Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235584
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114235584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu
(navrhovateľa): MUDr. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. H. X, XXX XX W., štátny občan SR, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010
01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanej (odporkyni): Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so
sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 851,74 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 12.01.2016 č.k.
6C/352/2014-77, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdvŽilineakosúdprvejinštancievtomtosporerozhodolrozsudkom,ktorýmvyhovelžalobe
žalobcu, a to tak, že žalovaná (odporca) je povinná zaplatiť žalobcovi (navrhovateľovi) sumu 851,74 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 851,74 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 51,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku

za návrh na začatie konania a v sume 214,81 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvej inštancie veľmi podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, popísal podstatný obsah vykonaných
dôkazov, odcitoval súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka a všeobecných zmluvných
podmienok pre daný druh poistenia a v súvislosti s vyhodnotením dôkazov v spojitosti s právnym
posúdením veci uviedol nasledovné :

„V prejednávanej veci si tak navrhovateľ ako poistený voči odporcovi ako poistníkovi uplatňoval právo
na poistné plnenie (podľa ust. § 806 OZ) v rozsahu čiastky 851,74 eur, o ktorú krátil odporca poistné
plnenie s poukazom na čl. XI ods. 1 písm. d) a g) VPP, ktoré boli súčasťou medzi účastníkmi uzavretej
poistnej zmluvy (cit. § 788 ods. 1 a 3 OZ).
V danom prípade medzi účastníkmi konania bolo nesporne poistnou zmluvou zo dňa 30.05.2012
uzavreté poistenie majetku podľa cit. ust. § 790 písm. a) OZ navrhovateľa - osobného motorového
vozidla zn. Škoda Octavia, EČ: ZA 213 FE (ďalej len "OMV") medzi iným aj pre prípad jeho odcudzenia

krádežou [cit. ust. čl. I ods. 8 a 15 v spojení s cit. ust. čl. XVI písm. c) VPP]. Medzi účastníkmi bolo
nesporné, že dňa 03.04.2014 došlo za trvania poistného vzťahu medzi účastníkmi k poistnej udalosti
- odcudzeniu OMV krádežou, na základe čoho vzniklo navrhovateľovi voči odporcovi podľa cit. ust. §
806 OZ právo na poistné plnenie vo výške všeobecnej hodnoty OMV s DPH (čl. XVIII ods. 2 v spojenís ust. čl. I ods. 40 VPP). Všeobecná hodnota OMV bola stanovená odporcom vo výške 8.517,43 eur.
Táto nebola medzi účastníkmi sporná. Napokon bolo medzi účastníkmi nesporné, že v čase odcudzenia
OMV sa v tomto nachádzali doklady o evidencii OMV.

Spornou otázkou medzi účastníkmi bolo, či odporca bol oprávnený v danom prípade krátiť poistné
plnenie v rozsahu 10 % všeobecnej hodnoty OMV, t. j. v rozsahu sumy 851,74 eur, ktorej zaplatenia sa
navrhovateľ v prejednávanej veci voči odporcovi domáhal.
V cit. ust. § 799 ods. 1 OZ sú určené povinnosti poisteného, ktoré vyplývajú už z uzavretej poistnej
zmluvy. Povinnosti tu upravené postihujú len poisteného; ak je poistník súčasne aj poisteným, postihujú

tieto povinnosti aj jeho. Z každého právneho vzťahu vyplývajú pre jeho účastníkov práva a povinnosti.
Povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu treba dodržiavať. V prípade ich porušenia nastanú určité
sankcie ustanovené buď zákonom, alebo dohodnuté účastníkmi právneho vzťahu. Toto ustanovenie
ukladá poistenému povinnosti, ktoré boli dohodnuté v poistnej zmluve alebo ktoré sú ustanovené v OZ
alebo v poistných podmienkach. V OZ sú takéto povinnosti bližšie upravené vo viacerých ustanoveniach,
a to pri poistení majetku v § 809. Tieto zákonom ustanovené povinnosti bývajú v poistných zmluvách,

