Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/210/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710207634
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2710207634.20

Rozhodnutie

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Q.J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom časť M.. XXX, XXX XX T., štátny občan SR, zastúpený advokátom: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom
V. Paulínyho - Tótha 30, P.O.BOX 121, 905 01 Senica proti žalovanému: Ing. H. T., nar. XX.XX.XXXX.,
bytom H. XXXX/XX, XXX XX S., štátny občan SR, zastúpený advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, so
sídlom Námestie sv. Martina 3A, 908 51 Holíč o zaplatenie sumy 15.440,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania advokátke žalovaného a to trovy
právneho zastúpenia v sume 2852,93 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.11.2010 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa
22.12.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.440,- eur brutto ako mzdu
a náhrady mzdy z pracovného pomeru za čas od 1.januára 2007 do 31.augusta 2010 a náhradu trov
konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného pôvodne označil ako živnostníka
v súlade so Živnostenským registrom SR: Ing. Ferdinand Riška FLORA - HURT, Fučíkova 1189/29,
Holíč, IČO: 35 521 506. Na základe výzvy súdu s poukazom na pozastavenie živnosti žalovaného

označil žalovaného tak, ako je uvedené v záhlaví rozhodnutia. Žalobu dôvodil tým, že je zamestnancom
žalovaného podľa pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2006 ako stavebný robotník. Miesto výkonu práce
bolo dohodnuté ako pracovisko S., H. XX a na iných pracoviskách v SR a v zahraničí. Pracovný pomer
bol dojednaný na dobu neurčitú a doteraz nebol právne ukončený. Žalovaný mu prácu prideľoval do
augusta 2009, v posledných rokoch na pracoviskách v Poľsku. Za celé obdobie mu žalovaný nevyplatil
mzdu, vyplatil mu niekoľkokrát v hotovosti menšiu sumu bez dokladov, ako náhradu pri pracovnej ceste

- stravné. Žalobcovi mala byť vyplatená mzda vo výške 8.000,- Sk mesačne, resp. vo výške minimálnej
mzdy v ďalších rokoch. Žalovaná suma predstavuje mzdu za 24 mesiacov rokov 2007 a 2008 po 8.000,-
Sk mesačne v sume 192.000,- Sk, t.j. 6.373 eur, za rok 2009 január až september sumu 6.150 eur,
október 2009 až august 2010 po 8.000,- Sk mesačne v sume 88.000,- Sk, t.j. 2.917,- eur.

Počas konania žalobca podaním doručeným súdu 07.10.2014 vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa sumy

2.771,46 eur, ktorá predstavovala uplatnený nárok na výplatu mzdy za obdobie od 01/2007 do 12/2007.
Uznesením zo dňa 15.októbra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.11.2014 súd konanie v
časti o zaplatenie istiny v sume 2.771,46 eur so súhlasom žalovaného zastavil. Dôvodom čiastočného
späťvzatia žaloby boli výsledky v rámci vyšetrovania, keď sa vyšetrovateľovi podarilo zabezpečiť
listinného dôkazy a to výpisy z účtu, ktorými bolo preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu plnil.
Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 12.668,54 eur ako výplata mzdy od 01.01.2008 do

31.08.2010.Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadreniach doručených súdu poukázal na
to, že žalobca u žalovaného od 01.08.2008 už nepracoval a v čase od 27.012007 do 31.07.2008

bol viackrát práceneschopný, mal problémy s alkoholom, liečil sa. Vzniesol námietku premlčania voči
uplatnenej výplate mzdy za obdobie od 27.01.2006 do 28.11.2007. Žalobca uviedol, že posledné roky
pracoval v Poľsku. Žalovaný ako fyzická osoba - zamestnávateľ v Poľsku nepodnikal. V Poľsku bol
konateľom právnickej osoby, pre ktorú vykonával žalobca prácu od 01.08.2008. Žalovaný podľa dohody
hradil žalobcovi mzdu na účet, resp. ju preberal iný zamestnanec žalobcu a podľa požiadavky žalobcu

mu bola vyplatená priamo v hotovosti. Poukázal na základnú zásadu pracovného práva a to ochranu
zamestnanca, ktorá však nie je absolútna a musí byť podriadená zmyslu súkromného práva. Zásada
výkladu v prospech slabšieho subjektu v pracovnom práve sa musí v súlade s európskou legislatívou
uplatňovať v slovenskom práve, čo však prináša aplikačné problémy. Nebolo by spravodlivé, aby sa
pracovná zmluva vykladala v prospech zamestnanca ak je zamestnanec vzhľadom na svoje odborné
vedomosti (alebo právne vzdelanie) pre zamestnávateľa natoľko nevyhnutý, že si voči zamestnávateľovi

stanovuje podmienky pracovnej zmluvy. V konaní stoja proti sebe protichodné tvrdenia, keď žalobca
tvrdí,žemunebolavyplatenámzdaažalovaný,žemumzduriadnevyplatil. Tvrdeniežalobcusaukázalo
ako nepravdivé, keď bolo listinnými dôkazmi preukázané, že mzda mu bola vyplácaná a pracovný pomer
skončil skorej ako uvádzal. Žalobca omylom spája nevyplatenie mzdy z obdobia, keď pracoval pod
obchodnou spoločnosťou v Poľsku od 01.01.2008 s obdobím, keď pracoval výslovne pre žalovaného, t.j.

do31.07.2008. Svedeckýmivýpoveďamibolopreukázané,žezamestnancimalimzduriadnevyplácanú.
Nie je dôvod, prečo by ostatným zamestnancom mzdu vyplácal a žalobcovi nie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov W. W., V. S., T. M., C. W., F.

W., pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS:ORO-386/OVK-SI-2010, pracovnou zmluvou, výplatnými
lístkami, hromadnými príkazmi k úhrade, prehlásením, výplatnými listinami, dohodou o skončení
pracovného pomeru a zistil tento skutkový stav veci:

Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 27.01.2006 vznikol medzi účastníkmi pracovný pomer na dobu neurčitú
s nástupom do práce 01.02.2006, druhom práce stavebný robotník, miestom vykonávania práce na
pracovisku S., H. XX, vykonávaním medzinárodných a vnútroštátnych pracovných ciest, základnou
mzdou 8.000,-Sk mesačne splatnou ku dňu výplaty zamestnávateľa. Podľa bodu 6.6. zmluvy zmluva
nadobúda platnosť dňom podpisu obidvomi zmluvnými stranami a účinnosť od 01.06.2005. V súvislosti

s týmto bodom zmluvy súd nevykonal dokazovanie, pretože nie je pre rozhodnutie vo veci relevantný.
Podľa dohody o skončení pracovného pomeru bol pracovný pomer skončený dohodou podľa § 60 ods.
Zákonníka práce dňom 31.07.2008. Dohoda predložená žalovaným nie je podpísaná žalobcom.

Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným a dohodli sa
na pracovnom pomere na dobu neurčitú. Práce začal vykonávať od februára 2006 a spolu s ďalšími
zamestnancami na území Poľska ako stavebný robotník. Práce vykonával priemerne 12 hodín denne v
trojtýždňových turnusoch, alebo mesačných do septembra 2009. Počas celého obdobia mu žalovaný
riadne nevyplatil žiadnu mzdu. Vyplácal mu len menšie čiastky na prežitie, sľuboval doplatenie mzdy po

úhrade jeho faktúr. Sumu 5.000,-Sk považoval za čiastku na prežitie, ale nebola vyplácaná pravidelne.
V septembri 2009 nemal žiadne peniaze, žalovaný mu prestal prideľovať prácu a preto odišiel z
Poľska. Žalovaný s ním žiadnym spôsobom neukončil pracovný pomer, nemá o tom žiaden doklad.
Zo strany žalovaného mu nebola doručená žiadna výpoveď. Od roku 2007 mal vedený účet, na ktorý
mu žalovaný žiadnu mzdu nezasielal. Od septembra 2011 bol v pracovnom pomere a v súčasnej dobe

je od decembra 2012 evidovaný na úrade práce a posledného zamestnávateľa uviedol Papenburg so
sídlom v Nemecku. Od mája do augusta 2007 bol na liečení v Psychiatrickej liečebni v Pezinku a boli
mu vyplácané nemocenské dávky. Pracovisko v Poľsku bolo označené firmou ŚTRABAK, BERGER.
Spoločnosť PRODIT, s.r.o. v Poľsku pozná. Žalovaný mu oznámil, že firma na Slovensku končí a že bude
pracovať pre firmu PRODIT v Poľsku. Pre túto firmu začal vykonávať práce v auguste 2008, táto firma

mu prideľovala prácu, dostal aj pracovný odev tejto firmy. Vedel, že táto spoločnosť je spoločnosťou
žalovaného. Pre túto firmu vykonával práce ako rezanie betónu, dilatačné špáry a pod. Práce pre túto
firmu vykonával do jesene 2009. Za vykonanú prácu mu nebola vyplácaná odmena. Nárok na odmenu
si proti tejto spoločnosti nikde neuplatňoval. V auguste 2008 pracovnú zmluvu neuzatváral. Prevzatiepeňazí nepodpisoval Žiadnym spôsobom nevedel preukázať v akej výške mu zo strany žalovaného boli
vyplácané plnenia. K uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 6.150 eur za obdobie od 01.01.2009 do
30.09.2009 nepreukázal z čoho tento pozostáva a akým spôsobom dospel k tejto výške nároku.

Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že vznikol medzi účastníkmi pracovný pomer na základe
predloženej pracovnej zmluvy s dohodnutými podmienkami. Žalobca vykonával práce stavebného
robotníka prevažne na území v Poľsku. Okrem žalobcu práce vykonávali ďalší dvaja zamestnanci v

pracovnom pomere M. a C.. Od mája 2008 bol pracovný pomer s týmito zamestnancami ukončený
dohodou. Pracovný pomer naďalej trval len so žalobcom a bol skončený dohodou, ktorú vypracoval
a zaslal žalobcovi. Podľa dohody pracovný pomer skončil so žalobcom 31.07.2008. Od augusta
2008 uzavrel so žalobcom pracovný pomer s obchodnou spoločnosťou PRODIT, s.r.o. so sídlom v
Krakove, Poľsko. Táto spoločnosť je registrovaná na území Poľska doteraz. V predmetnej spoločnosti je
spoločníkom a súčasne konateľom. Pracovnú zmluvu v mene spoločnosti uzatváral so žalobcom. Výkon

prác obchodná spoločnosť ukončila v máji alebo júni 2009 a od tejto doby je spoločnosť neaktívna.
So žalobcom u tejto obchodnej spoločnosti nie je pracovný pomer ukončený. Všetky listinné dôkazy
týkajúce sa predmetu tohto konania, mzdové listy, evidenciu mal uložené v sklade v Poľsku, kde boli
práce vykonávané a medzi týmito sa nachádza aj dohoda o skončení pracovného pomeru so žalobcom.
Pri skladovaní dokladov v sklade v Poľsku jeho manželka zistila, že boli premiestnené a počas konania

sa ich snažil dohľadať. Podával aj trestné oznámenie na polícii. Predložil súdu písomné prehlásenie
Slawomira Bocheňski zo dňa 06.05.2013, v ktorom prehlásil, že v októbri 2011 prijal do úschovy krabice
s dokumentmi priateľa - žalovaného, ktoré obsahovali firemné dokumenty a účtovné firmy PRODIT, sp.
z o.o. so sídlom v Krakove. Dokumentáciu prechovával v sídle svojej firmy SIMIL Sp. S o.o. Krakov
ul. Kráľovná Jadwiga 129a do februára 2013. Bohužiaľ, kvôli jeho nedbanlivosti, v priebehu uvoľnenia

priestorov pre nového nájomcu, boli krabice s dokumentami omylom odovzdané do zberných surovín,
spolu s ďalšími lepenkovými krabicami, v ktorých boli dokumenty z jeho podnikateľských aktivít.

V období od januára 2007 žalobcovi riadne vyplácal dohodnutú mzdu, a to buď prevodom na účet alebo v
hotovosti. U všetkých zamestnancov vyplácal mzdu rovnakým spôsobom, buď na účet alebo v hotovosti.

