Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/336/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5697899857
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5697899857.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade:
1/MUDr. C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X - T., W. L. č. XXXX/XX, 2/ Ing. F. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H., G. č. XXXX, 3/ MUDr. H. G., G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, L. č. XXX/XX, Česká
republika, 4/ Mgr. W. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. X, D. U. M.. XXX/XX, Česká republika, všetkých
právne zastúpených Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s. r. o., Žilina, Daniela Dlabača 35,
IČO 36 806 498, proti žalovaným v rade: 1/ Slovenská republika, Slovenský hydrometeorologický ústav,
so sídlom Bratislava, Jeséniova 17, právne zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so

sídlom R., H. XXX/A, 2/ O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. C., E. XX a 3/ N. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. C., E. XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 13C/146/1997-442 zo dňa 15. 06. 2016 a o odvolaní
žalovaného v rade 1/ do trov konania, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov v celom rozsahu. Žalovaným náhradu

trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobcovia ani ich právny predchodca poctivým vydržacím titulom nedisponujú. Už pôvodný žalobca
R. G. ako účastník konania vypovedal, že podľa časti VII. kúpnej zmluvy, ktorou nehnuteľnosť kúpili
jeho rodičia od G. W. notár vyškrtnutím vylúčil, a tým aj potvrdil neuskutočnený predaj 3/6 dvora. Z
vykonaného dokazovania nevyplýva, že rodičia žalobcu W. a B. G. mali získať vlastníctvo k okrem iného
aj spoločnému dvoru vedenému v PK protokole č. 659, parc.č. 8/b/3/9 pozemkovej knihy Svätý Ján

kúpnou zmluvou zhotovenou 21.12.1977, ktorá bola registrovaná v konaní sp. zn. RI 90/78 bývalého
Štátneho notárstva Liptovský Mikuláš, od vlastníčky G. W.. Z uzatvorenej kúpnej zmluvy súd zistil, že
predmetom prevodu boli rodinný dom č. XXX dreváreň, maštaľ, humno, zastavaný pozemok a záhrada
vedené v pozemkovej knihe Liptovský Ján v protokole č. 664, parc. č. 8/b/3/1 s 3/6 spoločného dvora
v prot. č. 659, parc. č. 8/b/3/9, ktoré sú v EN geometrickým plánom č. 762-2517-77 z 21.11.1977
označené parcelnými číslami 417, 418, 419. Ako vyplýva zo súdu predloženého geometrického plánu
č. 762-2517-77 z 21.11.1977, pozemky EN parc. č. 417 záhrada o výmere 193 m2, EN parc. č.

418 o výmere 996 m2, zastavaná rodinným domom súp. č. XXX a EN parc. č. 419, záhrada o
výmere 227 m2 boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/1, nie z pozemnoknižnej
parcely č. 8/b/3/9 (spoločný dvor). Z takéhoto označenia predmetu prevodu je preukázané, že rodičia
právneho predchodcu žalobcov R. G. neprejavili vôľu nadobudnúť vlastníctvo aj k spoločnému dvoru,ktorý v tom čase už ako pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/9 existoval len ako zvyšková parcela (v
súčasnosti po zápise v ROEP vedená na liste vlastníctva č. XXXX ako E-KN parc. č. 8/514, ostatná
plocha o výmere 256 m2), pretože jeho zvyšná časť už bola vedená ako EN parcela č. 408 o

výmere 920 m2. V tomto kontexte (riadne označenie predmetu prevodu v súlade s vtedy aktuálnymi
údajmi evidencie nehnuteľností je nevyhnutnou súčasťou kúpnej zmluvy) je potrebné vykladať použitie
slov „s 3/6 spoločného dvora v prot. č. 659, parc.č. 8/b/3/9" v označení predmetu prevodu ako
odpísané s pozemnoknižnej vložky č. 664 pre pozemnoknižnú parcelu parc.č. 8/b/3/1 pozemkovej
knihy Liptovský Ján (s ktorou bolo spojené vlastníctvo uvedeného spoločného dvora). Údaj o tom, že

vlastníctvo spoločného dvora PK parc.č. 8/b/3/9 je spojené podľa výpisov z pozemnoknižných vložiek
v 3/6 spoluvlastníckom podiele s vlastníctvm parcely č. 8/b/3/1 odpísanej z pozemnoknižnej vložky č.
20 - rodiny I., v 2/6 s vlastníctvom PK parc. č. 8/b/3/3 odpísanej z PK vložky č. 657 rodiny V. a v 1/6
s vlastníctvom pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/2 odpísanej z pozemnoknižnej vložky č. 658, rodine C.
neznamená, že ide o súčasť hlavnej veci. Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Spoločný dvor oddelený od hlavnej

veci bez jej znehodnotenia byť môže. Pri úvahe o tom, či nejde o príslušenstvo hlavnej veci (ktorým
sú veci patriace vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali)
nemožno opomenúť, že už pri zakladaní listu vlastníctva č. 4 evidencie nehnuteľností došlo k oddeleniu
spoločného dvora od pôvodných pozemnoknižných parciel, s vlastníctvom ktorých bolo spojené aj jeho
vlastníctvo, čím sa stal samostatnou vecou. Aj v prírode je oplotený samostatným oplotením (o ktorom

