Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716204266
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krchníková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716204266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej

veci návrhu S.. L. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Z. N. XXX/X, G., na rozvod manželstva so N. Y.,
narodeným XX.XX.XXXX, bytom O. XX, K., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému N. Y.,
narodenému XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, pracovisko Bratislava IV., odbor sociálnych vecí, Karloveská 6/C, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

I.SúdmanželstvoN.Y.,narodenéhoXX.XX.XXXX,aL.Y.,rodenejG.,narodenejXX.XX.XXXX,uzavreté
dňa XX.XX.XXXX v Pezinku, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Pezinok vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý N. Y., narodený XX.XX.XXXX, na čas
po rozvode manželstva rodičov zveruj do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého N. mesačne sumou 80,- eur počnúc dňom

právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 04.07.2016 domáhala rozvodu
manželstva a žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva
k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že jej citový vzťah k manželovi
ochladol do takej miery, že postupne prerástol až do neprekonateľného odporu, manželia od februára

20016 spolu nežijú.

2. Manžel súhlasil s rozvodom manželstva, príčiny rozvratu manželstva vidí rovnako ako manželka.

3.Voveciúpravyrodičovskýchprávapovinnostinačasporozvodeúčastníciuzavrelirodičovskúdohodu
a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Opatrovník maloletého pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletého.5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletého, potvrdením o príjme otca, ročným zúčtovaní preddavkov na daň,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé, posledné
spoločné bydlisko mali účastníci v okrese K., kde majú doposiaľ bydlisko, čím je daná príslušnosť
tunajšieho súdu na konanie. Počas manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn N. Y.. Manželia od

februára 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné
podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,

že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne
sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov
konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je
dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov
na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a

nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania
požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní
uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným
zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie
a pokiaľ obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky, aby obnovenie

spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie, v tomto prípade to bolo
bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je
ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

8. Podľa Čl. l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Z manželstva sa narodil maloletý N. Y., narodený XX.XX.XXXX.

15. Maloletý je vo veku 5 rokov, navštevuje súkromnú materskú školu, priemerné mesačné výdavky na
maloletého matka vyčíslila ma sumu 330,- eur.

16. Matka je zamestnaná ako vývojová pracovníčka s priemerným čistým mesačným príjmom 730,- eur.
Matka s maloletým býva u svojej matky, mesačne prispieva na bývanie sumou 100,- eur.17. Otec je zamestnaný ako operátor s priemerným čistým mesačným príjmom 700,- eur a podniká
v oblasti poisťovacích služieb, príjem z tejto činnosti za rok 2015 mal 1.774,82 eura. Otec býva v

prenajatom byte, mesačné nájomné je 170,- eur a poplatky za energie 65,- eur.

18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen

svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencamia s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie

maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

30.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

34. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky § 62 a § 75 Zákona o rodine, preto
súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami
maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd manželstvo rozvedie, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. (§ 122 Civilného mimosporového poriadku, § 368
Civilného sporového poriadku)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)