Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011590
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011590.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského PhD. a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci odsúdeného F. O., nar. X.XX.XXXX v
K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2, ods.3 písm.b) Tr.zák. s poukazom na §
138 písm.b) Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 16. februára 2017 prejednal sťažnosť prokurátora
Okresnej prokuratúry v Trenčíne podanú v neprospech odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín zo dňa 16.11.2016, sp. zn. 6Pp/398/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e .

Podľa § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. sa návrh odsúdeného F. O. o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 16.11.2016, sp. zn. 6Pp/398/2016 podľa § 66 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku odsúdeného F. O., nar. XX.XX.XXXX
podmienečne prepustil z výkonu trestov odňatia slobody, uložených mu trestným rozkazom Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 05.05.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 2T/59/2009 zo dňa 19.03.2015 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe) v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2Tos/68/2015 zo dňa 26.10.2015 a trestným rozkazom Okresného

súduTrenčínsp.zn.6T/30/2016zodňa30.03.2016. Podľa§68ods.1Tr.zákona určil súdodsúdenému
skúšobnú dobu na 1 rok. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odsúdený splnil všetky
zákonné predpoklady pre kladné rozhodnutie o jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, teda aj tú z nich, ktorá vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného na slobode s neexistenciou príliš veľkého rizika recidívy odsúdeného. Okresný súd sa
nestotožnil s hodnotením ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde si odsúdený trest vykonáva

a podľa ktorého je jeho resocializačná prognóza hodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého
rizika sociálneho zlyhania. Za rizikový faktor nemožno považovať jeho dlhodobú nezamestnanosť pred
výkonom trestu odňatia slobody, pretože odsúdený bol vo výkone trestu zaradený do práce a zapájal sa
aj do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Odsúdený si svojím prístupom k pracovným
povinnostiam vo výkone trestu vytvoril predpoklady na to, aby sa mohol po prepustení z výkonu trestu
riadne zamestnať. Riziko jeho možnej recidívy je podľa názoru okresného súdu u odsúdeného znížené

aj tým, že vo výkone trestu je po prvýkrát a to za prečin zanedbania povinnej výživy, pričom v súčasnosti
už nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej
len prokurátor) v neprospech odsúdeného. Namietal v nej jeho správnosť s poukazom na to, že na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vyžaduje - okrem splnenia formálnych

podmienok - aj splnenie materiálnych podmienok, ktoré však odsúdený nespĺňa. Pri rozhodovaní o
podmienečnom prepustení odsúdeného musí súd jeho osobu posudzovať komplexne, nielen podľajeho správania počas výkonu trestu, ale je potrebné prihliadať aj na osobnostné črty odsúdeného,
predchádzajúci spôsob jeho života a aj na to, v akom ústave sa výkon trestu vykonáva. V prípade
odsúdeného F. O. súd prvého stupňa podmienku pozitívneho vedenia riadneho života v budúcnosti

vyhodnotil jednostranne nekriticky v prospech odsúdeného aj napriek tomu, že Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom vo svojom hodnotení konštatuje jednoznačne nepriaznivú
resocializačnú prognózu odsúdeného, u ktorého je vysoké riziko sociálneho zlyhania, pričom v
konkrétnostiach poukazuje na rizikové faktory, ktorými sú nedostatočný príjem odsúdeného súvisiaci
s dlhodobou nezamestnanosťou pred nástupom do výkonu trestu, zlé rodinné zázemie, problém s

nadužívaním alkoholu a opakované páchanie trestnej činnosti. Odsúdený F. O. je síce vo výkone trestu
odňatia slobody po prvýkrát, páchanie trestnej činnosti však u neho nemá ojedinelý charakter, ale tejto
sa dopúšťa opakovane, keďže doposiaľ bol 7 x súdne trestaný. Uvedená recidíva odsúdeného svedčí o
výraznom narušení jeho osobnostnej štruktúry, jeho predchádzajúce odsúdenia nespojené s výkonom
trestu odňatia slobody nesplnili svoj prevýchovný efekt a úroveň polepšenia odsúdený nevykazuje ani vo
výkone trestu odňatia slobody, keďže počas celého jeho priebehu nebol ani raz disciplinárne odmenený.

Opakovaná recidíva odsúdeného, spôsobené následky trestného činu a možné riziká, ktoré by mohli
z jeho povahových vlastností vyplývať - berúc do úvahy aj jeho nedostatočné sociálne zázemie a
neschopnosť spoločenskej integrácie - nedávajú u odsúdeného dostatočnú záruku jeho skutočného
polepšenia a úprimného záujmu a vôle viesť na slobode bezúhonný život. Vzhľadom na uvedené dôvody
neboli podľa prokurátora naplnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného,

preto navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. zrušil a aby
rozhodol sám tak, že návrh odsúdeného F. O. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietne ako nedôvodný.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 14. februára

2017, preskúmal dňa 16. februára 2017 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. správnosť
všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná. Okresný súd nepostupoval totiž vecne správne, keď
napadnutým uznesením podmienečne prepustil odsúdeného F. O. z výkonu postupne uložených trestov
odňatia slobody a keď podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. určil odsúdenému skúšobnú dobu na 1 rok, hoci na taký

postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 66 ods. 1 písm.a), ods. 2 Tr. zák.

