Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Eva Bíróová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/32/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202040
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2211202040.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
ČSOB Leasing, a. s., Bratislava, Panónska cesta 11, IČO 35 704 713, zastúpeného Mgr. Martinom
Jánským, advokátom, Bratislava, Trnavská cesta 50, proti žalovanému: Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, K. G. I.,
o zaplatenie 1.498,93 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v časti nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty 567,37 eur a v časti o zaplatenie náhrady škody
931,55 eur z a m i e t a .
Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Žalobca sa žalobou zo dňa 09.02.2011 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
k zaplateniu istiny vo výške 8.004,94 eur, úroku z omeškania 9,5% ročne a k náhrade trov konania titulom
nesplateného spotrebného úveru poskytnutého na financovanie určeného predmetu. Svoj žalobný
nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu dňa 02.04.2008. Súčasťou zmluvy boli
Všeobecné zmluvné podmienky (VZP), preberací protokol a splátkový kalendár. Úver čerpal žalovaný vo
výške 269.000 Sk (8.929,6 eur). Svoj záväzok zo zmluvy žalovaný neplnil riadne a včas, preto žalobca
úver zosplatnil. Žalobca vystavil finančné vysporiadanie, dlžnú čiastku vyčíslil na 8.004,94 eur. Nárok
na úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 369 ods. 1 Obch. zák.
(2) Žalovaný v súčasnosti nemá evidovanú adresu trvalého pobytu. Z toho dôvodu mu boli zásielky súdu
doručované postupom podľa § 106 ods. 3 CSP.
(3) Podľa § 106 („adresa na doručovanie“) ods. 1 písm. a/ CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát
neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa ods. 3 ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri
obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(3) Po vykonanom dokazovaní tunajší súd (prvej inštancie) vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom
č. k. 12C/32/2011-79 dňa 06.02.2013, ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu žalobcovi nevráteného
zostatku na úvere 5.440,54 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 30.03.2009 do zaplatenia. Vo
zvyšku (na nároku o zaplatenie 2.564,40 eur) žalobu zamietol, náhradu trov konania priznal žalobcovi
v rozsahu 36%. Na odvolanie žalobcu odvolací (druhoinštančný) súd v časti výroku o zamietnutej častinároku a vo výroku o trovách konania rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie pre nedostatok dôvodov. Výrok o peňažnej povinnosti žalovaného nadobudol
právoplatnosť dňa 26.03.2015.
(4) Predmetom konania zostal tak nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 567,37 eur a náhrady
škody 931,55 eur s príslušenstvom.
(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:
(6) Žalobca uzavrel dňa 02.04.2008 so žalovaným zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/08/90982 (č. listu
5vspise),nazákladektorejbolžalovanémuposkytnutýúčelovýúvervovýške269.000Sk(8.929,16eur)
na financovanie určeného motorového vozidla. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na
23,70% (RPMN). Žalovaný mal úver splatiť v splátkach podľa predpisu splátok, ktorý mal byť súčasťou
zmluvy a zaslaný žalovanému poštou. Súčasťami zmluvy sa ďalej stali VZP (č. l. 9), sadzobník poplatkov
a formulár o zmluvných podmienkach (č. l. 7). V zmluve sa nachádza údaj o konečnej splatnosti úveru
uvedený ako „48 mesiacov od začiatku čerpania úveru“, zmluva neobsahuje údaje o výške splátok a
termínoch splátok, ročnú úrokovú sadzbu, vyčíslenie celkových nákladov žalovaného na úvere, ani údaj
o priemernej RPMN. Žalobca predložil súdu splátkový kalendár, ktorý podľa znenia zmluvy mal byť jej
súčasťou, k preukázaniu výšky a splatnosti splátok predložil dokument vystavený dňa 07.04.2008 (č. l.
6). Splátky boli určené sumou 10.394 Sk (345,02 eur), vrátane poistného.
(7) Nárok žalobcu predstavuje podľa finančného vysporiadania (č. l. 12) sumy 3.210,08 eur na nároku
žalovaného z výťažku predaja a 11.215,02 eur na nároku žalobcu, z toho 1.035,06 eur na neuhradených
splátkach, 8.439,74 eur na zostatku úveru a 1.740,22 eur na vystavených faktúrach č. 0890982801,
-2802 a -2551. Uvedenými faktúrami žalobca vyúčtoval doplatok poistného 66,48 eur, náhradu škody a
úrok zo zostatku úveru a zmluvnú pokutu.