Niekedybolačasťmzdyvyplatenánaúčetačasťvhotovosti.Bolotoindividuálneodobdobia,nestalosa,
že by celé obdobie napr. niekoľko mesiacov po sebe bola mzda vyplácaná len na účet, alebo v hotovosti.
Spôsobomvyplácaniamzdyzáviselodtokupeňazí,ktorédostávalapoužívalnavýplatu.Akbolapotreba
výplaty v priebehu niekoľkých dní vyplácal mzdy v hotovosti na území Poľska tak, že zveril peniaze
zamestnancoviC.atentomzduvyplatilnamiestevýkonuprácevšetkýmzamestnancom.Nebolomožné,

abyčoilenmesiacnevyplatilmzduzamestnancom,pretožebysamzdydomáhali,nechcelibyvykonávať
práce, odišli z pracoviska. Niekedy boli mzdy vyplatené neskôr v závislosti od výplat, ktoré boli vyplatené
jemu. So žalobcom skončil pracovný pomer dohodou ku dňu 31.07.2008 a túto skutočnosť nahlásil
sociálnej poisťovni odhláškou dňa 04.04.2008, dňa 05.09.2008 vystavil žalobcovi zápočtový list, ohlásil
ho zo zdravotnej poisťovne a daňovému úradu oznámil, že nemá žiadneho zamestnanca. S peňažnými

prostriedkami firmy nakladal sám alebo jeho sestra.

Výsluchom svedka W. W. mal súd preukázané, že od augusta 2008 pracoval pre žalovaného, ktorý bol
šéfom firmy PRODIT a táto mala sídlo v Poľsku. Pre túto firmu vykonávali práce, mali jej pracovný odev s

nápisom. Nevie, či žalovaný bol konateľom alebo spoločníkom firmy. V tom čase nemal žiadnu pracovnú
zmluvu. Pracovnú zmluvu s ním firma uzavrela v roku 2010. Žalovaný ako zástupca firmy dával príkazy
na vykonanie práce, prácu prideľoval tak, že telefonicky dával pokyny „parťákovi“, teda vedúcemu party.
Dva roky u tejto firmy nepracuje, našiel si inú prácu v Rakúsku. Počas doby, keď vykonával práce pre
firmu PRODIT mu nebola riadne vyplácaná mzda pravidelne mesačne. Za celé obdobie rokov 2008 -

2010 mu bola vyplatená len záloha spolu 500 zlotých. Keď začal práce v auguste 2008 vykonávať pre
spoločnosť PRODIT v Poľsku žalobca tam už robil. So žalobcom boli spolu v partii, mali spoločného
vedúceho partie, cez ktorého im prácu žalovaný prideľoval. Niekedy sám žalovaný prišiel a prácu im
pridelil. V auguste podpisoval pracovnú zmluvu pre zamestnávateľa firmy Flora Hurt, ale túto nemá k
dispozícii, pretože ju nedostal a na to podpisoval zmluvu s firmou PRODIT.

Výsluchom svedkyne Ing. V. S. mal súd preukázané, že je sestrou žalovaného, od ktorého mala udelenú
písomnú plnú moc na zastupovanie žalovaného ako živnostníka s dodatkom FLORA HURT a to vsúvislosti s vybavovaním vecí na Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach, daňovom úrade. Mala
v kompetencii komunikáciu medzi žalovaným ako živnostníkom a zamestnávateľom, ktorý sa zdržiaval
v Poľsku a zamestnancami, ktorí mali trvalý pobyt na Slovensku a vykonávali práce v Poľsku pre

žalovaného ako živnostníka. Zamestnanci mali účty na Slovensku a tu sa im aj vyplácali mzdy. Žalobca
bol zamestnancom žalovaného ako živnostníka do 31.07.2008. Pracovný pomer bol so žalobcom
ukončený z dôvodu, že prestal vykonávať práce pre žalovaného ako živnostníka s dodatkom FLOTA
HURT a práce mal začať vykonáva pre obchodnú spoločnosť PRODIT v Poľsku. Z ekonomických
dôvodov a neefektívnosti vedenia účtovníctva, odvodov pre zamestnancov zamestnávateľa žalovaného

ako živnostníka v priebehu roku 2007 boli skončené pracovné pomery so zamestnancami žalovaného
dohodou. Ku koncu roku 2007 chcel žalovaný ukončiť pracovné pomery so všetkými zamestnancami.
V roku 2008 u žalovaného ako živnostníka vykonával prácu p. M., ktorý odišiel v máji 2008 na základe
dohody o skončení. Dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobcom osobne vypracovala, a to ku
dňu 31.07.2008. Vypracovala zápočtový list, odhlásila ho zo sociálnej poisťovne. Dohodu o skončení
pracovného pomeru a ostatné listiny súvisiace s ukončením pracovného pomeru zasielala do Poľska

s tým, že od 01.08.2008 mali zamestnanci uzavrieť pracovné zmluvy s obchodnou spoločnosťou
PRODIT v Poľsku. Nevedela sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom boli vypočítané mzdy, tieto vyplácané,
vykonávala len všetky odvody, ktoré boli zrealizované a neexistujú žiadne nedoplatky. Žalovaný mal
účtovníctvo, mzdy spracúvané prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorej označenie nevedela
uviesť. Všetky podklady pre výpočet mzdy sa viedli v Poľsku. Výplata miezd sa realizovala tak, že na účet

žalovanéhoživnostníkazamestnanec,ktorýpracovalvPoľskuabolzodpovednývTrstenejvložilpeniaze
alebo peniaze vložil na účet osobne žalovaný, keď prišiel na územie SR, alebo dal peniaze jej a tieto
vložila na účet žalovaného ako živnostníka. Vždy sa jednalo o finálnu mesačnú čiastku, ktorá mala byť
vyplatená ako mzda zamestnancom. Výplatné pásky sa odovzdávali osobne, niekedy prostredníctvom
zamestnancov T., C., keď boli doma a tieto ďalej postúpili. Výplatná páska žalobcu sa jej nikdy nevrátila

s tým, že by ju odmietol prevziať. So žalobcom sa osobne pozná, riešil s ňou aj osobné problémy. Nikdy
sa jej nesťažoval, že by mu nebola vyplatená mzda. Je pravda, že výplata miezd niekedy meškala, podľa
toho ako bola realizovaná fakturácia z druhej strany.