Z ustanovení § 66 ods.1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného F. O. je súčasné splnenie troch podmienok a to,
že odsúdený vykonal polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, že vo výkone

trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Výkon polovice
uloženého trestu (trestov) a pozitívne hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo
výkone trestu nepostačuje preto ešte pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné

prepustenie. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby
za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený
po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste
len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je
odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť

príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku
pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre
podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom
očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a
založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu,

možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je
ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké
sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu

možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne neriadil, neprihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného, t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo

výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v
budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k nesprávnemu záveru. Z hodnotenia odsúdeného
F. O. riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, na ktoré podrobne
poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený do výkonu
trestu nastúpil predvedením zo slobody a počas pobytu v nástupnom oddiele si postupne s menšími

psychickými problémami osvojil špecifiká výkonu trestu, bol oboznámený s časovým rozvrhom dňa,
ústavným poriadkom ako aj s ostatnými povinnosťami odsúdených vo výkone trestu. Po absolvovaní
pobytunanástupnomoddielebolkomisiouzaradenýdokolektívuodsúdenýchsdiferenciačnouskupinou
B. Správanie a vystupovanie odsúdeného vo vzťahu k príslušníkom je slušné. Na podmienky výkonu
trestu sa postupne etabloval. Príkazy a nariadenia personálu plní. Svoje osobné veci si udržiava v
primeranom poriadku. Zásady osobnej a kolektívnej hygieny si v rámci možností osvojil. V kolektíve

spoluodsúdených je nevýrazný, uzatvorenejší, sociálne kontakty nadväzuje minimálne. Pracovne je
zaradený na pracovisku s dohľadom mimo ústavu, kde pracuje pri výrobe nábytku. Pridelenej práci
sa venuje a zdržiava sa na stanovenom pracovnom mieste. Do činností pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného sa zapája. Voľný čas sa snaží využívať len pasívnym sledovaním televízneho
a rozhlasového vysielania. Do činností v rámci kultúrno-osvetových aktivít sa zapája nepravidelne.

Kontakt s vonkajším prostredím počas výkonu trestu nenadviazal s nikým, vzťahy v rodine sú narušené.
Z hľadiska resocializácie je táto oblasť nepriaznivá. Stanovené ciele programu zaobchádzania u
odsúdeného sú zamerané na rešpektovanie vnútroústavných právnych noriem, dodržiavanie zásad
osobnej hygieny, vedenie k zodpovednosti a ku korekcii správania, ako i
zvyšovania úrovne právneho vedomia, k podporovaniu kontaktov s rodinou a k vedeniu aktívneho

využívania voľného času. Ciele programu zaobchádzania sú čiastočne plnené v edukačnej oblasti a
v oblasti voľnočasových aktivít. V týchto oblastiach je odsúdený pasívnejší a preukazuje nižší stupeň
zodpovednosti. Má nízke právne vedomie, na základe čoho je k trestnej činnosti čiastočne kritický a
v plnej miere si neuvedomuje jej dôsledky. Oblasť kontaktov s vonkajším svetom sa neplní, nakoľko
neprejavuje záujem nakontaktovať sa na rodinu. Cieľ zameraný na plnenie pracovných povinností v

pracovnej oblasti sa u odsúdeného plní. V priebehu výkonu trestu nebol odsúdený F. O. disciplinárne
odmenený ani disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza odsúdeného je však hodnotená ako
nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými faktormi sú nedostatočný
príjem súvisiaci s dlhodobou nezamestnanosťou pred výkonom trestu, zlé rodinné zázemie, problém s
nadužívaním alkoholu a opakované páchanie trestnej činnosti. Záverom hodnotenia ústav konštatuje,

že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie iba čiastočne a zároveň ho
neodporúča z výkonu trestu podmienečne prepustiť. Vzhľadom na dĺžku vykonaného trestu nemožno
za dostatočnú považovať ani skutočnosť, že odsúdenému pri neuložení žiadneho disciplinárneho trestu
nebola udelená ani len jedna disciplinárna odmena.

Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že odsúdený F. O. bol už opakovane súdom odsúdený na rôzne tresty,
keď pritom v súčasnej dobe vykonáva aj trest odňatia slobody, ktorý mu bol pôvodne uložený ako
trest podmienečný, nakoľko sa však v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil, bolo
rozhodnuté, že si trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná, pričom na výkon tohto trestu
bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Je teda osobou so sklonom

k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať
zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia na rôzne tresty včítane
trestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjehovýkonu,naktoréjepoukázanévyššie, vzhľadom
na ďalšie odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie aj na slobode je
negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto dosť nepriaznivá. Z tohto pohľadu a

predovšetkýmvzhľadomnaniejednoznačnepozitívnehodnotenieodsúdenéhoÚstavomnavýkontrestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, kde si tresty vykonával (odsúdený doposiaľ nebol ani jedenkrát
disciplinárne odmenený) i nepriaznivú resocializačnú prognózu odsúdeného na základe vysokého rizika
sociálneho zlyhania, keď rizikovými faktormi sú najmä nedostatočný príjem v súvislosti s dlhodobou
nezamestnanosťou pred výkonom trestu, zlé rodinné zázemie, problémy s nadužívaním alkoholu a

opakované páchanie trestnej činnosti, v dôsledku ktorých odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie (vzhľadom k týmto dôvodom riaditeľ Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom odsúdeného ani neodporúčal podmienečne prepustiť z výkonuvykonávaných trestov odňatia slobody), nemožno preto ani podľa názoru krajského súdu dôvodne
predpokladať, že odsúdený F. O. povedie na slobode riadny život.

Na základe uvedených dôvodov preto krajský súd na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora
napadnuté uznesenie zrušil podľa § 194 ods.1 písm. a/ Tr. por. a sám podľa § 66 ods.1 písm.a), ods.2
Tr. zák. návrh odsúdeného F. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako
nedôvodný zamietol, pretože tak mal pri správnom postupe urobiť už okresný súd.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.