účastníci nevedeli uviesť, kedy a kto ho vybudoval). Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia sp. zn.
D325/77 po C. I., zomr. XX.XX.XXXX poručiteľ zanechal závet, podľa ktorého poručiteľ nehnuteľnosti,
menovite rodinný dom XXX v M. C., drevený, postavený v roku 1944 s humnom, maštaľou, záhradou
parc. č. 8/b/3/1 (protokol č. 664) zanechal G. W.. Rodinný dom č. XX v M. C. s príslušenstvom, ktorý
vlastní poručiteľ v 3/4 zanechal R. O. a C., M. a G. W., všetkým v rovnakom pomere. Poľnohospodársku

pôdu, role, lúky zanechal R. O.. Následne podľa rozhodnutia č. k. D325/77-19 Štátneho notárstva v
Liptovskom Mikuláši v dedičskej veci po nebohom C. I. z 29.04.1977 bol zistený majetok patriaci do
dedičstva, a to aj rodinný dom súpisné č. XXX so zastavaným pozemkom, spoločným dvorom, záhradou
vedené v PK knihe kat. úz. M. C., protokol č. 664, parc. č. 8/b/3/1, protokol č. 659, parc. č. 8/b/3/9,
protokol č. 669, parc. č. 8/b/3/10 spolu s humnom, ktoré sa nachádza pri dome a ďalej 3/4 z domu

č. 15 starého kaštieľa so sypárňou, zastavaným pozemkom a záhradou, ktoré poručiteľ nadobudol
dedením po Q. U. a G. I. pod č. D14/65. Pre právne posúdenie poctivosti nadobúdacieho titulu právneho
predchodcu žalobcov je dôležité, že tieto nehnuteľnosti (nie rodinný dom súpisné č. XXX so zastavaným
pozemkom, spoločným dvorom, záhradou vedené v PK knihe kat. úz. M. C., protokol č. 664, parc.
č. 8/b/3/1, protokol č. 659, parc. č. 8/b/3/9, protokol č. 669, parc. č. 8/b/3/10 s humnom, ktoré sa

nachádza pri dome) boli už v uvedenom čase vedené v evidencii nehnuteľností geodézie (zákon o
evidencii nehnuteľností č. 22/1964 Zb. nadobudol účinnosť od 1.apríla 1964) pre katastrálne územie M.
C. na liste vlastníctva č. X ako (EN) parc. č. 398, 399, 405, 408, 410, 2976/1, 2976/2. Podľa výrokovej
časti tohto rozhodnutia rodinný dom súpisné č. XXX s humnom, zastavaným pozemkom a záhradou
nadobúda G. W., rod. R. a nadobúdateľmi do dedičstva patriacich poručiteľových 3/4 z rodinného domu

č. XX so sypárňou, zastavaným pozemkom a záhradou sú R. O. a C., M. a G. W., všetci v rovnakých
čiastkach. Z uvedeného dedičského rozhodnutia je v spojení so závermi znaleckého posudku znalkyne
Ing. Blahovcovej preukázané, že pozemok C-KN parc. č. 408, ku ktorému má byť určené vlastníctva R.
G. v čase jeho smrti XX.XX.XXXX bol vytvorený z pozemku PK parc. č. 8/b/3/9, ale len z jeho časti
o výmere 920 m2 a zvyšných 256 m2 je zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako E-KN parc. č.

8/514 (doposiaľ na G. W.). Z odborného vyjadrenia znalkyne Ing. Blahovcovej vyplýva, že pozemok
vedený teraz ako C-KN parc. č. 408 o výmere 920 m2 bol v minulosti vedený ako EN parc. č. 408.
Podľa výrokovej časti rozhodnutia Štátneho notárstva v Lipt. Mikuláši č. k. D325/77-19 z 29.04.2007,
3/4 rodinného domu č. XX spolu so sypárňou, zastavaným pozemkom a záhradou, ktoré sú vedené v
EN katastri geodézie pre katastrálne územie M. C. okrem iného aj ako EN parc. č. 408 nadobúda R. O.,