Výsluchom svedka T. M. mal súd preukázané, že bol zamestnaný u žalovaného s označením FLORA
HURT do mája 2008. Sám dal podnet na skončenie pracovného pomeru, pretože mal rodinné problémy,
rozvádzal sa. Pamätá si, že pracovali pre firmu PRODIT v Poľsku, ale toto nevedel konkrétne vysvetliť.
Mzdu mal vyplácanú buď na účet, ktorý nahlásil. Keď bol na území Slovenska žalovaný mu mzdu
vyplácal k rukám s tým, že pri výplate podpísal aj prevzatie výplatnej pásky. Žalovaný mu vyplatil celú

mzdu, i keď nie vždy načas. Žalobca bol zamestnaný s ním a tak isto bol žalovaným vyplácaný. Nestalo
sa, že by prebral niekedy mzdu aj pre ostatných zamestnancov. Zmluvu s firmou PRODIT nemal
uzatvorenú. So žalobcom boli kamaráti a nepamätá si, že by si žalobca sťažoval na nevyplatenú mzdu.
Mzdu mu vyplácala sestra žalovaného, za prítomnosti všetkých a túto preberali jednotlivo.

Výsluchom svedka C. W. mal súd preukázané, že si nepamätá obdobie, kedy pracovali so žalobcom v
Poľsku. Bol vypočúvaný na polícii a vtedy predložil policajtovi všetky doklady, ktoré mal k dispozícii a toto
je uvedené v zápisnici o jeho výsluchu. Žalovaný bol jeho zamestnávateľ pod označením FLORA HURT
a v Poľsku v Krakove existovala firma PRODIT a žalovaný bol asi jej spoločníkom. Práce vykonával pre

žalovaného ako živnostníka a to do 31.01.2008 podľa výpovede v zápisnici. Od februára 2008 vykonával
práce na kamióne. Žalovaný mu vyplatil mzdu za január 2008, ale doteraz nemá vyplatené diéty asi
5.000-6.000,-Sk.Nepamätalsispôsobvýplatymzdy.Nemalúčetvroku2007amzdabolavyplácanána
ruku v Poľsku. Nemá vedomosť o tom, že by žalobcovi nevyplatil žalovaný mzdu a taktiež sa rozprával s
M., ktorý uviedol, že mzdu dostal vyplatenú. Asi boli nejaké problémy s peniazmi, pretože ak mal nejaké

práce vykonávať T., žiadal peniaze vopred.

Výsluchom svedkyne F. W. mal súd preukázané, že je bývalou manželkou žalobcu a manželstvo bolo
rozvedené asi pred 9.rokmi. Od roku 2006-2010 žalobca riadne a včas platil výživné na dve mal. deti. V

priebehurokov2007-2010podávalanávrhnazvýšenievýživnéhoažalobcanávrhnazníženievýživného
nepodával. Výživné bolo zvýšené asi v roku 2009-2010, keď žalovaný priniesol papiere na pojednávanie,
že dostáva výplatu, nevie o tom, či hovoril, že výplatu nedostáva.Pripojeným vyšetrovacím spisom OR PZ v Skalica, odbor kriminálnej polície číslo: ČVS:ORO-386/OVK-
SI-2010 mal súd preukázané, že na základe trestného oznámenia žalobcu bolo uznesením zo dňa

19.01.2011 začaté trestné stíhanie pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1,
2, písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že Ing. Ferdinand Riška, FLORA HURT nevyplatil
ako zamestnávateľ v období od 01.01.2007 do 01.09.2010 žalobcovi ako zamestnancovi mzdu, čím mu
vznikla celková škoda vo výške 14.452,50 eur. Uznesením zo dňa 23.mája 2014 bolo trestné stíhanie
zastavené z dôvodu, že nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V rámci

trestného stíhania bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, výpismi z účtu,
znaleckým posudkom. Podľa znaleckého posudku č.01/2014 znalkyne Ing. Miriam Šefčíkovej, PhD. bolo
účelom jeho vyhotovenia zistiť, či žalovaný ako fyzická osoba mal peňažné prostriedky na výplatu miezd
zamestnancov v období rokov 2007, 2008, 2009, 2010 a či nevykonal opatrenia smerujúce k zmareniu
vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že podľa hlásenia o
vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2007 žalovaný zamestnával od januára

štyroch zamestnancov a v priebehu roka boli prijatý do pracovného pomeru ďalší dvaja zamestnanci.
V období roku 2008 boli v pracovnom pomere štyria zamestnanci a posledným dňom, ku ktorému
zamestnával zamestnancov bol júl 2008, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov uvedených
v prílohe (str. 12 posudku). Zamestnanec C. bol v pracovnom pomere od 01.02.2006 do 31.07.2008.
V roku 2007 bola vyplácaná len mzda bez diét a to buď prostredníctvom bankového prevodu (B) na

bankový účet alebo v hotovosti (H) výplatou z pokladnice s tým, že bol porušený nárok zamestnanca
na časovo riadne vyplatenie mzdy.
Žalovaný mal k dispozícii dostatočné množstvo peňažných prostriedkov na výplatu mzdy. V roku 2008
nebola zistená žiadna výplata, v bankových výpisoch nie je uskutočnený žiaden prevod na bankový účet
zamestnanca a tiež peňažný denník nezachytáva vyplatenie mzdy ani z pokladnice ani bezhotovostným

prevodom. Zamestnanec M. bol v pracovnom pomere od 01.02.2006 do 12.05.2008, zamestnanec
Jozef Žiška od 01.02.2006 do 31.07.2008, C. W. od 10.04.2007 do 31.01.2008, Q. T. od 01.02.2006
do 30.06.2007, F. K. od 01.04.2007 do 30.06.2007. U všetkých boli zistené v súvislosti s výplatou
mzdy rovnaké skutočnosti ako u zamestnanca C., teda porušenie nároku na včasné vyplatenie mzdy,
napriek dostatku peňažných prostriedkov na výplatu mzdy v roku 2007 a žiaden doklad o výplate mzdy,

platbe záloh a diét v roku 2008. Za rok 2007 bola žalobcovi priznaná mzda spolu s jej náhradou po
zdanení v celkovej výške 77.898,- Sk bankovým prevodom. Podnikateľský subjekt používal iné zdroje na
úhradu svojich výdavkov vrátane uvedeného účtu, pričom platby z tohto účtu sú v peňažných denníkoch
zaznamenané ako platby z pokladnice, čo nevyjadruje skutočný a pravdivý obraz o stave hospodárenia.
Od roku 2008 do roku 2009 neexistovala prevádzková činnosť podnikateľského subjektu. Potrebné

peňažné prostriedky na vyplatenie záväzkov podnikateľského subjektu boli poskytované ako osobné
vklady, príp. ako príjmy za uskutočnené zdaniteľné plnenia ešte v roku 2006.
Z obsahu pripojených listinných dôkazov v spise vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica dňa
04.04.2014 potvrdila, že žalovaný označený ako živnostník bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako
zamestnávateľ do 31.07.2008 a neevidujú dlžné sumy poistného. Zdravotné poisťovne VZP, Union a

