Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011702.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Patrika
Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému U. Q., nar. XX.X.XXXX
v C., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1, ods.2 písm.c) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm.a) Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. marca 2017 odvolanie obžalovaného U. Q.
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. januára 2017, sp. zn. 3T/127/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného U. Q. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. januára 2017, sp. zn. 3T/127/2016 bol obžalovaný
U. Q. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.2 písm. c) Tr. zák. s poukazom
na ustanovenie § 138 písm.a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 11.7.2016 v čase o 23.15
hodine v Dubnici nad Váhom, na ulici Pod Hájom pri panelovom dome číslo XXXX/XX pristúpil zozadu k

poškodenej F. U., ktorú následne zozadu udrel po hlave prázdnou 0,7 I sklenenou fľašou od alkoholu, v
dôsledkučohopoškodenáspadlanazem,následnesazoholnadpoškodenúasnažilsajejsiloustiahnuť
z pleca kabelku, ktorú si pritláčala rukou o bok tela, čo sa mu nakoniec podarilo a s kabelkou ušiel,
pričom poškodená F. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. nad F., U. W. XXXX/XX v dôsledku
útoku utrpela zranenie a to tržnú ranu na zadnej časti hlavy asi 4 cm dlhú, ktorá musela byť lekársky
ošetrená, prasknutie kosti ľavého predlaktia, hematómy na pleci a odreniny na kolenách.

Za tento trestný čin bol obžalovaný U. Q. odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38
ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 2 Tr.
zákona a § 78 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona okresný súd obžalovanému zároveň uložil ochranný dohľad
na 2 roky. Podľa § 288 odsek 1 Tr. poriadku bola poškodená F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.

nad F., U. hájom XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
napadol odvolaním obžalovaný U. Q. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste, pretože on nespáchal
žiadny zločin lúpeže, ako je popísaný v napadnutom rozsudku. V písomnom odôvodnení odvolania
prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že pokiaľ sa k spáchaniu skutku pôvodne priznal, tak zo

strany orgánov činných v trestnom konaní bol na neho vyvíjaný nátlak a to konkrétne citové vydieranie
a tiež aj fyzické ataky, aby sa ku skutku priznal. V jeho prípade pritom pre spáchanie popísaného
trestného činu neexistoval žiadny motív, pretože v čase skutku ako aj pred ním bol zamestnaný, viedol
riadny život, mal zabezpečený príjem, čo je rozpore s tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Keď aj v minulosti spáchal trestnú činnosť, ku všetkému sa priznal a uložený trest nielenže
absolvoval, ale sa zo všetkého aj poučil. Jediným aj to nepriamym dôkazom, ktorý ho má zo spáchania

trestnej činnosti usvedčovať, je znalecký posudok z odboru genetickej analýzy, pri ktorom sa mala zistiť
zhoda medzi nájdenou stopou a profilom DNA v porovnávacej vzorke. Napriek takémuto zásadnémuzisteniu však bola fľaša od alkoholu, na ktorej mala byť dotknutá stopa zistená, zničená a tým bolo
znemožnené preverenie správnosti zistení znaleckého skúmania z odboru genetickej analýzy. Zničenie
dôkazu navodzuje dojem, ako keby tak malo byť urobené z dôvodu zamedzenia možnosti predmetné

znalecké skúmanie opakovať. Pred zničením označenej fľaše boli pritom orgánom činným v trestnom
konaní ako možní páchatelia popísaného skutku zistené minimálne dve osoby a na fľaši sa pritom našla
aj druhá stopa, keď jedna z podozrivých osôb (L. U.) už pritom trestnú činnosť spáchala a je teda možné
sa domnievať, že táto ďalšia stopa, ktorá nekonkretizuje priamo páchateľa, mohla patriť skutočnému
páchateľovi. Žiadnym spôsobom pritom nebola vyvrátená jeho obhajoba v tom smere, že ak sa aj na

fľaši stopa našla, je to spôsobené tým, že on z nej v minulosti pil a túto následne odhodil. Ak by ju aj
k spáchaniu skutku použil, musel by ju držať v čase útoku v ruke a na tejto by museli byť usvedčujúce
daktyloskopické stopy, pretože podľa vyšetrovacieho spisu sa samotná fľaša našla hneď po spáchaní
skutku. V čase keď malo dôjsť k spáchaniu zločinu, sa on nachádzal v byte svojej družky, čo mu na
hlavnom pojednávaní potvrdila nielen ona, ale aj družkina matka. Celé obvinenie smerujúce voči jeho
osobe je vykonštruované a nedôvodné a vzhľadom na jeho minulosť a vysoký trest, ktorý mu hrozí,