C., M. a G. W.. Predmetom kúpy kúpnej zmluvy zhotovenej 21.12.1977 boli teda len pozemky označené
ako EN parc. č. 417, 418 a 419, vytvorené z pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/1, nie z pozemnoknižnej
parcely č. 8/b/3/9, pretože z nej bola vytvorená EN parc. č. 408, v súčasnosti C-KN parc. č. 408, ktorá
bola predmetom dedenia nie G. W., ale R. O. a C., M. a G. W.. Z uvedeného vyplýva, že G. W.
pozemok EN parc. č. 408, ktorý 21.12.1977 už bola vytvorený zo spoločného dvora č. 8/b/3/9, nemohla

predávať a následne ho rodičia nemohli darovať právnemu predchodcovi žalobcov darovacou zmluvou
zo dňa 02.08.1978, spísanou do notárskej zápisnice sp.zn. N 171/78 bývalého Štátneho notárstva v
Liptovskom Mikuláši, registrovanou 31.01.1979 pod sp.zn. RI 38/79. Z obsahu tejto darovacej zmluvy,
vyplýva, že darcovia - rodičia žalobcu W. a B. G. ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domuč.XXX, drevárne, maštale, humna, zastavaného pozemku, trvalých porastov a záhrady, vedených v
EN geodézie na LV Č. XXX ako parc.č. 417,418, 419 o výmere 1416 m2 a spoločného dvora v 3/6
vedeného v PK protokole kat. úz. obce M. C. č. 651 ako parc. č. 8/b/3/9 darovali tieto nehnuteľnosti

žalobcovi ako obdarovanému (svojmu synovi). Spoločný dvor vedený v PK protokole kat. úz. obce
M. C. č. 651 ako parc. č. 8/b/3/9 však nebol už v čase prevodu totožný s pozemkami zapísanými
ako parcely č. 417,418, 419. V kontexte uvedeného potom vyčiarknutie údaja „ako aj spoločný dvor
o 3/6-inách" v časti pokynu na zápis pre evidenciu nehnuteľností do B časti listu vlastníctva majú
byť v kúpnej zmluve zhotovenej 21.12.1977 nemusí znamenať nekalé konanie príslušného orgánu,

ale naopak opravu zistenej chyby v označení predmetu prevodu (správnejšie by však potom bolo
zjednanie nápravy bez škrtania v už zhotovenej zmluve). Kúpna zmluva uzatvorená medzi G. W. a
rodičmi právneho predchodcu žalobcov B. a W. G. a následne uzatvorená darovacia zmluva uzatvorená
medzi manželmi G. a ich synom R. G. časť spoločného dvora vedeného pod pozemnoknižným číslom
8/b/3/9, v čase vzniku tohto zmluvného vzťahu v časti EN parc. č. 408, ako predmet prevodu ani
neobsahuje. Uvedené zmluvy nevymedzujú (v časti predmet prevodu) len časť spoločného dvora, už

v tom čase vedenú ako EN parc. č. 408 (v súčasnosti KN- C parc. č. 408), absentuje prejav vôle
previesť vlastníctvo k tejto časti, preto nezakladajú dobrú vieru právneho predchodcu žalobcov. Dobrá
viera sa posudzuje aj z hľadiska objektívneho - či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od
neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu vlastnícke právo patrí. S poukazom na
spôsob evidencie nehnuteľností (aktuálny od 01.04.1964), zápis EN parcely č. 408 na list vlastníctva,

existujúci geometrický plán č. č. 762-2517-77 z 21.11.1977, obsah závetu a dedičského rozhodnutia po
neb. C. I., vyčiarknutý pokyn pre zápis spoluvlastníckeho podielu pre evidenciu nehnuteľností v kúpnej
zmluve súd ustálil, že právny predchodca žalobcov aj ako osoba neznalá práva pri vynaložení bežného
stupňa opatrnosti (kontrola správnosti údajov v darovacej zmluve pred jej podpisom, ich porovnanie
s listinami evidujúcimi vlastnícky stav v evidencii nehnuteľností) musel nadobudnúť pochybnosti o

nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k spoločnému dvoru. Ak právny predchodca žalobcov (dokonca
eštejehoprávnipredchodcovia)takútobežnúmieruopatrnostinevynaložil,nemoholbyťdobromyseľným
vlastníkom ani držiteľom. Vzhľadom na neexistenciu čo i len domnelého nadobúdacieho titulu bolo
nadbytočným vykonávať dokazovania za účelom zistenia naplnenia ďalších podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva, vrátane žalobcami navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov na preukázanie

užívacieho stavu nehnuteľností. Súd len podotýka, že vychádzajúc z predmetu vlastníctva dovoleného
právnymi predpismi v r. 1977 a prechodné ustanovenia Občianskeho zákonníka by v prvom rade skúmal
existenciu spôsobilého predmetu vydržania. Rovnako by sa vzhľadom na obranu žalovaného I. zaoberal
aj možnosťou rodičov R. G. nadobudnúť spoluvlastnícky podiel do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia v rade 1/-4/, podľa ktorých si súd 1.
inštancie protirečil v otázke hodnotenia dobromyseľnosti právneho predchodcu žalobcov R. G., ktorá je
jednou zo základných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, keď na jednej strane
konštatoval, že oprávnená držba sa musí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol

právny titul neplatný, alebo domnelý, pričom žalobcovia, ani ich právny predchodca poctivým vydržacím
titulom nedisponujú a na strane druhej uviedol, že právny predchodca žalobcov nepostupoval síce s
bežnou opatrnosťou, ale na druhej strane až v súdnom konaní, pri prejednávaní veci a po vykonaní
dokazovania podrobným oboznámením a porovnaním obsahu zmlúv s dedičskými rozhodnutiami,
výpismi z pozemkovej knihy, identifikáciami a znaleckým posudkom aplikujúc právne vedomosti vyšlo

najavo, že právny predchodca žalobcov nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností tak, ako to
bez bližšej analýzy existujúcich listín ,ktoré mal k dispozícii tvrdil. Právny predchodca žalobcov ako
osoba nedisponujúca právnymi vedomosťami nemal dôvod pochybovať o právnej záväznosti svojho
nadobúdacieho titulu, ktorým je Darovacia zmluva napísaná formou notárskej zápisnice na bývalom
Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši dňa 18.07.1978 pod č.k. NZ 165/78, N 171/78, ktorá bola

registrovaná pod č. R 138/79. V pokyne na zápis do listu vlastníctva je pod bodom 7 notárskej
zápisnice uvedený ako predmet prevodu 3/6-iny spoločného dvora po prevedení identifikácie. Darcovia
(rodičia obdarovaného] W. G. a B. G. dary nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva
Kúpno-predajnou zmluvou registrovanou pod č. R 190/78 napísanou formou notárskej zápisnice
č. NZ 360/77 zo dňa 21.12.1977. Pod bodom 1. sa konštatuje, že predávajúca G. W. rod. R. je

právnym dôvodom dedenia po nebohom C. I. pod č. D 325/77 výlučnou vlastníckou predmetov
prevodu medzi ktorými sú konkretizované aj 3/6-iny spoločného dvora v prot. č. 659. Na druhej
strane notárskej zápisnice je pokyn na zápis predmetu vlastníctva nadobúdateľa, t.j, pare. č. 417, 418,
419, t.j. rod. dom č. XXX so zastavaným pozemkom, záhradou ako aj spoločný dvor v 3/6-inách ocelkovej výmere 1416 m2. O zahrnutí spoločného dvora v 3/6-inách do predmetov daru svedčí aj
právoplatné rozhodnutie bývalého MNV v Liptovskom Jáne zo dňa 10.02.1978, v ktorom sa odvoláva
na notársku zápisnicu pod č. NZ 360/77 a jeho súhlas s prevodom nehnuteľností sa vzťahuje aj

na parcelu č. 8/b/3/9 zapísanú v prot. č. 659. Je zrejmé, že v čase rozhodnutia bývalého MNV č.j.
54/1978 ešte nebol urobený zásah do Kúpnopredajnej zmluvy podpísanej predávajúcou a kupujúcimi v
Liptovskom Mikuláši dňa 21.12.1977 a pri pokračovaní podpísanou dňa 04.01.1978 v Galante, ktorým
neznáma osoba „vy"X"kovala" v bode B-LV text: „ako aj spoločný dvor v 3/6-inách." Nepreskúmame
správností zápisov do pozemnoknižných vložiek, geometrických plánov, zápisov na listy vlastníctva,

opakovaných identifikácií parciel, rozhodnutí bývalého Štátneho notárstva v žiadnom prípade nemožno
kvalifikovať ako zanedbanie bežnej miery opatrnosti u práva neznalých osôb. Právny predchodca
navrhovateľov splnil všetky zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Jeho dobromyseľnosť jednoznačne potvrdzujú nadobúdacie tituly, ktorými sú kúpno-predajná zmluva
registrovaná bývalým Štátnym notárstvom vLM pod č. Rl 90/78, na základe ktorej G. W. previedla
nehnuteľnosť, ku ktorej sa vzťahuje určovací petit na bezpodielových spoluvlastníkov W. G. a jeho

manželku B. G.. Kupujúci podpísali kúpnu zmluvu pred tým, než bez ich vedomia neznáma osoba urobila
zásah do článku 7 notárskej zápisnice, kde vyčiarkla časť predmetu prevodu označenú „ako aj spoločný
dvor v 3/6-inách". Skutočnosť, že kupujúci W. G. s manželkou B. G. kupovali od predávajúcej G. W. aj
3/6-iny spoločného dvora v protokole č. 659 parc.č. 8/b/3/9 je aj ich následný jednoznačný právny úkon,
ktorým spoločný dvor v 3/6-inách vedený pozemno-knižnom protokole 659 pod parc.č. 8/b/3/9 previedli

darovacou zmluvou, ktorej vklad registrovalo bývalé štátne notárstvo v LM pod č. RI 38/79 na svojho
syna H. (R.) G.. Vzápätí po uzavretí darovacej zmluvy R. G. vstúpil do dobromyseľnej a nikým nerušenej
držby, ktorú vykonával až do roku 1993.
V doplnenom vyjadrení, osobne podanom na Krajskom súde V Žiline dňa 23. 01. 2017 (č.l. 508)
žalobcovia uviedli a poukázali na nato, že súd 1. inštancie sa neoboznámil dôsledne s obsahom

