesení jeho orgánmi v predchádzajúcich obdobiach. Pokiaľ súd,
alebo iný oprávnený orgán nerozhodne inak, musí súd v tomto prípade tieto uznesenia považovať za

platné a záväzné.

3. Žalovaní I/, II/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. V odvolaní poukázali na ust. § 14
ods. 4 písm. e) Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré priamo zakladá výhradnú kompetenciu

valného zhromaždenia ako jediného orgánu oprávneného rozhodovať o hospodárení spoločenstva,
spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní
s majetkom spoločenstva. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní tvrdil, že konajú protiprávne, pretože
konajú proti vôli žalobcu, bolo povinnosťou žalobcu preukázať prostredníctvom uznesenia valného
zhromaždenia vôľu žalobcu v otázke spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti. Pretože zo žalobcom

predložených uznesení vôľa užívať spoločnú nehnuteľnosť určitým konkrétnym spôsobom vo vzťahu k
nim nevyplýva, nie je možné túto vôľu nahrádzať konaním výboru, ktorý je najmä štatutárnym orgánom.
Záver prvoinštančného súdu, že žaloba podaná výborom žalobcu nevyjadruje vôľu jednotlivých členov
pozemkového spoločenstva je správny, pretože žalobca nepredložil súdu ani jeden doklad, ktorý by
obsahoval rozhodnutie žalobcu o spôsobe využívania spoločnej nehnuteľnosti, resp. ktorý by obsahoval

výrok, že konanie žalovaných považujú jednotliví členovia žalobcu za protiprávne. Žalobca teda nemal
mandát na podanie predmetnej žaloby, ktorý mu môžu udeliť jednotliví členovia žalobcu, a teda žaloba
je výlučne osobným záujmom niektorých členov výboru. Žalobca si taktiež nesprávne vykladá časti
rozhodnutia okresného súdu, pretože spája aktívnu legitimáciu na vedenie sporu s časťami súdneho
rozhodnutia, ktorých okresný súd poukazuje na nepreukázanie vôle žalobcu užívať dané nehnuteľnosti

určitým spôsobom, čím okresný súd poukázal na to, že chýba dôkaz o vôli jednotlivých členov
žalobcu považovať ich konanie za protiprávne alebo proti vôli žalobcu. S týmto úzko súvisí práve petit
podanej žaloby, ktorým sa žalobca domáhal zdržania sa protiprávneho konania. I v konaní vedenom
na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 12C/55/2012 žalobca vzal podanú žalobu späť z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie na podanie danej žaloby. Plná moc na zastupovanie bola právnemu

zástupcovi žalobcu udelená len niekoľkými členmi žalobcu, konkrétne 22 členmi z celkových 66
členov. V konaní pred prvoinštančným súdom vzniesli námietku ohľadne uznášaniaschopnosti valného
zhromaždenia žalobcu, pretože k zápisniciam z valného zhromaždenia neboli pripojené splnomocnenia,
na základe ktorých jednotliví členovia zastupovali viacerých členov žalobcu, pretože žalobca vediac otejto námietke chýbajúce splnomocnenia nedoplnil, je konštatovanie okresného súdu o relevantnosti
tejto námietky správne.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 11. 11. 2015, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový
procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1
uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia

jehoúčinnosti.“PretožeodvolaciekonanieprebiehaužvdobeúčinnostiCSP,bolopotrebnénaodvolacie
konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zachované.

5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach

daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na

základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich

náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací

súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.

9. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký
zákonný obsah a ochranu.

10. Každý vlastník spoločnej nehnuteľnosti s odkazom na Zákon o pozemkových spoločenstvách má
všetky práva a povinnosti ustanovené zákonom a vyplývajúce z členstva v pozemkovom spoločenstve.

Do spoločnej nehnuteľnosti patria pozemky, na obhospodárenie ktorých bolo založené pozemkové
spoločenstvo. Z právneho hľadiska je urbárske vlastníctvo osobitný druh podielového spoluvlastníctva,
pretože predmetom právneho vzťahu je súbor pozemkov, ktoré podliehajú spoločnému právnemu
režimu. Vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti dáva svoju nehnuteľnosť k dispozícii
ostatným členom spoločenstva a spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania, využívania a

hospodárenia.