Dôvera neevidujú žiadne nedoplatky na poistnom. Podľa správy VÚB, a.s. vedie účet na meno žalobcu
s uvedením čísla účtu. Na tomto účte od 01.01.2008 neboli prijaté žiadne plnenia zasielané z účtu
žalovaného. Dňa 20.08.2008 bolo prijaté plnenie SP pob. SE v sume 10.301,- SKK, dňa 31.10.2008
vklad 14.000,- SKK, dňa 29.12.2008 vklad v hotovosti 36.000,- SKK.
Podľa predložených výplatných lístkov za mesiac 1/2008 žalovanému bola vypočítaná čistá mzda

13.262,- Sk na osobný účet, za mesiac 2/2008 v sume 11.751,- Sk na osobný účet, za mesiac marec
2008 v sume 10.233,- Sk na osobný účet, za mesiac apríl 2008 v sume 20.096,- Sk na osobný účet, za
mesiac 5/2008 v sume 15.059,- Sk na osobný účet, za mesiac 6/2008 v sume 7.817,- Sk (v prip. spise
na č.l. 246), za mesiac 7/2008 v sume 497,91 eur na osobný účet, za mesiac 7/2008 v sume 605,32
eur na osobný účet.

Podľa potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti bol žalobca od 11.06.2008 práceneschopný s
nástupom do zamestnania dňa 28.06.2008.
Podľa registračného listu FO žalobca bol žalovaným ako zamestnávateľom odhlásený ku dňu
31.07.2008. Dňa 05.09.2008 žalovaný vystavil žalobcovi zápočtový list s uvedením zamestnania v
dobe od 01.02.2006 do 31.07.2008, dobou práceneschopnosti: v roku 2007 a od 11.06.2008 do

27.06.20008. Dňa 05.09.2008 žalovaný oznámil zdravotnej poisťovni Apollo, a.s. pobočka Gbely dátum
zmeny 31.07.2008 žalobcu. Dňa 22.12.2008 žalovaný podpísal oznámenie, čestné prehlásenie pre
Daňový úrad Skalica, že k 31.07.2008 skončili pracovný pomer zamestnanci a od 01.08.2008 nemá v
pracovnom pomere žiadneho zamestnanca.Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že predmetom konania je uplatnený nárok na

výplatu mzdy žalobcovi ako zamestnancovi od žalovaného ako zamestnávateľa a to pôvodne za obdobie
od 01.01.2007 do 31.08.2010. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti uplatneného nároku žalobcu za
obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007 a zastavení konania v tejto časti zostalo predmetom konania
výplata mzdy za čas od 01.01.2008 do 31.08.2010 v sume 12.668,54 eur brutto.

Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby za uvedené obdobie bola skutočnosť, že sa nepreukázalo
tvrdenie žalobcu, že mu za toto obdobie žalovaný nevyplácal riadne mzdu, ale len ním označené tzv.
vreckové. V rámci trestného stíhania bolo nepochybne preukázané, že v uvedenom období žalovaný na
účet žalobcu riadne mzdu vyplácal.
Žalovaný v konaní vzniesol voči nároku žalobcu námietku premlčania. Zákonník práce pojem premlčania

neupravuje a preto súd pre pracovnoprávny vzťah použil v súvislosti s premlčaním ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 OZ. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1,
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej. Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
a podľa § 101 ods. 1, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach inak, premlčacia doba je trojročná a plynie

odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca uplatnil svoj nárok na výplatu mzdy za čas
od 01.01.2007 a žalobu podal na súde dňa 29.11.2010. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že medzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu nebol dohodnutý výplatný termín v pracovnej zmluve
ani inej dohode a preto bola mzda splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Pri počítaní trojročnej premlčacej doby nárok žalobcu na výplatu mzdy, ktorý bol premlčaný bol nárok do

28.11.2007, teda mzda za obdobie od januára 2007 do septembra 2007, splatná najneskôr 31.10.2007.
Pre späťvzatie žaloby v časti uplatneného nároku do 31.12.2007 sa súd námietkou premlčania viac
nezaoberal. Uplatnený nárok na výplatu mzdy za čas od januára 2008 nebol premlčaný.

V konaní bolo v prvom rade spornou otázkou, dokedy trval, príp. či naďalej trvá pracovný pomer medzi
účastníkmi. Žalobca sa tohto určenia nedomáhal, ale súd ako predbežnú otázku vykonal dokazovanie a
vyhodnotil jeho výsledky, pretože sa jedná o otázku, ktorá je podstatná pre rozhodnutie, či a dokedy je
žalovaný povinný žalobcovi vyplatiť mzdu, o ktorej žalobca tvrdil, že túto vyplatenú nemal. Žalobca tvrdil,
že medzi účastníkmi nebol žiadnym spôsobom pracovný pomer ukončený, od septembra 2011 bol v

pracovnom pomere u iného zamestnávateľa a od decembra 2012 je evidovaný na úrade práce. Žalovaný
mu prácu prideľoval do septembra 2009. Žalovaný mal dve firmy na Slovensku a v Poľsku. Pracoval
v Poľsku na pracovisku, ktoré bolo označené firmou ŚTRABAK BERGER. Žalovaný mu povedal, že
firma na Slovensku končí, bude pracovať pre firmu v Poľsku a že s ním uzavrie pracovný pomer so
spoločnosťou v Poľsku. Spoločnosť PRODIT, s.r.o. v Poľsku pozná, mal pracovný odev, ktorý nosil a

tento mu odovzdal žalovaný. Od augusta 2008 vykonával práce pre firmu PRODIT v Poľsku, ktoré mu
prideľovala. Jednalo sa o práce rezanie betónu, dilatačné špáry a pod. S touto spoločnosťou nemal
uzavretú žiadnu pracovnú zmluvu ani dohodu. Práce pre túto spoločnosť vykonával do jesene 2009.
Za vykonanú prácu mu nebola vyplácaná odmena, nárok na odmenu proti tejto spoločnosti si nikde
neuplatňoval.

Výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že žalovaný vykonával podnikateľskú
činnosť ako živnostník pod označením Ing. Ferdinand Riška FLORA HURT, výkon ktorej živnosti má
pozastavený od 01.12.2009. Súčasne bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti PRODIT,
s.r.o. so sídlom v Poľsku. Žalobca vykonával sezónne práce podľa uzavretých kontraktov a okrem
žalobcu mal uzatvorené pracovné zmluvy ako živnostník s ďalšími zamestnancami, ktorí boli vypočutí

v konaní ako svedkovia, príp. v trestnom konaní. Do mája 2008 ukončil pracovný pomer so svojimi
zamestnancami a zotrval v pracovnom pomere len žalobca, čo bolo pre neho nerentabilné a skončili
pracovný pomer dohodou, ktorú vypracoval a zaslal žalobcovi. Podľa dohody pracovný pomer skončil k
31.07.2008.Všetkylistiny,ktorésatýkalipredmetukonaniamaluloženévskladevPoľsku,kdebolipráce
zamestnancov vykonávané a medzi nimi sa nachádzala aj dohoda o skončení pracovného pomeru so

žalobcom. Počas konania sa snažil listinné dôkazy zabezpečiť. V končenom dôsledku zistil, že doklady
omylom, z nedbanlivosti odovzdal do zberných surovín jeho priateľ, u ktorého ich mal uskladnené
v krabiciach spolu s jeho firemnou dokumentáciou, pretože potreboval uvoľniť priestory pre nového
nájomcu.V zmysle ustanovenia § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu

predpísaný, určí ho súd. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemohol preukázať skončenie pracovného
pomeru so žalobcom listinným dôkazom a to predložením uzavretej dohody navrhol vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov.

Podľa § 60 ods. 1, 2 prvá veta ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.
V zmysle citovaného ustanovenia je dohoda o skončení pracovného pomeru platná aj v prípade, že
nemá písomnú formu s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 ZP, podľa ktorého právny úkon, ktorý sa
neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon

alebo osobitný predpis.

Skutočnosť, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer dohodou dosvedčila vypočutá svedkyňa
Mária Hudecová, ktorá je sestrou žalovaného a vykonávala pre neho ako živnostníka vybavovanie vecí

na Sociálnej poisťovni, zdravotných poisťovniach, daňovom úrade, kontakty so zamestnancami, ktorí
mali trvalý pobyt na Slovensku. Uviedla, že v priebehu roku 2007 boli skončené pracovné pomery so
všetkými zamestnancami žalovaného a zostali len pracovné pomery so žalobcom, C. a M., s ktorým bol
dohodou skončený pracovný pomer v máji 2008. Dohodu o skončení pracovného pomeru so žalobcom
osobne vypracovala ku dňu 31.07.2008, vypracovala zápočtový list, odhlásila žalobcu zo sociálnej

poisťovne. Všetky listiny súvisiace so skončením pracovného pomeru zaslal do Poľska s tým, že od
01.08.2008 mali byť so zamestnancami uzatvorené nové pracovné zmluvy s obchodnou spoločnosťou
PRODIT v Poľsku. So žalobcom sa osobne pozná, riešil s ňou osobné problémy počas pobytu na území
SR, buď jej telefonoval, alebo prišiel osobne. Má vedomosť o problémoch s rozvodom žalobcu, o čom
spolu komunikovali, nikdy si u nej nesťažoval, že by mu nebola vyplatená mzda. Výsluchom svedka

Valachoviča mal súd preukázané, že bol u žalovaného zamestnaný do mája 2008, kedy skončil pracovný
pomer a vtedy bol u žalovaného zamestnaný aj žalobca. Po tomto období sa nezaujímal o to, či žalobca
naďalej pre žalovaného pracoval.
Svedok C. W. potvrdil, že práce vykonával pre žalovaného ako živnostníka a to do 31.01.2008. Svedok
V. C. podľa výpovede vo vyšetrovacom spise ukončil pracovný pomer so žalovaným dňa 31.12.2007 a

od 01.01.2008 uzatvoril pracovný pomer v poľskej firme PRODIT sp. zoo., kde pracoval ako majster a
pracovný pomer ukončil dňa 30.11.2009. Žalobca pracoval ako stavebný robotník pre firmu žalovaného
FLORA-HURT so sídlom v Holíči a ako spolupracovník bol od 17.01.2006 do 15.09.2007, kedy bol
ukončené práce a vrátil sa domov. Svedok Q. T. podľa výpovede vo vyšetrovacom spise uviedol, že pre
žalovaného pracoval asi od začiatku roka 2006 do polovice roka 2007.

Podľa znaleckého posudku č. 01/2014 vypracovaného znalcom: Ing. Miriam Šefčíková, PhD. v rámci
vyšetrovacieho spisu na základe dokumentov za rok 2007 žalovaný zamestnával od januára 2007
štyroch zamestnancov a v priebehu roka boli prijatí do pracovného pomeru dvaja zamestnanci. V období
roku 2008 boli v pracovnom pomere štyria zamestnanci (C., M., D., W.), pričom posledný mesiac, ku
ktorémužalovanýzamestnávalzamestnancovboljúl2008.Zuvedenéhovyplýva,ževšetcizamestnanci,

ktorí boli u žalovaného v pracovnom pomere tento ukončili ku koncu roku 2007 alebo v priebehu
roku 2008. Existenciu dohody o skočení pracovného pomeru so žalobcom tvrdenou žalovaným, ktorá
mala byť uzavretá medzi účastníkmi potvrdila svedkyňa V. S.. Z obsahu svedeckých výpovedí možno
vyvodiť, že bol pracovný pomer skončený aj so žalobcom, pretože nie je logické a ani rentabilné pre
žalovaného, aby za daného stavu mal v pracovnom pomere len jedného zamestnanca - žalobcu. Aj z