(8) Podľa bodu X.5 VZP v prípade odstúpenia od zmluvy je veriteľ oprávnený, pokiaľ nie je dohodnuté
inak, požadovať od dlžníka - zmluvné pokuty, - všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s
odstúpením od zmluvy, - náhradu všetkých škôd, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti s odstúpením od
zmluvy. Žalobca si voči žalovanému okrem iného vyúčtoval faktúrou č. 0890982802 náhradu škody
s poukazom na článok VII ods. 2 VZP vo výške 931,55 eur. Náhradu škody špecifikoval písomným
podaním zo dňa 01.03.2017 na nákladoch za vymáhanie pohľadávky (podľa mandátnej zmluvy) sumou
192,52 eur, na nákladoch za odťah a prevoz predmetu financovania - osobného motorového vozidla
odobratého žalovanému sumou 124,74 eur, na nákladoch za znalecký posudok sumou 66,39 eur, za
províziu za predaj predmetu financovania sumou 305,60 eur a na nákladoch spojených s prepisom
vozidla na dopravnom inšpektoráte sumou 212,30 eur. K týmto položkám predložil faktúry vystavené
tretími osobami, vykonávajúcimi predmetné činnosti, mandátnu zmluvu zo dňa 19.12.2006 a dodatok č.
1 k mandátnej zmluve zo dňa 31.08.2007, správu z riešenia obchodného prípadu, zmluvu o spolupráci
zo dňa 09.05.2007, časť znaleckého posudku a kúpnu zmluvu zo dňa 22.01.2009.
(9) Podľa bodu XII.1 VZP v prípade omeškania dlžníka s úhradou finančných záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy vzniká dlžníkovi (?) právo požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu v hodnote 0,1% z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania, podľa bodu XII.6 je veriteľ oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú
pokutu do výšky 30% z výšky spotrebného úveru, táto zmluvná sa pokuta je sankciou za hrubé porušenie
dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru. Faktúrou
č. 0890982551 žalobca žalovanému vyúčtoval zmluvnú pokutu s poukazom na článok XII ods. 6 VZP
vo výške 567,38 eur.
(10) K nárokom žalobca cestou svojho advokáta uviedol, že náklady na náhrade škody boli zo strany
žalobcu voči žalovanému uplatnené v súlade so zmluvou a všeobecnými podmienkami, pretože tieto
vznikli v dôsledku neplnenia si povinností žalovaným a preto musel žalobca pristúpiť k odobratiu
predmetu financovania a jeho následnému predaju. Náklady považuje za primerané. K nároku na
zmluvnú pokutu uviedol, že táto bola medzi stranami dojednaná zákonom predpísaným spôsobom, bola
obsiahnutá vo všeobecných podmienkach tvoriacich súčasť úverovej zmluvy, čo Obchodný zákonník
umožňuje a keďže v danej veci sa jednalo o úver, ktorý je v zmysle Obchodného zákonníka vždy
absolútnym obchodom, vzťahujú sa na daný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka.(11) Žalovaný v danom prípade uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 Obč. zák.), preto
na daný právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle ustanovenia § 4 tohto zákona bolo potrebné preskúmať, či v listinách, tvoriacich zmluvu, sú
obsiahnuté všetky zákonom určené náležitosti.
(12) Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy - 02.04.2008) pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ
písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru
formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
(13 Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
(14)Podľa§54ods.1OZzmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťod
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(15) Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(16) Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
(17) Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(18) Čo sa týka nároku na zmluvnú pokutu, táto zmluvná podmienka je „dojednaná“ v obchodných
podmienkach a nespĺňa zákonom stanovenú podmienku písomnej formy obojstranného súhlasu
zmluvných strán, nakoľko tu absentuje vážny prejav vôle žalovaného. Všeobecné podmienky sú
vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani žalovaný sa
na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených
podmienok. „Všeobecné podmienky majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v
často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania,
ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa skôr uniknú,
ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie zmluvnej pokute v rámci
spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných podmienok, ale iba priamo
spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis“ (porovnaj Nález
Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy robí dohodu
účastníkov absolútne neplatnou. Na základe uvedeného súd posúdil dojednanie o zmluvnej pokute za
neplatné (od počiatku zmluvného vzťahu, nielen považujúc ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku a
preto neplatnú) a preto nárok uplatnený z tohto dojednania ako nedôvodný zamietol.
(19) Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody (zmenšenie
majetku poškodeného), c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody a d) zavinenie. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené
kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkaznébremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má
subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované
zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol
daný, je na škodcovi.
(20)Knárokunanáhraduškodysúdnemalzapreukázanýdruhýpredpoklad-vznikškody,vtomtosmere
neboli súdu predložené doklady o tom, že sumy na (tretími osobami) vyúčtovaných nákladoch aj fakticky
zaplatil (a tým došlo k zmenšeniu majetku žalobcu). Preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti nároku.
(21) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(22) Súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania voči
žalovanému v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovaného 68%:32%) s prihliadnutím
aj na jeho procesný úspech v spojení s prvým rozsudkom vydaným v predmetnej veci.
(23) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.