pripojeného spisu N 360/77 a N 171/78, kde na str. 15 spisového materiálu N171/78 je zažurnalizovaná
žiadosť bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši zo dňa 18.7.1978 o udelenie súhlasu k
prevodu nehnuteľností opísaných a označených v „pripojenej darovacej zmluve, spísanej do
notárskej zápisnice Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši, č. NZ 165/78, dňa 18.7.1978, menovite
maštale, humná, spoločného dvora a zastavaného pozemku ako parc.č. EN 417,418,419." Na túto

žiadosť vydal bývalý Miestny národný výbor v Liptovskom Jáne dňa 29.12.1978 rozhodnutie v ktorom:..
Spoločný dvor v 3/6- inách, ktorý je tiež predmetom prevodu, je vedený v pozemkovej knihe kat.
územia obce M. prot.č. 659, parc.č. 8/b/3/9 pod B2/a." Týmto rozhodnutím bývalý MNV vyslovil súhlas
s prevodom nehnuteľností, ktoré bolí špecifikované vo vyššie označenej žiadosti Štátneho notárstva
a pripojenej k notárskej zápisnici N 171/78. Takýto rozsah daru nadobudnutý právnym predchodcom

pôvodnéhožalobcuzomreléhoH.G.jeobsiahnutýajvkúpnopredajnejzmluvespísanoubývalouštátnou
notárkou Dr. Gabrielou Kordovánovou vo forme Notárskej zápisnice pod č. N 360/77. Tejto notárskej
zápisnici predchádzal Dotazník a čestné vyhlásenie zo dňa 21.12.1977, ktorým účastníci kúpnej zmluvy
špecifikovali predmet prevodu ako: „Rodinný dom č. XXX v M. C., dreváreň, maštaľ, humno, zast.
pozemok a záhrada, spol. dvor v 3/6 - nach." Právny predchodca žalobcov H. G. podpísal zmluvu pred

štátnym orgánom bývalým Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši v prítomnosti štátneho notára Dr.
Gabriely Kordovánovej a preto bol presvedčený o legálnosti uzavretej darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy
svojich právnych predchodcov. O tom, že k pochybeniam nedošlo na strane právnych predchodcov
žalobcov, ale naopak na strane bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši svedčí aj skutočnosť,
že na liste vlastníctva č. XXXX pre kat.úz. M. C. je do dnešného dňa vedená ako spoluvlastníčka parcely

registra „E" evidovanej na mape určeného operátu parc.č. 8/514 G. W. so spoluvlastníckym podielom
vo výške 1/2. Uvedená parcela je zvyškovou parcelou po zápise parcely C KN č. 408 na list vlastníctva.
Táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná súdom nariadenou znalkyňou Ing. Máriou Blahovcovou
v jej znaleckom posudku č. 8/2015. G. W. je tak zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti totožnej s
časťou nehnuteľnosti, ku ktorej jej podľa názoru súdu prvej inštancie neprináležalo vlastnícke právo.

3. Proti výroku o trovách konania sa odvolal aj žalovaný v rade 1/, ktorý uviedol, že na postup a
rozhodnutie súdu, ktorým nepriznal náhradu trov konania a zdôvodnil ju aplikáciou § 150 O.s.p., neboli
dané podmienky. Skutočnosť, že žalobca nemal právnické vzdelanie a vedomosti je irelevantná. Už
žalobabolapodanánasúdvzastúpeníadvokátom.Pôvodnýžalobcaaneskôrajjehoprávninástupcovia

boli počas celého priebehu konania zastúpení advokátom. Skutočnosť, že vec sama bola sporná a
závisela od posúdenia súdu a posúdenia všetkých listinných a iných dôkazov je tiež nedostatočná pre
aplikáciu § 150 O.s.p. Každé sporové konanie je sporom a preto je vec prejednávaná v sporovom konaní
takmer vždy sporná. Súd vždy musí rozhodnúť až po posúdení všetkých dôkazov a okolností. Prípady,že vec je od začiatku jasná, sú skôr výnimočné. Skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnemu
vyrovnaniu je tiež irelevantná a je mimo právomoc súdu prvej inštancie posúdiť, či mimosúdne vyriešenie
veci bolo nereálne. Skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnej dohode nemôže byť na ťarchu

žalovaného v rade 1/. Navyše súd prvej inštancie sám v rozsudku konštatoval, že pôvodný žalobca
nepostupoval ani s bežnou opatrnosťou. Žalovaný v rade 1/ mal za to, že mu mala byť priznaná náhrada
trov konania.