predložených listinných dôkazov vyplýva, že bol vypracovaný zápočtový list, žalobca spolu s ďalšími
zamestnancami odhlásený z poisťovní, prehlásenie daňovému úradu, že žalovaný nezamestnáva od
01.08.2008 žiadnych zamestnancov. V konečnom dôsledku súd dospel k záveru, že bol pracovný pomer
medzi účastníkmi skončený dňom 31.07.2008, keď sám žalobca potvrdil, že mu žalovaný oznámil,
že firma na Slovensku končí a bude pracovať pre firmu v Poľsku. Uviedol, že vykonával práce pre

firmu PRODIT v Poľsku, ktorá mu prácu prideľovala a nosil jej odev. Tvrdil, že neuzavrel dohodu o
skončení pracovného pomeru so žalovaným a na preukázanie svojich tvrdení okrem výsluchu svedka
W. W. nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov. Svedok W. vo svojej výpovedi potvrdil, že od augusta
2008 pracoval pre firmu žalovaného s tým, že bol šéfom firmy PRODIT, ktorá mala sídlo v Poľsku.Žalovaný ako zástupca firmy mu dával príkazy na vykonanie práce, prideľoval mu prácu prostredníctvom
parťáka. Keď začal vykonávať práce pre firmu PRODIT žalobca už vo firme robil, boli spolu v partii,
mali spoločného vedúceho. Z výsluchu žalobcu a výsluchu svedka W. potom súd vyvodil, že zhodne

potvrdili, že od augusta 2008 vykonávali práce pre spoločnosť PRODIT v Poľsku a teda žalobca už
nevykonával práce pre žalovaného ako živnostníka. Pri vyhodnotení svedeckých výpovedí, výpovede
žalobcu, žalovaného a listinných dôkazov v otázke skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi
potom súd uzavrel, že bol pracovný pomer skončený dňom 31.07.2008. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že od augusta 2008 žalobca vykonával práce pre firmu PRODIT, dostával príkazy od jej

zástupcov, nosil odev firmy a teda mu vzniklo právo na výplatu mzdy od tohto obdobia od tejto firmy.
Vznik pracovného pomeru nie je viazaný na uzavretie pracovnej zmluvy, ani na skutočný nástup do
zamestnania (§ 46 ZP). Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje
neplatnosťou a pracovný pomer je zásadne platne dohodnutý aj na základe ústne uzavretej pracovnej
zmluvy, resp. aj konkludentne. Z uvedeného možno vyvodiť, že bol preukázaný žalovaným tvrdený stav
o vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom a spoločnosťou PRODIT, s.r.o. so sídlom v Poľsku, ktorá

bola zamestnávateľom žalobcu a s týmto zamestnávateľom nemal doteraz žalobca ukončený pracovný
pomer. A preto potom tento zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu, keď mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. V prípade, že žalobca prácu pre žalovaného ako živnostníka
nevykonával, nevzniklo mu právo na výplatu mzdy, ktorej sa domáhal za čas od 01.08.2008.

Súd s poukazom na uvedené čiastkové závery vykonaného dokazovania vyvodil, že je v ďalšom
potrebné vyhodnotiť vykonané dokazovanie v súvislosti s nárokom na priznanie žalovanej sumy titulom
výplaty mzdy za obdobie od 01.01.2008 do 31.07.2008.

Podľa § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce (ďalej len ZP, účinného do 31.08.2011) zamestnávateľ je povinný
poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti
so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä
náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z
kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie

plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 ods. 1, 2, 3 ZP, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením
dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za
mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v
najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 130 ods. 1 - 8 ZP (účinného do 31.12.2008), mzda sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom
nahor a vypláca sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu
vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej
skompletizovanej pridelenej práce.
Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých
termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť preddavok na mzdu aj v inom
termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa
zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom
pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebonajneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú
inak.
Pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje

o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu
práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení
preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné
poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné

dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží
na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.
Zamestnanec môže na prijatie mzdy písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia
možno vyplatiť mzdu inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanoví osobitný predpis.
Zamestnávateľ nemá právo akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s
vyplatenou mzdou.

Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú
zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike,
ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe
dohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr
v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené

zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

V súvislosti s preukázaním skutočnosti, či bola žalobcovi za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 vyplatená
mzda žalobca tvrdil, že mu vôbec počas celého obdobia trvania pracovného pomeru nebola riadne mzda

vyplácaná, mal účet a ani na tento mu žalovaný mzdu neposielal. Toto tvrdenie žalobcu bolo čiastočne
vyvrátené, keď bolo vo vyšetrovacom konaní a výpismi z účtov účastníkov preukázané, že v roku 2007
žalovanýmzdužalobcoviriadnevyplácalnajehoúčet,čoboloajdôvodomspäťvzatiažalobyvčastitohto
nároku. Za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 na účet žalobcu nebola poukázaná žiadna platba zo strany
žalovaného. Vypočutý svedok W. potvrdil, že nebola zo strany žalovaného riadne mzda vyplácaná.

Tento svedok bol v pracovnom pomere nie u žalovaného, ale od 01.08.2008 u spoločnosti PRODIT v
Poľsku. Výplatu miezd potvrdila svedkyňa S., ktorá mzdy vyplácala. Svedok M. bol v pracovnom pomere
u žalovaného do mája 2008 a potvrdil, že mal vyplatenú mzdu. Svedok W. bol v pracovnom pomere u
žalovaného do 31.01.2008 a potvrdil vyplatenie mzdy. Svedkyňa W. potvrdila, že žalobca riadne platil
výživné a pri zvyšovaní výživného sa nebránil tým, že by mu nebola mzda vyplácaná. Podľa výpovede

vo vyšetrovacom konaní svedok C. bol v pracovnom pomere do 31.07.2008 (podľa listinných dôkazov
vo vyšetrovacom spise i keď sám uviedol, že od 01.01.2008 bol v pracovnom pomere u firmy PRODIT)
a potvrdil, že mu mzda v období od 01.01.2008 do 30.11.2009 nebola vyplatená za čas od januára
2009 do 30.11.2009. Z uvedeného vyplýva, že svedkovia, ktorí boli v pracovnom pomere u žalovaného
v rozhodnom období (alebo jeho časti) potvrdili, že zo strany žalovaného bola mzda vyplácaná na