resp. v poistných podmienkach konkretizované na podmienky určitého druhu poistenia. Majú zväčša
preventívny charakter, aby nedochádzalo ku vzniku poistných udalostí.
Povinnosti upravené v ust. § 799 ods. 2 OZ vznikajú až v štádiu vzniku poistnej udalosti. Právo
na plnenie podľa ust. § 797 ods. 2 OZ vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Poisťovňa sa o
poistnej udalosti dozvie spravidla len od poisteného. Preto je logické, že ten, kto má právo na plnenie

(poistený), je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť.
Poistený musí pravdivo vysvetliť príčiny jej vzniku a rozsah jej následkov. Okrem toho je povinný
predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada (napr. doklady o nadobúdacej alebo súčasnej cene
odcudzenej veci, doklady z polície, že bolo zastavené trestné stíhanie neznámeho páchateľa, a pod.).
Poistné podmienky môžu poistenému uložiť aj iné povinnosti.

Ust. § 799 ods. 3 OZ obsahuje sankciu za vedomé porušenie povinností uvedených v ust. § 799
ods. 1 a 2 OZ. Nevzťahuje sa na povinnosti uvedené v iných ustanoveniach OZ. Sankcionované je
tu iba také konanie poisteného, ktoré znamená vedomé porušenie jeho povinností uvedených ust. §
799 ods. 1 a 2 OZ (teda porušenie, pri ktorom si poistený uvedomuje, teda vie o tom, že porušuje
povinnosť), a to výlučne za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti (bez toho

by zrejme k poistnej udalosti nebolo došlo) alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať
poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené, poistiteľ je oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho,
aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže plnenie úplne
odmietnuť. (v kontexte uvedeného súd ako navrhovateľ poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR

spis. zn. 1 Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011: "Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného
plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným)
mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj
poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé

a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci
podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti,
resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Záver odvolacieho súdu o
tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno

preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho
zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom
prípade nepreukázal, je správny.".)
V danom prípade, s poukazom na vyššie uvedený výklad, tak súd dospel k záveru, že odporcu v konaní
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie naplnenia vyššie uvedených podmienok podľa cit. ust.

§ 799 ods. 3 OZ, pri splnení ktorých by bolo zníženie poistného plnenia (čo jeho základu) odporcom
oprávnené.
Súdúvodomposúdeniaotázkyoprávnenostizníženiapoistnéhoplneniaodporcompovažujezapotrebné
vysporiadať sa s platnosťou vyššie cit. ust. čl. XI ods. 1 písm. g) VPP, na základe ktorého bol odporca
ako poisťovateľ primerane znížiť poistné plnenie už len z toho dôvodu, že navrhovateľ ako poistený

ponechal doklad o evidencii vo vozidle v prípade jeho odcudzenia. Ako už bolo vyššie uvedené, cit.
ust. § 799 ods. 3 (obdobne aj cit. ust. § 809 ods. 2) OZ má povahu kogentnej právnej normy (§ 2
ods. 3 OZ), od ktorej úpravy sa nemôžu účastníci občianskoprávnych vzťahov odchýliť. Pokiaľ teda
cit. ust. čl. XI ods. 1 písm. g) VPP umožňovalo odporcovi znížiť poistné plnenie bez ohľadu na to, čiporušenie povinnosti podľa cit. ust. čl. XIV ods. 1 písm. h) VPP navrhovateľom malo podstatný vplyv
na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, možno uzavrieť, že
toto oprávnenie odporcu ako poisťovateľa bolo dojednané v rozpore s cit. ust. § 799 ods. 3 (obdobne