bolo, je a bude na neho poukazované ako na možného páchateľa pri každom spáchaní podobného
trestného činu, pokiaľ polícia nebude schopná nájsť skutočného vinníka. Dňa 17.2.2017 sa mu narodil
syn U. Q. a on sa chce podieľať na jeho výchove. Na podklade uvedených dôvodov sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v celom rozsahu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie
obžalovaného U. Q. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 3.3.2017,
na verejnom zasadnutí dňa 28.3.2017 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť výrokov o vine, treste, ochrannom opatrení i náhrade škody napadnutého rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného U. Q. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym
skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
priznávajúce výpovede samotného obžalovaného U. Q. z prípravného konania, ktorými aj v prítomnosti

svojho obhajcu presvedčivo popísal spáchanie skutku kladeného mu za vinu a to aj s podrobnosťami,
o ktorých nemohla mať iná osoby ako páchateľ vedomosti, ale aj o svedeckú výpoveď poškodenej F.
U., ktorá podrobnosti spáchania skutku popísala zhodne ako ich obžalovaný vo svojich výpovediach
bezprostredne po vznesení obvinenia priznal, ale tiež o závery znaleckého posudku znalca z odboru
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických

analýz Bratislava, číslo PPZ-KU-BA-EXP-2016/9447 a jeho doplnenia, podľa ktorého biologický materiál
zaistený sterom vonkajšieho povrchu hornej tretiny sklenenej fľaše, ktorá bola nájdená na mieste činu
a ktorou preukázateľne došlo k zraneniu poškodenej (aj podľa jej výpovede) sa zhoduje s profilom DNA
porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného U. Q. (ani krajský súd pritom nezistil žiadny právne
relevantný dôvod na potrebu opätovného vykonania predmetného usvedčujúceho dôkazu), keď pritom

z ďalšieho znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru kriminalistickej
identifikácie je zrejmé, že na skúmanej fľaši sa nenachádzali upotrebiteľné daktyloskopické stopy a
z tohto dôvodu bola vecná stopa - sklenená fľaša - zlikvidovaná. Okresný súd za nepriamy dôkaz
tiež správne považoval aj tú skutočnosť, že obžalovaný U. Q. už bol v roku 2005 za trestný čin
lúpeže s takmer totožným spôsobom spáchania skutku z roku 2005 právoplatne odsúdený. Teraz

prejednávaný zločin spáchal približne v čase jedného roka od prepustenia z výkonu trestu za označený
rovnaký trestný čin. Okresný súd teda vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy, na ktoré v odôvodnení
napadnutého rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani
o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia dostatočne podrobne, vecne správne a
presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné

tvrdenia obžalovaného U. Q.. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k
úplne rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd a na
ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré
jednoznačne a nepochybne usvedčujú obžalovaného U. Q. zo spáchania žalovaného skutku uvedenéhovo výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu
skutkovým zisteniam nepovažoval preto odvolací súd za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konaniaobžalovanéhoU.Q.zhodnesobžalobnýmnávrhomakozločinulúpežepodľa§188ods.1,ods.2
písm.c) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.a) Tr. zák., pričom svoje závery aj v tomto smere
v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd
dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd,

preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie
námietky obžalovaného, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok
prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vyporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené a preto v podrobnostiach poukazuje
na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu
posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody a
spôsobe jeho výkonu. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému U. Q. v strede
zákonnej trestnej sadzby podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. upravenej vzhľadom na ustanovenie § 38 ods.5
Tr.zák. (pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby

o jednu polovicu, teda v prejednávanom prípade prichádzalo do úvahy rozpätie od 9 rokov a 6 mesiacov
až po 12 rokov) vo výmere 11 rokov zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska
účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto
stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou tak,

ako na to vecne správne poukázal v napadnutom rozsudku už okresný súd. Tieto dôvody, keďže sú
správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného U. Q. na výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Keďže odvolací súd nezistil
žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto výrokom, neakceptoval ani

v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.

So zreteľom na uvedené skutočnosti, keďže správne a v súlade so zákonom sú aj výroky o uloženom
ochrannom opatrení - ochrannom dohľade obžalovanému na 2 roky v zmysle § 76 ods.2 a § 78 ods.1,
ods.2 Tr.zák. a náhrade škody, ktorý má svoje opodstatnenie v ustanovení § 288 ods.1 Tr.por., krajský

súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v
súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného U. Q. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.