11. Najvyšším orgánom spoločenstva je zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov
spoločenstva. Jedine zhromaždenie je oprávnené rozhodovať o spôsobe užívania spoločnej
nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností.

12. Povinnosť strán tvrdiť potrebné skutočnosti v civilnom procese sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú stranami. V prípade, že ju strana splnila, platí,
že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznejpovinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie
povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v
rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore. Pri hodnotení dôkazov Civilný sporový poriadok

vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov
(§ 191 ods. 1 CSP). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho
logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom

postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej
hodnotílendôkazyzostávajúce,tedadôkazydôležitéaprávnerelevantné,ktorétrebaposúdiťzhľadiska
ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz
posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú
svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov
v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé,

tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz.

13. Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne existencie rozhodnutia zhromaždenia o spôsobe užívania spoločnej
nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Čl. II Zmluvy o pozemkovom

spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti žalobcu zo dňa 16. 02. 2014 (ďalej aj ,,Zmluva
o pozemkovom spoločenstve“) sa týka hospodárenia žalobcu. Predmetný článok je všeobecný
a kopíruje zákonnú úpravu ustanovenú v § 19 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Nie
je možné vyvodiť reálny predmet podnikateľskej činnosti žalobcu, akým konkrétnym spôsobom
na spoločnej nehnuteľnosti, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach sa má vykonávať

poľnohospodárska prvovýroba, s ňou súvisiace spracovanie, resp. úprava poľnohospodárskych
produktov, eventuálne určitý spôsob hospodárenia v lesoch a na vodných plochách.

14. Taktiež práva a povinnosti členov žalobcu sú v Čl. III. Zmluvy o pozemkovom spoločenstve uvedené
všeobecne, t.j. ,,Na práva a povinnosti členov spoločenstva sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ak Zákon o pozemkových spoločenstvách neustanovuje inak“.

15. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu rozhodnutia
zhromaždenia o konkrétnom spôsobe užívania parcely EK N č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX v k.ú.
K.,hocivzmysleČl.Vbod4/písm.e)Zmluvyopozemkovomspoločenstvedopôsobnostizhromaždenia

patrí rozhodovať o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti a spoločne
obhospodarovaných nehnuteľností a nakladaní s majetkom.

16. Je nesporné, že žalovaní I/, II/ sú členmi žalobcu (pozemkového spoločenstva). Odvolací súd
zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal užívanie spoločnej

nehnuteľnosti žalovanými I/, II/ v rozpore s povinnosťami a právami členov žalobcu, neumožňujúc
vykonávať žalobcovi podnikateľskú činnosť, resp. užívanie spoločných nehnuteľností v rozpore s
konkrétnym rozhodnutím zhromaždenia, preto nie je možné ustáliť, že sa žalovaní I/, II/ dopustili voči
žalobcovi protiprávneho konania neoprávneným užívaním spoločnej nehnuteľnosti.

17. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu uvádza, že žalobca bol v konaní aktívne
legitimovaný, pričom svoju aktívnu legitimáciu preukázal Notárskou zápisnicou spísanej dňa 24. 02.
2014 na Notárskom úrade Mgr. Dariny Beranovej so sídlom Nám. SNP 19, Zvolen (č. l. 49 - 69 súdneho
spisu).

18. Vzhľadom na uvedené za tohto skutkového a právneho stavu rozhodol okresný súd správne, preto
odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania (druhý výrok), pretože okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (§ 255 ods. 1 CSP),
pričom rozhodol vecne správne, keď uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným I/, II/ spoločne a

nerozdielne trovy konania, ktoré de facto predstavujú účelne vynaložené trovy ich právneho zastúpenia.

19. Ako bolo uvedené, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní
nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu žalovanýmI/, II/ priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa potom touto otázkou
(výškou priznaných trov konania) nezaoberal.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.
V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaní I/, II/, preto im podľa vyššie

uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

21. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).