aj s cit. ust. § 809 ods. 2) OZ, a preto je cit. ust. čl. XI ods. 1 písm. g) VPP v zmysle ust. § 39 OZ
absolútne neplatné (na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej moci - ex officio; v kontexte tohto
záveru súd poukazuje na právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v cit. odôvodnení rozsudku
spis. zn. 1 Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011, ktorým Najvyšší súd SR vyslovil jednoznačný právny
záver o kogentnosti uct. § 799 ods. 3 OZ. Ak potom odporca v rámci svojej argumentácie poukazoval

na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR- rozsudok spis. zn. 1 Obo 160/2002 zo dňa 18.03.2003, súd
považuje právny záver vyslovený v tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu za prekonaný, a to aj vzhľadom
k tomu, že v konaní Najvyššieho súdu SR vedenom pod spis. zn. dovolávajúci sa účastník poukazoval
v rámci právnej argumentácie práve na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 Obo 160/2002.
S odporcom akcentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa súd v prejednávanej veci nestotožnil
práve z dôvodu, že zdieľa totožný právny názor, ako bol vyslovený Najvyšším súdom SR v cit. rozsudku

spis. zn. 1 Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011).
Odporca bol tak oprávnený znížiť poistné plnenie podľa ust. § 799 ods. 3 OZ (súčasne aj podľa cit. ust.
§ 809 ods. 2 OZ) v spojení s cit. ust. čl. XI ods. 1 písm. d) VPP v prípade, že navrhovateľ vedome porušil
svoju povinnosť podľa cit. ust. čl. XIV ods. 1 písm. h) VPP (v čase opustenia vozidla neponechať vo
vozidle doklad o evidencii poisteného vozidla) a súčasne (kumulatívne) toto porušenie malo podstatný

vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti.
Ako už bolo vyššie uvedené, medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ porušil svoju povinnosť
podľacit.ust.čl.XIVods.1písm.h)VPP.Súčasnesúdvychádzalztoho,žeodporcatútosvojupovinnosť
porušil vedome, keďže mal nepochybne vedomosť jednak o tom, že doklad o evidencii jeho OMV sa
nachádza v tomto OMV a jednak o tom, že má povinnosť neponechať tento doklad pri opustení OMV

v tomto OMV [túto povinnosť mal navrhovateľ aj podľa cit. § 23 ods. 8 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.
z.]. Prvá podmienka pre vznik oprávnenia odporcu znížiť poistné plnenie tak bola naplnená. [opätovne
podľa rozsudku Najvyššieho súd SR spis. zn. 1 Cdo 152/2009 zo dňa 27.01.2011: "Vedomé porušenie
povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe
zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto

povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu
vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel).".]
Pokiaľ ide o druhú podmienku pre vznik oprávnenia odporcu podľa cit. ust. § 799 ods. 3 (rovnako cit.
ust. § cit. ust. § 809 ods. 2) OZ, súd musí v prejednávanom prípade uzavrieť, že odporca jej naplnenie
nepreukázal. Odporcova skutková argumentácia vychádzala len z možnosti (hypotézy), že skutočnosť,

že ponechanie dokladu o evidencii poisteného OMV v tomto OMV znamená pre páchateľa uľahčenie
manipulácie s motorovým vozidlom, nakoľko pri prípadnej kontrole policajnými orgánmi sa páchateľ
môže preukázať platným osvedčením o evidencii motorového vozidla a môže dôjsť k takej situácii, že
tento páchateľ môže logicky tvrdiť, že vozidlo užíva oprávnene a že má toto napríklad požičané, čo môže
rovnako uľahčiť legalizáciu odcudzeného vozidla v zahraničí. (odporca argumentoval citujúc rozhodnutie

