Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815220075
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815220075.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľky: T. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y., B. č. X/XXX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 19.06.2013 medzi
navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 30.12.2015 domáhal proti odporcovi
určenia, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uzavretej
medzi účastníkmi konania je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny
poplatok vo výške 170,55 eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zároveň
sa domáhala náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že poplatok vo výške 170,55 eura je

tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Keďže odporca neposkytol reálne plnenie za
takýto poplatok, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. K zmluvnej podmienke, ktorá
neposkytuje dlžníkovi skutočné plnenie zo strany veriteľa sa vyjadril aj Súdny dvor EÚ v rozsudku zo dňa
26.02.2015 sp. zn. C-143/13. Pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o
zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa. Poukázala na rozhodnutia slovenských súdov týkajúcich sa neprijateľných zmluvných
podmienok. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ju považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Uviedla, že predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje
dobrým mravom. Priemerná úroková miera obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1
rok bola v júni 2013 vo výške 3,91% ročne. Naliehavý právny záujem na takomto určení navrhovateľka

odvodzovala od potreby poznať skutočnú výšku dlhu, keďže navrhovateľ voči nej ku dňu 02.10.2015
eviduje dlh vo výške 1473,62 eura.Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomným podaním zo dňa 09.03.2016, v ktorom uviedol,
že dňa 19.06.2013 uzatvoril odporca s navrhovateľkou ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 300,- eur, zvýšený o

príslušný poplatok 288,- eur, teda spolu mala vrátiť navrhovateľka odporcovi sumu 588,- eur. Zmluvné
strany sa dohodli v dodatku, ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, že úver bude splatný
prostredníctvom 12 pravidelných mesačných splátok po 49,- eur mesačne k 17. kalendárnemu dňu v
mesiaci počnúc dňom 17.07.2013 až do dňa 17.06.2014. Uviedol, že RPMN je v predmetnej zmluve a jej
dodatku vypočítaná podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno o

nesprávnosti uvedenej RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. K administratívnemu poplatku uviedol,
že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale
aj výslovne uvádza. Poukázal tiež na to, že v čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol
účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška
úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať len z § 53 ods. 6 OZ, podľa
ktorého nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Treba

uviesť, že definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008. Poukázal tiež na to, že podľa rozhodovacej praxe
u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úrokov požadovaného
bankami. Vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými
veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Trval na tom, že navrhovateľkou tvrdenú neprijateľnosť

poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na
uvedené žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä
s: návrhom, výzvou na doplnenie, splátkovým kalendárom k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013,

dohodou o plnení v splátkach zo dňa 19.06.2013, výzvou na úhradu dlhu zo dňa 02.10.2015, vyjadrením
odporcu zo dňa 09.03.2016, ospravedlnením odporcu zo dňa 27.04.2016, emailom zo dňa 29.04.2016,
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 a všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru odporcu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 19.06.2013 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou sa veriteľ
pri podpise zmluvy zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume
300,- eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom 288,- eur, t.j. zaplatiť celkom 588,- eur. Celkové náklady
spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje

117,45 eura a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy 170,55 eura. Žalovaná
ako spotrebiteľ sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 492,- eur do 17.11. 2014 na účet veriteľa. Doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru nastane dňa 17.06.2014.
Výška RPMN je uvedená vo výške 96,80% ročne. Výška priemernej RPMN je 39,20%. V texte zmluvy
sa nachádza predformulovaný text, podľa ktorého „Dolu podpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, že súhlasí

s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; nemá žiadne výhrady a zaväzuje ich dodržiavať“. V dolnej časti zmluvy sa nachádza potvrdenie
o prevzatí peňažných prostriedkov spotrebiteľom, ktoré je podpísaná navrhovateľkou s uvedením
dátumu prevzatia hotovosti 19.06.2013. Z dohody o plnení v splátkach zo dňa 19.06.2013 vyplýva,

že účastníci zmluvy o úvere sa dohodli na zmene zmluvy tak, že celkovú čiastku 588,- eur sa
spotrebiteľ zaväzuje uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 17.
dňu v mesiaci počnúc 17.07.2013. Výška RPMN je 300,29% ročne, výška priemernej RPMN 39,20%.
Ďalej bolo dohodnuté, že v prípade ak spotrebiteľ bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac,
zaväzuje sa túto splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný

výber omeškanej splátky vo výške 15,- eur za každý jeden prípad omeškania. Ďalej bolo dohodnuté,
že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace tohto
dodatok zaniká od počiatku.

Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že v čase, keď si zobrala úver, žiadala o úver 300,- eur, ktoré

by mesačne splácala. Vždy hovorili o mesačných splátkach. V žiadnom prípade nešlo o jednorázové
splatenie úveru. Táto možnosť ani neprichádzala do úvahy. Potvrdila, že mala 12 krát zaplatiť 49,- eur a
úver bude splatený. Doteraz zaplatila odporcovi sumu 160,- eur a naďalej spláca po 10,- eur mesačne.
Keď si brala úver, vôbec si neuvedomila, že RPMN je až 300%, nakoľko v pôvodnej zmluve bolo uvedenéRPMN 96%. Zo strany odporcu bola viac krát vyzvaná, aby zaplatila rôzne sumy, a to najskôr sumu
1500,- eur, potom 900,- eur a pod. Keďže nevedela, koľko má zaplatiť, domáhala sa týmto návrhom
ochrany ako spotrebiteľ.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu 19.06.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom;

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); podľa
písm;
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd
návrh navrhovateľky za dôvodný len čiastočne. Navrhovateľka sa domáha v návrhu jednak určenia, že

úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013 uzavretej medzi účastníkmi
konania je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 304602498 zo dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 170,55
eura za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Zo samotného textu zmluvy je nepochybné,

že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je dlžník - spotrebiteľ v zmysle § 2 písm. a)
citovaného zákona a odporca je veriteľ v zmysle definície § 2 písm. b) citovaného zákona. Odporca
mal na požiadanie navrhovateľke poskytnúť jej dňa 19.06.2013 úver 300,- eur, pričom celkové náklady
spotrebiteľa činili 288,- eura a tieto boli tvorené úrokom 39,15% ročne, t.j. 117,45 eura a ďalšími

administratívnymi nákladmi v sume 170,55 eura. Navrhovateľka mala podľa zmluvy zaplatiť celkovú
čiastku 588,- eur do 17.06.2014, pričom v zmluve o úvere sa nenachádza údaj o tom, že by úver mal
byť splácaný v splátkach, o aký mechanizmus splácania ide, je uvedený len údaj o dobe trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti dňa 17.06.2014. Je zrejmé, že svojou povahou išlo o zmluvu o úverepodľa § 497 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože odporca poskytuje úver na základe
požiadania dlžníka dohodnutým spôsobom spolu s odplatou za poskytnutie úveru. V ten istý deň a
ohľadom toho istého úveru uzatvárajú účastníci dohodu o plnení v splátkach, ktorá je formulovaná ako

dodatok,ktorýmenípôvodnú zmluvu 304602998. Spotrebiteľsavtejtodohodezaväzuje uhradiť sumu
588,- eur v 12 mesačných splátkach vo výške 49,- eur vždy k 17. dňu v mesiaci, počnúc 17.07.2013. V
dohode je uvedený údaj o RPMN vo výške 300,29%. V dohode sa ďalej nachádza zmluvné dojednanie
o poplatku za osobný výber omeškanej splátky 15,- eur v prípade omeškania niektorej splátky 7 dní a
viac a zároveň zmluva obsahuje dohodu o zániku dodatku v prípade omeškania zo strany dlžníka

po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

V danej veci je nepochybné, že na predmetný zmluvný vzťah dopadá aj spotrebiteľská právna úprava,
preto súd skúmal konanie a postup odporcu ako veriteľa pri poskytovaní peňažných prostriedkov
za odplatu spotrebiteľovi. Osobitná právna úprava uvedená v zákone o spotrebiteľských úveroch v plnej
miere premieta požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“).
Spotrebiteľovi je uvedeným osobitným zákonom poskytnutá v súlade s príslušnými normami európskeho
práva zvýšená ochrana ešte pred podpisom samotnej zmluvy (prostredníctvom predzmluvného
formulára o zmluvných podmienkach je stanovená povinnosť informovať spotrebiteľa o podmienkach
a nákladoch spojených s úverom a o základných povinnostiach), v štádiu uzatvárania zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a jej plnenia. Osobitný zákon upravuje aj požiadavku na poskytnutie základného
porovnávacieho údaju spotrebiteľovi, a to RPMN, ktoré mu umožňuje jednoduché porovnanie nákladov
na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú
iní poskytovatelia úverov. Význam použitia osobitnej úpravy poskytujúcej dostatočnú mieru ochrany
spotrebiteľom pri poskytovaní spotrebiteľských úverov sa premietol o. i. aj do výslovného taxatívneho

výpočtu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na koncepciu zákona o
spotrebiteľských úveroch je práve veriteľ povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi vychádzať z ochrany
poskytnutej osobitnými právnymi predpismi a pristúpiť k vyňatiu z tejto ochrany len v prípadoch
odôvodnených a dostatočne preukázaných.