účet alebo v hotovosti. Podľa výplatných lístkov bola vyplatená mzda žalobcovi v roku 2008 za január
v sume 13.262,- Sk, február 11.751,- Sk, marec 10.233,- Sk, apríl 20.096,- Sk, máj 15.059,- Sk, jún
6.263,- Sk a náhrada za nemoc 1.554,- Sk, júl 18.236,- Sk. Podľa správy Sociálne poisťovne žalobca
bol dočasne práceneschopný od 11.júna 2008 do 27.júna 2008, s čím korešponduje priznaná náhrada
za nemoc na výplatnom lístku. Podľa správ poisťovní žalovaný nemá za uvedené obdobie nedoplatky

na odvodoch. Podľa záverov znaleckého posudku vo vyšetrovacom konaní (str. 30) znalec uzavrel,
že v období rokov 2008 až 2009 výplata miezd v tomto období preukázaná nie je, ale podnikateľský
subjekt používal iné zdroje na úhradu svojich výdavkov vrátane účtu s uvedeným číslom, pričom platby
z tohto účtu sú v peňažných denníkoch zaznamenané ako platby z pokladnice, čo nevyjadruje skutočný
a pravdivý obraz o stave hospodárenia podnikateľského subjektu. Predložené výplatné lístky, vykonané

odvody do poisťovní žalovaným nemôžu byť jediným dôkazom o tom, že skutočne mzda bola žalobcovi
vyplatená. Súd však pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov listinami, výsluchom účastníkov,
svedkov, pripojeným vyšetrovacím spisom mal preukázané, že nevyplatenie mzdy zo strany žalovaného
za čas od 01.01.2008 do 31.07.2008 nebolo preukázané žiadnym dôkazom, okrem tvrdenia žalobcu.
Toto tvrdenie žalobcu je oslabené aj tým, že napriek preukázateľne vyplácanej mzde na jeho účet v roku

2007 tvrdil, že žiadnu mzdu žalovaný nevyplácal na jeho účet. Nie je presvedčivé ani tvrdenie, že napriek
tvrdeniu o nevyplácaní mzdy žalovaným od 01.01.2007 počas celej žalovanej doby žalobca práce pre
žalovaného vykonával až do jesene 2009, teda takmer tri roky. Vykonaným dokazovaním sa javí, že boli
zo strany žalovaného problémy s nedodržaním včasnosti výplaty mzdy, ale svedkovia vypočutí v konanípotvrdili, že mzda bola vyplácaná a to na účet, niekedy v hotovosti. Z dokazovania vyplynulo, že nebola
mzda vyplácaná, ale tieto tvrdenia sa týkali obdobia od augusta 2008 (svedok Pribula) alebo januára
2009 (svedok Tomeček), o ktorom súd uzavrel, že už žalobca nebol v pracovnom pomer u žalovaného.

I keď dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sú inštitútmi procesného práva je záver o tom, ktorý
z účastníkov konania je ich nositeľom, odvodený z hmotného práva; ten, kto má podľa hmotného
práva povinnosť tvrdiť (uviesť) určité okolnosti, je povinný ich (prostredníctvom označených dôkazov)

preukázať a nesie taktiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenie nebolo preukázané, a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.

Žalobca sa v konaní tvrdil, že nebol žiadnym spôsobom skončený pracovný pomer so žalovaným
ako živnostníkom a že žalovaný mu počas celého žalovaného obdobia nevyplácal riadne mzdu. Na

preukázanie svojich tvrdení okrem výsluchu svedka W. nenavrhol iné dôkazy a aj tento svedok jeho
tvrdenie nepotvrdil. K vypočutým svedkom nenamietal, že by vypovedali nepravdu. Na druhej strane
sa žalovaný dostal do dôkaznej tiesne, keď nebol schopný predložiť súdu všetky listinné dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a preto navrhol dokazovanie ďalšími možnými zákonnými dôkazmi, ktoré
súd vykonal a vyhodnotil na podporu jeho tvrdení tak, ako je hore uvedené. Súd má za to, že žalobca v

konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré navrhol a vyčíslil s použitím ustanovenia § 151 ods. 1
O.s.p. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.). V predmetnom
konaní je základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 z tarifnej hodnoty 15.440 eur suma
320,34 eur a z hodnoty 12.668,54 eur suma 287,14 eur. Súd priznal žalovanému:
- odmenu za 6 úkonov po 320,34 eur /prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci
samej zo dňa 28.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 07.02.2013, 14.05.2013, 16.09.2014, 07.10.2014),

za 2 úkony po 287,14 eur (účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014, 20.01.2015 podľa § 14 ods. 1 písm.
a), b), c)/ vyhl. , 1 úkon 71,79 eur podľa§ 14 ods.5 písm. b) v sume 2568,11 eur;
- 1x paušálna náhrada po 7,41 eur v roku 2011, 3 x 7,81 eur v roku 2013, 3 x 8,04 eur v roku 2014, 2
x 8,36 eur v roku 2015 v sume 71,68 eur;
- náhradu za stratu času na ceste Holíč-Skalica a späť za účasť na pojednávaní 2 x 13,01 eur v dňoch

07.02.2013, 14.05.2013, 3 x 13,40 eur v dňoch 16.09.2014, 07.10.2014, 11.11.2014, 2 x 13,98 eur dňa
20.01.2015, 10.02.2015 v sume 188,36 eur;
- cestovné náhrady na ceste Holíč - Skalica a späť 7 x za účasť na pojednávaniach osobným motorovým
vozidlom Volkswagen, ev.č. B. XXX A., priem. spotreba 4,5 l/100 km, 0,236 eur/km x 15 km v sume
24,78 eur.

Celkom náhrada trov konania predstavuje sumu 2.852,93 eur.

Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon vyjadrenie zo dňa 03.10.2014 a stanovisko
k návrhu na mimosúdnu dohodu, pretože týmito úkonmi neboli uvádzaná žiadne nové skutočnosti v

konaní, ktoré by nemohli byť uvedené v predchádzajúcom písomnom podaní a stanovisko k mimosúdnej
dohode nie je úkonom právnej služby v zmysle vyhlášky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,
vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).