- rozsudok Okresného súdu Michalovce spis. zn. 5C/35/2012 zo dňa 11.06.2012) Súd mal posudzujúc
navrhovateľ uplatnený nárok za to, že z cit. ust. § § 799 ods. 3 (rovnako cit. ust. § cit. ust. § 809 ods. 2) OZ
[rovnakoajpodľacit.ust.čl.XIods.1písm.d)VPP]možnojednoznačnevyvodiť,žeprenaplneniedruhej
podmienky pre vznik oprávnenia poisťovateľa znížiť poistné plnenie musí byť nepochybne preukázané,
že medzi porušením povinnosti poisteného a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením rozsahu jej

následkov musí byť príčinná súvislosť, t. j. že by bez konania poisteného, ktoré znamená porušenie
jeho povinnosti, by poistná udalosť vôbec nenastala, resp. by nenastal taký rozsah jej následkov, aký
nastal za porušenia povinnosti poisteným. Z tohto dôvodu odporcom uvedená hypotetická možnosť nie
je spôsobilá sama o sebe viesť k záveru o naplnení druhej podmienky pre vznik oprávnenia odporcu
znížiťpoistnéplnenie.Argumentáciaodporcu,ženiejespravodlivéodnehopožadovať,abypreukazoval

reálne nastanie ním tvrdenej hypotetickej situácie, podľa názoru súdu neobstojí. Odporca sa totiž
ako poisťovateľ zmluvne navrhovateľovi ako poistenému zaviazal na poistné plnenie v prípade vzniku
poistnej udalosti, ktorá nesporne v danom prípade nastala a ak chce obmedziť výšku plnenia, na ktoré sa
zaviazal, je na ňom, aby preukázal predpoklady pre vznik takéhoto svojho oprávnenia. Ak predpoklady
pre vznik tohto oprávnenia preukázať nedokáže, musí plniť svoj zmluvný záväzok v plnom rozsahu.

(Uvedený názor súdu podporuje opätovne právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku
spis. zn. 1 Cdo 152/2009, pričom v ňom posudzovanom prípade poistený pri nahlásení poistnej udalosti
neodovzdal všetky kľúče od poisteného motorového vozidla s tvrdením, že jeden kľúč bol znehodnotený
jeho zabetónovaním pri betonárskych prácach ešte pred odcudzením predmetného motorového vozidla.V tomto prípade by bolo tiež možné vysloviť hypotézu, že poistený klamal a že práve týmto kľúčom bolo
páchateľovi krádeže uľahčené s poisteným motorovým vozidlom odísť z miesta krádeže.) Súd napokon
v danom prípade poukazuje na to, že v konaní ani nevyšlo najavo, že by po odcudzení poisteného

OMV navrhovateľa došlo vôbec k jeho kontrole, alebo kontrole jeho vodiča policajtom, alebo k jeho
vyvezeniu do zahraničia, resp. k jeho registrácii v zahraničí, alebo k akejkoľvek udalosti, kedy by doklad
o evidencii poisteného OMV navrhovateľa bol páchateľom akokoľvek použitý, s čím by bolo spojené
prípadné zväčšenie rozsahu následkov predmetnej poistnej udalosti.
Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na poistné plnenie v plnom rozsahu (odporcovi

tomu zodpovedajúca povinnosť poskytnúť toto poistné plnenie v plnom rozsahu). Pokiaľ ide o časť
poistného plnenia, ktorej zodpovedá odporcom uplatnené zníženie v žalovanej sume 851,74 eur,
odporca mal povinnosť v zmysle cit. ust. § 797 ods. 3 OZ poskytnúť poistné plnenie (v celom jeho
rozsahu) do 15 dní od skončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť.
Odporca skončil vyšetrenie nesporne najneskôr dňa 05.05.2014, kedy listom z toho dňa navrhovateľovi
oznámil, že likvidoval škodu na jeho poistenom OMV pri zistení všeobecnej hodnoty OMV (podľa cit. ust.