4. K podanému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný v rade 1/. Tak ako uzavrel súd prvej

inštancie, u žalobcov absentuje titul, od ktorého by mohli žalobcovia odvíjať dobromyseľnú držbu.
Uvedeným titulom nemôže byť uvedené dedičské rozhodnutie, nakoľko z neho výslovne vyplýva,
že pozemok zdedila R. O. (právna predchodkyňa žalovaného 1/). Titulom nemôže byť ani zmluva
z roku 1977 a 1978. V roku 1977 bol pozemok riadne evidovaný v katastri nehnuteľností, pričom
zápis vlastníckeho práva ani právny titul G. W. (dedičské rozhodnutie), nesvedčili v prospech jej
vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu sa rodičia pôvodného žalobcu nemohli stať vlastníkmi, a tiež

ani dobromyseľnými držiteľmi. Následne na základe tejto zmluvy boli vykonané zmeny v katastri len
na pozemkoch parc. č. 417, 418, 419, nie však na pozemku parc. č. 408. Tieto skutočnosti museli u
pôvodnéhožalobcuvyvolaťpochybnostioplatnostijehonadobúdaciehotitulu.Pretosapôvodnýžalobca
nemohol stať vlastníkom ani dobromyseľným držiteľom pozemku. Pri zachovaní obvyklej starostlivosti
pôvodný žalobca mal zistiť, že prevod pozemku na základe zmluvy registrovanej v roku 1978 nebol

vykonaný. Pritom sa žalovaný v rade 1/ stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade vyškrtnutia
pozemku v zmluve, registrovanej v roku 1978 išlo o opravu chýb zo strany verejného orgánu. Zákonným
predpokladomnavydržaniejeoprávnenádržba,t.j.žedržiteľsvecounakladáakosvlastnou.Žalobcovia
nepreukázali, žeby pôvodný žalobca v čase deklarovanej držby s vecou nakladal ako s vlastnou.
Pôvodný žalobca pozemok ako vlastník neužíval. Neplatil za pozemok dane, a neplnil ani iné obdobné

povinnosti vo vzťahu k orgánom verejnej moci. Okrem tvrdení pôvodného žalobcu, ako aj žalobkyne
v rade 1/ iné dôkazy o užívaní nesvedčia. Naproti tomu iné dôkazy a skutočnosti, ktoré vyšli počas
konania najavo svedčia o opaku. Z ohliadky pozemku a jeho okolia, ako aj katastrálnej mapy je zrejmé,
že pozemok nemohol slúžiť ako spoločný dvor aj pre pozemky parc. č. 417, 418 a 419 a stavby na nich.
Dané pozemky od predmetného pozemku delí ďalší pomerne veľký pozemok (parc. č. 413 o výmere

917 m2) a oplotenie, ktoré tam stojí už veľmi dlho. Ďalej predmetný pozemok a parc. č. 417, 418 a 419
oddeľuje aj kamenná stavba hospodárskej budovy (nezaznačená v katastrálnej mape, ale nachádza sa
približne na parc. č. 407/5, 409,410). Pozemky parc. č. 417, 418 a 419 a stavby na nich využíval pôvodný
žalobca (bytom v D.) od ich nadobudnutia výlučne ako chatu. Na mieste sa nachádzal len niekoľko málo
krátvrokuavždylennapárdní(víkendapod.).Žalovaný1/uvedenýpozemokužívalakovlastnýatoako

súčasť rekreačného areálu pre svojich zamestnancov. Je preto vylúčené, aby daný pozemok ako vlastný
užíval aj pôvodný žalobca. Žalovaný 2/ bol od roku 1987 do roku 2015 správcom celého areálu pre
žalovaného 1/ a nepamätá si, že by pôvodný žalobca pozemok užíval. Žalovaný 2/ počas celej tejto doby
býval na tomto mieste. Najprv v budove žalovaného 1/, potom vo vlastnej budove postavenej na parc. č.
411. Je vylúčené, aby mohlo byť osobou vydržané vlastnícke právo k veci, ktorú iná osoba riadne užíva

a nakladá s ňou ako vlastnou. Podľa tvrdení pôvodného žalobcu, ten sa mal stať vlastníkom pozemku
v januári 1979, pričom žalobu podal v decembri 1997. Pôvodný žalobca nepreukázal, že by za týchto
takmer 19 rokov vykonal akýkoľvek úkon, ktorým by sa domáhal svojho vlastníckeho práva alebo by ako
riadny vlastník bránil v užívaní pozemku iným osobám, ktorých právo k pozemku by bolo nezlučiteľné
s jeho vlastníckym právom. Aj z toho je vyvoditeľný záver, že s pozemkom nenakladal ako s vlastným.