Uvedenésúdkonštatujezdôvodu,žeodporcaakoveriteľ sapriuzatváranípredmetnejzmluvynesprával
spôsobom poskytujúcim aspoň základnú mieru ochrany spotrebiteľa. V prvom rade súd udáva, že
napriek zákonnej požiadavke na veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, odporca ako veriteľ
nevenoval žiadnu pozornosť preskúmania bonity navrhovateľky ako spotrebiteľa. Odporca ako veriteľ
zmluve o úvere má predformulovaný text, v ktorom spotrebiteľ vyhlasuje, že je schopný splácať

dlžnú sumu v zmysle podmienok tejto zmluvy. Odporca nevenoval žiadnu pozornosť posudzovaniu
schopnosti splácať úver navrhovateľkou za dohodnutých podmienok /v zmluve sa nenachádza žiadny
údaj o príjme, o výdavkoch žalovanej o jej rodinných, sociálnych pomeroch/ , čo sa považuje za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona a uvedené je v zmysle § 11 ods. 2 zákona
sankcionované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Úver považuje súd za bezúročný a bez poplatkov i z ďalšieho dôvodu. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvádza odporca údaj o RPMN 96,00%, pričom tvrdí, že výška RPMN sa vypočítava v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo VPP. Rovnaký text o údaje o RPMN
uvádza žalobca aj v dohode o plnení v splátkach, kde však uvádza už údaj o RPMN 300,29%. Uvedená

praktika odporcu ako veriteľa pri určení tak dôležitého údaju ako je RPMN nemôže v žiadnom prípade
požívať právnu ochranu. Veriteľ navodzuje naoko stav, že dlžník môže splatiť úver aj jednorazovo
najneskôr do 17.06.2014, teda do roka, keď RPMN predstavuje 96,80%. Zároveň však dohoduje
plnenie v splátkach, pričom porušenie splátok sankcionuje poplatkom za výber splátky v hotovosti,
resp. zánikom dohody o splátkach od počiatku. Pri splácaní úveru predstavuje RPMN 300,29%,

v tomto prípade činí úrok 96,79%. Je nepochybné, že iné podmienky splácania úveru sú pri splatení
úveru jednorazovo, keď spotrebiteľ má dostatok času na to, aby aj v posledný deň dohodnutej úhrady
zaplatil plnenie naraz, a iné podmienky splácania úveru sú pri postupnom splácaní, keď musí každý
mesiac splácať veriteľovi dohodnutú mesačnú splátku. Ak mala teda navrhovateľka povinnosť splácať
dlh v splátkach, bol údaj o RPMN uvedený v zmluve 96,80% uvedený nesprávne, v nižšej výške a

teda v neprospech spotrebiteľa. Zákon v § 11 ods. 1 upravuje mechanizmus sankcionovania veriteľa
aj pre prípad nesprávne uvedeného údaju o RPMN , pričom jeho zmyslom je odradiť veriteľa od
porušovania niektorých dôležitých zákonných povinností. V danej veci súd ďalej konštatuje, že zmluva
neobsahuje riadne a určito uvedený údaj o splatnosti úveru, o jednotlivých splátkach, ich splatnosti,počte splátok. Ak navrhovateľka nezaplatila niektoré splátky, čo vyplýva z jej výpovede, podľa dohody
o plnení v splátkach má takáto dohoda zaniknúť od počiatku, a teda svojou povahou ide zrejme o
rozväzovaciu podmienku (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Len veľmi ťažko možno predpokladať,

že navrhovateľka bola o zániku dohody o splátkach upozornená a bola si vedomá toho, že dohoda
zaniká a je povinná zaplatiť úver jednorazovo. Otázka splatnosti úveru sa stáva nejasnou a neurčitou,
pretože spotrebiteľ nemôže náležite rozlíšiť, že ak vynechá niektorú splátku a nezaplatí ju za určitú dobu
stráca automaticky výhodu splátok, pretože dohoda o splátkach prestáva platiť. Ide pritom o otvorené
obchádzanie právnej úpravy zosplatnenia úveru upravené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie o splatnosti úveru je nejasné, neurčité a preto
neplatné v zmysle § 37 ods. 1 OZ a § 39 OZ. Záverom ohľadom tejto argumentácie súd udáva,
že celkové navýšenie úveru takmer o 100% pri splácaní úveru do jedného roka vysoko prekračuje
úrokové sadzby na finančnom trhu a takáto odplata by bola zjavne aj v rozpore s § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka/.

Vzhľadom na uvedené súd určil, že predmetný spotrebiteľský úver č. XXXXXXXXX zo dňa 19.06.2013
je bezúročný a bez poplatkov a odporcovi patrí len právo na zaplatenie neuhradenej časti úverovej
istiny.

Vo zvyšku (o určenie, že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa 19.06.2013 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 170,55 eura za administratívne
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou, je neprijateľná) súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol pre nadbytočnosť
vzhľadom na to, že súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa
19.06.2013 medzi navrhovateľkou a odporcom je bezúročná a bez poplatkov.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.2OSPtak,žežiadnyzčiastočneúspešnýchúčastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch

vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.