čl. I ods. 40 VPP) vo výške 8.517,43 eur. V zmysle cit. ust. § 797 ods. 3 OZ mal tak odporca povinnosť
poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie (v celom rozsahu) najneskôr dňa 20.05.2014. Vzhľadom k
tomu, že odporca čiastočne svoju povinnosť podľa cit. ust. § 788 ods. 1 OZ v rozsahu žalovanej sumy
851,74 eur nesplnil, pričom k splatnosti tohto plnenia už došlo, súd odporcu zaviazal na zaplatenie tejto
sumy navrhovateľovi.“

Súd prvej inštancie odôvodnil taktiež časť rozhodnutia ohľadne priznaného úroku z omeškania ako aj
náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v spojitosti s ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhovala v odvolacom konaní
rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobný návrh zamietne a prizná žalovanej právo na náhradu
trov konania alternatívne žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolacom konaní
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ ďalej v odvolaní tvrdil najmä
nasledovné:„Žalobcaakoúčastníkpoistno-právnehovzťahu,bolužpriuzatváranípoistnejzmluvyjasne

a zrozumiteľne informovaný a uzrozumený, za akých podmienok je poisťovateľ ochotný poskytnúť úplné
alebo čiastočné poistné krytie, v prípade, ak nastane náhodná udalosť bližšie vymedzená v poistnej
zmluve. Vymedzením a zadefinovaním jednotlivých poistných rizík a výluk v poistných podmienkach,
bol už pri uzatvorení poistenia vymedzený právny rámec rozsahu poistného krytia, teda boli stanovené
konkrétne podmienky, za ktorých poisťovateľ vyplatí celé plnenie, prípadne časť plnenia, prípadne plniť

vôbec nebude.
Poistno-právny vzťah sa skladá z 3 základných rovín : Prvú tvorí zákonná rovina (§788 a nsl. OZ), druhú
tvoria všeobecné poistné podmienky a tretiu rovinu tvorí samotná zmluvná rovina. Zákon stanovuje, že
zmluvná rovina musí byť dojednaná a poistné podmienky musia byť vydané v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentný charakter. Občiansky zákonník ešte v ust. § 788 ods. 4

OZ stanovuje, že v zmluvnej rovine sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípade, ak je to v
prospech poisteného alebo ak to poistné podmienky výslovne umožňujú.
Ani jedna z uvedených požiadaviek nebola porušená v prípade už zmieneného ust. čl. XI ods. 1 písm.
g) Všeobecných poistných podmienok. Odporca sa nestotožňuje s názorom súdu, že ust. čl. XI ods. 1
písm. g) Všeobecných poistných podmienok je v zmysle ust. § 39 OZ absolútne neplatné z dôvodu, že

je dojednané v rozpore s ustanovením § 799 ods. 3 OZ, nakoľko ust. § 799 ods. 3 OZ, nemá kogentný,
ale dispozitívny charakter. Od uvedeného ustanovenia sa poisťovateľ môže odchýliť a v poistných
podmienkach stanoviť rozsah poistného krytia iným, hoc aj užším spôsobom.
Odporca má za to, že od ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, sa účastníci zmluvy môžu odchýliť, tak ako je to v
čl. XI všeobecných poistných podmienok a môžu si svoje vzájomné práva a povinnosti upraviť zmluvou

odchylne v zmysle § 2 ods. 3 OZ.
Odporca poukazuje na to, že navrhovateľ porušil všeobecný záväzný právny predpis a to ust. § 23 ods.
8 zákona 725/2004 Z.z.; ust. § 415 OZ čím naplnil predpoklady kladené v ust. § 809 ods. 1 OZ, teda
konal v rozpore s uvedenými právnymi predpismi a dohodnutými podmienkami.
V zmysle ust. § 809 OZ je poistený povinný dbať na to, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie

porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú právnymi
predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou.
Odporca je toho názoru, že v predmetnom prípade bol daný právny dôvod na zníženie poistného plnenia
v zmysle článku XI ods. 1 písm. g) Všeobecných poistných podmienok, keď navrhovateľ zanechal doklado evidencii vo vozidle a zároveň je odporca toho názoru, že ponechanie dokladov o evidencii motorového
vozidla v odcudzenom vozidle je vo všeobecnosti takou skutočnosťou, ktorá je objektívne spôsobilá
zväčšiť rozsah následkov poistnej udalosti a uľahčiť jej samotný vznik a ako aj jej dokonanie, a to tým, že