Žalobcovia tvrdia, že oprávnená držba pôvodným žalobcom trvala najmenej do roku 1993. Žalovaný 1/
pozemok kúpil v roku 1987 a vtedy ho zaradil do svojho majetku. Odvtedy ho spravuje, obhospodaruje
a využíva na daný účel. V období do 31.12.1991 bolo vylúčené, aby občania mohli vydržať vlastnícke
právo k pozemkom. Mohlo sa tak stať až od 01.01.1992 so započítaním doby oprávnenej držby aj pred
r. 1992. Vydržacia doba bola 10 rokov. Podmienkou vydržania vlastníckeho práva k pozemku skôr ako

01.01.2002 bolo, aby pôvodný žalobca spĺňal podmienky držby k 01.01.1992. Nakoľko však žalovaný
1/ kúpil pozemok v roku 1987, najneskôr touto skutočnosťou bola údajná držba pozemku pôvodným
žalobcom pretrhnutá. Držba zo strany pôvodného žalobcu teda nemohla trvať až do 01.01.1992 a teda
k vydržaniu vlastníckeho práva nemohlo dôjsť.

5. V dôsledku podaných odvolaní žalobcov v rade 1/-4/ a žalovaného v rade 1/ bol spis predložený na
rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že
pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963
Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnostinových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP") a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom
povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470

ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2
CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolatelia v podanom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorým by

sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd.

11. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalobcovia a ani ich právny predchodca

nedisponujú poctivým vydržacím titulom. Žalobcovia svoje vlastníctvo odvodzujú od kúpnej zmluvy,
ktorú rodičia pôvodného žalobcu uzavreli 21. 12. 1977 s G. W. ohľadom nehnuteľností, ktoré nadobudla
po poručiteľovi C. I. rozhodnutím Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši D 325/77-19 z 29. 04. 1977
na základe platného závetu, spísaného do notárskej zápisnice NZ 370/75 30. 07. 1975, konkrétne
nehnuteľnosti - rodinný dom č. XXX, s humnom, maštaľou, záhradou, parc. č. 8/b/3/1, prot. 664, prot. č.

659, parc. č. 8/b/3/9. Podľa geometrického plánu č. 762-2517-77 z 21. 11. 1977 boli z parc. č. 8/b/3/1,
zapísanej v protokole č. 664 vytvorené E KN parc. č. 417 - záhrada, 418 - dom č. XXX a 419 - záhrada.

12. Žalobcovia tvrdia, že predmetom kúpnej zmluvy boli aj 3/6-iny spoločného dvora v prot. č. 659, parc.
č. 8/b/3/9. Podľa bodu 1/ kúpnej zmluvy G. W. ako výlučná vlastníčka rodinného domu č. XXX, drevárne,

maštale, humna, zastavaného pozemku a záhrady odpredávala nehnuteľnosti vedené v pozemkovej
knihe kat. úz. M. C. prot. Č. 664 parc. č. 8/b/3/1 pod B 2,5 v celosti s 3/6-inami spoločného dvora v prot.
č. 659 parc. č. 8/b/3/9. V EN geodézie sú geometrickým plánom č. 762-2517-77 zo dňa 21. 11. 1977
označené novými parcelnými číslami EN 417, 418, 419.

13. Vo vzťahu k označeniu predmetu kúpnej zmluvy v bode 1/ kúpnej zmluvy je potrebné poukázať hneď
na dve závažné skutočnosti, ktoré tvrdenie žalobcov o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti vylučujú.
Podľa v tom čase existujúceho geometrického plánu EN parcely č. 417, 418 a 419 boli vytvorené len
z parc. č. 8/b/3/1, zapísanej v protokole č. 664 a nie aj z parc. č. 8/b/3/9, zapísanej v protokole č.659. Navyše a čo je v tejto veci podstatné, dotknutá parc. č. 8/b/3/9 bola uvedená v stave, v akom
bola zapísaná v pôvodnom pozemnoknižnom protokole č. 659, napriek skutočnosti, že v čase uzavretia
predmetnej zmluvy, dokonca od 1. apríla 1964 na základe zákona č. 22/1964 Zb. boli nehnuteľnosti

vedené v evidencii nehnuteľností geodézie v súlade s vtedy platným právnym stavom ako EN parcely. V
dôsledku tejto skutočnosti, možno kúpnu zmluvu v tejto časti pre neurčitý predmet označiť za neplatnú a
rodičia žalobcu nemohli na základe tejto skutočnosti nadobudnúť vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti.

14. Uvedený záver o neurčitosti dotknutej parcely č. 8/b/3/9 potom následne potvrdzuje aj bod 7/

darovacej zmluvy, uzavretej medzi rodičmi pôvodného žalobcu a pôvodným žalobcom, kde zmena
na LV č. XXX pri prevádzanom podiele 3/6 spoločného dvora bola podmienená identifikáciou
dotknutej parcely. Keďže ku identifikácii uvedenej parcely nedošlo, nedošlo ani k jej zápisu do katastra
nehnuteľností.