objektívne uľahčuje páchateľovi nakladanie s motorovým vozidlom, uľahčuje mu dokonanie trestného
činu, keď už aj tým, že napríklad páchateľ krádeže sa pri náhodnej kontrole môže preukázať príslušnými
dokladmi od vozidla a nevzbudzuje tým podozrenie z neoprávneného nakladania s vozidlom, v dôsledku
čoho nevzniká potreba overenia si oprávnenosti dispozície s vozidlom zo strany príslušných orgánov.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že došlo ku krádeži motorového vozidla, pričom nie je

zrejmý jeho páchateľ, ďalej bolo preukázané aj to, že poistník porušil svoje povinnosti uložené zákonom
a poistnými podmienkami, keď vo vozidle ponechal doklady od motorového vozidla a je zrejmé aj to, že
porušenie takejto povinnosti je objektívne spôsobilé uľahčiť krádež vozidla a teda sa jedná o konanie,
ktoré je v zrejmom rozpore s všeobecnou prevenčnou povinnosťou uloženou zákonom.
Dokazovanie toho, či ponechanie dokladov skutočne uľahčilo spáchanie trestného činu je objektívne
nemožné, nakoľko v takom prípade by musela byť krádež (a spôsob jej spáchania) objasnená a dôvod

na poskytnutie poistného plnenia by objektívne odpadol. Preto takáto požiadavka nemôže byť na
poisťovateľa kladená a logicky postačuje, že porušenie prevenčnej povinnosti je objektívne spôsobilé
uľahčiť vznik poistnej udalosti.
V prebiehajúcom súdnom konaní bolo preukázané, že žalobca porušil povinnosť, ktorú na seba vzal
poistnou zmluvou a aj všeobecnými právnymi predpismi a že uvedená skutočnosť bola objektívne

spôsobilá uľahčiť páchateľovi dokonanie trestného činu krádeže. Preto vzhľadom na takto zistený
skutkový stav mal okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť ako vecne správny, a to v

celom jeho rozsahu. Žalobca zastáva názor, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že ponechanie
technickéhopreukazuvovozidlenemaložiadenvplyvnavznikpoistnejudalostialebozväčšenierozsahu
jej následkov, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala opak, teda v danom prípade
neboli splnené zákonné predpoklady obsiahnuté v ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (§ 809
ods. 2), ktorý upravuje oprávnenie poisťovateľa znížiť poistné plnenie. Žalobca si v závere písomného

vyjadrenia uplatnil nárok na náhradu odvolacích trov spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a

doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaná, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne
konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Právny záver súdu prvej inštancie je aj v súlade s ustálenou judikatúrou súdov a odvolací súd je toho
názoru (zhodne s okresným súdom), že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka má kogentný

charakter, teda poisťovateľ nie je oprávnený odchýliť sa od tohto ustanovenia, naopak v prípade
zníženia poistného plnenia je povinný postupovať len spôsobom a v medziach upravených v tomto
ustanovení Občianskeho zákonníka (zhodne napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 27.01.2011 sp. zn.
1Cdo 152/2009). V súlade s uvedenou judikatúrou je tiež názor, že uvedené ustanovenie Občianskeho
zákonníka prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce

z § 799 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo
zväčšenie rozsahu jej následkov na poistiteľa. Zákon síce nevylučuje dohodu o znížení plnenia z
poistnej zmluvy v prípade porušenia povinností vyplývajúcich poistenému z § 799 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, táto dohoda však musí byť v súlade s ods. 3, pretože ide o kogentné ustanovenie. Sankcia v
podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok

súčasne.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,

a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
samotnej výške náhrady trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník súdu prvej inštancie.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)