15. Pokiaľ sa žalobcovia odvolávajú aj na dotazník a čestné prehlásenie, ktoré boli pripojené ku kúpnej

zmluve, odvolací súd opäť poukazuje na to, že v bode 3. - prevádzané nehnuteľnosti, jej súčasť a
príslušenstvo boli ako nehnuteľnosti síce uvedené - rodinný dom č. XXX v M. C., dreváreň, maštaľ,
humno, zastavaný pozemok a záhrada, spoločný dvor v 3/6-inách, no zároveň bolo uvedené aj to, že
nehnuteľnosti súd vedené v pozemkovej knihe pre kat. úz. M. C., protokol č. 664 parc. č. 8/b/3/1 pod b
2, 5, v EN geodézie parc. č. 417, 418, 419, pričom chýba označenie spoločného dvora ako parc. č. 8/

b/3/9, zapísanej v protokole č. 659. Označenie dotknutých nehnuteľností tak opäť nezodpovedá stavu v
pozemnoknižnom protokole č. 644 a 659 (v ktorom je zapísaný spoločný dvor ako samostatná parcela
č. 8/b/3/9) a ani stavu podľa geometrického plánu č. 762-2517-77 z 21. 11. 1977, kde EN parcely boli
vytvorené len z parc. č. 8/b/3/1, pritom spoločný dvor existoval ako parc. č. 8/b/3/9.

16. Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa o zápise v protokole 659 je pod 2a) kde je
poznačené, že sa vlastnícke právo (k parcele č. 8/b/3/9) na základe skutočnej držby zapisuje vlastníkom
nemovitosti, parc. č. 8/b/3/1 v protokole č. 20. Následne bola do protokolu 20 dopísaná poznámka „s
vlastníctvom nehnuteľnosti parc. č. 8/b/3/1 spojené je vlastníctvo spoločného dvora, parc. č. 8/b/3/9
v protokole č. 659, ideálnymi 3/6-inami". Z uvedenej poznámky nie je zrejmé kedy a ani na základe

akej právnej skutočnosti bola zapísaná. Svojím znením a obsahom však mohla viesť k záveru, že
parc. č. 8/b/3/9 - spoločný dvor je súčasťou parc. č. 8/b/3/1 - záhrada v podiele 3/6, najmä ak možno
zapísanú poznámku v rovnakom znení nájsť aj v iných protokoloch - č. 168, 664, 657. Pritom uvedená
poznámka podľa svojho obsahu, keďže zároveň neobsahuje zápis žiadneho právneho úkonu, či právnej
skutočnosti, mala byť zrejme len odkazom na existujúci zápis vlastníkov, ktorí v tomto prípade už neboli

menovite uvedení.

17. Parcela č. 8/b/3/1 vznikla z pôvodnej parc. č. 8/b/3 zapísanej v protokole č. 20, keď podľa zápisnice
zo 14. Mája 1941 a geometrického plánu zo 6. mája 1941 bola parc. č. 8/b/3 rozdelená na parcely č.
8/b/3/1-9. Podľa zápisu zo 17. apríla 1942 bola parc. č. 8/b/3/1 odpísaná do nového protokolu č. 664.

Pokiaľ ide o nehnuteľnosť označovanú ako „spoločný dvor", vznikla z pôvodnej parc. č. 8/b/3 zapísanej v
protokole č. 20, keď podľa zápisnice zo 14. mája 1941 a geometrického plánu zo 6. mája 1941 bola parc.
č. 8/b/3 rozdelená na parcely č. 8/b/3/1-9, a ako parc. č. 8/b/3/9 podľa zápisu zo 17. apríla 1942 bola
odpísaná do nového protokolu č. 659. Z uvedeného vyplýva, že obe parc. č. 8/b/3/1 a 8/b/3/9 existovali
ako samostatné parcely. V žiadnom z predložených pozemnoknižných protokolov neexistuje záznam,

ktorým by bolo možné preukázať, že parcely č. 8/b/3/1 a 8/b/3/9 po rozdelení z pôvodnej parcely č. 8/
b/3 tvorili spoločné vlastníctvo.

18. S poukazom na vyššie uvedené žalobcovia v prejednávanej veci neuniesli dôkazné bremeno
ohľadom vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti. Z predložených listín je zrejmé, že v prípade spoločného

dvora, resp. podielu 3/6 tejto nehnuteľnosti, dochádzalo opakovane tak pri uzavretí kúpnej zmluvy 21.
12. 1977 a aj následnej darovacej zmluvy 18. 07. 1978 k nesprávnemu, či nedostatočnému označovaniu
dotknutejnehnuteľnosti,ktorýnezodpovedalaniexistujúcemuprávnemustavuvevidenciinehnuteľností,
čo viedlo k nesprávnemu názoru žalobcov o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti.

19. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v rade 1/ do výroku o trovách konania odvolací súd nezistil žiadne
pochybenia zo strany okresného súdu, či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
stav a následne prijať iný právny záver. Rozhodnutie okresného súdu aj v tejto časti považuje za vecne
správne.20. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)